Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1CoE-3-2020.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/ H. S., J.. XX.X.XXXX, G. H. I. XXX, zastúpenému Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, 2/ S. S., J.. X.X.XXXX, G. H. I. XXX, 3/ A. S., J.. XX.X.XXXX, G. H. I. XXX, 4/ I.É. E., J.. XX.X.XXXX, G. H. I. XXX, 5/ P. S., J.. XX.XX.XXXX, G. H. I. XXX, o vymoženie 692,76 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/113/2008-19 z 20.5.2016, takto
rozhodol:
Mení uznesenie vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie proti povinnému 1/ o vymoženie úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur za obdobie od 18.2.2005 do 18.3.2005 tak, že v tejto časti návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zamieta.
Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie proti povinnému 1/ o vymoženie úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur za obdobie od 19.3.2005 do zaplatenia uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Povinný 1/ má nárok na náhradu trov konania proti oprávnenému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu v časti proti povinnému 1/ H. S.F. za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť v prospech povinného 1/ náhradu trov exekučného konania - náhradu trov právneho zastúpenia v sume 67,08 eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Vychádzal zo zistenia, že povinný 1/ dňa 17.7.2013 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Upriamil pozornosť aj na rozhodnutie NS ČR z 26.5.2004 sp. zn. 20Cdo 1290/2003. S poukazom na uvedené vzniesol povinný 1/ námietku premlčania, keďže návrh na začatie exekúcie bol podaný 18.2.2008, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej doby.
3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť, súd preskúma ešte pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
4. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisového materiálu a písomných podkladov dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané povinným 1/ v podnete na zastavenie exekúcie odôvodňujú zastavenie exekúcie.
5. Exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 EP v tomto konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp.zn. Ro 304/1995 z 9.6.1994, ktorým súd uložil povinným 1/ až 5/ povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť oprávnenému sumu 692,76 eur, 6 % úrok z omeškania od 17.11.1994 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.3.1995 a stalo sa vykonateľným dňa 18.3.1995.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že samotný návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený 18.2.2008, čo nespochybniteľne je po uplynutí zákonnej 10-ročnej premlčacej doby, keďže tá uplynula 18.3.2005.
7. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/149/2010 zo dňa 11.4.2011, v zmysle ktorého: „Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany účastníkov exekučného konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (t.j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať). Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t.j. premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá. Uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z týchto dôvodov neobstojí námietka oprávneného ohľadne nesprávnosti postupu súdov, ak tieto v exekučnom konaní prihliadali na hmotnoprávny úkon povinnej o uplatnení námietky premlčania vymáhanej pohľadávky potom, čo už bolo rozhodnuté o jej námietkach proti exekúcii (§ 50 - § 51 Exekučného poriadku)“.
8. V zmysle vyššie uvedeného po aplikácii § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie v prvom výroku vyhlásil exekúciu čiastočne za neprípustnú vo vzťahu k povinnému 1/ a v druhom výroku rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie vo vzťahu k povinnému 1/. Rozhodol tak na tom podklade, že povinný 1/ ako jediný namietal premlčanie vymáhanej pohľadávky a keďže z exekučného titulu je zrejmé, že nejde o solidárnych dlžníkov, ale každý koná sám za seba, exekučný súd nemohol z dôvodu namietania premlčania jedného z povinných zastaviť exekúciu ako celok.
9. O trovách exekúcie súd prvej inštancie v tomto štádiu nerozhodoval, keďže samotná exekúcia ani exekučné konanie zastavené nebolo a trovy exekúcie bude súdny exekútor vymáhať v rámci prebiehajúceho konania.
10. Pokiaľ išlo o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania, súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. Oprávnený tým, že navrhol vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, u ktorého si však musel byť vedomý toho, že ide o premlčaný exekučný titul a teda musel počítať s možnosťou, že povinní sa tohto premlčania úspešne dovolajú, zavinil, že súd po vznesení námietky premlčania povinným 1/ rozhodol vo vzťahu k nemu o zastavení exekúcie.
11. Súd prvej inštancie priznal povinnému 1/ náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva, a to náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 67,08 eur.
12. Súd prvej inštancie priznal povinnému 1/ trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jednotlivých úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z náhrad hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 celkom vo výške 67,08 eur, keď ustálil, že išlo o trovy konania, ktoré povinný 1/ účelne vo vecnej a časovej súvislosti musel vynaložiť v súvislosti s týmto konaním.
13. Proti uzneseniu vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie proti povinnému 1/ v rozsahu vymoženia úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur za obdobie od 18.2.2005 do zaplatenia, vrátane závislého výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol,
aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že exekúcia bude pokračovať v rozsahu úroku 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur od 18.2.2005 do zaplatenia, resp. aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, došlo k znevýhodneniu navrhovateľa (správne oprávneného) a došlo k porušeniu ústavných práv navrhovateľa (správne oprávneného).
