Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/181/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Mesto Košice, zastúpené primátorom, Trieda SNP č. 48/A Košice, proti žalovaným: W. JP Tahanovce s.r.o., Obrody 25, Košice, IČO: 43 933 599 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na ich účet do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2004 domáhal určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k pozemkom S. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právoplatným rozhodnutím bývalého Obvodného národného výboru E. - Odboru výstavby a UPAaD U. zo dňa 9.2.1989 sa v súvislosti s realizáciou stavby XI. sídelného obvoM.- tretí okrsok vyvlastnili v prospech Československého štátu v zastúpení K.iaceré nehnuteľnosti v E.edzi iným aj nehnuteľnosť označenú v predmetnom rozhodnutí pod U. vo vlastníctve pôvodných vlastníkov uvedených vo vyvlastňovacom rozhodnutí. V súlade s ustanoveniami o majetku obcí v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.5.1991 prešlo vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti z Československého štátu na Mesto Košice, čo deklarovala a potvrdila aj zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 29.12.1990, uzavretá medzi odovzdávajúcou organizáciou K. preberajúcim Mestom Košice. V tejto zmluve v prílohe č. 1 sa pod položkou 39 uvádza predmetná nehnuteľnosť. Bez ohľadu na uvedené vyvlastnenie nehnuteľnosti bolo následne zistené, že v Katastri nehnuteľností pri parcelách evidovaných v súbore E je zapísané vlastnícke právo k predmetnej parcele v liste vlastníctva U. v 1. a v 2. rade. Žalobcovi nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, resp. spochybnili prechod vyvlastnenej nehnuteľnosti z Československého štátu na Mesto Košice. Žalobcovi do podania žaloby nebol doručený žiaden rozsudok súdu, alebo správny akt zrušujúci vyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti a umožňujúci navrátenie vlastníctva právnym nástupcom pôvodného vlastníka. Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade sú vedení v evidencií nehnuteľnosti, ako vlastníci sporného pozemku, žalobcu to obmedzuje vo výkone vlastníckych práv pri nakladaní s týmto majetkom vo verejnom a spoločensky prospešnom záujme a zároveň nakladanie s týmto majetkom podľa rozhodnutia Mestského zastupiteľstva je neuskutočniteľné, preto žalobca má za to, že má naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do jeho vlastníctva. Žalobca k podanej žalobe pripojil dotknuté časti vyvlastňovacieho rozhodnutia č. vyst.. dňa 9.2.1989, hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva U. uzavretú dňa 29.12.1990 medzi K. i.i.o. Košice a primátorom v zastúpení Mesta Košice, prílohu č. 1 k predmetnej zmluve, výpis z listu N.3. Žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe dňa 10.6.2005 uviedla, že nesúhlasí s návrhom

