Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Pu/11/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej B. Š., L.. XX. XX. XXXX, J. P. XX, J. J., zastúpenej splnomocneným zástupcom J. Š., L.. XX. XX. XXXX, J. P. XX, J. J., v zdravotníckom zariadení Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, za účasti dôverníka umiestnenej C. Š., L.. XX. XX. XXXX, P. J. P. XX, J. J., takto

rozhodol:

Súd v y s l o v u j e, že prevzatie B. Š., L.. XX. XX. XXXX, P. J. P. XX, J. J. do zdravotníckeho zariadenia b o l o p r í p u s t n é.

odôvodnenie:

1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU (ďalej len „psychiatrická klinika“ ) oznámila tunajšiemu súdu dňa 25. 06. 2020 nedobrovoľnú hospitalizáciu B. Š.T., L.. XX. XX. XXXX.

2. Uznesením sp. zn. - 6 zo dňa 25. 06. 2020 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle (ďalej len „“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu.

3. Podľa , súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

4. Podľa , súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného

5. Podľa , súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

7. Dňa 25. 06. 2020 súd doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej súdne písomnosti vrátane poučenia o jej procesných právach a povinnostiach. Dňa 25. 06. 2020 a 26. 06. 2020 sa súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, s názorom ošetrujúcich lekárov a vykonal výsluch umiestnenej a splnomocneného zástupcu. Umiestnená si v priebehu výsluchu zvolila aj dôverníka v konaní, ktorý bol prítomný počas výsluchu. Pred vykonaním výsluchu bola umiestnená aj ústne poučená o jej procesných právach a povinnostiach.

8. Z výsluchu ošetrujúceho lekára (ďalej len „lekár“) súd zistil, že umiestnená bola prijatá dňa 24. 06. 2020 s diagnózou akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie. Na vyšetrenie prišla sama na odporučenie obvodného lekára pre udávanú nespavosť. Umiestnená počas vyšetrenia podrobne rozprávala o jej ťažkostiach v súvislosti so zdravím, keďže je onkologická pacientka a o finančných ťažkostiach. Počas vyšetrenia sa demaskovala zjavná paranoidita umiestnenej, mala pocit, že jej chce lekárka ublížiť, nechcela ukázať žiadnu dokumentáciu, ktorú mala pri sebe, začala sa chovať neprimerane počas vyšetrenia, vstávala, chcela utiecť z vyšetrenia, tvrdila, že je lekárka spojená s Matovičom, že jej chce uškodiť, nechce jej pomôcť, má ju pochopiť. Umiestnená tvrdila, že už pol roka vôbec nespáva a ak aj zaspí, tak len na chvíľku, nedá sa jej spať, chudne, má len 38 kg, zobrali jej invalidný dôchodok neprávom, že ju nikto nevidel. U umiestnenej sa jednalo o život ohrozujúci stav, tak bola nedobrovoľne hospitalizovaná s plánom, že lekárka dovyšetrí ešte údaje o príbuzných, ale tí sú od prvého kontaktu nespolupracujúci, tvrdia že ich matka je zdravá, nič sa jej nedeje, je všetko v poriadku, nevidia na nej známky žiadneho duševného ochorenia, lekárka konala protiprávne. Umiestnená je v kontakte s vonkajším svetom, rodina má povolené návštevy. Taktiež je schopná chápať obsah súdnych rozhodnutí. Ide o prvú hospitalizáciu umiestnenej, v minulosti s ňou už mala lekárka kontakt v roku 2016, kedy bola umiestnená počas hospitalizácie na onkológii vyšetrená pre neprimeranosti v správaní, odporučená jej bola terapia aj ambulantná starostlivosť, ktorú však umiestnená nedodržala. Pri prijatí sa umiestnená neprimerane správala, obzerala sa, žiadala od rôznych pacientov počas vyšetrenia pomoc, každý, každého, kto bol v jej blízkosti, chcela zadržať, aby jej pomohol, vstávala, sadala si, chcela utiecť cez okno, cez dvere, tvrdila že zomrie, počas hospitalizácie tvrdila, že jej otrávili jedlo, že sa jej zmenil hlas, že nemôže piť vodu, ktorú ponúkajú, lebo je otrávená. V rámci symptomatológie je u umiestnenej prítomná insomnia, paranoidne perzekučné bludné obsahy, myšlienky na samovraždu, čiže suicidálne ideácie. Umiestnená uvádzala, že toto dlho nevydrží, že sa zabije. Ďalej je prítomný výrazný úbytok hmotnosti, ktorý však nie je pravdepodobne len z psychotickej motivácie, ale zároveň aj z onkologického ochorenia. U umiestnenej nie je jasné, z čoho paranoidná symptomatika alebo psychotická symptomatika vznikla, v zariadení chceli pátrať aj po somatických príčinách, bolo v úmysle realizovať CT mozgu, to však umiestnená odmietla, pretože mala pocit, že jej to môže poškodiť. Umiestnená ohrozuje hlavne seba, je u nej riziko z premeškania, umiestnená je suicidálna a psychotická zároveň, čiže vyžaduje akútnu starostlivosť, keďže ambulantnú v minulosti nedodržiavala. Nakoľko ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu, terapia je jej poskytovaná len ad hoc. Umiestnená si však vyžaduje intenzívnejšiu starostlivosť. Realizované bolo aj psychologické vyšetrenie, psychodiagnostické vyšetrenie, ktoré potvrdilo psychotickú a paranoidnú symptomatiku, riziko preraptózneho konania, hlavne voči sebe. Umiestnená pod vplyvom disimulácií súhlasí aj s ambulantnou liečbou a s tým, že bude užívať lieky, ale ju nedodržiava a nechápe vôbec, že má duševnú chorobu. Nemá náhľad na ochorenie, je anozognostická, liečbu by podľa vyjadrenia lekárky nedodržiavala. U umiestnenej je riziko suicidálneho konania, ako aj konania preraptózneho pod vplyvom psychoticizmu a paranoidity.

