Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/41/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. Q. XXX/XX, W. W., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovaným: 1/ U. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. M. XXX/X, F., 2/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. F. O. XX/XX, F., obaja zastúpení.: JUDr. Marián Slosjár, advokát so sídlom Bakossova 14464/3G, Banská Bystrica, IČO: 42 192 781, o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. januára 2020, č. k.: -64, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd konanie zastavuje. II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu. III. Súd žalobcovi vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur. IV. Súd ukladá Slovenskej pošte, a. s. - prevádzkovateľovi systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, povinnosť vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 03.10.2019 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom, a to tak, že žalovaní 1/ a 2/ ako predávajúci uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX k nehnuteľnosti, pozemku parcela registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu č. XXX, o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, zapísanej na LV č. XXXX a vedenej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. ú. F., obec F., okres W. W.. 3. Podaním, doručeným súdu dňa 27. 12. 2019, zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ po podaní žaloby uzatvorili dňa 06. 11. 2019 s matkou žalovaného 2/, p. Y. D., darovaciu zmluvu, na ktorú previedli vlastnícke právo k dotknutému spoluvlastníckemu podielu, keď podľa žalobcu tak urobili s cieľom zmariť toto súdne konanie, nakoľko aj naďalej ostali bezpodielovými spoluvlastníkmi všetkých nehnuteľností, bezprostredne susediacich s parcelou E-KN č. XXX. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby súd konanie v predmetnej veci zastavil a na náhradu trov konania zaviazal žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, nakoľko má za to, že žalovaní svojimi špekulatívnymi krokmi po podaní žaloby zavinili zastavenie konania. 4. Okresný súd konanie zastavil podľa , pričom aplikoval aj ustanovenie . Poukázal na to, že v danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu voči žalovaným 1/ a

2/ pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred pojednávaním. Súhlas žalovaných 1/ a 2/ sa preto v zmysle ust. nevyžaduje. Na základe uvedeného súd konanie v zmysle ust. zastavil (I. výrok uznesenia). 5. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie , , . Vychádzal zo zistenia, že žalobca zobral žalobu späť v dôsledku konania žalovaných 1/ a 2/, ktorí po podaní žaloby (dňa 03. 10. 2019) a po doručení výzvy žalobcu na predaj dotknutého spoluvlastníckeho podielu (dňa 08. 10. 2019) previedli darovacou zmluvou zo dňa 06. 11. 2019 - čz XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, vlastnícke právo k premetu sporu na tretiu osobu, čo mal súd preukázané výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. (č. l. 41 súdneho spisu). Súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinili žalovaní 1/ a 2/. Zároveň rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku. 6. Proti uzneseniu sa odvolali žalovaní, a to proti výroku I. a II. Napadnuté uznesenie žiadali v tomto rozsahu zrušiť a s poukazom na ust. žiadali priznať nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania 7. Namietali, že žalobca svoju žalobu v súlade s ustanovením vzal späť v celom rozsahu, a to pred predbežným prejednaním sporu a bez meritórneho rozhodnutia súdu vo v veci samej. Tvrdenia žalobcu o špekulatívnom konaní žalovaných neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané, a tak žalobca ako aj súd prvej inštancie v rámci napadnutého uznesenia nemôže takéto kroky žalovaných hodnotiť, nakoľko súd nevykonal ani predbežné prejednanie sporu a nehodnotil vec meritórne. Z tohto dôvodu ide výhradne len o nepodložené dohady tak žalobcu ako aj súdu prvej inštancie, ktoré nemajú oporu v zákone a pri tejto forme a tejto fáze rozhodovania súd musí vychádzať len z procesného predpisu a procesných úkonov strán sporu. Žalovaní svojím konaním z procesného hľadiska nezavinili zastavenie konania tak, ako to pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania požaduje ust. CSP, nakoľko žalovaní nevykonali žiadny procesný úkon vedúci k zastaveniu konania. Práve naopak, žalobca vykonal procesný úkon, ktorým zavinil zastavenie konania, a to procesný úkon späťvzatia žaloby. Žalovaní nemajú možnosť konanie žalobcu v tomto smere ovplyvniť, nakoľko žalobca rozhoduje o tom, či svoju žalobu zoberie späť alebo nie. 8. Poukázali na ustanovenie ako aj na Nález Ústavného súdu ČR, číslo , ktorým Ústavný súd Českej republiky posudzoval analogickú situáciu vo vzťahu k zavineniu zastavenia konania a procesných podmienok priznania nároku na náhradu trov konania. Pre účely