Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-131-2019.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/131/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. O., narodenú XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov C.. B. Q., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G., P. XXXX/ XX, právne zastúpená HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 8/ A, a C.. C. O., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G., C. 5, právne zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, Československej brigády 2615/12, v konaní začatom na návrh matky, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P/4/2018-63 zo dňa 17.01.2019 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok tak, že :
Počnúc právoplatnosťou rozsudku je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. X. v každom nepárnom kalendárnom týždni vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky.
Po uplynutí doby jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. X. v každom nepárnom kalendárnom týždni vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok v čase od 16.00 do 18.00 hod., sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy bez prítomnosti matky.
Otec je o p r á v n e n ý v určený čas začatia styku mal. X. prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku je otec povinný mal. X. odovzdať matke v mieste bydliska matky. Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov, minimálne 24 hodín pre začatím určeného styku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
III. D á v a podnet súdu prvej inštancie na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia postupom podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. X.. Okresný súd Poprad č. k. 14P/82/2017-111 zo dňa 30.11.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.12.2017, mal. X. zveril do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 170,- Eur mesačne. Konanie o úprave styku otca s mal. dieťaťom súd vylúčil na samostatné konanie.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. U p r a v u j e styk otca s maloletou X., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom
- každý prvý a tretí kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod.
- každý druhý a štvrtý kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod.
- každý druhý a štvrtý kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky.
II. Miesto styku počas sobôt a nedieľ v rámci druhého kalendárneho týždňa určí matka a v rámci štvrtého kalendárneho týždňa určí otec.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 5, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).
4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v súčasnosti prebieha styk otca s dieťaťom v zmysle dohody rodičov, potom, čo absolvovali pohovor v rámci poradensko-psychologických služieb. Styk sa realizuje za prítomnosti matky, v mieste jej bydliska.
5. Vzhľadom na doterajší problémový vzťah medzi rodičmi, ako aj medzi otcom a dieťaťom, nateraz sa javí nevyhnutná potreba upraviť styk otca s dieťaťom pomalým postupným spôsobom, preto súd pristúpil zatiaľ len k miernej úprave styku otca s dieťaťom v rozsahu, ktorý nie je pre dieťa stresujúcim. Po prehĺbení a úprave citových väzieb nič nebude brániť rodičom, aby prípadne si dohodou rozšírili styk, resp. otec podal návrh na inú úpravu styku.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. III. Obsah odvolania otca 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz prebiehalo stretávanie otca s maloletou na základe nariadeného neodkladného opatrenia v rozsahu 25 hodín mesačne. Otcovi nie je známe, z akého dôvodu bol na základe rozsudku znížený celkový počet hodín jeho styku s maloletým dieťaťom, keď už aj samotný počet hodín v zmysle neodkladného opatrenia bol sám o sebe nízky. Súd neumožnil otcovi styk s dieťaťom bez prítomnosti matky, aj keď dieťa je už dostatočne vekovo vyspelé a zvyknuté na otca, aby sa s nim mohlo stretnúť aj samo. Majú spolu pekný vzťah, ktorý je potrebné ďalej rozvíjať. Stretnutia dieťaťa s otcom prebiehajú bezproblémovo, stretnutiam s otcom sa nebráni, práve naopak, teší sa na ne. Dieťa sa dostáva do veku, kedy začína svoje okolie, vzťahy a ľudí okolo seba viac vnímať a objavovať, začína vyjadrovať svoje pocity. V tomto nízkom veku už prebiehajú podstatné zmeny vo vývine jeho osobnosti, dieťa si utvára a osvojuje návyky a zručnosti a stáva sa osobnosťou, ktorá nadobúda vlastnú identitu. V tomto období je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa obaja rodičia podieľali, v čo možno najväčšej možnej miere, na procese jeho vývinu a na jeho výchove. Prítomnosť otcovského vzoru je pre vývoj dieťaťa výrazne nevyhnutná. Problémom stretnutí otca s dieťaťom za prítomnosti matky je ten, že matka počas stretnutí nevhodne zasahuje do všetkého, čo otec s dieťaťom robí, do všetkých hier, konverzácií a pod. Taktiež je zrejmé zo správania dieťaťa, že matka dieťa proti otcovi nahovára a hovorí mu, čo má otcovi hovoriť. Otec navrhol napadnutý rozsudok zmeniť spôsobom, cit.: „Otec ma právo stýkať sa s maloletou X. O., nar. XX.XX.XXXX nasledovne: a) každý 1. a 3. kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod., bez prítomnosti matky b) každý 2. a 4. kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., bez prítomnosti matky c) každý 2. a 4. kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod., bez
prítomnosti matky.
Otcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní v plnom rozsahu.“
8. Ustanovený opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. Matka sa s napadnutým rozsudkom stotožnila. Pri úprave styku otca s maloletou za jej prítomnosti upustila od vykonania dokazovania v rozsahu toxikologických testov otca, znaleckého posudku z oblasti psychiatrie, ako aj výsluchov osôb. Otec bol častokrát pod vplyvom drog alebo iným omamných a psychotropných látok, je závislý na hazardných hrách, čo má dopad aj na maloletú dcéru, keďže otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a so zasielaním výživného vždy meškal. Ak by odvolací súd napadnutý rozsudok menil, bude potrebné v konaní vykonať dôkazy navrhnuté matkou. Otec nemá žiadnu snahu o zmenu, ustavične mešká na stretnutia s maloletou. Následne, keď príde, zaspáva s výhovorkou, že je najedený a má útlm, poprípade krízu, slabosť. Otec s dcérou nerobí nič, nehrá sa s ňou, a ak áno, tak minimálne. K dcére chodí zanedbaný a zapácha, jeho hygienické návyky sa nezmenili ani doteraz. V ďalšom rozsahu matka namietala procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý bezodkladne nevykonal matkou navrhnuté dôkazy, nezabezpečil stiahnutie videí, z ktorých je zrejmé, ako matka trávi voľný čas. Jeho rozsudok je strohý a stručný. Matka má strach, že v prípade, ak by bol otcovi umožnený styk s maloletou v neprítomnosti matky, nebude maloletá v bezpečí. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, resp. umožniť otcovi stýkať sa s maloletou len v prítomnosti matky, a to každú párnu stredu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod., každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod do 19:00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 15:00 hod do 18:00 hod a zároveň aby súd priznal matke náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
10. V rámci odvolacej repliky zotrval otec na tvrdení o nevhodnom zasahovaní matky do všetkého, čo otec s dieťaťom robí, dieťa proti otcovi nahovára. Pri negativistickom prístupe matky je absolútne nemožné budovať si akýkoľvek vzťah. Otec odmieta tvrdenia, že by chodil zanedbaný alebo že by smrdel.
11. Podľa vyjadrení matky si otec ustavične odporuje, v jednom podaní uvádza, že maloletá má s nim dobrý vzťah, potom píše, že maloletá má odmietavý postoj a takto dookola. Otec by svoje tvrdenia mohol ustáliť a prestať zavádzať súd. V prípade, ak matka musí zasiahnuť, tak je to v prípade, že otec nerešpektuje požiadavky maloletej a tá je potom mrzutá.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku podľa § 388 C.s.p. 13. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie dopĺňa odvolací súd nasledovne.
14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodiča nežijú v spoločnej domácnosti, mal. Zara je v osobnej starostlivosti matky. Existencia rodinného konfliktu vylúčila uzavretie dohody o výkone rodičovských práv a povinností, preto bol na súde podaný návrh matkou na začatie konania vo veci samej.
19. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 14P/82/2018 súd rozsudkom zo dňa 30.11.2017 zveril mal. X. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 170,- Eur mesačne, rozhodol o dlžnom výživnom. Konanie o úprave styku otca s mal. X. vylúčil na samostatné konanie.
20. Styk otca s maloletou sa javí ako problematický, matka spochybňuje výchovné pôsobenie otca. Prezentuje podozrenia z jeho drogovej a hazardnej závislosti, s dosahom na záujem maloletej. Aktuálne styk prebieha na základe uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 15P/4/2018-29 zo dňa 31.05.2018, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s mal. X. každý prvý týždeň v mesiaci v utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., následne každú stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky.