9. Z výsluchu umiestnenej súd zistil, že prijatá na psychiatrickú kliniku bola v stredu 24. 06. 2020, prišla sama na odporúčanie obvodnej lekárky, aby si našla ambulanciu, kde jej predpíšu lieky na spanie. V ten deň bola vo viacerých psychiatrických ambulanciách, ale niektoré na jej dotaz neodpovedali alebo jej ponúkli termín až koncom augusta alebo novembra. Dostala odporúčanie, aby šla do nemocnice. Keď prišla, ujala sa jej lekárka, ktorá ju zobrala do miestnosti, zabuchla za ňou dvere na kľučku, ktorej popísala všetky jej príznaky, hovorila o úzkosti a nespavosti. Lekárka jej potom povedala, že musí na klinike zostať. Zobrali jej všetko, retiazku, mobil, peňaženku, z ktorej jej vysypali všetky peniaze, prepočítavali koľko mala peňazí, pričom jej nič nedali podpísať, peňaženku jej celú roztrhali. Povedali jej, aká suma sa v peňaženke nachádzala, nič však nepodpisovala. Stihla zavolať manželovi, synovi, potom jej vytrhli mobil z ruky. Povyzliekali ju, pichli jej injekcie, ktoré odmieta, nerobia jej dobre. S liečbou nesúhlasí, je onkologický pacient. Verila lekárke, chcela len lieky predpísať, je tu ako vo väzení. Celé je to omyl, zobrali ju nasilu. Ohľadom nespavosti uviedla, že trvá niekoľko dní, raz spí dobre, raz zle, čo mohlo byť spôsobené jej rozrušením. Úzkosti sa u nej prejavovali tak, že bola roztržitá, ale boli len v kratších intervaloch. Keď sa niečo dozvedela, tak si poplakala, potom to prešlo. Na klinike na ňu zle vplývajú ľudia, liečia sa tu ťažké prípady. Pri prijatí do zdravotníckeho zariadenia súhlas na liečbu neudelila, práveže sa bránila, čo mohlo byť pochopené tak, že má nejaký záchvat. Jednali s ňou, ako s nejakým psychopatom. S hospitalizáciou nesúhlasí, pretože sa už cíti dobre. Cítiť dobre sa začala vtedy, keď zbadala svojich dvoch synov. V zariadení by jej mohlo uškodiť aj to, že sú v ňom ľudia, ktorí sú mimo, čudné veci jej hovoria, aj sa jej pýtajú. V minulosti sa na psychiatri neliečila ani ústavne, ani ambulantne. V kontakte s vonkajším svetom a vo voľnom pohybe je v zdravotníckom zariadení obmedzená, môže ísť len na záchod alebo po chodbe. Doplnila, že do iných psychiatrických ambulancií nechcela ísť, lebo termín, ktorí jej dali, bol pre ňu príliš neskoro, chcela sa zbaviť nespavosti čím skôr. Jej nespavosť bola vystupňovaná, pretože dostala vyrozumenie zo sociálnej poisťovne, že jej znížili invalidný dôchodok na 50 %. Uvedené urobili bez toho, aby ju videli, len na základe papierov, ktoré im poslala. Premýšľala, čo bude ďalej, ako bude ďalej fungovať a vystupňovala sa u nej nespavosť aj úzkosť.