15. Namietal, že pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Predmetná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 18.3.1995, tieto sa v súlade s ust. §§ 110 ods. 3 a 112 OZ premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a právo oprávneného na vymoženie 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur do 17.2.2005 je premlčané. Zvyšný úrok sa doposiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.2.2008, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby. Nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur od 18.2.2005 do zaplatenie v uvedenom rozsahu nie je premlčaný. Exekúcia v časti vymoženia úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur od 18.2.2005 do zaplatenia je dôvodná, nakoľko tu nie je dôvod, pre ktorý by bola exekúcia v tejto časti neprípustná.
16. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný 1/ a navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17. Konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom oprávneného. Ak by súd prijal argumentáciu oprávneného, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynulú dobu od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane a bolo by na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie exekúcie. Takáto nadčasová povaha časti úrokov nie je právne udržateľná a znamenalo by to nepostihnuteľnosť istej časti úrokov inštitútom premlčania. Právo oprávneného domáhať sa tejto kategórie je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky mali svoj právny dôvod v premlčanej istine, pretože úroky, ich výška vyplývajú a závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná suma úrokov. Ak došlo k premlčaniu istiny, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej skutočnosti.
18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vychádzajúc z § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné postupom podľa § 388 CSP zmeniť.
19. So zreteľom na obsah odvolania oprávneného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého uznesenia o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie proti povinnému 1/ len v rozsahu vymoženia úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur za obdobie od 18.2.2005 do zaplatenia, vrátane závislého výroku o trovách konania. Oprávnený v podanom odvolaní nenamietal, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú povinným 1/ a uplynutie 10-ročnej premlčacej doby došlo k premlčaniu istiny 692,76 eur, úrokov 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur od 17.11.1994 do 17.2.2005 a trov konania vo výške 30,94 eur, preto výroky napadnutého uznesenia o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie proti povinnému 1/ v rozsahu vymoženia istiny 692,76 eur, úrokov 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur od 17.11.1994 do 17.2.2005 a trov konania vo výške 30,94 eur, v odvolacom konaní v tomto rozsahu preskúmavané neboli, a ako také v tomto rozsahu nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
20. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad zo dňa 21.2.1995, sp. zn. Ro 304/95, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.1995 a vykonateľnosť dňa 18.3.1995 (ďalej
len „exekučný titul“). Exekučné konanie sa začalo dňa 18.2.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Podaním zo dňa 15.7.2013 podal povinný 1/ návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom vzniesol námietku premlčania, na základe čoho súd prvej inštancie vo vzťahu k nemu exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
23. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
24. V predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp.zn. Ro 304/95 zo dňa 21.2.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.3.1995 a stal sa vykonateľným rovnako 18.3.1995.
25. Pokiaľ ide o premlčanie istiny nie je sporné, že k nemu došlo, a to uplynutím desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda 18.3.2005.
26. Rovnako nie je sporné premlčanie úrokov, ktoré boli právoplatne priznané exekučným titulom, teda ktorých zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu, ku ktorému došlo tiež uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty (§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka) spolu s premlčaním istiny.
27. V súvislosti s úrokmi, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, teda tie, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka veta za bodkočiarkou) oprávnený argumentoval, že má nárok na úroky za dobu od 18.2.2005 (oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 18.2.2008) do zaplatenia. Teda tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi do zaplatenia, a to na základe toho, že v prípade týchto úrokov zročných po právoplatnosti exekučného titulu platí trojročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka počítaná samostatne, z čoho má vyplývať, že má nárok na úroky za tri roky predchádzajúce podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Je síce potrebné prisvedčiť názoru, že premlčanie týchto úrokov sa posudzuje samostatne, že premlčanie úrokov nesleduje osud istiny, napriek tomu nie je možné posudzovať premlčanie úrokov úplne izolovane.
29. K názoru oprávneného, že 6 % ročný úrok zo sumy 692,76 eur od 18.2.2005 do zaplatenia nie je premlčaný, odvolací súd uvádza, že v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004). Najneskôr sa premlčia všetky úroky spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2008 sp.zn. 4Cdo 222/2005). Pri inom výklade (oprávneného) by oprávnený mal nárok na úroky na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný, ako na to poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že sa právo priznané exekučným titulom premlčalo dňom 18.3.2005 (čo v
podanom odvolaní oprávnený nespochybnil), rovnako sa premlčali aj úroky priznané týmto exekučným titulom, preto nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov po tomto dátume (18.3.2005), teda od 19.3.2005 do zaplatenia, ako sa domáha oprávnený, ale iba od 18.2.2005 do 18.3.2005. Ak teda k premlčaniu istiny došlo 18.3.2005, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej skutočnosti.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie proti povinnému 1/ o vymoženie úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur za obdobie od 18.2.2005 do 18.3.2005 postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zamietol a vo zvyšnej napadnutej časti vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie proti povinnému 1/ o vymoženie úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur za obdobie od 19.3.2005 do zaplatenia uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
31. O trovách konania na súde prvej inštancie vrátane trov tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi oprávneným a povinným 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, pričom po zistení, že oprávnený bol v konaní úspešný len v časti úroku 6 % p.a. zo sumy 692,76 eur za obdobie od 18.2.2005 do 18.3.2005 t.j. v nepatrnej časti, povinnému 1/ vo vzťahu k oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu 100 %. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).