Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/300/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannety Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: 1. Technická univerzita vo Zvolene, Vysokoškolský lesnícky podnik, Študentská 20, Zvolen, právne zastúpený: JUDr. Radko Petruňo, advokát, Tehelná 189, Zvolen, 2. Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8355/2017-9.2 (43/2017 rozkl.) zo dňa 04.10.2017, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8355/20174-9.2 (43/2017 rozkl.) zo dňa 04.10.2017 ako aj rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 5155/2017-6.3 zo dňa 10.08.2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Žaloba

1. Žalobou súdu doručenou dňa 12.12.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8355/2017-9.2 (43/2017 rozkl.) zo dňa 04.10.2017, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 5155/2017-6.3 zo dňa 10.08.2017. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy podľa a a o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“ alebo ako „ZOBK“) a Správneho poriadku povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v a , t.j. povolil mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri TU VšLP Zvolen, držať ho a prepravovať.

2. K skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že ďalší účastník (Technická univerzita vo Zvolene) ako žiadateľ požiadal o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“ alebo ako „ZOPK“) spočívajúcej v umožnení usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíry TU VšLP Zvolen.

3. Žalobca sa k žiadosti vyjadril podaním zo dňa 05.07.2017, nesúhlasil s udelením výnimky ako bola navrhovaná a poukázal na to, že žiadateľ požiadal o regulačný lov, a preto by malo rozhodnutie v prípade povolenia výnimky obsahovať konkrétne podmienky zabezpečujúce usmrtenie konkrétneho jedinca ohrozujúceho svojim správaním ľudí alebo spôsobujúceho opakované škody. Žalobca poukázal na to, že z podkladov rozhodnutia vyplýva, že nekonkrétna výnimka umožní odlov akéhokoľvek jedinca, vrátane takého, ktorý sa v intraviláne obce nepohybuje.

4. Udelenie výnimky možno považovať za odôvodnené v prípade medveďov spôsobujúcich opakovane škody, za predpokladu predošlej účinnej ochrany komisionálneho vyhodnotenia škôd ŠOP SR a identifikácie takýchto medveďov napr. na parametrov stôp.

5. Žalobca pripustil aj dôvodnosť udelenia výnimky v prípade medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. Poukázal na to, že v takomto prípade by mala byť lokalita na usmrtenie stanovená do vzdialenosti 500 metrov od zastavaného územia, resp. tam, kde jedinec spôsobuje škody, keďže len týmto spôsobom je možné zabezpečiť adresnosť lovu jedinca. Taktiež vyjadril zásadný nesúhlas lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií.

6. V rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobca namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich hľadísk v predmetnom poľovnom revíry je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na atropických zdrojoch potravy. Žiadateľ žiadal o usmrtenie medveďa hnedého v rámci regulačného lovu, pričom prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, ale môže byť usmrtený jedinec náhodne prilákaný na vnadisko, pričom k vylúčeniu synantropného medveďa k populácie nedôjde.

7. Žalobca ďalej uviedol, že vo svojom rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla, že „správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že vnadiská zriadené napr. vo vegetačnom období majú presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3-5km spôsobujú veľkú, nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“

8. V predmetnom konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v priebehu konania namietal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potencionálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom.

9. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nedostatočne vysporiadal so žalobcovými námietkami uvedenými v jeho rozklade, nijako nereagoval na žalobcov spomínaný záver ŠOP SR vo vzťahu k vplyvu vnadísk na synantropizáciu medveďov, ale reagoval konštatovaním o zhromažďovaní podkladov a o tom, že tento žalobcom použitý citát v danom prípade nie je možné stiahnuť ani na podmienky v predmetnom poľovnom revíry. A tiež uviedol, že správny poriadok nevyžaduje, aby správny orgán v priebehu správneho konania sám vytváral rozsiahle podklady pre rozhodnutia (to vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že prvostupňový správny orgán medzi podklady rozhodnutia nezahrnul

zoznam preventívnych opatrení a zoznam krmovísk). Žalobca takýto postup považoval za nesúladný s povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci a nesúhlasil so záverom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom z dôvodu koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídiel.

