Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Cb-2-2020.pdf
PDF · 77.09 KB
Case nature
Subarea
58Cb/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Q. A., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z. XX, C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, so sídlom Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Infra Services, a.s., IČO: 43 898 190, so sídlom Hraničná 10, Bratislava, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, Bratislava, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 09.01.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť uznesení valného zhromaždenia.
2. Žalobca vzal podaním doručeným súdu dňa 10.06.2020 žalobu v celom rozsahu späť a to z dôvodu hospodárnosti konania, hoci podľa tvrdení žalobcu žaloba bola podaná dôvodne a žalobca ňou sledoval primárne rešpektovanie zákona a interných predpisov v rámci kreovania vôle o relevantných otázkach fungovania spoločnosti, ako aj rešpektovania základných zásad a princípov. Žalobca sa nestotožňuje s obsahom a právnou relevanciou žalovaným produkovaných tvrdení. Žalobca v späťvzatí požiadal súd o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP, t. j. aby žiadnej zo strán z dôvodov hodných osobitého zreteľa nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že súd je povinný skúmať či neexistujú dôvody hodné osobitého zreteľa. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde. Žalobca sa ako člen dozornej rady žalovaného dôvodne uchádzal o petitórnu ochranu, pričom právny základ poskytnutia ochrany dostatočne špecifikoval. Dôvod hodný osobitého zreteľa je daný samotným osobitým charakterom konania a individuálnej okolnosti predmetnej veci. Žalobca inicioval konanie ako riadny člen dozornej rady. Konanie akcionárov nemohlo požívať právnu ochranu, keďže bolo v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Situácia nastolená akcionármi je o to alarmujúcejšia, že úlohou žalovaného je zabezpečovanie zásobovania pitnou vodou, odvádzanie splaškových, zabezpečovanie. Nutnosť okamžitého zásahu v podobe uchádzania sa o petitórnu ochranu bola odôvodnená legitímnym očakávaním v dôsledné rešpektovanie interných predpisov žalovaného v otázke kreovania vôle o kruciálnych otázkach fungovania spoločnosti. Svojvoľný prístup môže mať fatálne následky v podobe poškodenia verejného záujmu a rovnako môže ohroziť zabezpečenie verejných potrieb obyvateľstva, čo s ohľadom na akcentovaný charakter činnosti žalovaného považuje za neakceptovateľné, keďže práve za daných okolností je verejná kontrola na dodržiavaní transparentných väzieb voči akcionárom, veriteľom, ale ja verejnosti prioritná.
3. Súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k aplikácii ustanovenia § 257 CSP (v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS/168/2018). Vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené dňa 22.06.2020. Žalovaný s aplikáciou ustanovenia § 257 nesúhlasí a navrhuje aby bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný pristúpil k odvolaniu žalobcu z jeho funkcie člena dozornej rady z toho dôvodu, že žalobca si ako člen dozornej rady žalovaného neplnil riadne svoje povinnosti a pravidelne sa nezúčastňoval zasadnutí dozornej rady čo bolo pre akcionárov žalovaného neakceptovateľné, nakoľko žalobca za výkon funkcie člena dozornej rady poberal mesačnú odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie člena dozornej rady uzavretej so žalovaným. Odvolanie žalobcu z funkcie člena dozornej rady nemalo nič spoločné s podaním predmetnej žaloby a za žiadnych okolností nie je možné tvrdiť, že išlo o zbavenie sa nepohodlného žalobcu, tak ako to prezentuje žalobca. Argumentácia žalobcu je tendenčná a ničím nepodložená. Nijakým spôsobom nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, že odvolaním členov predstavenstva na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 18.10.2019 došlo k vzniku škody alebo k ohrozeniu fungovania žalovaného. Mimoriadne valné zhromaždenie konané dňa 18.11.2019 bolo platné, ako aj uznesenie na ňom prijaté boli platné. Skutočnosti uvádzané žalobcom sú klamlivé, vágne a ničím nepodložené a súčasne nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou. Žalobca sa snaží nastoliť situáciu, že podaním žaloby sledoval záujmy spoločnosti ako aj verejné záujmy. Žaloba je účelový úkon žalobcu, ktorý bol realizovaný s cieľom narušiť chod a fungovanie spoločnosti, nakoľko na podanie žaloby neexistovali žiadne relevantné dôvody. Konanie žalobcu nesledovalo ochranu spoločnosti a možno ho charakterizovať ako šikanózny výkon práva. Neexistujú žiadne dôvody hodné osobitého zreteľa a ani výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Žalovaný svojou procesnou aktivitou vynútenou procesným správaním sa žalobcu, musel žalovaný brániť svoje práva, čím mu vznikli odôvodnené náklady spojené s právnym zastúpením.
4. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. S poukazom na späťvzatie žaloby voči žalovanému súd konanie zastavil. Súhlas žalovaného so zastavením nebol podľa § 146 ods. 1 CSP potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu alebo otvorením pojednávania.
8. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Súd sa v prvom rade pred rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania musel vysporiadať s návrhom podaným žalobcom na aplikáciu § 257 CSP, t. j. súd musel skúmať či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré by umožnili súdu nepriznať trovy žiadnej zo strán. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí zodpovedať osobitým okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). K dôvodom hodným osobitého zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácií, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Taktiež k aplikácii uvedeného ustanovenia môže prísť aj z dôvodov sociálnych. Vždy je potrebné však prihliadať či prípadná aplikácia nebude mať dopad aj na druhú stranu konania, teda či nepriznaním trov sa nepriaznivo nezasiahne do majetkovej sféry strany sporu, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Dôvody hodného osobitého zreteľa môžu byť,
neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem.
12. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody hodné osobitého zreteľa, preto sa rozhodol neaplikovať ustanovenie § 257 CSP. Vo vzťahu k sporovej veci prichádza do úvahy dôvod spočívajúci v povahe a okolnosti sporu. Súd je však toho názoru, že v tomto prípade nie je uvedený dôvod daný. Žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia relevantného dôvodu, nakoľko si vyhodnotil, že ďalšie pokračovanie v konaní je nehospodárne. Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o späťvzatie žaloby, dôvody hodné osobitého zreteľa musí skúmať k dôvodom, ktoré viedlo stranu sporu k späťvzatiu. Žalobca ako dôvody uvádzal, že žaloba bola podaná dôvodne. To však súd v danej fáze konania ani nespochybňuje ani nepotvrdzuje, nakoľko nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej (priznaním nároku či zamietnutím žaloby), teda nie je možné vyhodnotiť či je žaloba podaná dôvodne alebo nie. Je potrebné skúmať prečo došlo k späťvzatiu žaloby. V danom prípade, žalobca dostatočne neodôvodnil, prečo došlo k späťvzatiu žaloby. Argument, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu hospodárnosti konania, bez bližšej špecifikácie v čom má spočívať hospodárnosť späťvzatia, nie je dôvodom hodným osobitého zreteľa. Žalobca ďalej uvádza, že žalobu podal vo verejnom záujme. Súd je názoru, že je aj vo verejnom záujme, aby nebolo zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného tým, že mu nebudú priznané trovy konania, ktoré žalovaný dôvodne vynaložil na právne zastúpenie, inak povedané, len dôvod verejného záujmu na strane žalobcu nie je sám osebe dôvodom hodným osobitého zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktorý súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (analogicky pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 14/99). Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že dôvod hodný osobitého zreteľa je daný samotným osobitým charakterom konania a individuálnej okolnosti predmetnej veci, v tejto situácii možno uviesť, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP len s poukazom na predmet konania nie je vecne správna (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.06.2010, sp.zn. 5Cdo/67/2010). Súd má na základe uvedeného za to, že žalobca vzal žalobu späť čím využil svoje dispozičné právo nakladať s predmetom konania, avšak neuviedol relevantný dôvod, ktorý by sa dal považovať za dôvod hodný osobitého zreteľa, preto je potrebné vychádzať pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania z princípu zavinenia zastavenia. Späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 CSP, podľa ktorého trovy konania má znášať tá strana sporu, ktorá zavinila zastavenie konania. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo len z dôvodu hospodárnosti, súd má za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto priznal náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom. O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.