21. Podľa vyjadrení matky otec nedodržiava súdom určený rozsah styku, často krát mešká, prichádza zanedbaný a páchne. Počas styku je unavený, zaspáva, s maloletou sa nehrá. Otec pričítava svoj nerozvinutý vzťah s maloletou na ťarchu matky, ktorá maloletú údajne proti otcovi nahovára, zasahuje do všetkej činnosti otca s maloletou.
22. V nadväznosti na zistený skutočný stav v rodine maloletej, odvolací súd v rámci prieskumu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, posúdil rozsah styku otca s maloletou, s prioritným zameraním na potrebu prítomnosti matky, skúmajúc pritom dôvody obáv matky o bezpečie maloletej.
23. Úvodom svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na význam budovania vzťahu maloletých detí s ich rodičmi. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z nálezu IV. ÚS 46/2013 odvolací súd cituje nasledovne: „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť (záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti.“
24. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Európsky súd pre ľudské práva, opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko).
25. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).
26. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porovnaj nálezy Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).
27. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča s dieťaťom v dôsledku odcudzenia je v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Je preto v záujme dieťaťa umožniť otcovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný kontakt, v ktorom môže realizovať svoje výchovné pôsobenie, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Je potrebné zdôrazniť aj povinnosť matky, bez ohľadu na jej vzťah k otcovi detí, nielen maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, ale mu ho i osobne odovzdať v určenom čase a mieste a na tomto mieste ho i osobne prevziať, pričom za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať suplovanie jej osobnej účasti inou fyzickou osobou. (rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16. marca 2016, sp. zn. 25CoP/11/2016)
28. Ak by sa súd mal odkloniť od zásady rovnocennosti postavenia rodičov, musí tak byť učinené len z dôvodu porušenia najlepšieho záujmu mal. dieťaťa. Za súčasnej úpravy styku otca s maloletou je de facto otec obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv a povinností. V prípade jeho záujmu o výchovu maloletej nemá vytvorený dostatočný časový priestor na budovanie vzájomného citového vzťahu so X., prítomnosť matky ho môže vylučovať zo spoločnej činnosti, maloletá totižto prirodzene inklinuje k matke ako najbližšej vzťahovej osobe.
29. Otec je človekom odsúdeným pre trestný čin nedovoleného držania zbrane, matka ho obviňuje z požívania drog a pasii v hazarde. Odvolací súd však skúma morálny profil otca do tej miery, aby bol spôsobilý posúdiť stupeň ohrozenia maloletej v jeho prítomnosti. Z doterajšieho konania a vykonaného dokazovania skutočné ohrozenie maloletej nevyplynulo. Odvolací súd pripúšťa, že táto skutočnosť mohla byť podmienená prítomnosťou matky, ktorá na priebeh styku dohliadala, prihliadať je však potrebné aj na profesiu otca. Je praktickým lekárom, ktorý na dennej báze kontroluje zdravotných stav človeka, tento zhodnocuje a lieči. Len ťažko pripustiť, že otec nie je spôsobilý postarať sa o maloletú dcéru, riadne zabezpečiť jej potreby. Nepríčetnosť otca v priebehu upraveného styku, vyvolaná v dôsledku požitia drog, nebola v konaní preukázaná na žiadnej konkrétnej udalosti. Záujem maloletej má byť porušený neskorým platením výživného zo strany otca, čo však nemá súvislosť s úpravou styku.
30. Zanedbávanie hygienických návykov otec odmieta. Únavu a ospalosť vysvetľuje svojou diagnózou skléroza multiplex, je jedným z jej typických príznakov, zároveň otec ťahá dlhé zmeny v práci, ktoré ho vyčerpávajú. Laické štúdium ochorenia otca odvolacím súdom potvrdilo otcove tvrdenia, vzájomná spojitosť medzi únavou otca a možným požitím drog preukázaná nebola.