10. Podľa žalobcu žalovaný v rozhodnutí obišiel skutočnosť, že usmrtením akéhokoľvek jedinca medveďa hnedého bez toho, aby došlo k realizácii účinných opatrení, nie je možné považovať za odôvodnený prípad výnimky. Na jednej strane žalovaný tvrdil, že sa jedince do zvernice dostávajú podhrabávaním a poškodzovaním oplotenia, aby prenikli za atraktívnym zdrojom potravy, o ktorom sám žalovaný tvrdí, že je súčasťou prevádzky zvernice, čo je logický dôsledok existencie takéhoto atraktívneho zdroja potravy, na druhej strane z neznámych dôvodov argumentuje potrebou usmrtiť synantropických jedincov. Zo stanoviska ŠOP SR však vyplýva, že v roku 2016 neboli komisionálne riešené žiadne škody a ani v roku 2015 neboli evidované žiadne škody, ani konflikty. Jediným dôvodom pre prenikanie medveďov do zvernice je existencia atraktívnej potravy predkladanej poľovnej zvery a nie synantropizáciám medveďov.

11. Keďže udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého je viazané na zistenie skutočnosti preukazujúcich neexistenciu inej alternatívy a zároveň spôsobilosť udelenej výnimky na vplyv ňou sledovaný cieľ, je zrejmé, že v predmetnej veci nebola ani jedna z týchto nevyhnutných podmienok naplnená.

12. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov považoval rozhodnutia žalovaného oboch stupňov za rozporné s § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK a zároveň tiež v rozpore s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

II. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 02.03.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

14. Ministerstvo ako prvostupňový správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieralo o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 20.04.2017, ktorej súčasťou je aj fotodokumentácia škôd spôsobených na chatke a odchytovom zariadení pre raticovú zver, ako aj svedecké výpovede o nebezpečných stretoch s medveďom a opisy známok čiastočnej straty plachosti medveďa a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/785-003/2017 zo dňa 12.05.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 10.05.2017 s opisom škôd spôsobených medveďom a opísanie nebezpečných stretov s medveďom za posledné 2 roky, ktorými sú škody spôsobené na poľovníckej chatke, elektrickom ohradníku a poškodenia ovocných záhrad (škody neboli komisionálne šetrené).

15. V stanovisku ŠOP SR č. ŠOPSR/785-003/2017 zo dňa 12.05.2017 sa uvádza: „ Na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana z 10. mája 2017 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri TU VšLP Zvolen. Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu (SKUEV0186 Mláčky, SKUEV0245 Boky), v blízkosti ktorého usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení žiadosti a súčasného stavu môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme usmrtenie.“

16. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Splnenie zákonných podmienok na povolenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom.

17. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje, žalovaný uviedol, že nezaoberaním sa preventívnymi opatreniami a nevyžiadaním si informácie o krmoviskách/vnadiskách s potravou atraktívnou pre medvede nerozhodoval správny orgán na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a nemohol vyhodnotiť účelnosť povolenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v spojitosti s reálnym vplyvom usmrtenia medveďa na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií. Žalobca svoje tvrdenia opiera o stanovisko Správy TANAPu č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, ktoré bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, o ktorej žalovaný konal a teda muselo byť žalovanému známe z jeho činnosti. Správa CHKO Poľana určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého realizované v termíne od 01.07.2017 do 30.11.2017 alebo postriežkou v termíne do 15.12.2017, pričom lov postriežkou bude realizovaný len na lokalitách Zvernica Bieň (katastrálne územie Kováčová) a Turovské pole (katastrálne územie Turová), resp. posliedkou vo zvernici, pričom lov posliedkou má byť realizovaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi.

18. Pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy a na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov, žalovaný vysvetlil, že ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze, pričom Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho, ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo.

19. Žalovaný dodal, že náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov).

20. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že boli nedostatočne vyhodnotené preventívne opatrenia na zamedzenie vzniku škôd a nebola posúdená účinnosť týchto preventívnych opatrení a ich uplatňovanie. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú

organizačnou zložkou ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách.

21. Žalovaný zdôraznil, že samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd.

22. Od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich dôkazov, resp. takých, ktoré nie je možné vykonať, alebo ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom. Žalovaný je povinný zisťovať skutkový stav veci osobitne v každom jednotlivom prípade. Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách a plodinách. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 prvostupňového správneho rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Správa CHKO Poľana pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti prenikania jedincov medveďa hnedého do ľudských sídel. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečila adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, ktorí vykazujú známky straty plachosti pred ľuďmi.

23. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením správneho orgánu, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov.