žalobcu, pretože Mesto Košice nie je vlastníkom parciel č. XXXX, XXXX, ani nemôže byť a to ani ďalších parciel, pretože B. pričom parcely, ktoré sú predmetom konania boli vyvlastnené v roku 1989 voči mŕtvej osobe. 4. Z písomného vyjadrenia žalovanej 2/ k žalobe zo dňa 8.7.2005 vyplýva, že s návrhom na určenie vlastníctva žalobcu nesúhlasí, pretože podľa nej vlastníkom predmetných nehnuteľnosti nikdy nebol Československý štát v zastúpenE.ce, keďže títo nikdy v Katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci neboli. Preto K. ako nevlastník, nemohla previesť vlastnícke právo na žalobcu. Poukázala na , , ktorý stanovuje povinnosť požiadať o zápis do evidencie nehnuteľnosti v lehote 12 mesiacov od účinnosti predmetného zákona, to je do 1.5.1992. Mesto Košice však takto urobilo až dňa 26.2.1999, teda skoro 7 rokov po termíne, ktorý stanovil zákon. Mesto Košice týmto svojím konaním vnáša neistotu do právnych vzťahov, sťažuje uplatnenie reštitučných nárokov a znemožňuje vysporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. Preto navrhla žalobu zamietnuť. Zároveň poukázala na to, že jej nebohý otec uplatnil reštitučný nárok týkajúci sa predmetných nehnuteľností, o ktorých do dátumu jej vyjadrenia právoplatne rozhodnuté nebolo. 5. Na predmetné vyjadrenia reagoval žalobca vo svojom písomnom podaní z 1.2.2008 tak, že opätovne poukázal na právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sa stálo právoplatným a vykonateľným dňa 16.3.1989, preto dosiahnuť zmenu takéhoto správneho rozhodnutia bolo možné opravnými prostriedkami v lehote 3 rokov. Po uplynutí tejto lehoty, už nie je možné dosiahnuť zmenu, alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca má za to, že vyvlastňovacie konanie bolo vykonané zákonným spôsobom, doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia formou verejnej vyhlášky bolo v súlade s platnou právnou úpravou a bolo právne účinné. Dôkazom toho je aj zápis časti spornej nehnuteľnosti v podiele 7/16 pre vlastníka Mesto Košice, ktorý vykonal Katastrálny úrad na základe uvedeného vyvlastňovacieho konania. Mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe ustanovenia o majetku obci dňom účinnosti tohto zákona, teda priamo zo zákona a nemuselo mať vedomosti o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu, teda Československého štátu. Podľa sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe zákona zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky ale deklaratórny charakter. Československý štát sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností na základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia, avšak podporne žalobca namietol aj tú skutočnosť, že podľa sa v prípade nehnuteľností oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, pričom do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Rozhodnutie odboru výstavby UPAaD Obvodného národného výboru Košice 1 o vyvlastnení predmetnej nehnuteľnosti nesporne zakladá titul, na základe ktorého sa dobromyseľný držiteľ, teda štát mohol domnievať, že sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a teda zakladá aj domnienku dobromyseľnosti držiteľa. Štvrtým predpokladom vydržania je nepretržitosť dobromyseľnej držby po zákonom stanovenú dobu, pričom v tomto prípade začala dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia dňa 16.3.1989 plynúť zákonom stanovená 10 ročná vydržacia doba a skončila po uplynutí 10 rokov, to je dňa 16.3.1999. Počas celej vydržacej doby nedošlo zo strany žalobcov k rušeniu držby spornej nehnuteľnosti. Preto má žalobca za to, že boli splnené všetky predpoklady pre plynutie vydržacej doby, a preto Mesto Košice dňa 16.3.1999 originálnym spôsobom nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Na podporu svojho právneho názoru, žalobca predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2004 a opätovne žiadal, aby súd žalobe vyhovel. 6. Uznesením zo dňa 17.3.2008 (právoplatnosť dňa 10.5.2008) súd konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho konania o reštitučnom nároku žalovaných v 1/ a 2/ na Pozemkovom úrade N. 7. Zo správy Obvodného pozemkového úradu E. zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že žalované 1/ a 2/ si uplatnili reštitučný nárok na parcelu mapové číslo XXXX. pôvodne zapísanú na S.to reštitučný nárok doposiaľ doriešený nie je. Nárok uplatnili podľa v znení neskorších predpisov. Podľa v znení neskorších predpisov, si reštitučný nárok na parcelu, mapové číslo XXXX, pôvodne zapísanú na S. nebohý otec žalovanej 2/, pričom ani tento nárok nie je doriešený. Z ďalšieho písomného vyjadrenia Okresného úradu E. dňa 9.6.2014 vyplýva, že v danej veci správny orgán nerozhodol s prihliadnutím na to, že na súde sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, a preto podľa nich by bolo žiadúce, keby vo veci rozhodol súd. V prípade, že súd rozhodne v prospech Mesta Košice, žalované by mali nárok na priznanie finančnej náhrady v zmysle v znení neskorších predpisov. 8. Preto súd uznesením zo dňa 9.9.2014 sp.zn. -87 rozhodol o pokračovaní v spore. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2014.

9. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 9.9.2014 sp.zn. -88 rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby tak, aby súd určil, že žalobca Mesto Košice je vlastníkom S. v podiele 9/16 a parcely U. katastrálnom území H.10. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008 uzavretou medzi žalovanou 1/ a A. odpredaju podielu žalovanej 1/ E. čomu Správa katastra povolila vklad dňa 7.6.2010 a tiež Kúpnou zmluvou č.. zo dňa 20.9.2007 žalované 1/ a 2/ odpredali svoj podiel na parcele U. TH K.odiele 9/16. Podľa pečiatky správy Katastra Košice vklad bol povolený dňa 10.12.2007. 11. Na základe týchto právnych úkonov, žalobca navrhol vstup žalovaných 3/ a 4/ do tohto konania, o čom rozhodol Okresný súd Košice I uznesením pod sp.zn. -193 zo dňa 20.1.2016, ktoré v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sp.zn.č. -213 zo dňa 17.1.2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2016. 12. Písomným podaním doručeným súdu dňa 3.11.2015 žalobca požiadal súd o opätovnú zmenu žalobného návrhu z dôvodu zmeny vlastníctva a výmery pozemkov, na základe čoho súd uznesením zo dňa 20.1.2016 pripustil zmenu petitu žaloby v znení: Súd určuje, že žalobca mesto Košice je vlastníkom parcely E. v kat. úz. H.odiele 9/16. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2016. 13. Následne, v priebehu sporového konania A.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňom 7.12.2016 a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť A.eto Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 27.4.2017 rozhodol o pokračovaní v spore s právnym nástupcom zaniknutého žalovaného 3/, so spoločnosťou JP Ťahanovce s.r.o., Obrody č. 25, Košice, IČO: 43933599. 14. Žalobca písomným podaním došlým súdu dňa 12.5.2017 svoju žalobu proti R. späť a dňa 15.6.2017 navrhol zmenu petitu žaloby. 15. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 16. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 17. Podľa zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 18. Súd uznesením zo dňa 9.8.2017 č.k. -270 pripustil zmenu petitu žaloby v znení: Určuje, že žalobca, Mesto Košice je vlastníkom parcely G. druh pozemku orná pôda, v kat. úz. H.19. Dňa 8.1.2018 Okresný súd Košice I v spore rozhodol meritórnym rozhodnutím sp.zn. -291 tak, že určil, že žalobca je vlastníkom parcely „E“ KN, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX mX, druh pozemku - orná pôda v Katastrálnom území I.ele X/XX, zapísanej na LV č. XXXX v časti B, pod poradovým číslom 1 a 2 a parcely U. m2, druh pozemku - orná pôda v E.asti B, pod poradovým číslom 1 a 2. Konanie proti žalovanému 4/ zastavil a napokon posledným výrokom rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. 20. O odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku -290 z 8.1.2018 rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn.11Co/370/2018 - 353 dňa 23.1.2020 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zastavení konania proti žalovanému 4/ (toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2018) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania a zabezpečiť si pre svoje skutkové závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmä náležite vysporiada s otázkou, či vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa pôvodnej parcely XXXX pzkn. XXXX s.merovalo voči jej vlastníkom, či náhrada za vyvlastnenie bola vyplatená a na základe toho ustáliť, či štát skutočne nadobudol na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia označenú nehnuteľnosť. Po vyriešení tejto kľúčovej otázky súd zodpovedá aj otázku, či žalobca nadobudol nehnuteľnosť priamo zo od štátu alebo či splnil podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti. 21. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.6.2020, na ktorom sa zúčastnili strany sporu, okrem žalovaného 3/, ktorý sa aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu pojednávania nezúčastnil, nepožiadal o jeho odročenie, preto súd v súlade s ust. pojednával v jeho neprítomnosti. 22. Súd pojednávanie odročil za účelom ukončenia vyhlásenia rozsudku na deň 25.6.2020.

S k u t k o v ý stav :

23. Rozhodnutím Obvodného národného výboru, odboru výstavC.e zo dňa 9.2.1989, č. vyst.. vyvlastnené medzi inými, aj dotknuté pozemky parcelné U. realizácie stavby A.krsok-verejnou vyhláškou. Pod položkou XX vyvlastňovacieho rozhodnutia pri parcele č. XXXX, PK vložka XXXX sa uvádzajú osoby, od ktorých mali byť pozemky vyvlastnené, a to : „vlastník A.era nehnuteľnostP. vyvlastnená výmera XXXX mX, náhrada v Kčs 466) a neznámi dedičia pX.) v podiele 5/16 a JI. v podiele 8/16“. Toto vyvlastňovacie rozhodnutie podľa zápisu na tomto rozhodnutí, bolo vyvesené na úradnej tabuli Obvodného národného výboru E. dňa 13.2.1989 a zvesené dňa 1.3.1989, na základe čoho

odbor Výstavby, územného plánu a architektúry ObNV Košice I. vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť a vykonateľnosť ku dňu 16.3.1989. 24. Ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn.. zo dňa 24.7.1996, po poručiteľke B. (naQ.), zomrelej dňa X.XX.XXXX, vlastnícke právo v podiele 1/16 k pozemku S.25. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XX vyplýva, že Z.. X.X.XXXX, zomrelom dňa X.XX.XXXX. 26. Na pôvodnej pozemno-knižnej N.a predloženej identifikácie parciel) boli v časti B ako vlastníci k parcele U. výmere XXX štvorcových siach (XXXXmX) zapísaní : B. v podiele 2/16, c/ A.diele 1/16, d/ A. (ženatý K. vo výmere 4/16, e/. v podiele 1/16 a pod 3- A. v podiele 8/16. 27. Na liste vlastníctva U. v podiele 8/16 a 3) Mesto Košice v podiele 7/16. Vo vzťahu k parcelG.á pôda sú zapísaní ako vlastníci : 1) JP Ťahanovce, Obrody č. 25 v podiele 1/16, 2) Z. podiele 8/16 a 3) Mesto Košice v podiele 7/16. 28. Žalovaná 2/ v písomnom podaní zo dňa 22.5.2017 tvrdila, že parcela číslo XXXX,. ktorá je predmetom tohto konania, zapísaná v PK vložke č. XXXX, . nebola právoplatne vyvlastnená, čo dokladuje výpis z predmetnej pozemno-knižnej vložky, pretože z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že pod položkou 29 sú uvedení vlastníci A.známi dedičia po : A.. Túto skutočnosť konštatuje aj rozhodnutie správy Katastra E. č.. dňa 4.11.2003 o oprave údajov Katastra týkajúce sa predmetnej parcely, keď v odôvodnení na strane 3 rozhodnutia konštatuje, že vlastníci vo vyvlastňovacom rozhodnutí nie sú totožní s vlastníkmi v listoch vlastníctva. Preto žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od Československého štátu, pretože nehnuteľnosť nikdy nebola vo vlastníctve Československého štátu a teda, Československý štát nemohol previesť svoje vlastníctvo na žalobcu. Žalovaná predložila predmetné rozhodnutie správy Katastra zo dňa 5.11.2003, z ktorého je zrejmé, že oprava údajov Katastra v Katastrálnom území H., z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že správa Katastra E. overovala zápisy vlastníctva k nehnuteľnostiam na predmetnom liste vlastníctva č.. pre Katastrálne územie H. pričom zistila, že v súbore registra E sú zapísané v listoch vlastníctva aj parcela U. Pri kontrole vlastníckych vzťahov k pôvodným parcelám bolo zistené, že pri jednotlivých parcelách boli zapísané vlastnícke práva na základe dedičských rozhodnutí (do listov vlastníctva súboru E v prospech dedičov), ktoré sú podľa katastrálneho zákona záznamovými listinami. Návrh na záznam, ktoré podalo Mesto Košice spolu s prílohami zo dňa 26.2.1999 S. (v súčasnosti E., obsahoval k písomnej žiadosti pripojený geometrický S.a 7.12.1998, overenú fotokópiu vyvlastňovacieho rozhodnutia č.. fotokópiu vyvlastňovacej zmluvy T. dňa 29.12.1990 mimo ostatných listín. Tieto sú záznamovými listinami a na základe nich OkresH. v rámci konania o oprave chýb zistil, že parcelB. prospech Mesta Košice omylom z dôvodu, že neboli preverené vlastnícke vzťahy k pozemkom, z ktorých mala byť uvedená parcela vytvorená. Návrh na záznam, ktoré podalo Mesto Košice spolu s prílohami bol ďalšou listinou a Okresný úrad E. nemal vykonať nový záznam, ale v súlade s § 37, ods. 2 Katastrálneho zákona mal vyzvať dotknutú osobu, aby podala na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti a zapísaných vlastníkov pôvodných parciel mal o tejto skutočnosti upovedomiť. Žalovaná 2/ predložila súdu fotokópiu žiadosti svojho otca A. dňa 30.9.1991 bola podľa prezentačnej pečiatky podaná na Magistrát Mesta Košice. Jednalo sa o žiadosť o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. XX/XXXX, zapísané v PK vložke č. XXXX, XXX, XXX, XXX v užívaní K. .29. Žalobca v súvislosti s nárokom uplatneným otcom žalovanej 2/ uviedol, že reštitučný nárok v zmysle bolo potrebné uplatniť na Pozemkovom úrade a nie na Magistráte Mesta Košice. Čo sa týka rozhodnutia správy katastra E., ktoré predložila žalovaná 2/, k tomu žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutie im bolo doručené na vyjadrenie 9.6.2017. Pre toto konanie je irelevantné, pretože rozhodujúci je stav na liste vlastníctva. Tento stav je taký, aký je v súčasnosti zapísaný a aký preukázala aj na pojednávaní súdu dňa 8.1.2018 výpisom z listu vlastníctva. K zmene v zápise na F.o. Vo vzťahu k parcele U. sú zapísaní ako vlastník v časti B 1) JP I. 25 v podiele 1/16, 2) Z. a 3) Mesto Košice v podiele 7/16. Ako vlastníci pB.sti B sú zapísaní pod bodom X) F. v podiele 1/16, 2) N. podiele 8/16 a 3) Mesto Košice v podiele 7/16. 30. Súd požiadal Archív mesta Košice o doručenie originálu vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého Obvodného národného výboru E. Odboru výstavby a V.o dňa 9.2.1989. Listom zo dňa 31.10.2016 Archív mesta Košice oznámil súdu, že dotknuté rozhodnutie sa vo fonde Obvodného národného výboru E.enachádza.

