Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Csp/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, proti žalovanej: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, adresa pre doručovanie: L. X. XX, B. V., o zaplatenie 6 000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6 000 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovanému bol pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a.s., poskytnutý úver v sume 7 000 eur. Pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zo dňa 02.02.2011, č. 9030576911. Žalovaný splatil svoj záväzok po vyhlásení splatnosti úveru len čiastočne, pričom jeho platby boli započítané podľa podmienok, uvedených tak v zmluve o úvere, všeobecných obchodných podmienkach ako aj obchodných podmienkach pre úver. Pôvodnému veriteľovi vznikol nárok požadovať od žalovaného predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva, toto právo si uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva, predčasne splatným. Právnym titulom, na uplatnenie pohľadávky je zmluva o úvere, pričom si žalobca voči žalovanému uplatňuje časť nesplatenej istiny úveru, ako aj zmluvné úroky vo výške 19% a úroky z omeškania vo výške 8,75 %. Pohľadávka z pôvodného veriteľa ako postupcu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 na súčasného žalobcu ako postupníka (por. č. pohľadávky 1398). Zmluvou o postúpení je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Pohľadávka voči žalovanému bola už súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe pôvodného veriteľa vyhovel, vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.09.2013, sp. zn. , právoplatným dňa 31.10.2013, vykonateľným dňa 04.11.2013. Dňa 25.03.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenie bola právoplatne zamietnutá. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov prvej inštancie, ktoré riešili obdobné prípady, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 07.02.2018 o tom, že ust. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR. Preto nie je súd oprávnený v tomto konaní cit. zákona aplikovať.

2. Okresný súd Nitra vydal dňa 17.06.2019, č.k. -104 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 12.03.2020, č. k. -139 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovi bolo odopreté právo na spravodlivý proces, pretože mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 17.06.2019, v rámci ktorého súd vec prejednal a aj rozhodol. Z uvedeného dôvodu došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2018, vysporiadať sa s námietkami žalobcu v odvolaní a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

3. Žalobca v odvolaní okrem porušenia jeho práva na spravodlivý proces uviedol, že sa považuje za aktívne vecne legitimovaný subjekt, pretože účelom § 92 zákona o bankách je podľa žalobcu úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Vyplýva to aj z dôvodovej správy, v ktorej niet ani slova o tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu. Uviedol, že výzva na splatenie úveru zo dňa 14.08.2012 bola zároveň písomnou výzvou banky, a v to v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná bola v omeškaní už od 08.03.2011, teda do dňa postúpenia - 04.12.2015 bola viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jej peňažného záväzku. Poukázal na rozs. Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , podľa ktorého výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí predchádzať postúpeniu pohľadávky, ale nevyplýva z neho, že by musela predchádzať zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nevyporiadal s listom zo dňa 02.07.2014. Okrem toho bol žalobca názoru, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, pretože medzi bankou a žalovanou existovala rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa mali riešiť akékoľvek spory. Žalovaná bola s týmto oboznámená a súhlasila s týmito podmienkami. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný dňa 14.08.2012, banka podala žalobu na rozhodcovský súd dňa 11.06.2013, ktorý jej žalobe vyhovel rozhodnutím zo dňa 10.09.2013, sp. zn. , s právoplatnosťou dňa 31.10.2013. Podľa neho podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd uznesením zo dňa 24.07.2017, sp. zn.. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 23.05.2019. Žalobca si myslí, že počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania mu premlčacia lehota neplynula, len spočívala podľa . V tomto smere upriamil pozornosť na rozhodnutia súdov prvej inštancie o spočívaní premlčacej doby. Zo zmluvy o úvere 7 000 eur žalovaná uhradila celkovo sumu 2 147,01 eur, tj. neuhradila ani len istinu, čo je v rozpore so zásadami slušnosti a spravodlivosti, pričom ide tu o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.06.2020, pričom žalobca sa ho osobne nezúčastnil, ale súdu doručil dňa 19.06.2020 ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní s tým, že súhlasí s konaním v jeho neprítomnosti ako aj rozhodnutím veci na základe listinných dôkazov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinami, ktoré boli súčasťou spisu, vyjadreniami strán sporu, uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.03.2020, č. k. -139, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol jej vyhovieť.

7. Žalovaná na pojednávaní, ktorého sa osobne zúčastnila, uviedla, že so žalobou nesúhlasí a stotožňuje sa s tým, ako už rozhodol súd prvýkrát. Žalobca žalovanej neustále vyvolával a vyhrážal sa jej zhabaním majetku, donútil jej zamestnávateľa na zrážky z jej mzdy, čo jej spôsobilo aj traumy a psychické poruchy. Vymáhali od nej 14 000 eur, čo považuje za úžeru, preto tvrdenie žalobcu o jej konaní v rozpore s dobrými mravmi, vyznie cynicky. Podľa nej neoprávnene koná žalobca, preto žiada žalobu zamietnuť a nepriznať jej trovy konania, lebo jej žiadne nevznikli.

8. Medzi pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a.s. a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere dňa 02.02.2011 pod č. 9030576911, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7 000 eur. Mesačná splátka bola dohodnutá na sumu 175,07 eur, pričom žalovaná mala úver splatiť v 70. splátkach, s dátumom konečnej splatnosti ku dňu 07.12.2016. Na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.08.2012 bola žalovaná oboznámená s tým, že úverová pohľadávka v celkovej sume 6 999,83 eur sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu k 14.08.2012; predmetnú sumu mala žalovaná uhradiť v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zo stavu úveru ku dňu 30.11.2015 vyplýva, že žalovaná vyčerpala celú sumu úveru, splatila z istiny sumu 679,76 eur a neuhradená zostala istina vo výške 6 320,24 eur. Zároveň mala žalovaná evidovaný i dlh na úrokoch a poplatkoch, dohodnutých v úverovej zmluve.