10. Splnomocnený zástupca umiestnenej uviedol, že je synom umiestnenej. Deň prijatia jeho mamy do zdravotníckeho zariadenia prebiehal ako každý iný klasický deň, rozprávali sa, najedli, všetko bolo v poriadku. Potom si mamina naplánovala ísť vybavovať veci do mesta, jednou zo záležitostí bolo aj náhodne nájsť psychiatra, ktorý by jej predpísal lieky na spanie. Bol s otcom doma, keď im mamina zavolala, že sa deje niečo absolútne nevyspytateľné a trvala na tom, že majú pre ňu prísť, chce ísť domov, pretože nechápala, prečo bola prevzatá do zdravotníckeho zariadenia, kde je držaná. Ona potom pochopila, že to bol absolútny omyl prísť na psychiatrickú kliniku, keď zistila, čo s ňou robia. Počas pobytu doma, mamina nemala žiadne prejavy úzkosti. Jedine, keď jej prišlo to vyrozumenie zo sociálnej poisťovne, tak bola prekvapená z toho, čo je prišlo, mala pocit krivdy, že ju ukrátili na niečom, na čo mala nárok. Priamo nevidel jej reakciu, prišiel domov asi pol hodiny po tom. Neskôr videl len, že bola nahnevaná, čo mohlo spôsobiť jej drobnú nespavosť, pretože sa trápila čo bude ďalej, hlavne s financiami. Vyrozumenie zo sociálnej poisťovne jej mohlo prísť 9 - 10 dní dozadu. V domácom prostredí u matky nespozoroval žiadne neprimeranosti v myslení, správaní, v konaní. Podľa jeho názoru hospitalizácia mamy v zdravotníckom zariadení nie je absolútne v jej záujme. Je to z donútenia, pod nátlakom, násilím, čo tak vníma celá rodia a čo ich prekvapilo. Lekárka im povedala, že údaje o zdravotnom stave matky im nemôže poskytnúť. Ďalej uviedol, že jeho mama by nemala byť hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení, ale by mala byť doma so svojou rodinou, kde sa cíti lepšie. Pobyt v zariadení by jej ešte viac uškodil. Doma bola mamina veľmi veselá, cítila sa príjemne, pozerali spolu TV, smiali sa na videoklipoch, pretože majú všetci veľmi dobrý vzťah. V momente ako prišlo vyrozumenie zo sociálnej poisťovne, zaznamenali u mamy drobnú nespavosť. Potom, ako bol splnomocnený zástupca informovaný o údajoch, ktoré matka uviedla pri prijatí, zástupca doplnil, že o týchto informáciách nevedel, považoval ich za skreslené, domyslené, keďže mamina uviedla, že ich nepovedala. Domyslené boli pravdepodobne zo strany lekára. V domácom prostredí nespozoroval, že by mamina mala nejaké myšlienky na to, že by si ublížila, doma bola v pohode. Najlepšie by jej bolo doma, pobyt na klinike jej škodí. Keď na klinike zostane, majú obavy, že sa jej ešte viac poškodí, vzhľadom na to, že je onkologická pacientka.

