Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1465-2008.pdf
PDF · 77.78 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Er/1465/2008
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpený: N.. G. J., advokátka so sídlom M. B. XXX/XX, XXX XX V., proti povinnému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. XXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 38,84 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Francisciho 1044/6, takto
rozhodol:
Sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XXXX/ XXXX - XXX zo dňa 27.04.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trenčín poveril súdnu exekútorku JUDr. Andreu Cimermanovú poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 22.03.2005 vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou - Platobného rozkazu č. k. XXRo X/XXXX-X zo dňa 22.01.2002.
2. Súd z výpisu z Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. XXOdK/ XXX/XXXX zo dňa 29.11.2019 bol na majetok dlžníka I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. XXX/XX, F. vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod značkou OV XXX/XXXX dňa 05.12.2019 .Uznesením č. k. XEr/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 03.01.2020 súd exekúciu z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok povinného zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2020.
3. Uznesením č. k. XEr/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 27.04.2020 súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podala súdna exekútorka dňa 29.04.2020 sťažnosť, v ktorej uviedla, že i napriek tomu, že exekúcia v danej veci začala dňa 23.04.2004, mal súd aplikovať ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 a súdnej exekútorke priznať trovy exekúcie. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 3Er/1391/2008 zo dňa 05.11.2019, kde súd okrem iného v súvislosti s uvedeným poznamenal, že ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 je svojou podstatou procesnoprávnou normou. Nakoľko zákon č. 348/2011 Z.z., ktorým bolo zavedené ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku prechodné ustanovenia neobsahoval, podľa tradičnej zásady procesného práva o časových medziach procesných zákonov platí, že táto právna norma sa použije aj na konania začaté pred dňom jej účinnosti. V danom prípade Okresný súd Banská Bystrica exekúciu zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a následne v zmysle § 203 ods. 3 Exekčuného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa ich uplatneného nároku exekútora. Vzhľadom na uvedené súdna exekútorka žiada, aby sudca súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a priznal súdnej exekútorke uplatnené trovy exekúcie.
4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
5. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6. Podľa § 242 Civilného sporového poriadku sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 247 Civilného sporového poriadku Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
8. Podľa § 248-250 Civilného sporového poriadku o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.12.2011, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
11. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 36 ods. 2, 96 a 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011.
12. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti súdneho exekútora sudca súd prvej inštancie.
13. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou súdnej exekútorky, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že sťažnosť súdnej exekútorky nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne. Uznesením č. k. 4Er/1465/2008-158 zo dňa 27.04.2020 Okresný súd Bánovce nad Bebravou nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie. Sudca súdu prvej inštancie považuje toto rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka za vecne správne a z dôvodu, že tento aplikoval na danú vec právnu úpravu týkajúcu sa rozhodovania o trovách exekúcie účinnú v čase začatia exekučného konania. Súdna exekútorka vo svojej sťažnosti vydarila nesúhlas s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorý na vec neaplikoval ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v znení účinnom od 01.01.2012 do 31.03.2017, hoci exekučné konanie sa v danej veci začalo dňa 23.04.2004, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdna exekútorka zároveň poukázala na názor iného súdu prvej inštancie vyjadrený v rozhodnutí tohto súdu v obdobnej veci, podľa ktorého ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 je svojou podstatou procesnoprávnou normou, a preto je možné ho aplikovať aj na exekučné konania začaté pred jeho účinnosťou. Sudca súdu prvej inštancie rozhodujúci o podanej sťažnosti sa však s týmto názorom iného súdu a súdnej exekútorky nestotožňuje a zároveň uvádza, že odlišný právny názor iného súdu prvej inštancie nie je pre neho pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nijak záväzný a je toho názoru, že nakoľko sa exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného (zákonom č. 348/2011 Z. z. bolo ustanovenie § 203 Exekučného poriadku doplnené novým odsekom 3), pričom tento zákon nijak neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke a zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia a teda vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo dňa 23.04.2004, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov
exekúcie ide o rozhodovanie podľa procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania - oprávneného. Inými slovami účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie), a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová právna úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (účastník konania v časti trov exekúcie), a preto jeho pozícia pri aplikácii staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, z ktorého pri rozhodovaní o sťažnosti súdneho exekútora vychádzal sudca súdu prvej inštancie, a s ktorým sa stotožnil a tak dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne rozhodol o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011. Súd nepopiera, že súdny exekútor má nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods.3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného. Ďalej sudca súdu prvej inštancie preskúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol v priebehu exekúcie vyhlásený konkurz a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné uložiť mu povinnosť na náhradu trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V konečnom dôsledku tak nastal stav, keď pravdepodobne nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, no toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie a toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že "sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).".
14. Vzhľadom na vyššie uvedené sudca súdu prvej inštancie sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Er/1465/2008-158 zo dňa 27.04.2020 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 C.s.p.).