Naliehavý právny záujem : 31. Jedná sa o určovaciu žalobu, ktorú žalobca podával v súlade s , ktorý bol s účinnosťou od 1.6.2016 nahradený (z. č. , ďalej iba ).

32. Podľa § (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 33. Podľa (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 34. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 35. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že má na tomto určení naliehavý právny záujem, nakoľko ten, kto tvrdí, že je vlastníkom sporných parciel v rozsahu celých ich výmer, ale ako vlastníci sú v časti parciel zapísaní žalovaní, má vždy naliehavý právny záujem na zosúladení faktického a právneho stavu, lebo bez takého určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 36. A teda, v zmysle platnej právnej úpravy a príslušnej judikatúry má súd za preukázané, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, pretože žalovaní sú toho času zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci a prípadné pozitívne rozhodnutie súdu by mohlo byť právnym podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu.

Zo súdnej praxe :

37. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu (rozsudok NS SR, sp. zn. ). 38. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený ( , teraz ). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.12.2009). 39. Predmetom tohto sporu je určenie, že nehnuteľnosti vymedzené petitom žaloby sú vo vlastníctve žalobcu.

Nadobudnutie vlastníctva priamo zo zákona : 40. Súd sa zaoberal posúdením prvého žalobcom tvrdeného nadobúdacieho titulu k spornému pozemku S. ktorým malo byť nadobudnutie vlastníctva priamo zo od vlastníka, ktorým mal byť Čsl. Štát, ktorý ho mal nadobudnúť vyvlastnením na základe rozhodnutia z 9.2.1989. 41. Podľa o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 42. Podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon) tento zákon upravuje

navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. 43. Podľa až t) o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon) oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,4) b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa alebo podľa o trestnom konaní súdnom () v znení , d) odňatia bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 44. Podľa Čl. 20 ods. 1 (z.) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. 45. Podľa Čl. 20 ods. 3 vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 46. Podľa Čl. 20 ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 47. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 48. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 49. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

50. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 51. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Ide o zakotvenie tzv. povinnosti tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 52. V tomto prípade však nejde o vec, ktorá si vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu (maloletí, spotrebiteľ, pracovný spor, atď.), preto súd v zmysle zachovania „rovnosti zbraní v súdnom spore“, nemohol vyvíjať akúkoľvek procesnú iniciatívu v prospech niektorej zo strán sporu za účelom doplnenia dokazovania. 53. A keďže strany sporu na pojednávaní dňa 2.6.2020, ani na pojednávaní dňa 25.6.2020, na ktorom bolo ukončené dokazovanie a bol vyhlásený rozsudok, nepredložili, ani neoznačili žiadne ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania, tak súd v súlade s ust. vyhlásil dokazovanie za doposiaľ zisteného skutkového stavu, za skončené a na základe toho v spore rozhodol. Je potrebné podotknúť, že aj napriek tomu, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva potreba doplnenia dokazovania, avšak strany sporu žiadne návrhy na doplnenia dokazovania nemali, preto súd doplnenie dokazovania z vlastnej iniciatívy nevykonával, pretože nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu, inak by svojím postupom narušil rovnosť strán sporu. 54. Žalobca tvrdil, že spornú parcelu U.kal od vlastníka, ktorým mal byť Čsl. štát vyvlastňovacím rozhodnutím. 55. Žalované však namietali neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. 56. Z vykonaných listinných dôkazov mal súd za preukázané, že parcela Q. vB.57. Súd mal za preukázané, že dňa 9.2.1989 bolo Obvodným národným výborom E.dané vyvlastňovacie rozhodnutie pod č. XXXX/XX/XX-GO (pr.áv. 16.3.1989), ktoré vyvlastnenie bolo realizované v prospech Československého štátu v zastúpG.nžinierskej organizácie E. za účelom realizácie stavby jedenásteho sídelného obvodu I. Predmetom vyvlastnenia bol pod poradovým číslom 29 pozemok vedený na S. 58. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaná 1/ nadobudla svoje vlastnícke právo v podiele 1/16 k celku k parc. U. zapísanej na LV U. pre k.ú. H.klade X.y ako závetná dedička dedila po poručiteľke B.torá teda v čase vyvlastnenia pôvodnej parcely S. parcelnýZ.atastrálne územie E. t.j. dňa 9.2.1989 žila, avšak pri vyvlastnení jej patriacej nehnuteľnosti sa s ňou nekonalo. B.nto pozemok nadobudla dedením od svojho manžela A., ktorý v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia dňa 9.2.1989 už nežil, ale napriek tomu bol v tomto rozhodnutí uvedený ako v poradí 1. vlastník vyvlastňovanej parcely s podielom 1/16. 59. Z uvedeného vyplýva záver, že dňa 9.2.1989 príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie, toto vykonal s osobou odlišnou od vlastníka vyvlastňovaného pozemku zapísaného N. v podiele 1/16 (nárok žalovanej 1/), čo spôsobilo neúčinnosť rozhodnutia o vyvlastnení z 9.2.1989, čím nenastali želané právne účinky, ktoré právna úprava s takýmto úkonom spája. 60. Preto je možné konštatovať, že na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva ani na štát, v prospech ktorého bola nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 61. Z toho potom vyplýva následná nemožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva štátu na základe vyvlastnenia pozemku ku dňu 16.3.1989, ako aj nemožnosť následného prechodu vlastníctva k spornému pozemku zo štátu ako nevlastníka, na žalobcu na základe o majetku obcí (keďže vlastníctvo nenadobudol zákonnou cestou). 62. Čo sa týka ostatných formálnych nedostatkov vyvlastňovacieho rozhodnutia z 9.2.1989 tvrdených žalovanou 1/, t.j. nedoručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia jej právnym predchodcom (k tomu odkaz na bod 26. rozhodnutia súdu druhej inštancie, sp. zn. - 353), ďalej nevyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ako aj skutočnosť, že pozemok nebol použitý na vyvlastňovaný účel, tak tieto predpoklady zodpovedajú zákonným predpokladom pre reštitúciu pozemkov podľa ust. a o navrátení vlastníctva k pozemkom, čo si oprávnená osoba mala uplatniť v zákonnej lehote reštitučnom konaní.

63. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom, ktorý oprávnená osoba musí vykonať na príslušnom orgáne štátnej správy (na pozemkovom úrade) a v zákonnej lehote, a zároveň musí vyzvať povinnú osobu na vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. 64. Žalovaná 1/ si tento nárok v roku 2003 uplatnila, a teda, o jej nároku rozhodne príslušný pozemkový úrad, nie súd.

65. Rovnaký záver o neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia z 9.2.1989 platí aj vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému 3/, pretože žalovaný 3/ je právnym nástupcom do podielu 1/16 k celku E. ktorý nadobudol na základe Kúpnej zmluvy od žalovanej 1/ dňa 7.6.2010.

66. Vo vzťahu k žalovanej 2/ mal súd za nesporné, že svoje vlastnícke právo v podiele 8/16 k celku k parcelám U. zapísaných nB. pre E. nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve XX D XXX/XX . po poručiteľovi A.torá teda v čase vyvlastnenia pôvodnej parcely pzkn.. pod parcelným U. dňa 9.2.1989 žil, pričom sa s ním nekonalo ako a vlastníkom, pretože vo vyvlastňovacom konaní sa konalo s „neznámym“ A. tento pozemok v čase rozhodnutia o jeho vyvlastnení (v roku 1989) vlastnil, a to už od roku 1951, kedy ho nadobudol dedením a vlastnil ho až do svojej smrti v roku 1998. 67. Vlastníkmi pozemku z pzkn. XXXX, parcelné č. XXXX o výmere XXXX mX, katastrálne územie E. čase jeho vyvlastnenia (9.2.1989) boli žijúci A. avšak na rozhodnutí o vyvlastnení boli uvedené odlišné osoby od týchto vlastníkov, a to : A.iele 1/16 (výmera nehnuteľnosti XXXX mX, vyvlastnená výmera XXXX mX, náhrada v Kčs XXX) a neznámi dedičia S. podiele X/XX, A. v podiele X/XX a A. v. podiele 8/16, čo bol zjavný nesúlad právneho stavu a skutkového stavu v danom čase. 68. Tento nesúlad konštatovala vo svojom rozhodnutí zo dňa 4.11.2003 aj Správa katastra (čl. 246), ktorá k danému zisteniu uviedla, že „vlastníci vo vyvlastňovacom rozhodnutí z 8.2.1989 nie sú totožní s vlastníkmi na liste vlastníctva“. 69. Aj v tomto prípade prichádza do úvahy záver o tom, že dňa 9.2.1989 príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie, toto vykonal s osobou odlišnou od vlastníka vyvlastňovaného pozemku zapísaného N. katastrálne územie E.nárok žalovanej 2/), čo spôsobilo neúčinnosť rozhodnutia o vyvlastnení, preto nenastali právne účinky, ktoré právna úprava s takýmto úkonom spája. 70. Preto je možné konštatovať, že na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva ani na štát, v prospech ktorého bola nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 71. Z toho potom vyplýva následná nemožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva štátu na základe vyvlastnenia pozemku ku dňu 16.3.1989, ako aj nemožnosť následného prechodu vlastníctva k spornému pozemku zo štátu ako nevlastníka, na žalobcu na základe o majetku obcí (keďže vlastníctvo nenadobudol zákonnou cestou). 72. Vo vzťahu k ďalším nedostatkom vyvlastňovacieho rozhodnutia z 9.2.1989 tvrdených žalovanou 2/, t.j. nedoručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia jej právnym predchodcom (k tomu opätovne odkaz na bod 26. rozhodnutia súdu druhej inštancie, sp. zn. - 353), ďalej nevyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ako aj skutočnosť, že pozemok nebol použitý na vyvlastňovaný účel, tak rovnako ako u žalovanej 1/, aj v tomto prípade ide o predpoklady zodpovedajúce zákonným predpokladom pre reštitúciu pozemkov podľa ust. a o navrátení vlastníctva k pozemkom, čo si oprávnená osoba mala uplatniť v zákonnej lehote reštitučnom konaní. 73. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom, ktorý oprávnená osoba musí vykonať na príslušnom orgáne štátnej správy (na pozemkovom úrade) a v zákonnej lehote, a zároveň musí vyzvať povinnú osobu na vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. 74. So svojím reštitučným nárokom sa na pozemkový úrad obrátil otec žalovanej 2/ v roku 1991, o čom doposiaľ rozhodnuté nebolo.