11. Dôverník umiestnenej uviedol, že ako sa dozvedel, že mamina bola zadržaná, tak sa snažil dovolať lekárke, ktorá mu uviedla, že nemôže povedať, o čo ide, nakoľko mamina odmietla udeliť súhlas na poskytovanie informácií, ale podľa jeho názoru, mamina určite chce, aby o tom vedeli a odmietnutím súhlasu myslela, že ich lekárka nemá otravovať s takýmito informáciami. Podotkol, že mamina sa ťažšie vyjadruje, jej formulácie sú ťažké a nešťastné, ale oni, keďže s ňou žijú, vedia ako to myslí. Poznamenal, že matkin stav sa trošičku zhoršil potom, ako prišlo vyrozumenie zo sociálnej poisťovne, pretože cíti krivdu za to, že ju fyzicky nevideli a rozhodli o znížení jej invalidného dôchodku. Mamina sa zamýšľala nad tým, čo ďalej bude, ale predovšetkým z pohľadu finančnej istoty. K vyjadreniam matky, že má čierne myšlienky uviedol, že mamina to myslela z pohľadu finančného zázemia, čo bude robiť a či pôjde niekde pracovať, pretože v súčasnej dobe je veľmi ťažké sa zamestnať. K tvrdeniu maminy, že sa zabije uviedol, že v mamine to všetko gradovalo a bolo to vystupňované, tak to možno z nej len tak vyletelo, ale nemyslela to tak, ako to povedala. Ešte aj za tým bolo uvedené, aby jej pomohli, tak to možno myslela, aby jej pomohli s nespavosťou. Pri prijatí matky do zdravotníckeho zariadenia nebol prítomný. Poukázal na problémy mamy s rečou, s rozprávaním, doma nemala žiadne problémy, vyzerá, akoby brala nejaké sedatívum alebo bola zmätená. Podotkol, že mama je introvertná povaha, reaguje emočne, prehnane, ale také sú mamy. Správanie u maminy sa stupňuje, pretože už reaguje na to, čo všetko počula, čo bolo povedané a zľakla sa toho. Jej zdravotný stav nie je taký vážny, aby musela byť hospitalizovaná. Aj v rodine mali samé pozitívne udalosti. Mamina chcela len riešiť svoju situáciu ohľadom financií, v čom bol aj zaheslovaný jej výraz pri prijatí „pomôžte mi“. Pred štyrmi dňami, keď boli u maminy na návšteve tak takáto nebola, neverí tomu, čo vidí.

