Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CoE-9-2020.pdf
PDF · 66.21 KB
Case nature
Subarea
29CoE/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: Ravil s.r.o., Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 790 869, proti povinnému: Z. N. Y., so sídlom kancelárie X. X, XXX XX E., správcovi konkurznej podstaty úpadcu I. O., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX Z. o vymoženie sumy 1.557,66 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er/441/2009 -40 zo dňa 11.12.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.
Oprávnený, povinný, ani súdny exekútor nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom I. uznesenia priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Z.. F.. I. E. vo výške 72,83 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi. Uznesenie odôvodnil tým, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, pričom súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2009. V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu návrh na priznanie exekučných trov z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čím došlo k zastaveniu exekúcie ex offo. Súd uviedol, že zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.06.2016 vyhlásený konkurz a zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu nastala priamo zo zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, ale iba o trovách exekúcie. Poukázal na to, že podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa citovaného § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Oprávnený uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu absentuje zavinenie oprávneného a uviedol, že nesúhlasí s hradením trov v prospech súdneho exekútora. Oprávnený uhrádza trovy exekúcie len výnimočne, prioritne ich má uhrádzať povinný. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, ktorý sa nedalo vopred predpokladať. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR PL. ÚS/16/08 zo dňa 29.09.2010, podľa ktorého v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti je potrebné posudzovať mieru zavinenia oprávneného. Na základe tohto nálezu je neprípustné, aby v danom prípade trovy hradil oprávnený, ktorý nijakým spôsobom nedokázal ovplyvniť majetkové pomery povinného. Navrhol, aby odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie alebo aby výrok o trovách súdneho exekútora zrušil.
3. Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
5. Počas účinnosti OSP z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP vyplývalo, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Po prijatí Civilného sporového poriadku , ktorý sa v exekučnom konaní okamžite začal aplikovať (§ 9a Exekučného poriadku), a to aj na začaté konania, už nebolo možné aplikovať ustanovenie § 202 ods. 2 OSP a okamžite aplikovateľné sa stali ustanovenia § 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP . Podľa § 357 písm. m) CSP je možné podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd rozhoduje aj o nároku na náhradu trov exekúcie, a teda odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie bolo od účinnosti CSP prípustné.
6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj keď v danom prípade neexistuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, súd vychádzal zo zákonného znenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý v takomto prípade ukladá trovy exekúcie hradiť oprávnenému. Z tohto dôvodu nie je aplikovateľné ani odvolateľom citované rozhodnutie Ústavného súdu ČR, pretože z právnej úpravy vyplýva povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie. Daný prípad možno považovať za výnimku zo všeobecného pravidla, podľa ktorého trovy exekučného konania hradí povinný. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutom výroku potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP .
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP , § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP . V odvolacom konaní oprávnený nebol úspešný, povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že oprávnený, povinný ani súdny exekútor nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP .