Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-298-2018.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/298/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: PLENKALL SK s.r.o., IČO: 466 998 64, Macharova 1104/3, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: G., o zaplatenie 999,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa 07.02.2018 požadoval žalobca, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 999,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 05.01.2018 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.03.2015 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“ alebo „Zmluva o úvere“), a to po overení bonity klienta a po tom, čo žalovaný mal k dispozícií návrh Zmluvy na preštudovanie. Na základe Zmluvy o úvere bola dňa 27.03.2015 spísaná Notárska zápisnica pre zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo Zmluvy. V zmysle podmienok Zmluvy o úvere a Notárskej zápisnice, žalobca poskytol žalovanému úver tak, ako je dohodnuté v týchto dokumentoch. Žalovaný porušil dohodnutý splátkový kalendár a dostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku. Žalobca vyzýval žalovaného na plnenie viackrát e-mailom, SMS, ako aj telefonicky. Keďže žalovaný naďalej nesplácal poskytnutý úver, poslal žalobca listinnú výzvu doporučenou zásielkou dňa 27.12.2017. Na základe toho sa stal celý úver splatný ku dňu 05.01.2018. V notárskej zápisnici č. NXXX/XXXX, NzXXXXX/XXXX, ktorú spísal U., notár so sídlom v Bratislave, kde žalovaný vyjadril súhlas, aby sa uvedená zápisnica stala exekučným titulom, bolo uložené žalovanému zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi vo výške 2.999,70 Eur, a to v 90 splátkach po 33,33 Eur. V Notárskej zápisnici žalovaný vyhlásil, že súhlasí, aby v prípade nesplnenia záväzku, alebo nesplácania v zmysle splátkového kalendára sa stala táto Notárska zápisnica exekučným titulom bez výhrad. Oprávnenosť Notárskej zápisnice, ako exekučného titulu je potvrdená nálezom Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000. Keďže žalovaný nereagoval na žiadne výzvy a nebolo možné sa s ním nijako dohodnúť a dlh usporiadať, bol na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu podaný návrh na vykonanie exekúcie na Exekučnom sude Banská Bystrica v súlade s § 45 ods. 3 zákona č. 233/1996 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, a to len na sumu, ktorá je sumou poskytnutých peňažných prostriedkov (číslo konania 45Ek/134/2017, IČS: 6117236974). Žalobou si tak žalobca uplatnil len právo na zaplatenie zvyšnej časti dlhu žalovaného (odplaty).
2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 17Up/84/2018 zo dňa 06.04.2018, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený. Žalobca následne navrhol
pokračovanie v konaní na mieste príslušnom súde, na čo bola vec postúpená na tunajší súd. V odpore žalovaný uviedol, že dlh voči žalobcovi splnil, a to v rámci exekučného konania.
3. Súd vyzval prípisom zo dňa 12.03.2019 žalobcu, aby súdu špecifikoval, akým spôsobom žalovanému poskytol úver podľa Zmluvy o úvere. Žalobcu upozornil, že zo znenia Zmluvy vyplýva, že úver vo výške 2.000,00 Eur mal byť v časti 1.945,30 Eur použitý na „refinancovanie úveru číslo XXXXXXXXXX“, preto súd žalobcu požiadal o predloženie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vrátane všetkých jej prípadných príloh a prehľadu jej splácania zo strany žalovaného na posúdenie, či bola skutočne suma zostatku úveru z tejto Zmluvy vo výške 1.945,30 Eur. Ohľadom sumy 54,70 Eur súd žalobcu vyzval na predloženie dokladu o poukázaní tejto sumy žalovanému. Žalobca na výzvu súdu nijako nereagoval.
4. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 25.06.2020, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu zaplatil. Súd sa oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Notárska zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, Zmluva o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX, Čestné vyhlásenie zo dňa 10.03.2015, Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať, Výzva na úhradu záväzku z úverovej zmluvy a notárskej zápisnice s podacím lístkom, Upovedomenie o začatí exekúcie č. 410EX36/17. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere a za nesporné považoval tie skutočnosti, ktoré žalovaný nepoprel, ak z dokazovania nevyplynulo niečo iné:
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
10. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti..
12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že strany dňa 12.03.2015 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver vo výške 2.000,- Eur pri úrokovej sadzbe 5,38 % p.a. a žalovaný sa zaviazal ho splatiť v 90 mesačných splátkach
po 33,33 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.09.2022. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej čiastke na úhradu: 2.999,70 Eur, údaj o RPMN vo výške 12,19 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 16,16 %. Dňa 27.03.2015 bola na notárskom úrade U. spísaná notárska zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, kde žalovaný vyhlásil, že „po tom, čo oprávnená osoba poskytne úver, uznáva svoju povinnosť splatiť oprávnenej osobe poskytnutý úver a odplatu za poskytnutie úveru spolu vo výške 2.999,70 Eur ...“ (čl. II) a ... „súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku označeného v článkoch I. a II. tejto notárskej zápisnice, teda v prípade, že nesplatí oprávnenej osobe svoj dlh vo výške 2.999,70 Eur ... sa táto notárska zápisnica stala titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. ...“ (čl. IV.).
13. Zmluva o úvere je konsezuálnou zmluvou, z ktorej vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť úver a naňho naviazaný (a ním podmienený) záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. V článku II. Zmluvy o úvere sa strany dohodli, že úver bude čerpaný jednorazovo, a to do dvoch pracovných dní od doručenia podpísanej Zmluvy o úvere žalobcovi. Úver mal byť použitý na refinancovanie úveru číslo XXXXXXXXXX v sume 1.945,30 Eur, čo tvorí súčet nesplatených splátok a poplatkov za posunutie termínov splatnosti a suma 54,70 Eur mala byť odoslaná na bankový účet príjemcu. V časti 1.945,30 Eur mal byť teda úver podľa Zmluvy o úvere uhradený započítaním so staršou pohľadávkou žalobcu voči žalovanému. Súd žalobcu prípisom zo dňa 12.03.2019 vyzval na doloženie dôkazov o tom, že sumu 54,70 Eur zaslal na účet žalovaného a že voči žalovanému skutočne mal pohľadávku vo výške 1.945,30 Eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný na túto výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval. O tom, že súd považuje za sporné, či bol úver žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý, súd upozornil strany tiež priamo na pojednávaní vo veci, na ktorom sa ale žalobca sám rozhodol nezúčastniť a tak sa pripravil o možnosť reagovať na súdom avizované nedostatky jeho žaloby.
14. Zákon ukladá stranám sporu, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje. Stranám ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Ak príslušná strana neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
16. Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o úvere a žalovanému na základe nej poskytol úver, ktorý žalovaný nesplácal. Bolo preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Žalobca síce súdu preukázal uzavretie Zmluvy o úvere, na preukázanie jeho skutkových tvrdení ohľadom toho, že žalovanému skutočne bol podľa Zmluvy vyplatený dohodnutý úver, nepredložil napriek výzvam súdu jediný dôkaz. Súd preto musel uzavrieť, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že by žalovanému úver podľa uzavretej Zmluvy poskytol Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. V konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).