12. Zo zdravotnej dokumentácie z prijímajúcej správy umiestnenej zo dňa 24. 06. 2020 bolo zistené, že: Umiestnená je sledovaná u onkológa, aktuálne je na čiastočnom invalidnom dôchodku, pracovala v minulosti na aktivačných prácach, žije s manželom, synom. Má 2 synov. Prichádza na odporúčanie obvodného lekára pre nespavosť. Počas vyšetrenia v úvode spolupracuje, je lakrimózna, podrobne líči ťažkosti súvisiace s onkologickým ochorením a finančnými ťažkosťami, nespavosťou. Prejav sa nedá prerušiť, lebo pacientka je naliehavá na chronologické vysvetlenie, avšak pri dopytovaní neodpovedá a pokračuje ďalej v prejave. V minulosti bola vyšetrená mnou počas hospitalizácie na somatickom oddelení 2016, kedy uzavretá diagnosticky ako úzkostne depresívna porucha, nastavená D Citalopram a Frontín. Odporúčanú ambulantnú liečbu nedodržala. Jedná sa nedobrovoľnú hospitalizáciu. Vhodné je doplniť hetero údaje od príbuzných, pacientka si neželá informovať príbuzných. Subjektívne pacientka uvádzala, že má lymfón žalúdka, veľmi sa bála o svoj život, zle znášala hospitalizáciu aj liečbu, teraz je jej ochorenie v remisii a zobrali jej invalidný dôchodok, nedá sa z toho žiť. Ďalej uvádzala, ja som pracovala v aktivačných prácach, nebudem už zbierať papieriky s cigáňmi, ja som slabá, mám 59 rokov, ja sa už nemôžem vrátiť do práce, nikto ma zo sociálnej poisťovne nevidel, vyhovárajú sa na koronu, ja nevládzem, mám čierne myšlienky, ja sa zabijem, pomôžte mi, ja tu neostanem, nepomohli ste mi, vy ste kto, prečo mi chcete ublížiť. Objektívne pacientka prichádza na odporúčanie obvodného lekára pre insomniu. Počas vyšetrenia v úvode spolupracujúca, plačlivá, popisuje podrobne situáciu, chronologicky. Po oznámení, že bude hospitalizovaná je dráždivá, zjavne paranoidná, kričí, pokúša sa o útek. Prítomná vysoká intrapsychická tenzia a PMT, nekľud, opakovane vstáva, pozerá sa po miestnosti, pozerá za dvere. Súhlas s hospitalizáciou nesúhlasí. Vedomie lucídne, orientovaná kompletne správne, nálada bludná, prítomná lakrimozita. Afektivita labilizovaná, vnímanie sa javí intaktné, myslenie v tempe primerané, koherentné, prítomné paranoidné perzekučné bludé obsahy, priznáva suidiácie. Pozornosť výrazne dekoncentrovaná, IMF nehodnotím. V konaní dlhodobo údaje od pacientky, niekoľko mesiacov trvajúca insomnia, úbytok hmotnosti, ktorý však pravdepodobne na vrub onkologického ochorenia, správanie pod vplyvom porúch myslenia. Osobnosť psychoticky alterovaná, suicidálna. Pacientka prijatá pre riziko s premeškania, riziko ohrozenia seba, svojho okolia pod vplyvom porúch myslenia. Diagnóza: akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie. Diagnostický záver: F32.3 epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi.

13. Zo zdravotnej dokumentácie umiestnenej bolo ďalej zistené, že umiestnenej bolo dňa 25. 06. 2020 realizované v zdravotníckom zariadení psychologické vyšetrenie. V zázname je uvedené, že výsledky psychologického vyšetrenia poukazujú aktuálne na známky psychotickej poruchy. Kontakt s realitou sa snaží umiestnená udržiavať, ale kvalita percepčno kognitívnych funkcií je výrazne oslabená. Prítomné sú konfabulácie, anulácie odpovede. Kvalita odpovedí je patologicky znížená, prítomné F odpoveď. Do spracovávania odpovedí vkladá nadmerné úsilie, snaží sa obsiahnuť všetky detaily, čo je znakom paranoidity, no v konečnom dôsledku nebýva úspešná, čo má dopad aj na kvalitu vnímania podnetov. V AE sú prítomné aj predĺžené latencie v myslení, ktoré vypovedajú o psychickej nevyrovnanosti až emocionálnej labilite. Konvečnosť myslenia je nedostatočná. Osobnosť je aktuálne psychoticky dezintegrovaná s výraznou emočnou labilitou, agresivitou a sklonom k skratovému konaniu. Zvýraznená aj úzkostná symptomatika, paranoidné spracovávanie reality. Ďalej dňa 25. 06. 2020 umiestnená uvádzala, že sa nemá dobre, odmieta sa stravovať aj piť vodu, brať lieky. Uvádzala, že jej niečo do jedla primiešali, má zmenený hlas. Umiestnená je psychotická, naliehavá, nekritická k stavu, paranoidná, masívne úzkostná. Dňa 24. 06. 2020 bola umiestnená informovaná o vhodnosti a pláne realizácie CT mozgu s čím však nesúhlasila, odmietla informovať príbuzných o zdravotnom stave. Večer v ten deň prišiel syn, ktorý bol informovaný, privolal hliadku PZ ohľadom podnetu na postup pri hospitalizácii umiestnenej. Umiestnená bola rozrušená, paranoidná, ťažko usmerniteľná, žiadala čím skôr na prepustenie, úzkostná, edukovaná o postupe hospitalizácie. V deň 26. 06. 2020 u umiestnenej pretrváva paranoidný depresívny syndróm, naďalej odmieta CT mozgu, terapia pokračuje ad hoc, synovia edukovaní. Pri kontrolách spánku počas nočnej služby umiestnená v noci spala.

