Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-54-2019.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Csp/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, E., o zaplatenie 297 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 297 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 297 eur od 24.03.2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 297 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 270 eur, zmluvného úroku vo výške 32,22 % ročne z jednotlivých dlžných súm a zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 297 eur od 24.03.2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 0 eur a úrok vo výške 32,22 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý na 24.03.2017 s tým, že v prípade neuhradenia celkovej čiastky uhradí žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Žalobca zaslal žalovanému niekoľko upomienok, pričom za každú zaslanú upomienku je povinný zaplatiť sumu 30 eur, celkovo si uplatnil sumu vo výške 270 eur. Žalovaný si však svoje povinnosti riadne nesplnil a do dňa podania žaloby uhradil v prospech žalobcu sumu vo výške 3 eurá.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom žalobca požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti ako aj neúčasti právnej zástupkyne na pojednávaní z dôvodu jej pracovnej zaneprázdnenosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.03.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 300 eur, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Žalovaný sa zaviazal splatiť celkovú čiastku 474,40 eur do 24.03.2017. V zmluve je uvedená pri odplate 0 eur za úver hodnota RPMN 37,43 %. Úrok bol dojednaný vo výške 32,22 % čo predstavuje sumu 74 eur. Zmluva obsahovala aj údaj o priemernej RPMN vo výške 21,61 %. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku v lehote dohodnutej v zmluve, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 33 eur. Z predložených dôkazov nevyplýva, kedy a ako žalobca upomínal žalovaného na zaplatenie dlhu a za čo účtoval poplatok.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až I), s), z) a aa).
9. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú úveru, ktorá je svojím ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť. Skutočnosť, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere vyplýva z nesporných tvrdení žalobcu, keď navyše predmetná zmluva je uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keď žalovaný je v predmetnej zmluve označený identifikačnými údajmi fyzickej osoby/nepodnikateľa. S poukazom na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nesporne vykazuje znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy.
10. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd uvádza, že dojednaný ročný úrok z úveru vo výške 32,22 % niekoľkonásobne prevyšuje úroky, ktoré v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy mali úroky z úverov poskytovaných bankami v obdobných úverových vzťahoch, kedy tieto mali výšku 7,90 % ročne. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok je viac ako štvornásobný ako priemerné úrokové sadzby zverejnené NBS. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012 ustálil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov, a teda aj rozdielu v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytnutie úveru nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Hoci OZ ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela vyslovene len od dohody účastníkov zmluvy. Práve pod vplyvom neprimerane vysokých úrokových sadzieb žiadaných nebankovými subjektmi, bola nevyhnutná zákonná úprava, kedy do civilného práva bola v § 39a OZ uvedená úžera, a to zákonom č. 106/2014 Z.z. účinným od 01.06.2014, ktorým bol novelizovaný OZ.
11. Súd konštatuje, že s poukazom na uvádzané rozhodnutie najvyššieho súdu neprichádza do úvahy moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom. Nakoľko s poukazom na § 41 OZ možno oddeliť od zmluvy dojednanie o úroku, ale obsah dojednania o úroku tvorí nedeliteľný celok, súd dohodu o úroku považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 a 39a OZ, nakoľko je výška úroku dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené závery súd potom konštatuje, že v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch sa pri absencii dojednania úroku v zmluve úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) z dôvodu absencie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru prezumovanej § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
12. Súd žalobu zamietol aj čo do zaplatenia zmluvných pokút vo výške 33 eur, keď dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute rozhodne vnáša nerovnováhu do vzájomných vzťahov medzi žalobcom ako dodávateľom finančných služieb a žalovaným ako odberateľom finančných služieb a smeruje k neúmernému finančnému zaťažovaniu spotrebiteľa.
13. Súd súčasne zamietol žalobu aj čo do zaplatenia poplatkov za upomienky vo výške 270 eur, keď dospel k záveru, že uvedené dojednanie o tzv. poplatkoch za upomienku nie je súladné s normami spotrebiteľského práva, keď tzv. upomienka má plniť funkciu informovania spotrebiteľa o tom, že sa dostal do omeškania s určitou splátkou a jej účelom nemá byť umelé dodávateľom finančnej služby vopred stanovené zvyšovanie pohľadávky voči spotrebiteľovi. Súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností stanovil žalobca tzv. poplatok za upomienku v sume 30 eur, keď táto suma absolútne nijakým spôsobom nezodpovedá nákladom, ktoré by mal dodávateľ finančnej služby so zaslaním tejto upomienky spotrebiteľovi, či už prostredníctvom poštového podniku, alebo SMS správy. Navyše je potrebné poukázať na to, že žalobcu v spore zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností, že žalovanému posielal predmetné upomienky, čo v konaní vôbec nepreukázal.
14. Súd ďalej priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ako bol vyčíslený v žalobe, nakoľko je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžných splátok, a preto je povinný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť úrok z omeškania. Jeho výška a vyčíslenie zo strany žalovaného rozporovaná nebola, súd preto úrok z omeškania priznal tak, ako bol v žalobe vyčíslený.
15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému, ktorý mal v spore prevažný úspech, nakoľko žaloba žalobcu bola v prevažnej časti zamietnutá, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný trovy konania nežiadal a ani mu zo spisu žiadne trovy nevyplývali.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.