Nadobudnutie vlastníctva vydržaním : 75. K otázke druhého žalobcom tvrdeného titulu nadobudnutia vlastníctva k spornému pozemku vydržaním, súd zo zisteného skutkového stavu zistil, že od dátumu uvedenej právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, t.j. od 16.3.1989, začal sporný pozemok užívať Československý štát a nakladal s ním ako so svojim vlastníctvom. O tom svedčí aj hospodárska zmluva, ktorou previedol vlastníctvo vysporiadaných pozemkov pre výstavbu s.o... K.i.o. na Mesto Košice dňom 1.1.1991.

Skutočnosť, že vlastníctvo Československého štátu nebolo zapísané v evidencii nehnuteľností, je pre posúdenie tejto veci právne irelevantné. 76. Pre posúdenie vydržania sporného pozemku je však podstatné posúdenie splnenia zákonných predpokladov podľa ust. a nasl. . 77. Podľa ust. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 78. Podľa ust. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 79. Podľa v znení platnom do 31.12.1991 kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávneným držiteľom mohol byť ktokoľvek, tak fyzické ako právnické osoby, teda aj štát. 80. Podľa ust. 134 ods. 1 a 3 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 81. Podľa ust. účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 82. Podľa ust. ) o majetku obcí, veci ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody. 83. Podľa ) vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie. 84. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako titul nadobudnutia vlastníctva vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú: l/ oprávnená držba, 2/ uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3/ spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. 85. Jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním je oprávnenosť držby. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa

musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. 86. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovania len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa (Z IV str. 428 ods. 3) . 87. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach (napr. rozsudok NS SR sp. zn. ). 88. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v súlade s právnym záverom súdu druhej inštancie k otázke vydržania (bod 32.) je dobromyseľnosť žalobcu v užívaní sporných pozemkov po nadobudnutí účinnosti spochybnená tým, že sa nesprával ako vlastník nehnuteľnosti, keď si dal zapísať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti až v roku 2001, keď počas plynutia vydržacej doby, v roku 1991 bol právnym predchodcom žalovanej 2/. spol. uplatnený nárok na vydanie okrem iných, B.. dňa 27.9.1991 priamo na Magistráte mesta Košice a dňa 30.3.1992 aj na bývalom Pozemkovom úrade E. z uvedením dôvodu, že im neboli doručené vyvlastňovacie rozhodnutia a nebola vyplatená náhrada, s tým, že táto skutočnosť mohla v žalobcovi vyvolať oprávnené pochybnosti o jeho vlastníckom práve. 89. Okrem toho, pokiaľ štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (t.j. protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, tak nie je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená ( veta druhá ) ani uvažovať (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). 90. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že žalobca nemohol byť v držbe sporných pozemkov dobromyseľný a teda, vydržaním nenadobudol do svojho vlastníctva sporné pozemky. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

T r o v y konania :

91. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 92. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 93. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 94. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom. 95. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01). 96. Podľa zásad o náhrade trov konania ( ) priznal súd úspešným žalovaným (1/, 2/ a 3/) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a žalobcovi v dôsledku jeho neúspechu v spore, nárok na náhradu nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa ust. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).