24. Žalovaný tvrdil, že na základe dostupných údajov má za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu

8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie.

III. Vyjadrenia ďalších účastníkov

25. Ďalší účastník Technická univerzita vo Zvolene sa vyjadril ku konaniu písomným podaním doručeným súdu dňa 22.03.2018 a dňa 09.04.2018, pričom uviedol, že v súčasnej dobe už uplynula doba počas ktorej bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého, teda odpadol predmet konania, a preto Ďalší účastník konania žiadal, aby súd konanie zastavil.

26. K žalobným námietkam ďalší účastník uviedol, že povoliť výnimku z poskytnutia ochrany druhov možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva, udelená výnimka neohrozí priaznivý stav populácie dotknutého druhu a je splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v ust.

27. Pokiaľ ide o posúdenie otázky existencie inej alternatívy k povoleniu výnimky, pokiaľ dochádza k synantropizácii chránených šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno takúto situáciu riešiť iným spôsobom, než povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Skutočnosť, že dochádza k synantropizácii medvedej populácie v dotknutom revíri sa prejavuje predovšetkým v tom, že čoraz častejšie sa medvede objavujú v blízkosti ľudských obydlí, prestávajú byť plaché, správajú sa agresívne. Aj z rozhodovacej praxe žalovaného v minulých rokoch v obdobných veciach vyplýva, že za spomínaných okolností nemožno považovať iné riešenie, než odstrel jedinca, za efektívnejšie.

28. Druhá podmienka, spočívajúca v neohrození populácie medveďa hnedého v predmetnom revíri, je rovnako splnená. Z výsledkov dokazovania vykonaného žalovaným ako príslušným správnym orgánom, najmä z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody SR ako aj z informácií poskytnutých ďalším účastníkom vyplýva, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Práve naopak, všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha prosperuje a jeho populácia narastá.

29. Pokiaľ ide o existenciu niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v ust. , zo zhromaždených podkladov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v danom prípade je splnená podmienka uvedená pod písm. c) predmetného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorej výnimku možno povoliť: „v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zradného významu na životné prostredie“ Naplnenie uvedenej podmienky potvrdzujú predovšetkým priame strety ľudí s týmto živočíchom, v dôsledku čoho je ohrozený život a zdravie ľudí. Je nesporné, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti v sporných lokalitách resp. revíroch je natoľko závažné, že ochrana života a zdravia pudí výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

30. Ďalší účastník Združenie domových samospráv sa k žalobe nevyjadril.

V. Konanie pred správnym orgánom

31. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

V. Relevantné právne predpisy

32. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).

33. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). 34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa , chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/).

36. Podľa orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

37. Podľa , výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/).

38. Podľa v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

39. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

40. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

41. Predmetom preskúmavania v súdenej veci bolo rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 8355/2017-9.2 (43/2017 rozkl.) zo dňa 04.10.2017, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 5155/2017-6.3 zo dňa 10.08.2017, ktorým správny orgán povolil usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v príslušnom poľovnom revíri.

42. Úvodom súd poznamenáva, že neprisvedčil požiadavke ďalšieho účastník, Technickej univerzite vo Zvolene, konanie zastaviť z dôvodu, že už uplynula doba počas ktorej bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého, teda odpadol predmet konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva povinnosť preskúmať zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí o udelení výnimky zo zákazov týkajúcich sa ochrany chráneného živočícha aj v prípade uplynutia doby platnosti výnimky (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. zo dnˇa 28.02.2017 alebo uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 01.08.2019).

43. právne upravuje činnosť súhrnne označenú ako ochrana prírody a krajiny, pod ktorou treba rozumieť starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20160701.html> nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

44. Medveď hnedý je v Slovenskej republike druhovo chránený (odlieha osobitnej ochrane v zmysle ) vzácny a vyhynutím ohrozený živočích európskeho významu. Prirodzene sa vyskytuje na európskom území členských štátov Európskej únie, presnejšie povedané jeho výskyt je obmedzený na geograficky ohraničených územiach, jeho populáciu možno vnímať ako málo početnú a z toho dôvodu ho považujeme za vzácny druh voľne žijúceho živočícha. Medveď hnedý patrí medzi prísne chránené druhy živočíchov, pričom jeho druhová ochrana je ustanovená nie len v ale i medzinárodnými prameňmi práva ako napr. smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Natura 2000) alebo Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných (Bernský dohovor).

45. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje povolenie výnimky zo zákazov týkajúcich sa ochrany chráneného živočícha. Za každých okolností však musí byť rešpektovaný primárny cieľ všeobecného záujmu, ktorým je zabezpečenie biodiverzity, udržanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V súlade s vyššie uvádzanými medzinárodnými právne záväznými aktmi je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky tento zámer aproximovaný v a umožňuje povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha po kumulatívnom splnení conditio sine qua non v , . Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených nevyhnutných podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha.

46. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade primárne teleologický a logický výklad obsahu príslušných ustanovení .

47. Prvou zákonnou podmienkou udelenia výnimky je, že musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky. Uvedená podmienka bola zákonodarcom ďalej rozvinutá v , ktorého výkladu sa bude súd venovať v intenciách žalobných námietok a s ohľadom na posudzovaný predmet prieskumu v ďalšom texte odôvodnenia tohto rozsudku. Druhou podmienkou udelenia výnimky je, že neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva. Treťou podmienkou výnimky je, že jej udelenie neohrozí zabezpečenie priaznivý stav ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli.

48. Pokiaľ ide o prvú podmienku, jej splnenie odôvodňoval žiadateľ neúmerne vysokým kmeňovým stavom, ktorý má každým rokom stúpajúci trend a opakujúcimi stretmi človeka s medveďmi v rámci cvičení a prevádzkovej praxe poslucháčov a zamestnancov žiadateľa. Uvedené tvrdenie nemožno považovať za zdôvodnenie adekvátne výnimočnosti povoľovaného zásahu do populácie chráneného živočícha, akým usmrtenie jedinca medveďa hnedého nepochybne je.

49. Správnemu súdu v tejto súvislosti nedá (len okrajom) nepoznamenať, že tvrdenie o početnosti „kmeňového stavu“ a jeho „stúpajúci trend“ sa vyznačuje značným voluntarizmom pokiaľ ide o použité výrazové prostriedky, pretože právny poriadok pozná normované kmeňové stavy zveri, ako úradne schválené pričom tieto sa pre populáciu medveďa hnedého neurčujú alebo jarné kmeňové stavy ako sezónny výskyt určitého druhu zveri v poľovnom revíri.

50. Celkovo však možno spomínané tvrdenie žiadateľa o početnosti chráneného živočícha považovať za nepodložený údaj, pretože nie je z jeho žiadosti ani dôkazov ním predložených zrejmé, akým spôsobom dospel k svojmu tvrdeniu, akú metodiku pri tom zvolil a na základe akých indikátorov ustálil počet jedincov medveďa hnedého za súčasť deklarovaných kmeňových stavov, teda jedincov so stálym výskytom a nie vyskytujúcich sa sezónne napr. z dôvodu prirodzenej migrácie v rámci biokoridoru priestorovo prepojených súborov území výskytu populácie medveďa hnedého.

51. Pokiaľ správny orgán v oboch stupňoch prijal takéto nedostatočne preukázané tvrdenia žiadateľa a nijako ich nepreveroval, pričom rovnakým nedostatkom bola v tomto ohľade postihnutá i správa ŠOP SR č. ŠOPSR/785-003/2017 zo dňa 12.05.2017 (opísaná v ods. 15 odôvodnenia tohto rozsudku), nemožno to vnímať inak ako v rozpore s imperatívom dôsledne a zodpovedne zvážiť a verifikovať dôvodnosť udelenia výnimky ako krajného riešenia, pretože právny rámec druhovej ochrany medveďa hnedého vznikol predovšetkým kvôli jeho ohrozeniu a jeho celková ochrana a opatrenia na jeho ochranu sú definované prioritne pred jeho usmrcovaním.

52. Hoci samo o sebe táto skutočnosť neodôvodňovala konštatovanie nezákonnosti v žalobe napadnutých rozhodnutí, neuniklo pozornosti súdu, že žiadateľ na preukázanie svojich tvrdení nepredložil iné dôkazy ako len prehlásenia zástupcov žiadateľa, pričom pri podobných žiadostiach, ako je známe súdu z jeho úradnej činnosti, boli obvykle k obdobným žiadostiam o udelenie výnimky pripájané aj potvrdenia tretích (do konania nezainteresovaných) osôb.

