Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-20-2024.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Subarea
41P/20/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti o mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Staničné námestie 9, 040 01 Košice, dieťa rodičov: matka C. B., D. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., zastúpená Mgr. Dávidom Jánom Novákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Na Kalvárii 5 a otec doc. A. E. B., B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o
rozhodol:
I. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX, každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., a každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že matka si prevezme maloletého od otca a po styku maloletého odovzdá otcovi v mieste bydliska otca.
II. Otec je p o v i n n ý maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť.
III. N a r i a ď u j e rodičom maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.X.XXXX, C. B., D. B., nar. X.X.XXXX a A. E. B., B., nar. XX.X.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na obdobie 3 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka podaným návrhom zo dňa 8.2.2024 žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk matky s maloletým do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice, sp.zn. 41P/51/2023 tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky každý týždeň v čase od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého dieťaťa bude prebiehať v mieste bydliska matky.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že v konaní o zvýšenie výživného vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 41P/51/2023 na návrh otca sa dňa 21.9.2023 uskutočnil informatívny výsluch – COCHEM. V zmysle záznamu je zrejmé, že otec zobral návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu späť, s čím matka, ako aj kolízny opatrovník súhlasili. Matka v celom rozsahu zotrvala na návrhu týkajúceho sa úpravy styku s maloletým dieťaťom, pričom uviedla, že súhlasí s vykonaním toxikologického vyšetrenia. Rodičom bola ponúknutá možnosť využitia služieb Referátu poradensko- psychologických služieb, s čím rodičia súhlasili a v zmysle záznamu mal RPPS zabezpečiť kolízny opatrovník. Od COCHEM-u nebola matka nikým kontaktovaná za účelom RPPS, ako ani za účelom možného toxikologického vyšetrenia, teda napriek záverom z COCHEMU nedošlo k akémukoľvek stretnutiu. Po COCHEM-e, ktorý sa uskutočnil dňa 21.9.2023, mala matka s otcom dieťaťa dobrý vzťah, syna mohla vidieť kedy chcela, otec ho priniesol kedy chcela a celkovo trávil maloletý u matky veľmi veľa času. Cez vianočné sviatky bol maloletý výhradne u matky 2 týždne. Sám otec u matky trávil
Vianoce. Problémy nastali, keď otec na nový rok zistil, že matka má priateľa. Od toho dňa - od 10.1.2024 odmieta matke maloletého odovzdať, vyhráža sa tým, že matka syna už nikdy neuvidí, neváha uvádzať vyjadrenia, že matka si má spraviť nové dieťa a zabudnúť na A.. Otec sľúbi matke, že môže prísť za ním a keď matka príde, tak neotvára dvere. Po víkendoch ho dáva svojej mame, zatiaľ čo sa otec chodí zabávať do mesta. Matka otcovi maloletého niekoľkokrát písala a volala mu so snahou sa nejako dohodnúť, žiaľ neúspešne. Komunikácia s otcom maloletého nie je možná, pretože z jeho strany sú to stále len nadávky, zastrašovanie, manipulácia a ignorancia. Zakaždým keď sa matka spýtala kedy už uvidí A., odpoveď otca bola, že nikdy. Otec v polovici januára prišiel domov k matke, do matkinej izby keď nebola doma (bez vedomia a súhlasu matky) a zobral A. pas, rodný list a kartičku poistenca. Toto konanie matke odôvodnil tým, že matka vraj tieto doklady potrebovať už nebude. Celé toto jeho vyčíňanie je postavené na jeho vymyslených ničím nepodložených „konšpiračných“ teóriách o údajnom užívaní omamných látok matkou. Vzhľadom k nízkemu veku maloletého je potrebné budovať vzťah maloletého s matkou a nebolo by účelné, aby došlo k prerušeniu styku maloletého s matkou. Nakoľko mimosúdna dohoda úpravy styku matky s maloletým A. za súčasnej situácie nie je možná, je potrebné, aby súd neodkladným opatrením dočasne upravil styk matky s maloletým. V čase, keď boli vzťahy medzi rodičmi normálne (od COCHEM- u do konca roka 2023), A. býval v osobnej starostlivosti matky od piatku približne od 16:00 do nedele do 18:00, pričom takto upravený styk bol bezproblémový. A. sa vždy tešil k matke, každú nedeľu chodil aj do kostola. A. sa u matky cíti dobre, má tam výborné podmienky a celá matkina rodina ho ľúbi a teší sa na neho. Správaním otca, ktorý od začiatku roka bráni styku matky s A. je znemožnený akýkoľvek kontakt matky a jej rodiny s A.. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že je osvedčená danosť nároku matky a jednoznačne vyplývajúca potreba nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorým budú dočasne upravené pomery účastníkov konania tak, aby bol zabezpečený osobný kontakt matky s jej synom A..