9. Výzvou zo dňa 14.08.2012 Poštová banka, a.s., oboznámila žalovanú s tým, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. 9030576911 zo dňa 02.02.2011 a obchodné podmienky, stala sa jej úverová pohľadávka k 14.08.2012 predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžná suma činí 6 999,83 eur a treba ju uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

10. Dňa 10.09.2013 bol Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., vydaný dňa 10.09.2013 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. , na základe ktorého bola žalovaná zaviazaná zaplatiť pôvodnému veriteľovi - Poštovej banke, a.s., sumu 6 320,24 eur spolu s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2013 a vykonateľnosť dňa 04.11.2013.

11. Exekučné konanie, vedené proti žalovanej na tunajšom súde pod sp. zn. bolo uznesením súdu č. k. -84 zo dňa 23.05.2019, zastavené a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekučného konania. Dôvodom zastavania bola skutočnosť, že celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok sa považuje za prejav zneužitia práv dodávateľa a výkon jeho práv je nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2015 zo dňa 04.12.2015 vyplýva, že pôvodný veriteľ - Poštová banka, a.s., ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky špecifikované v prílohách č. 1 až č.3, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom jednou z týchto pohľadávok má byť práve pohľadávka voči žalovanej v sume 6 320,24 eur spolu s príslušenstvom. Výzvou na zaplatenie zo dňa 22.11.2018 žalobca ako veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 6 543,56 eur, pričom predložil poštový hárok o odoslaní tejto výzvy doporučenou zásielkou 2. triedy zo dňa 23.11.2018.

13. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 04.12.2015) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že ak oznámenie o zosplatnení úveru ku dňu 14.08.2012 spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej časti úveru, nebolo žalovanej doručené, treba posúdiť tento stav, pretože podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdom SR 8/2018 pod číslom 60/2018 ako súdu dovolacieho, Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom ( ). Preto sa javí ako žiaduci postup súdu prvej inštancie, kedy skúmal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky vymedzených z hľadiska osobitného predpisu - zákona o bankách, nakoľko v prejednávanej veci ide o pohľadávku postúpenú bankou na nebankový subjekt. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 14.08.2012 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle zákona o bankách, odvolací súd uviedol, že aj keby pripustil, že by sa skutočne jednalo o výzvu v zmysle zákona o bankách, žalobca nepreukázal zaslanie tejto výzvy banky dlžníkovi, čo je tiež jednou z podmienok podstúpenia pohľadávky v zmysle zákona o bankách.

21. Napriek tomuto záveru odvolacieho súdu, žalobca ani následne v konaní nepredložil dôkaz o tom, že by banka výzvu zo dňa 14.08.2012 žalovanej posielala.

22. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Problémom je otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa . Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca), podľa prvá veta zákona o bankách, musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia.

23. Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať tak z ustanovenia , podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, je daný dôvod na aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd preto poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2018, z ktorého je zrejmé, že ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) postúpenia, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

24. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v tomto prípade išlo o spotrebiteľský spor, ako aj to, že nebola splnená minimálne podmienka pre platné postúpenie pohľadávky, spočívajúca v preukázateľnom zaslaní písomnej výzvy banky žalovanej ako dlžníkovi (v omeškaní). Žalobca počas konanie doklad o doručení výzvy banky zo dňa 14.08.2012 žalovanej, resp. jej zaslanie, nepreukázal.

25. Dôsledkom toho súd musí konštatovať, že v tomto prípade pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, preto ide o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Ide tu teda o neplatný právny úkon v zmysle .

26. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.

27. Preto súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2015, je absolútne neplatná, žalobca preto v tejto veci nie je aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Súd teda vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe preto nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej.

28. Dôvodom pre zamietnutie žaloby je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd ju skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

29. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR -19 zo dňa 20.09.2017, v ktorom bol prijatý záver, podľa ktorého, právo veriteľa v prípade, ak rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku, a preto je neplatným zmluvným dojednaním, podať žalobu na príslušnom súde, bude premlčané, lebo neexistuje mechanizmus (procesný postup) pre ďalší postup vo veci, a to už formou klauzuly obdobnej § 19 zákona o rozhodcovskom konaní; zachovanie účinkov podanej žaloby a spočívanie plynutia premlčacej doby tak nie je pre tento prípad nikde zakotvený, a účinky spočívania nenastávajú. Ak teda bola v prejednávanej veci podaná žaloba na rozhodcovský súd na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky/ zmluvy, rozhodoval vo veci rozhodca, ktorý nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva podľa , preto rozhodcovské konanie ako aj následné exekučné konanie nespôsobilo spočívanie premlčacej doby a teda žalobca musí znášať následky jej plynutia.

30. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v predmetnom prípade celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok sa považuje za prejav zneužitia práv dodávateľa a výkon jeho práv je nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemá za následok právny účinok, s ktorým spája spočívanie premlčacej doby, a to aj v spojení s nadväzujúcim exekučným konaním, ktoré bolo vedené na podklade nulitného rozhodnutia. Keďže žaloba na súd bola podaná až dňa 04.12.2018 (pričom podľa žalobcu aj súdu bolo možné uplatniť právo na súde prvýkrát dňa 15.08.2012, deň nasledujúci po predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky), je zrejmé, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby, ktorá inak uplynula dňa 15.08.2015. Pretože zo strany žalovanej bola aj vznesená námietka premlčania, súd by žalobu takisto, aplikujúc vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu SR, zamietol. V tomto prípade nemožno preto hovoriť o spočívaní premlčacej doby.

31. Podľa (ďalej ako ), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bola úspešná žalovaná; nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani jej nevznikli, súd jej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Súd preto postupoval v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu; tj. rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.