53. Navyše žiadateľom opisované stretnutia sa udiali mimo oblastí osídlenými ľuďmi ale naopak v prirodzenom prostredí medveďa hnedého, pričom opisované správanie medveďa nemuselo nutne znamenať jeho stratu plachosti pred človekom len preto, že okamžite neutiekol. V prírode sa takéto žiadateľom opísané situácie vyskytnú aj pri inej zveri, čo však automaticky neznamená ich synantropizáciu. Správanie zveri ovplyvňuje množstvo faktorov, pričom z hľadiska zmyslových schopností človeka nie sú tieto faktory vždy vnímateľné alebo vnímané správne. Preto len na základe krátkeho jednorazového pozorovania a bez dlhšieho a dôkladnejšieho skúmania a analyzovania správania konkrétneho jedinca nemožno ho označiť za synantropného.

54. Súd k uvedenému dodáva, že primárnym cieľom je zachovanie existencie populácie medveďa hnedého, preto je v prípade konaní o žiadostiach na udelenie výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov podľa žiaduce, aby správny orgán mal bez pochybností ustálenú nevyhnutnosť udelenia výnimky v zmysle v a neustupoval od povinnosti riadneho a spoľahlivého zistenia skutočného stavu. Správny súd dodáva, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak

táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov preukázané skutočnosti.

55. Povolenie výnimky z dôvodu podľa a je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Potreba prísnej ochrany medveďa sa netýka miest mimo jeho prirodzeného výskytu - voľnej prírody. Takýmito lokalitami sú predovšetkým ľuďmi obývané oblasti. Pokiaľ medveď prenikne do uvedených lokalít, jedná sa zväčša o synantropného jedinca, ktorý z akýchkoľvek dôvodov svoju prirodzenú plachosť pred ľuďmi stratil, je naviazaný a závislý pri hľadaní potravy na zdroje poskytované človekom (kontajnery s odpadkami, sklady krmiva pre poľnohospodárske zvieratá), ktoré sa nachádzajú v blízkosti ľudských sídiel, v intraviláne obcí, resp. v ich bezprostrednom okolí.

56. Pokiaľ má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí.

57. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa pomerne stroho tým, že rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľuďskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, ako aj zábery z fotopascí, nesporne nasvedčujú tomu, že v predmetnom poľovnom revíri je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach riešila škody spôsobené medveďom a stret medveďov s obyvateľstvom.

58. Uvedené odôvodnenie nekorešponduje s dikciou , Z administratívneho spisu nevyplýva, že by škody v predmetnom poľovnom revíri dosiahli tak neznesiteľný rozsah a závažnosť a ani ohrozenie verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí nejaví sa z podkladov pre rozhodnutie natoľko markantným, že by riešením mohlo byť len usmrtenie chráneného živočícha a to práve s ohľadom na kľúčové avšak nepodložené tvrdenie žiadateľa o akejsi plošnej synantropizácii medveďov v predmetnom poľovnom revíri. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

59. Pokiaľ žiadateľ tvrdí synantropizáciu populácie medveďa hnedého v predmetnom revíri, uvedený doposiaľ v Slovenskej republike nekonštatovaný argument, nebol podložený žiadnymi relevantnými dôkazmi, jeho odôvodnenie je nedostatočné a súd si dovolí tiež tvrdiť, že ani nemôže byť v zmysle dikcie príslušných ustanovení dôvodom na udelenie výnimky a skôr sa súdu javí len ako účelová argumentácia sledujúca cieľ možnosť odlovu medveďa hnedého, než ako záujem na jeho ochrane ako celospoločenského záujmu.

60. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že z prílohy k správe ŠOP SR č. ŠOPSR/785-003/2017 zo dňa 12.05.2017 vyplýva, že v predmetnom poľovnom revíri „neboli realizované žiadne preventívne opatrenia a tieto tiež neboli zrealizované ani v samotnej zvernici, kde je pohyb medveďov častý. Vzhľadom na to, že vo zvernici sa chová poľovná zver a predkladané krmivo (hlavne v čase od jesene do jari) je atraktívne pre medveďa- preto dochádza k jeho prenikaniu do zvernice. Poškodené oplotenie je pravidelne opravované, aby sa zabránilo úniku chovanej zveri. Vzhľadom na charakter objektu(zvernica) navrhujeme realizovať ochranu objektu stabilným elektrickým oplôtkom, ktorý by bol inštalovaný z vonkajšej strany existujúceho oplotenia zvernice, podmienkou jej jeho systematická údržba.“

61. Aj z uvedeného vidno nedostatok dôvodov pre splnenie prvej podmienky udelenia výnimky, keďže ani z podkladu, na ktorý sa predovšetkým žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvoláva, neobsahuje

vysvetlenie, že v danom prípade ide o v vyžadovaný prípad odôvodňujúci povolenie výnimky zo zákazov týkajúcich sa ochrany chráneného živočícha.

62. Inú alternatívu riešenia ( ) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, že by žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Čechách o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, že žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo.

63. V tejto súvislosti sa súd vracia k správe ŠOP SR č. ŠOPSR/785-003/2017 zo dňa 12.05.2017, ktorej príloha (citovaná v ods. 54 odôvodnenia tohto rozsudku) ponúka aj inú alternatívu ako usmrtenie jedinca medveďa hnedého, pričom tiež konštatuje, že sa doposiaľ žiadne opatrenie proti nežiaducemu vplyvu pôsobenia medveďmi nerealizovali.

64. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého, uviedol, že z výsledkov dokazovania vykonaného žalovaným ako príslušným správnym orgánom, najmä z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody SR ako aj z informácií poskytnutých ďalším účastníkom vyplýva, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha prosperuje a jeho populácia narastá.

65. Správny súd sa s touto argumentáciou nestotožnil a nepovažoval ju za ekvivalentnú doterajšiemu rozsahu zistení žalovaného o stavoch populácie medveďa hnedého v Slovenskej republike. Uvedenú podmienku nepovažoval súd za splnenú najmä z dôvodu, že žalovaný mal pri rozhodovaní o povolení výnimky k dispozícii len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku doposiaľ neprebehlo.

66. Populáciu medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci územia Slovenskej republiky je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblastí, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.

67. Žalovaný sa pri tvrdení v preskúmavanom rozhodnutí, že usmrtenie jedného jedinca v poľovnom revíri nebude mať nepriaznivý vplyv na populáciu chráneného živočícha, odvoláva na v konaní zadovážené podklady, predovšetkým na stanovisko ŠOP SR a na tvrdenia uvedené žiadateľom v žiadosti. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je v určitom poľovnom revíri alebo v určitej oblasti zaznamenaný zvýšený výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého, nie je to dôvodom na konštatovanie o dostatočnom či dokonca zvyšujúcom sa počte a prosperite jeho populácie. Takýto pohľad považuje súd za príliš zjednodušujúci a preto nenapĺňajúci tretiu podmienku vyžadovanú pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého.

68. Žalovaný sa tiež vo svojom rozhodnutí odvoláva na Program starostlivosti o medveďa hnedého. Programu starostlivosti o medveďa hnedého, ktorý je ako súčasť dokumentácie relevantným odborným

podkladom bez normotvorného charakteru a záväznosti. Odvolávanie sa na tento dokument preto nemôže súd považovať za dôkaz o správnosti postupu žalovaného. Samotný dokument uvádza, že SˇOP SR prostredni´ctvom Technickej univerzity vo Zvolene, lesni´ckej fakulty, katedry fytolo´gie realizovala vypracovanie komplexnej sˇtu´die odhadu pocˇetnosti popula´cie medvedˇa hnede´ho neinvazi´vnou meto´dou rozboru DNA zo vzoriek trusu. Dokument si však na mnohých miestach odporuje. Tvrdí, že v su´cˇasnosti je medvedˇ v priaznivom stave, cˇizˇe jeho popula´cia je dlhodobo vyrovnana´, resp. mo^zˇe sa zvysˇovatˇ, ale tiež uvádza, že tvrdenia o stúpajúcom trende hustoty popula´cie medvedˇa povazˇuje dokument za nerea´lne a nadhodnotene´. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 102 až 1490 medveďov hnedých. Zároveň však dokument priznáva absenciu jednotne´ho a komplexne´ho monitoringu a mapovania tejto sˇelmy, ako podkladu pre jeho akti´vnu ochranu a manazˇment.

69. Súdu sa žiada dodať, že rozšírenie populácie voľne žijúceho živočícha nesúvisí len s počtom jedincov v populácii, ale relevantným ukazovateľom stavu je veková a pohlavná štruktúra medveďov a miera nárastu populácie. Eliminácia jedincov medveďa hnedého bez komplexných relevantných poznatkov vplyvu redukovania počtu jedincov medveďa hnedého na určitom území môže v konečnom dôsledku znamenať rozpor s účelom jeho druhovej ochrany podľa .