posudzovania nároku na náhradu trov konania z dôvodu zavinenia zastavenia konania tak, ako to vyžaduje ustanovenie , je potrebné posudzovať v konaní strany sporu prísne z procesného hľadiska a nie z dôvodov hmotného práva. Ak by súd posudzoval konanie strany sporu pre tento účel z dôvodov hmotného práva, išlo by o meritórne posudzovanie veci samej na základe skutkových zistení a procesne pri zastavení konania z dôvodov hmotného práva, avšak v tejto fáze súd prvej inštancie mohol z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcu skúmať len procesné úkony strán sporu a o nároku na náhradu trov rozhodovať len z hľadiska procesného. Napádaným uznesením súd prvej inštancie v rozpore so zákonom rozhodol o posúdení meritórneho obsahu veci samej, a to po procesnom úkone žalobcu, ktorým bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Práve z tohto dôvodu je konanie žalobcu, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu, dôvodom na zastavenie konania a nie konanie žalovaných z hľadiska hmotného práva nimi vykonaný prevod vlastníckeho práva. Jediným procesným úkonom, ktorý v spore ako takom viedol k zastaveniu konania, bolo späťvzatie žaloby žalobcu. Je teda zrejmé s poukazom na ustanovenie , že úspech v konaní v plnom rozsahu mali žalovaní a nie žalobca, teda žalovaným mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Vo veci samej mal žalobca zotrvať v sporovom konaní a po meritórnom rozhodnutí mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania podľa miery úspechu strán sporu. Konanie žalobcu bolo predčasné ako aj napádané uznesenie súdu prvej inštancie. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil. 11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Úvodom odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovaných je rozporuplné, keď v úvode odvolania žalovaní uvádzajú, že odvolanie podávajú proti I. aj II. výroku, pričom v návrhu, ako má odvolací súd rozhodnúť, žiadajú tieto výroky zrušiť bez ďalšieho a zároveň rozhodnúť o trovách konania, pričom tento svoj návrh

v rozhodnutí neodôvodňujú. Naviac, v odvolaní neuvádzajú konkrétne ustanovenie , ktoré môže byť odvolacím dôvodom. Z obsahu podaného odvolania však odvolací súd odvodzuje, že ide o odvolací dôvod podľa . 13. Pretože žalovaní podali odvolanie aj proti výroku I., odvolací súd skúmal, či proti tomuto výroku sú žalovaní oprávnení podať odvolanie alebo ich odvolanie proti tomuto výroku je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa ustanovenia odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, avšak len za predpokladu, že ho podala oprávnená osoba. Tou je podľa ustanovenia strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z odvolania žalovaných nie je jednoznačné, aký negatívny dopad má na nich rozhodnutie, ktorým konanie bolo voči nim zastavené. V závere odvolania však žalovaní tvrdia, že žalobca mal zotrvať v sporovom konaní a súd prvej inštancie mal meritórne rozhodnúť. 14. Odvolací súd túto námietku posúdil v súlade s odvolacím návrhom, keď žalovaní namietajú zastavenie konania, hoci dostatočne neuviedli argument, z akého dôvodu by okresný súd nerozhodol správne. Odvolací súd preskúmal danú námietku, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodná, nakoľko okresný súd rozhodol správne, pričom použil právnu normu, ustanovenie , a . Okresný súd dostatočne zdôvodnil, prečo konanie zastavil, keď mal preukázané, že nenastali podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie CSP, t. j., že by súd musel prihliadať na prípadný nesúhlas žalovaných. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, na základe dispozitívneho úkonu žalobcu musel konanie zastaviť, preto rozhodnutie v tomto výroku je správne. K argumentácii žalovaných treba uviesť aj to, že ani žalobcu nemožno nútiť v tom, aby zotrval v sporovom konaní. 15. Nakoľko došlo k zastaveniu konania, okresný súd rozhodoval o trovách konania, ktoré v tomto prípade je možné posúdiť podľa ustanovenia , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak žalobca tvrdí, že žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, musí túto skutočnosť súdu aj preukázať. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súde dňa 3. 10. 2019, pričom v žalobe tvrdil, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva () tým, že spoluvlastníčka Y. Q. odpredala svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorý žalobcovi v zmysle zákona neponúkla. Žalobca preto uplatnil nárok v súlade s ustanovením . Žalobca poukázal na to, že vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 6. 12. 2018, o čom priložil písomné dôkazy. Žalobca sa v súlade s ustanovením domáhal žalovaných, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkli na predaj písomnou výzvou zo dňa 20. 9. 2019. Následne žalobca uplatnil nárok na súde. Žalovaní sami vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 4. 12. 2019 uviedli, že dňa 6. 11. 