3. Matka k návrhu priložila listinné dôkazy: sms správy, potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach – okolie, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bidovce o podaní oznámenia týkajúceho sa priestupku proti majetku zo dňa 6.2.2024.
4. Dňa 14.2.2024 matka doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o výsledky testu na prítomnosť liekov a drog v tele matky, v zmysle ktorého boli vyšetrenia negatívne.
5. Dňa 6.3.2024 matka opätovne doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o e-mailovú a sms- komunikáciu s otcom, v zmysle ktorej je nesporné, že od podania návrhu sa správania otca voči matke ešte vyhrotilo a bez toho, aby súd upravil styk matky s dieťaťom, otec neumožní matke sa stýkať so svojim vlastným synom. Matka týmto zároveň poukázala na ust. § 367 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu a opätovne požiadala súd, aby konal. Matka k podaniu doplnila sms správy otca adresované matke.
6. Súd okrem skutočností uvedených v návrhu zistil nasledovné: Maloletý A. B., nar. XX.X.XXXX pochádza z manželského zväzku C. B., D. B., nar. X.X.XXXX a A. E. B., B., nar. XX.X.XXXX.
7. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 17P/11/2022 – 130 zo dňa 3.10.2022 bolo manželstvo účastníkov konania H. A. E. B., B., nar. XX.X.XXXX a C. B., D. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Juh vo zväzku 22, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, ktorou zveril maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. Michala mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna a styk matky s maloletým sa neupravil.
8. Podľa ust. § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 20. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 21. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 22. Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť. 23. Podľa § 37 ods.7 Zákona o rodine č. 36/2005 súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. 24. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine č. 36/2005 súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
25. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, ako aj z Civilného mimosporového poriadku, ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) a v § 360 až § 369 CMP upravuje iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach. Neodkladné opatrenie je v zmysle zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené nariadiť iba vtedy, ak sa osvedčí tvrdenie, že právne vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
26. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva za splnenia akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia je osvedčenie naliehavosti potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Vyhodnotenie pomerov, či a kedy je takáto dočasná potreba úpravy daná, je ponechaná výlučne na úvahu súdu, zároveň je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že v konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie fakticky povahu osvedčenia, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržiavať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.
27. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala úpravy styku s maloletým synom, nakoľko rozsudkom, ktorým bolo manželstvo matky a otca maloletého rozvedené, bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností na čas po rozvode, tak, že maloletý bude zverený do starostlivosti otca a styk s matkou sa neupravuje. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku bol podaný matkou dôvodne. Matka osvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá odôvodňuje okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, keď maloletý žije s otcom. Matka vo svojom návrhu uviedla, že do decembra 2023 boli vzťahy medzi ňou a otcom maloletého bezproblémové v tom zmysle, že sa na styku matky s maloletým vedeli dohodnúť. Zmena nastala až v roku 2024 po tom, čo otec zistil, že matka má priateľa. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Obaja rodičia musia rešpektovať právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu s obomi rodičmi, na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Súd má za to, že je v záujme maloletého, aby sa pravidelne stretával s matkou a vytvoril si tak pevné väzby s obomi rodičmi, o to viac, ak matka sa s maloletým stýkať chce a snaží sa o to. Zo strany otca nesmie byť zneužívaná skutočnosť, že styk matky s maloletým nebol upravený. Z sms komunikácie otca a matky maloletého vyplýva, že za súčasného stavu začal otec znemožňovať kontakt matky s maloletým. Matka maloletého má však právo s maloletým tráviť čas podľa vlastného uváženia. Matka je tak za súčasného stavu nútená podriaďovať sa požiadavkám otca len z dôvodu, že pokiaľ by na ne nepristúpila, prirodzený kontakt s maloletým by jej nebol - a nie je - umožnený len z dôvodu, že styk nebol doposiaľ meritórne upravený. Matka žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil jej styk s maloletým každý víkend od piatka do nedele. S týmto sa však súd nestotožnil, pretože maloletý má právo tráviť víkendy, dni pracovného pokoja jednak s matkou, ale aj s otcom. Navyše neodkladným opatrením súd zasahuje do vzťahov rodičov, ak sa nevedia na styku dohodnúť v nevyhnutnej miere, aby nedošlo k nenavrátiteľnej ujme, a narušeniu vzťahu medzi matkou a synom, z dôvodu, že otec jej bude znemožňovať sa stretávať so synom.
28. Súd záverom poukazuje na rozsudok Krajského súdu Košice, sp.zn. 8CoP/183/2015 zo dňa 30.9.2015, ktorý potvrdil aj Ústavný súd SR dňa 7.7.2016 v rozhodnutí I. ÚS 422/2016, v ktorom je okrem iného uvedené, že „právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Právo rodičov možno obmedziť a maloleté deti od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. V zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd štát má záväzok chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Uvedené sa premieta aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
opakovanie skonštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
29. Nakoľko sa jedná o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého, súd v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia charakteristický, rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.
30. Súd dodáva, že najlepší záujem dieťaťa je možné zistiť len dôkladným preskúmaním tvrdení rodičov, a to v rámci dokazovania v riadnom konaní vo veci úpravy rodičovských práv a povinnosti, pričom o úprave rodičovských práv a povinnosti sa koná v rámci konania prebiehajúceho na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 41P/51/2023, ktorého predmetom je návrh otca na zvýšenie výživného a návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V konaní vo veci samej bude mať súd dostatočný priestor na vykonanie dokazovania a zistenie skutočného stavu veci tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý má prednosť pred subjektívnymi predstavami rodičov o tom ako má súd rozhodnúť vo veci starostlivosti o mal. deti. 31. Súd považoval za nevyhnutnú ingerenciu do pomerov účastníkov nariadením výchovného opatrenia z úradnej povinnosti vzhľadom na nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi za účelom podpory a rozvoja vzájomných rodičovských a komunikačných zručností, ako aj pomoci a poradenstva rodičom, a to uložením povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny po dobu 3 mesiacov.
32. Súd osobitne neuložil kolíznemu opatrovníkovi, aby súdu predložil správu o výsledkoch výchovného opatrenia, pretože príslušný opatrovník, resp. referát podáva tieto správy v rámci svojej pôsobnosti a povinnosti dobrovoľne bez potreby jeho autoritatívneho vyžadovania. V prípade, že by sa kolízny opatrovník so správou omeškal, súd ho na podanie správy osobitne dožiada, prípadne ho môže požiadať aj o podanie priebežnej správy ešte počas trvania neodkladného opatrenia.
33. Súd záverom uvádza, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd zo všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, ako aj z Civilného mimosporového poriadku, ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis). Civilný mimosporový poriadok v § 360 až § 369 upravuje iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, tak ako táto skutočnosť vyplýva z názvu III. časti CMP „niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“. Neodkladné opatrenie upravené v ust. § 367 ods. 3 CMP je špeciálnym typom neodkladného opatrenia vzťahujúcim sa na špecifické prípady, kedy sa maloleté dieťa nachádza u niekoho „neoprávnene“, pričom v tomto prípade sa o takúto situáciu nejedná, keďže styk maloletého dieťaťa nie je súdom doposiaľ upravený. Zákonná lehota na rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie v predmetnom prípade je teda 30 dní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.