70. Súd nepochybuje o tom, že skúmať populačnú biológiu medveďov je veľmi náročné a vyžaduje sledovanie jednotlivých jedincov niekoľko rokov, pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že sa takýto výskum koná v rámci Európy len v Škandinávii. Výskum (realizovaný aj v Slovenskej republike) potvrdil, že rozsah škôd a konfliktov s jedincami medveďa hnedého je užšie spojený so vzormi ľudských aktivít ako s rozšírením medveďov a hustotou populácie (https://www.medvede.sk/? action=lovaochrana).

71. V rozhodnutiach žalovaného a ani v podkladoch pre tieto rozhodnutia nie je hodnoverne prezentovaný globálny stav medvedej populácie na území Slovenskej republiky, ako bol zistený jej stav v dotknutom poľovnom revíri a ktoré konkrétne jedince sa v tomto poľovnom revíri prejavujú ako synantropné. Z uvedeného dôvodu splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri nemožno konštatovať. Manažment tejto veľkej šelmy, pravidelné dlhodobé pozorovanie, vyhodnocovanie jej početnosti a prírastkov a zabezpečenie relevantných dôkazov o správaní je nevyhnutnosťou práve s ohľadom na výslovnú zákonnú požiadavku podľa , a .

72. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný svojim prvostupňovým rozhodnutím (potvrdeným v rozkladovom konaní rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.10.2017) povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v a , pričom zároveň určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedzil časovú platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených a .

73. Rozhodnutiam žalovaného pokiaľ ide o vlastnú príčinu potreby udelenia výnimky pri predchádzaní závažným škodám a v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí možno vytknúť nejednoznačnosť, či cieľom povolenia výnimky je regulačný odlov z dôvodu veľkého počtu jedincov medveďa hnedého na konkrétnom území alebo o odlov z dôvodu ohrozenia synantropným jedincom.

74. Nosným argumentom žiadateľa bolo premnoženie medvedej populácie v predmetnom poľovnom revíri, ktorý vedie k jej synantropizácii. K tomu žalovaným akceptovanému dôvodu, ako už vo viacerých súdom prejednávaných skutkovo a právne obdobných veciach, senát správneho súdu zaujal stanovisko, že je potrebné v podmienkach rozhodnutia o povolení výnimky v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený jeho opisom a charakteristikou. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka sa problém so synantropným jedincom nerieši. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, práve pri synantropných jedincov medveďa hnedého sa predpokladá jeho nebezpečnosť pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. spôsobovanie škôd na majetku (poľnohospodárskych plodinách, hospodárskym zviaretách). Preto je potrebné v podmienkach rozhodnutia dostatočne špecifikovať konkrétneho jedinca medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky.

75. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe argumentoval, že efekt vnadenia má vplyv na migráciu a zvýšenú koncentráciu medveďov a že vnadenie smeruje k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov, súd uvádza, že sporná otázka spôsobu vnadenia vo všeobecnosti nie je právnou otázkou relevantnou pre posúdenie zákonnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí. Zákonnosť udelenia výnimky je zo zásady determinovaná naplnením hypotéz ustanovení , a . Spôsob lovu - miesto a okolnosti, v prípade lovu postriežkou môžu nadobudnúť právny význam napríklad v prípade udelenia výnimky na ulovenie konkrétneho problémového jedinca, ktorý sa vyskytuje napr. v blízkosti ľudských sídiel alebo ich navštevuje, kedy je zrejmé, že ide o jedinca synantropného, teda potenciálne nebezpečného. Pokiaľ podmienky odlovu nekorešpondujú alebo sú dokonca v priamom rozpore s účelom udelenej výnimky, kedy hrozí odlov iného ako synantropného jedinca, čo vychádzajúc zo základnej snahy zákonodarcu ochrániť existenciu biotopu chráneného živočícha európskeho významu postráda zmysel výnimka z ochrany, je stanovenie nedostatočných podmienok udelenia výnimky spôsobilé na konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia o výnimke. Keďže v súdenej veci vlastný dôvod udelenia výnimky nebol dostatočne žalovaným špecifikovaný a súd videl v jeho rozhodnutí iné závažné pochybenia majúce za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, ďalej sa uvedenou námietkou žalobcu nezaoberal.

76. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa .

77. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní.

78. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy ( ).

79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).