31. Otcom navrhovaná úprava styku stále zostáva v rozsahu dvojhodinových až trojhodinových stretnutí s maloletou, vďaka čomu matka je spôsobilá vyhodnotiť stav otca v čase začatia styku a v prípade skutočnej nepríčetnosti mu maloletú na styk neodovzdať. Uvedený spôsob kontroly prispieva k bezpečnosti maloletej a potlačeniu obáv matky. Každopádne, vychádzajúc z doposiaľ uvedeného,
návrhy matky na vykonanie dokazovania v rozsahu toxikologických testov otca, znaleckého posudku z oblasti psychiatrie, ako aj výsluchov osôb, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Navrhované dokazovanie značným spôsobom zasahuje do súkromia a osobnosti otca, zistený skutočný stav tento zásah neodôvodňuje.
32. Možno súhlasiť s otcom, že maloletá je vo veku nadväzovania a budovania vzťahov s inými osobami než matkou. Na matku je silne citovo naviazaná, ťažko zvláda vzájomné odlúčenia a starostlivosť inej osoby. Z obsahu spisu však vyplynulo, že maloletá navštevuje materskú školu, odvolací súd preto nenašiel dôvod, prečo by mal starostlivosť cudzej osoby o maloletú povýšiť nad starostlivosť jej vlastného rodiča. Otec má v živote maloletej nezastupiteľnú úlohu, svojim konaním môže ovplyvniť jej zdravý duševný a sociálny vývin. Prípadná prítomnosť matky počas styku ovplyvní postavenie otca ako prioritnej osoby pozornosti maloletej počas upraveného stretávania, v dôsledku čoho by bol marený účel sledovaný rozhodnutím súdu.
33. Vzťah maloletej s otcom nie je citovo sýtený, za vhodnú považoval odvolací súd adaptačnú fázu v dĺžke jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Prihliadnuc pritom už na doposiaľ realizovaný styk otca s maloletou podľa naradeného neodkladného opatrenia. Stanovené toto obdobie by mali účastníci konania využiť na zmenu svojho správania a usilovne pracovať na budovaní vzťahu maloletej s otcom, aby styk bez prítomnosti matky nebol pre maloletú stresujúcim zážitkom. Keďže obidvaja rodičia presadzujú záujem maloletej, riadne splnenie si tejto povinnosti odvolací súd nespochybňuje. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby sa do budúcna zdržali invektív, osočovania a iného nevhodného správania. „Tou najbezpečnejšou prikrývkou, akej sa dieťaťu môže dostať, sú rodičia, ktorí sa navzájom rešpektujú“ ( autor citácie - Jan Blaustone).
34. Po uplynutí doby jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky. Tento model stretávania považuje odvolací súd za ideálny, je však zodpovednosťou otca, aby naplnil svoju rodičovskú rolu a jeho starostlivosť bola prínosom pre maloletú. Postupný rozvoj vzájomného vzťahu môže byť dôvodom rozšírenia styku otca s maloletou, naopak, jeho nepriaznivý vplyv na maloletú môže byť ľahko dôvodom zúženia jeho možnosti podieľať sa na výchove maloletej.
35. Významným faktorom zlepšenia rodinnej situácie je komunikácia rodičov, na ktorej je potrebné pracovať za súčinnosti odborníkov. Držiac sa tejto premisy, odvolací súd dal podnet súdu prvej inštancie na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia postupom podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine.
36. Prístup rodičov k uloženým opatreniam bude súd sledovať a vyhodnocovať, následky och konania môžu byť vyhodnotené v ich prospech, resp. neprospech v rámci prípadného konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
37. Záverom odvolací súd uvádza, že napadnutým rozsudkom poskytol rodine minimálny štandard, ktorý by mal zmierniť konflikty. Je len prospešné, aby sa rodičia prispôsobili vývoju vzťahu maloletej X. s otcom a na výkone rodičovských práv a povinností sa dohodli, nesledujúc vlastné záujmy, ale záujem maloletej. Rodičia nie ste len počas výchovy maloletej, je to celoživotná rola, preto odvolací súd kladie požiadavku na otca, aby sa zodpovedne správal aj v rámci svojho voľného času a podľa svojich možností presvedčil aj matku o svojich hodnotách, na vrchole ktorých stojí mal. X.. Rodinou ostávate aj po rozpade partnerského vzťahu, neuberajte svoje dieťa o možnosť byť súčasťou vlastnej bunky spoločnosti.
38. Za daného stavu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).