Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Er/315/2010

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 96, proti povinnému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XXXX/X, XXX XX Y. o vymoženie X XXX,XX A. s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľuboš Sidorják, Exekútorský úrad, Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 329/2010, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,07 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.04.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2010, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.04.2010. Poverením č. 5608 019807 zo dňa 05.05.2010 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu Mgr. Erika Končoka, sp. zn. RK-11/08-EK zo dňa 08.02.2008

2. K vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000020767 zo dňa 20.02.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvne dojednania.

3. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní

4. Súd opätovne preskúmal exekučný titul a predovšetkým Zmluvu o revolvingovom úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami. Pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je podstatná i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd

preto preskúmal predloženú Zmluvu o revolvingovom úvere 8000020767 zo dňa 20.02.2006 vrátane Zmluvných dojednaní.

5. Podľa § 42 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

11. Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, no najmä obsahom rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca Mgr. Erik Končok, sp. zn. RK-11/08-EK zo dňa 08.02.2008 a obsahom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000020767 zo dňa 20.02.2006 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.

12. Podľa Občianskeho zákonník (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa č. 2 písm. a) smernice Rady 93/13 EHS z 5 apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

17. Podľa č. 3 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

18. Podľa č 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

19. Podľa prílohy bodu 1 písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

20. Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku , ktorým bol novelizovaný . Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. V súvislosti s ktorou bola rozhodcovská doložka vyhodnotená ako neprijateľná podmienka.

21. V čl. 17 Zmluvných dojednaní je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

22. V danom prípade navrhol oprávnený vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je tuzemský rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvu o revolvingovom úvere súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , keďže ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako fyzická osoba, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, mal postavenie spotrebiteľa.

23. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa obsahuje . Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Výnimkou je prípad, keď rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom.

24. Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 17. Zmluvných dojednaní, všetky spory zo zmluvy o revolvingovom úvere rozhodne rozhodcovský súd alebo príslušný súd Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je upravená v Zmluvných dojednaniach. S týmito podmienkami sa povinný síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere, avšak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Predmetná rozhodcovská doložka sa nachádza v zmluvných dojednaniach, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Zmluvné dojednania sú predtlačené na druhej strane zmluvy o úvere. Podpisom zmluvy o úvere povinný súčasne vyslovil súhlas so Zmluvnými dojednaniami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinný tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na Zmluvných dojednaniach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ide o značne nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať a teda bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. U povinného tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy o úvere, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinného. Podaním žaloby dodávateľa po vzniku sporu na rozhodcovský súd stratil spotrebiteľ právo podať žalobu na súd Slovenskej republiky (prakticky bola odobratá spotrebiteľovi možnosť voľby riešenia sporu resp. možnosť jeho obrany na štátnom súde). Vzhľadom na skutočnosť, že spor zo zmluvy sa týkal neplnenia záväzku spotrebiteľom riadne a včas, žalobu logicky podával dodávateľ a ten mal možnosť výberu riešenia sporu a tým spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana sa musel podriadiť konaniu na rozhodcovskom súde, ktorý si podaním žaloby zvolil dodávateľ.

25. Takto dojednanú zmluvnú podmienku považuje súd za neprijateľnú, pretože nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toto ustanovenie zmluvy o úvere v zmysle neplatné. Tento názor je aj v súlade s citovanou smernicou, najmä s čl. 3 bodu 1. tejto smernice.

26. Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

27. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však môže skúmať prípustnosť exekúcie aj počas jej vykonávania, čo skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. -15 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

28. Vyššie spomenuté skutočnosti považuje tunajší súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Súd vychádzal z ust. , podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu.

29. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a je v rozpore príslušnými ustanoveniami a nasl. a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda rozhodcovská doložka je neplatná, a tým rozhodca nemal právomoc na rozhodovanie sporu, čiže rozhodcovský súd nemal legitimitu vydať exekučný titul. Vychádzajúc z uvedeného rozhodca po preverení rozhodcovskej doložky nemohol v predmetnej veci konať a rozhodnúť, nakoľko nemal právomoc.

30. Úverová zmluva, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku obsahuje neprijateľnú podmienku (v časti rozhodcovskej doložky) ktorá je v zmysle neplatná, a teda predmetná zmluva nezakladá právomoc rozhodcovského súdu.

31. Právomoc rozhodcovského orgánu je základnou procesnou podmienkou. Rozhodcovský súd je oprávnený o svojej právomoci rozhodovať z vlastnej iniciatívy alebo na základe námietok účastníkov. Oprávnenie rozhodovať z vlastnej iniciatívy vyplýva z povinnosti rozhodcovského súdu preskúmať, či mu bol predložený spor, ktorý je zahrnutý v platnej a existujúcej zmluve (či je spor arbitrovateľný).

32. Z uvedeného je jasné, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

34. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V predmetnej veci by mal povinnosť zaplatiť trovy exekučného konania oprávnený v zmysle § 203 Exekučného poriadku, nakoľko on zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol v rozpore so zákonom a rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilým exekučným titulom.

35. Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

36. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

37. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

38. Súdny exekútor si podaním doručeným súdu dňa 17.12.2013 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 68,87 Eur, ktoré špecifikoval nasledovne:

1. Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky

- paušálna odmena........................................................................................................33,19 Eur 2. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky

- poštovné......................................................................................................................20,20 Eur -administratívne náklady.................................................................................................4,00 Eur

3. DPH...........................................................................................................................11,48 Eur

39. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu si pri zastavení exekúcie uplatňuje a následne konštatoval, že paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vyčíslená vo výške 33,19 Eur bola súdnym exekútorom vyčíslená správne v súlade s vyhláškou, súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnej odmeny vo výške 33,19 Eur.

40. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, tú si súdny exekútor uplatnil vo forme poštovného vo výške 20,20 Eur. Náhradu hotových výdavkov mal súd preukázanú zo spisu predloženého súdnym exekútorom, preto priznal náhradu v ním uplatnenej výške, t.j. 20,20 Eur. Súd nepriznal náhradu za administratívne náklady vo výške 4,00 Eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR -16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd uplatnené výdavky za spotrebný materiál považoval za bežné výdavky, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora podľa § 25 Vyhlášky.

41. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, preto sa jeho odmena zvyšuje o sadzbu 20% DPH vo výške 10,68 Eur.

42. V zmysle citovaného § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd o nároku na náhradu trov predmetnej exekúcie rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na ich náhradu.

43. Súd s poukazom na uvedené rozhodol o výške trov tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,07 Eur.

Poučenie:

Proti výroku II. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výrokom I. a III. uznesenia odvolanie nie je prípustné.