Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7S-94-2020.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Subarea
7S/94/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v právnej veci žalobcov: 1. X. O., bytom U. XX, XXX XX S. a 2. V. O., bytom U. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/009964-008 zo dňa 20.01.2020, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 30.03.2020, doručenou toho istého dňa Krajskému súdu v Košiciach, žiadali žalobcovia zrušiť rozhodnutie žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/009964-008 zo dňa 20.01.2020 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. KRPZ-KE-SI-42-039/2019 zo dňa 19.11.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“). Zároveň žiadali, aby im súd priznal právo na náhradu trov konania a priznal im oslobodenie od súdneho poplatku.
2. V správnej žalobe (blanketová žaloba) žalobcovia neuviedli žiadne žalobné body, pričom uviedli okrem žalobného návrhu len: „K tejto žalobe v takejto forme, teda bez náležitostí uvedených v ust. § 182 SSP dochádza z našej strany z dôvodu dodržania lehoty citovanej ust. §181 ods. 1 SSP, a to čiste len z objektívnych dôvodov. Zároveň sa týmto zaväzujeme, že vyššie spomínané náležitosti tejto našej žaloby doručíme na tunajší súd v čo najkratšom čase.“
3. Správny súd dopytom dňa 18.05.2020 dožiadal žalovaný správny orgán o oznámenie dňa doručenia jeho rozhodnutia č. PPZ-OKAP-2020/009964-008 zo dňa 20.01.2020, ktorý listom č. PPZ- OKAP-2020/033595-002 zo dňa 22.05.2020 oznámil, že uvedené rozhodnutie bolo žalobcom doručené dňa 29.01.2020.
4. Keďže dňa 27.03.2020 nadobudol účinnosť zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), správny súd posudzoval lehotu na podanie správnej v zmysle jeho ustanovenia § 2 ods. 1.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. ustanovenie § 1 písm. a), platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
6. Podľa § 1 písm. a) ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
7. V zmysle vyššie citovaných právnych noriem, hoci správna žaloba bola v zmysle § 181 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Správny súdny poriadok („ďalej len SSP“) podaná oneskorene, správny súd ju považoval za včas podanú, pričom koniec lehoty pripadol na deň 30. apríl 2020.
8. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
9. Krajský súd primárne posudzoval, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (§97 SSP).
10. K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve krajský súd uvádza, že správny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach, a z akej stránky, má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná (v preskúmavanom prípade do 30.04.2020) a plynie od oznámenia preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.
11. Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmal správnu žalobu a vzhľadom na mimoriadnu situáciu ohľadom nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a oznámenie žalobcu v správnej žalobe (bod 2. uznesenia), očakával doplnenie správnej žaloby o žalobné body, t.j. uvedenie takých skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považujú žalobcovia preskúmavané rozhodnutia za nezákonné.
12. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
13. Správna žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu musí vždy obsahovať aspoň jeden žalobný bod, z ktorého musí byť zrejmé, z akých skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca, napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné alebo ničotné (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Ak tomu tak nie je, potom môže byť tento nedostatok súdom odstraňovaný len v lehote na podanie žaloby. Súd však nie je povinný vyzývať žalobcu na odstránenie týchto vád v prípadoch, keď lehota na podanie žaloby už uplynula, lebo takto široko chápanej povinnosti súdu, by zjavne odporovala zásada dispozičná a zásada koncentrácie konania, z ktorej súladom je tento typ konania koncipovaný. O taký neodstrániteľný nedostatok ide aj v prípade žalobcov, pretože v žalobe podanej v zákonnej lehote neuviedli ani v hrubých obrysoch, z akých dôvodov a skutkových okolností považujú napádané rozhodnutia za nezákonné (pozri napr. rozsudok 4As/3/2008 Najvyššieho správneho súdu ČR).
14. Tento záver správneho súdu je umocnený aj tou skutočnosťou, že v prípade žalobcov došlo k predĺženiu lehoty na podanie správnej žaloby o vyše jeden mesiac, no napriek uvedenému, správnu žalobu nedoplnili, hoci sa k takémuto konaniu zaviazali. Keďže postupom súdu v zmysle § 59 SSP nemohlo dôjsť k doplneniu žalobných bodov, nakoľko nebol uvedený ani jeden žalobný bod v správnej žalobe, správny súd považuje tento postup vzhľadom na dané okolnosti za nadbytočný, ktorý nemôže viesť ku konvalidácii správnej žaloby.
15. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva aj zásada iudex ne eat ultra petita patrium (sudca nech nejde nad návrh strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konanie v tejto veci zastavil podľa § 99 písm. b) SSP a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 170 písm. b) SSP).
17. Senát Krajského súdu v Košiciach vo veci rozhodol jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s ustanovením§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.