14. Počas výsluchu dňa 26. 06. 2020 lekár doplnil, že od prijatia sa stav umiestnenej extrémne výrazne nezmenil, len je momentálne po podaní terapie pokojnejšia, aj v noci spala. Lekár poukázal na závery psychologického vyšetrenia, na psychoticky dezintegrovaná osobnosť, výraznú emočnú labilitu, agresivitu a sklon k skratovému konaniu. ďalej uviedol, že aj včera počas vizity bola umiestnená naliehavá, paranoidná, obzerala sa, mala pocit, akoby bolo na ňu všetko hrané, v jej neprospech urobené. Obzerala sa vyslovene vystrašene, bolo vidieť, že sa bojí povedať , čo jej ide v mysli, bola výrazne úzkostná, emotivita bola nestabilná, išla až do iritability, dráždivosti pri nevyhovení v jej požiadavkách. V roku 2016 bola raz vyšetrovaná na inom oddelení, kde ju liečili na onkologické ochorenie. U umiestnenej existuje obava, že pod vplyvom porúch myslenia a vnímania by mohlo prísť k ovplyvneniu jej správania, keďže je u nej veľké riziko agresívneho a impulzívneho správania. Taktiež je u nej riziko suicidálneho, čiže samovražedného správania, ktoré pri príjme uviedla. To čo uviedla bolo až také inkoherentné, nedávalo to až taký zmysel. Na oddelení sa umiestnená neprejavovala agresívne. Záver že by mohla byť umiestnená agresívna vyšiel z psychologického vyšetrenia, kde sa prostredníctvom projektívnych metód skúma aj momentálna predispozícia pacienta. U umiestnenej vyšlo, že je u nej prítomná vysoká intrapsychická tenzia, čiže psychomotorický nepokoj, ktorý je teraz zlepšený pri liečbe. Umiestnená nie je momentálne súca na ambulantnú liečbu. Ten rozvoj môže trvať už dlhšie, psychotické ochorenia majú taký začiatok, že pacienti sa skôr začnú uzatvárať sami do seba, ich väzby na okolie pomaličky ubúdajú, aktivít ubúda, a až potom príde paranoidná symptomatika, čiže podozrievanie okolia, že jej chce niečo zlé alebo podozrievanie iných, že jej chcú uškodiť a tieto obavy ovplyvňujú správanie pacienta, prežívanie, aj spánok. Príbuzní nemôžu umiestnenú zavrieť doma, zamknúť, nemajú na to právo v domácich podmienkach. V zdravotníckom zariadení je pod dohľadom, je možné pristúpiť aj k liečbe, ktorá môže rýchlejšia, promptnejšia, môžu jej rýchlejšie uľaviť. Ambulantná liečba nie je teraz možná, pretože u umiestnenej môže prísť k impulzívnemu správaniu pod vplyvom porúch myslenia a správania pri psychotickom ochorení. Predpokladanú dĺžku liečby lekár nevedel uviesť, záleží ako zareaguje na liečbu. V súčasnosti je jej podávaná len ad hoc liečba, ak je iritabilná, alebo nepokojná. Dnes je pokojnejšia, ale je u nej riziko nepredvídateľného správania.