2019 darovali Y. D. vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu, ktorého sa domáha žalobca, zároveň poukázali na to, že preto nemajú pasívnu legitimáciu v danom konaní. 18. Vzhľadom na argumentáciu žalovaných odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posúdiť z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosti, pre ktorú žalujúca strana neskôr žalobu zobral späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším chovaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné dovodzovať súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi jeho chovaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke. Pri verifikácii, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, nemožno vylúčiť ani skúmanie hmotnoprávnych súvislostí z hľadiska vzťahu medzi konaním účastníkov a žalobným návrhom (petitom). Ústavný súd Českej republiky už skôr judikoval, že všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Ústavný súd uviedol, že v takýchto prípadoch nemožno interpretovať použitý termín zavinenia v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti,

v ktorom príčinou je chovanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu) eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov konania druhého účastníka. 19. Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, okrem iného vyplýva, že premisa, podľa ktorej to, či bola žaloba späť vzatá podaná dôvodne, teda či zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, je možné zistiť iba z porovnania petitu žaloby a následného chovania žalovaného, môže byť prehnaným formalizmom a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Je potrebné prihliadať aj na odôvodnenie žalobného petitu, a to za účelom eliminácie stavu, ktorý by bol v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenia, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha. 20. Taktiež v zmysle rozhodnutie Ústavného súdu SR, kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Zavinenie nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. . 21. Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov je nepochybné, že spoluvlastníčka neponúkla žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, žalobca vyzval nových vlastníkov na odpredaj v súlade s ustanovením , pričom títo nereagovali a žalobca bol nútený podať žalobu. Z hľadiska opísanej časovej súvislosti je nepochybné, že až po podaní žaloby, dovtedy pasívne legitimovaní žalovaní, darovali svoj spoluvlastnícky podiel matke žalovanej 2/. Žalobca nemal inú možnosť, ako žalobu zobrať späť, pretože, pokiaľ by zotrval v sporovom konaní, žaloba by musela byť zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie voči žalovaným 1/ a 2/. Požiadavka žalovaných, že žalobca mal zotrvať v sporovom konaní, je tendenčná. Žalovaní sami spôsobili svojím konaním, že žalobca sa nemohol úspešne domáhať svojho práva voči nemu, čo však neznamená, že sa tohto práva v súlade s citovaným ustanovením nemôže domôcť voči inej osobe. 22. Súd prihliadol na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobnom návrhu a následnému chovaniu žalovaných, ktorí sa vyhli zodpovednosti z porušenia právnym úkonom, ktorý je síce dovolený (darovacia zmluva), čo malo za následok, že v konaní im nemôže byť uložená žiadna povinnosť, avšak je zrejmé, že týmto postupom zavinili, že konanie bolo zastavené. Pokiaľ by darovacou zmluvou nepreviedli spoluvlastnícky podiel, ktorý je predmetom konania na tretiu osobu, žalobca nemal dôvod zobrať žalobu späť. Treba zohľadniť aj to, že takto každý nový nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu z porušeného práva by sa mohol vyhnúť následkov, ktoré sú s týmto úkonom spojené a žalobca by sa nikdy nemohol domôcť svojho porušeného práva. Podľa ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnuté v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd v zmysle právnej zásady vykladal zavinenie v danom konaní, pričom nemožno dospieť k záveru, že by žalobca zobral žalobu späť bezdôvodne, prípadne z dôvodu jeho zavinenia. Práve naopak, späťvzatie žaloby bolo reakciou na konanie žalovaných. Žalovaní vytýkajú súdu, že rozhodnutie založil na dohadoch, ale v odvolaní neuviedol žiadny akceptovateľný dôvod, ktorý by tento záver vyvrátil. Žalovaní pojem zavinenia hodnotia formalisticky, účelovo, pričom neberú do úvahy, že oni boli príčinou, ktorá vyvolala reakciu žalobcu v podobe procesného úkonu späťvzatia žaloby. Chovanie žalobcu bolo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných, ktorých konanie vyvolalo procesný úkon žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a spravodlivé. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súvislosti s odvolacím konaním z obsahu spisu žalobcovi nevyplynuli žiadne trovy konania, k odvolaniu sa nevyjadril, preto súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na ich náhradu. 24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).