Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-216-2015.pdf
PDF · 102.29 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/216/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcov 1/ Š. Č., narodeného X.X.XXXX, bytom S. XX, I., 2/ U. Č., narodenej XX.X.XXXX, bytom S. XX, I., oboch zastúpených JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému Y. O., narodenému XX.X.XXXX, naposledy bytom S. XX, I., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o zaplatenie sumy 21.974,21 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 21.974,21 eura od 15.4.2004 do 31.12.2007 zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade sumu 21.974,21 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 21.974,21 eura od 1.1.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobcom v l. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.4.2015 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 21.974,21 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobný návrh odôvodnili tým, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2011, sp. zn. 5T 79/2007 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania pokračovacie ho trestného činu podvodu, trestného činu úžery a pokračovacieho trestného činu úverového podvodu. Žalobcovia boli v uvedenom trestnom konaní ako poškodení. Podľa bodu 9 výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2011, sp. zn. 5T 79/2007 spôsobil žalovaný žalobcom škodu vo výške 21.974,21 eura tým, že dňa 31.1.2003 a následne dňa 28.10.2003 v priestoroch prevádzky spoločnosti IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 na Garbiarskej 5 v Košiciach vylákal od žalobcov celkovo sumu 25 725,29 eura tak že ich pod prísľubom finančnej odmeny vo výške 2.489,54 eura nahovoril na uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 a jej dodatku zo dňa 24.3.2003 celkovo na sumu 28.214,83 eura s vyššie uvedenou spoločnosťou ako veriteľom za súčasného ručenia nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov s tým, aby mu požičiavané prostriedky žalobcovia následne poskytli, za čo sľúbil prevziať na seba ich záväzky plynúce zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596. V skutočnosti však žalovaný vedel, že po prevzatí požičiavanej sumy bude veriteľskej spoločnosti uhrádzať len mesačné úroky a tak predlžovať platnosť zmluvy o pôžičke, čo realizoval do októbra 2003, odkedy prestal platiť a spôsobil tak žalobcom vyššie uvedenú škodu po odrátaní ním zaplatených poplatkov a úrokov.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
3. Okresný súd Košice I rozsudkom zamietol žalobu žalobcov na zaplatenie sumy 21.974,21 eura s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd mal za preukázané, že na základe predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 a jej dodatku č. 1 zo dňa 24.3.2003, ktorú žalobcovia ako dlžníci podpísali až dňa 28.10.2003, spoločnosť IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 ako veriteľ reálne neodovzdala žalobcom peňažnú sumu 510.000,- Sk, t.j. 16.928,90 eura, ani 340.000,- Sk, t.j. 11.285,93 eura, keďže tieto peňažné prostriedky v rozpore s písomným znením predmetnej zmluvy o pôžičke a jej dodatku prevzal od zamestnanca spoločnosti IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 U. N. žalovaný a to bez splnomocnenia od žalobcov. Pretože zmluva o pôžičke má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu, vznik právneho vzťahu z pôžičky predpokladá preto nielen zmluvnú dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie „prenechanie predmetu pôžičky (odovzdanie peňazí alebo bezhotovostný prevod dohodnutej sumy)“ mal súd za to, že v prejednávanej veci nevznikol medzi spoločnosťou IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 a žalobcami právny vzťah z pôžičky a teda žalovaný nespôsobil vyššie uvedenú škodu vo výške 21.974,21 eura žalobcom, ale žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor spoločnosti IQ LEAS s.r.o., IČO: 36 172 596. Súd ďalej konštatoval, že aj keby v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 11C 219/2004 súd právoplatne vyslovil neplatnosť vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke v znení jej dodatku, nie je namieste postup podľa § 457 Obč. zákonníka, keďže žalobcovia od spoločnosti IQ LEAS s.r.o. IČO: 36 172 596 nedostali žiadnu peňažnú sumu, teda nemajú tejto spoločnosti čo vrátiť. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Navrhli alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť rozsudok a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 21.974,21 eura titulom náhrady škody, úrok z omeškania v sadzbe 11% ročne zo sumy 21.974,21 eura od 15.4.2004 do zaplatenia. S poukazom na dôvody rozsudku okresného súdu žalobcovia v dôvodoch odvolania uviedli, že nepopierajú, že pre vznik zmluvy o pôžičke je nevyhnutné reálne odovzdanie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, resp. osobe určenej dlžníkom tak, ako na to poukazuje v odôvodnení súd prvej inštancie. Avšak to, či je zmluva o pôžičke zo dňa 29.1.2003 platná alebo neplatná, t.j. či predmetný vzťah medzi žalobcami a obchodnou spoločnosťou IQ LEAS, s.r.o. vznikol alebo nevznikol, je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 11C/219/2004, resp. toho času Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. 2Co/200/2016. O platnosti resp. neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 nie je právoplatne rozhodnuté. O tejto skutočnosti súd prvej inštancie bol zo strany žalobcov riadne informovaný v priebehu konania.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.júla 2016, ďalej len CSP prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co 200/2016-660 zo dňa 30.3.2017 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku okresného súdu, tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu po opadnutí prekážky, pre ktoré konanie preruší, bude v dôvodoch rozhodnutia sa vysporiadať s rozsahom viazanosti Okresného súdu Košice I v spore 37C 216/2015 s rozsudkom vydaným v trestom konaní 5T 79/2007 (rozsudok Okresného súdu Košice I 5T 79/2007-3392 zo dňa 19.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6To 89/2012 - 3546 zo dňa 13.6.2013). Rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, je daný stupňom zhody znakov skutkovej podstaty trestného činu s okolnosťami významnými pre rozhodnutie civilného súdu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o pôžičke zo dňa 29.1.2003 a s jej dodatkom a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 súd zistil, že spoločnosť IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 ako veriteľ prenechala žalobcom ako dlžníkom a to po splnení ďalších podmienok peňažnú sumu 510.000,-
Sk, t.j. 16.928,90 eura ako úročenú peňažnú pôžičku, pričom žalovaní ako dlžníci sa zaviazali vrátiť požičanú sumu 510.000,- Sk veriteľovi spolu s úrokmi vo výške 24.250,- Sk najneskôr do 24.3.2003.
