Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, U., o zaplatenie 7.285,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -61 zo dňa 4. marca 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol p o t v r d z u j e.

V časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 922,13 Eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť F. a.s., Q., sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 7.285,80 Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 21.09.2019 do zaplatenia a náhradou trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty F., a.s. zo dňa 29.12.2015. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu (10.09.2019) mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.600 Eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 120 Eur. V zmysle dohodnutých podmienok bol dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 10.09.2019 nový výpis z bankovej knihy, s konečným stavom ku dňu 31.08.2019 vo výške 7.285,80 Eur, predstavujúci súhrn istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. Žalovaný si neplnil povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2019,.t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.09.2019. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na úhradu úrokov

z omeškania odo dňa 21.09.2019 do zaplatenia. Na preukázanie tvrdení predložil právny predchodca žalobcu Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty O. zo dňa 29.12.2015, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných F. a Výpis z pôžičkovej karty O. ku dňu 10.09.2019. Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 09.12.2019, sp. zn. -32 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Na miesto pôvodnej spoločnosti F., a.s., so sídlom Q., L. M. 1, I.: XX XXX XXX vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 (ďalej ako „žalobca“). Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.02.2020 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 882,13 (poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania) späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň súdu prvej inštancie oznámil, že žalovaný uhradil počas súdneho konania časť dlhu platbou dňa 22.09.2019 vo výške 20 Eur a platbou zo dňa 08.10.2019 vo výške 20 Eur. Preto zobral žalobca späť žalobu aj v časti o zaplatenie istiny 40 Eur. Došlo k úprave petitu zo strany žalobcu tak, že žalobca žiadal zaplatiť: istinu vo výške 6.363,67 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 6.403,67 Eur od 21.09.2019 do 22.09.2019, úrok z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 6.383,67 Eur od 23.09.2019 do 08.10.2019 a úrok z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 6.363,67 Eur od 09.10.2019 do zaplatenia. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd prvej inštancie vec prejednal podľa v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti a v prítomnosti žalovaného. Vykonal dokazovanie obsahom Zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty O. zo dňa 29.12.2015, Obchodných podmienok pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných F., Výpisom z pôžičkovej karty O. ku dňu 10.09.2019, Predžalobnej upomienky zo dňa 07.10.2016, Doručeniek, Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.11.2016, Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní (nepodpísaná), Cenníka F., a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou K. N. W., a.s.. Zistil, že predchodca žalobcu, spoločnosť F. H., a.s., Q., ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta O. a zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej mu poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver s výškou spotrebiteľského úveru 3.600 Eur, úverovým rámcom 3.600 Eur, počtom splátok 12, štandardnou mesačnou splátkou 120 Eur, prvá až predposledná splátka je 300 Eur, posledná splátka je 784,16 Eur, štandardnou úrokovou sadzbou 22,80 % ročne, hodnotou RPMN 24,04 % ročne. Spotrebiteľský úver bol poskytnutý na obdobie jedného roka, doba trvania zmluvy bola neurčitá a termín konečnej splatnosti bol v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. V ďalšej časti rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na časť II. bod 1,2, časť V. bod 27, 28, 29, 31, 34 a 35 veta tretia obchodných podmienok. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predžalobnou upomienkou zo dňa 07.10.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu vyhotovenia upomienky má nedoplatok na splátkach ku kreditnej karte Quatro č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 360 Eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak do 14.10.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2016, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 14.10.2016, ako to vyplýva z priloženej doručenky. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.11.2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok v lehote ustanovenej v predžalobnej upomienke sa dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX stal splatný v celom rozsahu. Dlžná čiastka predstavovala sumu 4.073,82 Eur, z ktorej istina bola vo výške 1.494,94 Eur. O zastavení konania v časti žaloby o zaplatenie sumy 922,13 Eur rozhodol súd prvej inštancie podľa , . V ďalšej časti právne poukázal na Obchod. zák., , , , , , , , , , , , a Obč. o spotrebiteľských úveroch. Zhrnul, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , ktorou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Dlh žalovaného sa stal dlh splatným v celom rozsahu pre nezaplatenie splátky splatnej za mesiac 08/2016, ktorá bola splatná ku dňu 20.08.2016, od ktorého dátumu začala plynúť žalobcovi 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie pohľadávky pred súdom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca svoj nárok opieral jedine o listinu, o ktorej tvrdil, že sa jedná o nový výpis z bankovej knihy, ktorý vystavil ku dňu 10.09.2019 s dňom splatnosti ku dňu 20.09.2019. Túto listinu - výpis z bankovej knihy predložený právnym predchodcom žalobcu, resp. opakovane aj žalobcom - považoval súd prvej inštancie za nehodnovernú z

dôvodu, že právny predchodca žalobcu túto listinu vyhotovil až následne, a to pre účely súdneho konania. Relevantným listinným dôkazom na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností sú podľa názoru súdu prvej inštancie jednotlivé mesačné výpisy z účtu, ktoré právny predchodca žalobcu mal v zmysle obchodných podmienok zasielať žalovanému. Len tieto transakcie mohol žalovaný (ak mu boli výpisy z účtu zo strany právneho predchodcu zaslané) reklamovať a len tieto môžu potvrdzovať informáciu o kreditných a debetných transakciách na danom účte. Okrem neunesenia dôkazného bremena poukázal súd prvej inštancie tiež na to, že z ustanovenia a je zrejmé, že obligatórnou náležitosťou predmetnej zmluvy je okrem iného dojednanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( ) a výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ( ). Keďže v zmluve absentuje aj dojednanie splatnosti jednotlivých splátok, súd preto ustálil, že v predmetnej zmluve absentuje aj dojednanie podľa s. 2 písm. k) Z.z, čo má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver je v zmysle bezúročný a bez poplatkov. Tiež preskúmal predžalobnú upomienku zo dňa 07.10.2016, v ktorej je uvedené, že ak nedôjde žalovaným k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2016, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.11.2016 nevyplýva, ku ktorému dňu, resp. pre ktorú konkrétnu splátku právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. Súd prvej inštancie preskúmal aj Výpis z Pôžičkovej karty Quatro vyhotovený ku dňu 10.09.2019, v ktorom je ako deň splatnosti uvedený 20. kalendárny deň mesiaca. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých mesačných splátok v mesiaci 08/2016, od ktorého mesiaca začala plynúť žalobcovi 3 - ročná premlčacia lehota na uplatnenie ním vymáhanej peňažnej pohľadávky. Premlčacia lehota v danom prípade uplynula dňa 20.08.2019. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku žalobou na súde až dňa 29.10.2019, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva. Uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy. Nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle Obč.zák. Premlčacia doba uplynula dňa 20.08.2019. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd až dňa 29.10.2019, teda túto podal po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na . Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Pretože žalovanému žiadne trovy nevznikli, doplnil súd prvej inštancie, že nebude vydávať samostatné rozhodnutie o výške trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa , a . Zamietnutie návrhu z dôvodu premlčania označil žalobca za právne nesprávny. Namietal, že začiatok plynutia premlčacej lehoty určil súd od dátumu poslednej splátky neuhradenej žalovaným, pričom nezobral do úvahy vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru. V súlade s čl. V bod 33 písm. b) Obchod. podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.11.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny. Žalovaný prevzal písomnosť dňa 23.11.2016. Preto začiatok premlčacej lehoty je možné počítať odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve, t.j. odo dňa 04.12.2016 (žalovaný prevzal výzvu dňa 23.11.2016 + 10 dní lehota na plnenie). Žalobný návrh bol podaný na súd prvej inštancie dňa 29.10.2019 z čoho vyplýva, že nárok žalobcu v čase podania návrhu nebol premlčaný. Tento záver oprel žalobca o Obč. zák. (rozhodnutie NS ČR sp.zn. a sp.zn. ). Tiež v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2019 sp. zn. , podľa ktorého pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od omeškanej splátky, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa a nemôže mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.363,67 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 6.403,67 Eur od 21.09.2019 do 22.09.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 6.383,67 Eur od 23.09.2019 do 08.10.2019,

úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 6.363,67 Eur od 09.10.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania pred prvoinštančným súdom a odvolacím.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku v napadnutej časti zamietnutej žaloby vo zvyšku a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako vecne správny, podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie 922,13 Eur odvolaním napadnutý nebol preto, v tejto časti, nadobudol výrok o čiastočnom zastavení konania právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

6. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

8. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní ( ).

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Žalobca síce v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa , a , avšak z hľadiska obsahu odvolania ( ), odvolacia námietka žalobcu spočívala v nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania jeho nároku súdom prvej inštancie, teda v odvolacích dôvodoch podľa a .

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné.

16. Právny vzťah medzi stranami, založený zmluvou o úvere zo dňa 29.12.2015, je nepochybne vzťahom spotrebiteľským tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Pojem spotrebiteľská zmluva do , ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen ) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Súd prvej inštancie správne na vec aplikoval ustanovenia o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu. Pokiaľ ide o novelu účinnú od 01.04.2015 realizovanú , z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou tejto novely nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime účinnom od 01.04.2015. Naopak, predmetná novela odstránila výkladové nejasnosti a jednoznačne potvrdila názor súdnej praxe, toho času nepochybne ustálený, o prednostnej aplikácii ustanovení v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Odvolací súd tiež doplňuje, že Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.03.2013 bolo už súdnou praxou prekonané, o čom napokon svedčia i závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp.zn. z 19.06.2013.

17. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného žalobou, ktorá vychádza z toho, že súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby práva žalobcu odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.08.2016 s odôvodnením, že pre nezaplatenie tejto splátky (okrem ďalších) vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru, a tak sa podľa premlčacia doba počíta odo dňa splatnosti tejto splátky. Žalobca namieta, že najskorším dátumom splatnosti celého dlhu mohol byť deň 04.12.2016 v zmysle listu zo dňa 05.11.2016, ktorý žalovaný prevzal 23.11.2016 a 10 dní mal na plnenie. Preto začiatok premlčacej lehoty je možné počítať najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, uvedenej vo výzve, t.j. odo dňa 04.12.2016.

18. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Žalobca ako veriteľ oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.11.2016 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. Uvedené skutočnosti ani žalobca v podanom odvolaní nerozporuje.

19. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným dokazovaním, premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti prvej splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanému. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje v , druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle veta druhá ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína plynúť skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.

20. V danom prípade, ak žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci august 2016 / v spojení s /, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej prvej splátky, teda odo dňa 20.08.2016 a táto uplynula dňa 20.08.2019. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.10.2019, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a súd prvej inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.

21. Odvolací súd doplňuje, že zákonodarca síce takýmto postupom de facto skrátil premlčaciu dobu pre prípady ako v danej veci o tri mesiace, (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie ). Avšak je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ako je tomu v občianskoprávnej úprave (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa , . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

23. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. O nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa a z dôvodu, že žalovanému, síce vznikol nárok na náhradu trov konania, tieto si však neuplatnil, ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto mu ich náhradu odvolací súd, v súlade so závermi súdu prvej inštancie, nepriznal.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).