9. Z dodatku č. 1 zo dňa 24.3.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 29.1.2003 súd zistil, že spoločnosť IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 ako veriteľ prenechala žalobcom ako dlžníkom a to po splnení ďalších podmienok peňažnú sumu 850.000,- Sk, t.j. 28.214,83 eura ako úročenú peňažnú pôžičku. Časť pôžičky vo výške 340.000,- Sk, t.j. 11.285,93 eura mal vyplatiť veriteľ žalobcom ako dlžníkom do 31.10.2003 v hotovosti alebo prevodom na účet. Žalobcovia ako dlžníci sa zaviazali dlžnú sumu vo výške 850.000,- Sk, t.j. 28.214,83 eura vrátiť do 3.11.2003. Dodatok podpísali dňa 28.10.2003.
10. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/219/2004 súd zistil, že súd právoplatným rozsudkom zo dňa 30.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/224/2018 zo dňa 22.8.2019 určil, že zmluva o pôžičke z 27.1.2003 je v článku 5 bod 1,2,3 neplatná. V prevyšujúcej časti žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 27.1.2003 zamietol.
11. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 79/2007-3392 zo dňa 19.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 89/2012 - 3546 zo dňa 13.6.2013 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu, trestného činu úžery a pokračovacieho trestného činu úverového podvodu. Žalobcovia boli v uvedenom trestnom konaní ako poškodení. Podľa bodu 9 výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2011, sp. zn. 5T 79/2007 spôsobil žalovaný žalobcom škodu vo výške 21.974,21 eura tým, že dňa 31.1.2003 a následne dňa 28.10.2003 v priestoroch prevádzky spoločnosti IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 na Garbiarskej 5 v Košiciach vylákal od žalobcov celkovo sumu 25 725,29 eura tak že ich pod prísľubom finančnej odmeny vo výške 2.489,54 eura nahovoril na uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 a jej dodatku zo dňa 24.3.2003 celkovo na sumu 28.214,83 eura s vyššie uvedenou spoločnosťou ako veriteľom za súčasného ručenia nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov s tým, aby mu požičiavané prostriedky žalobcovia následne poskytli, za čo sľúbil prevziať na seba ich záväzky plynúce zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596.
12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 25.6.2020 uviedol, že v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 21.974,21 eura od 15.4.2004 do 31.12.2007 berie žalobu späť a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť.
13. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 15. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 16. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 17. Nakoľko žalobcovia vzali žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 21.974,21 eura od 15.4.2004 do 31.12.2007, súd konanie v súlade s ich dispozičným úkonom a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v uvedenej časti zastavil.
18. Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
19. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
20. Z vykonaného dokazovania a to z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/219/2004 má súd za preukázané, že na základe predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 a jej dodatku č. 1 zo dňa 24.3.2003, ktorý žalobcovia ako dlžníci podpísali až dňa 28.10.2003 (teda ide o dodatok zo dňa
28.10.2003), spoločnosť IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 ako veriteľ reálne odovzdala žalobcom peňažnú sumu 510.000,- Sk, t.j. 16.928,90 eura, resp. 340.000,- Sk, t.j. 11.285,93 eura, teda medzi spoločnosťou IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 a žalobcami vznikol právny vzťah z pôžičky (súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 27.1.2003 zamietol).
21. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 79/2007-3392 zo dňa 19.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 89/2012 - 3546 zo dňa 13.6.2013 má ďalej súd za preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu, trestného činu úžery a pokračovacieho trestného činu úverového podvodu, na tom skutkovom základe, že dňa 31.1.2003 a následne dňa 28.10.2003 v priestoroch prevádzky spoločnosti IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 na Garbiarskej 5 v Košiciach vylákal od žalobcov celkovo sumu 25.725,29 eura tak že ich pod prísľubom finančnej odmeny vo výške 2.489,54 eura nahovoril na uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 a jej dodatku zo dňa 24.3.2003 celkovo na sumu 28.214,83 eura s vyššie uvedenou spoločnosťou ako veriteľom za súčasného ručenia nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov s tým, aby mu požičiavané prostriedky žalobcovia následne poskytli, za čo prisľúbil prevziať na seba ich záväzky plynúce zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596, v skutočnosti však vedel, že po prevzatí požičiavanej sumy bude veriteľskej spoločnosti uhrádzať len mesačné úroky a tak predlžovať platnosť zmluvy o pôžičke, čo aj realizoval do októbra 2003, odkedy prestal platiť a spôsobil tak pre žalobcov škodu vo výške 21.974,21 eura.
22. Tak ako uviedol odvolací súd, rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, je daný stupňom zhody znakov skutkovej podstaty trestného činu s okolnosťami významnými pre rozhodnutie civilného súdu. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a ním vyvolanou ujmou.
23. Súd má za preukázané, že žalovaný bol na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 79/2007-3392 zo dňa 19.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 89/2012 - 3546 zo dňa 13.6.2013 uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu, trestného činu úžery a pokračovacieho trestného činu úverového podvodu na tom skutkovom základe, že dňa 31.1.2003 a následne dňa 28.10.2003 v priestoroch prevádzky spoločnosti IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596 na Garbiarskej 5 v Košiciach vylákal od žalobcov celkovo sumu 25.725,29 eura tak že ich pod prísľubom finančnej odmeny vo výške 2.489,54 eura nahovoril na uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 29.1.2003 a jej dodatku zo dňa 24.3.2003 celkovo na sumu 28.214,83 eura s vyššie uvedenou spoločnosťou ako veriteľom za súčasného ručenia nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov s tým, aby mu požičiavané prostriedky žalobcovia následne poskytli, za čo prisľúbil prevziať na seba ich záväzky plynúce zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou IQ LEAS, s.r.o., IČO: 36 172 596, v skutočnosti však vedel, že po prevzatí požičiavanej sumy bude veriteľskej spoločnosti uhrádzať len mesačné úroky a tak predlžovať platnosť zmluvy o pôžičke, čo aj realizoval do októbra 2003, odkedy prestal platiť a spôsobil tak pre žalobcov škodu vo výške 21.974,21 eura.
24. Základnými predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).
25. Súd má teda za preukázané, že porušenie právnej povinnosti nastalo protiprávnym konaním žalovaného (porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, v danom prípade v rozpore s Trestným zákonom), že vznikla škoda, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, ktorá vznikla žalobcom konaním žalovaného, ktorý žalobcov pod prísľubom finančnej odmeny vo výške 2.489,54 eura nahovoril na uzavretie predmetnej zmluvy o pôžičke, pričom od nich následne vylákal celkovo sumu 25.725,29 eura, ako aj zavinenie žalovaného. Boli teda splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
26. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,
je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu (R 55/1971).
27. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 79/2007-3392 zo dňa 19.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 89/2012 - 3546 zo dňa 13.6.2013 a zo znaleckého posudku č. 17/2007 znalca Ing. Anny Bánociovej z čl. 181 vyšetrovacieho spisu, má súd za preukázané, že žalovaný týmto svojím konaním spôsobil žalobcom škodu vo výške 661.995,- Sk, t.j. 21.974,21 eura.
28. Žalobcom tak vznikol nárok požadovať od žalovaného náhradu škody, ktorá im vznikla, v celkovej výške 21.974,21 eura.
29. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie (R27/1977). V trestnom konaní je spravidla rozhodné, kedy bol obvinený oboznámený s výsledkami vyšetrovania a tak sa dozvedel o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody (Rč 23/1993). Žalobcovia ako dominus litis uplatňujú úroky z omeškania od 1.1.2008 z dôvodu, že v obžalobe Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 3.8.2007 je už ustálená výška škody, pričom o tejto obžalobe musel mať žalovaný vedomosť. Súd konštatuje, že v čase, kedy bola na žalovaného podaná obžaloba sa tento nachádzal vo väzbe, teda nemohli vzniknúť komplikácie pri jej doručovaní žalovanému.
30. Výška diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. k 1.1.2008 bola vo výške 4,25%.
31. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade sumu 21.974,21 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 21.974,21 eura od 1.1.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy 21.974,21 eura od 1.1.2008 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobcovia mali vo veci neúspech v nepatrnej časti (iba v časti uplatneného nároku na úroky z omeškania a priznal im preto nárok na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v rozsahu 100%.
35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).