15. Umiestnená dňa 26. 06. 2020 uviedla, že sa cíti dnes veľmi dobre. Odkedy, ako prišla sa cíti výborne, nebola u nej žiadna zmena. Potvrdila, že do zariadenia prišla 24. 06. 2020, chcela si dať predpísať lieky na spanie, pretože nespavosťou trpí zopár týždňov, dní. V minulosti nemala problémy s nespavosťou, nebola ani psychiatricky liečená. K tvrdeniu o čiernych myšlienkach pri príjme uviedla, že to jej len uniklo pred doktorkou, bolo to omylom povedané, prišla hlavne s nespavosťou. Ďalej zopakovala okolnosti ako hľadala ambulantného psychiatria a s termínmi možných vyšetrení. Nespavosť chcela riešiť skôr, ako auguste 2020. Pri prijatí nesúhlasila s hospitalizáciou, ani teraz s ňou nesúhlasí, pretože v zariadení nemá čo robiť, sú tam len ťažké prípady, neriešia sa tu poruchy spánku. Hospitalizovaná nechce byť, pretože si má vybavovať rôzne veci, aj odvolanie na sociálnu poisťovňu a v rodine má významné udalosti. Je obmedzená v kontakte s vonkajším svetom, príbuzní môžu prísť, ale len na 15 minút. Nikdy v minulosti psychiatricky vyšetrovaná nebola, nebolo to potrebné. Chcela by ísť domov.

16. Splnomocnený zástupca dňa 26. 06. 2020 zopakoval okolnosti prijatia matky ako v deň 25. 06. 2020. doplnil, že toto bol jeden veľký omyl čo spravila, chyba, že si neuvedomila, aké sú tu postupy, keď prišla. V lekárskej správe boli podané skreslené informácie, ktoré posúdili len na základe slov, ktoré matke vybehli a ktoré by vybehli aj hocijakému človeku. Vie, že lekári majú svoje postupy, ale nebolo to nič vážne u matky, zmeny nálad nikdy nemala. Tieto nezaznamenal ani otec, s ktorým žije matka aj on v spoločnej domácnosti. Nevedel o tom, že by mala mať matka v roku 2016 nejaké psychiatrické vyšetrenie. Len K.. Y. jej naznačila, že ak by mala problémy, zle by znášala chemoterapiu, mohla by navštíviť takéhoto lekára. Záverom uviedol, že je všeobecne známe, že ak by matka vo svojich skreslených obavách, ktoré boli prezentované, chcela niečo zlé spraviť, nehovorila by to nahlas, nevyhlasovala by to, ale by to len urobila.

17. Dôverník umiestnenej dňa 26. 06. 2020 doplnil, že by sa zaručili za matku, že sa bude ambulantne liečiť. Pri príjme s mamou nebol. Poukázal na svoje tvrdenie, že matka cítili krivdu, že jej znížili dôchodok, doma funguje normálne. Nevšimol si problémy so spánkom, ani zmeny nálad, avšak nežije s matkou v spoločnej domácnosti. Všetko sa to stalo len omylom, aj keď bola na chemoterapiách, toto prekonala dobre. Problémy so spánkom u matky si nevšimol. Nevedel uviesť, prečo by chcela niekomu ublížiť alebo sebe. Jej všeobecná lekárka tiež povedala, že sa jej nejavila na hospitalizáciu. Tvrdenia, ktoré uviedla pri prijatí, nevie matka vysvetliť, možno chcela tak pritvrdiť, aby jej bolo vyhovené s tým, že to asi súvisí s jej vekom, inteligenčnou výbavou, neuvedomovala si celkom, čo hovorí.

18. Článok 17 ods. 6 určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijatá do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný alebo ponechaný, upravuje v ustanoveniach konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení. V prvej fáze tohto konania súd posudzuje prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, pričom rozhoduje bez nariadenia pojednávania. V konaní vyslúchne umiestnenú osobu, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne iných osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby do zdravotníckeho zariadenia súd vydá v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej osoby a v tejto lehote ho umiestnenej osobe aj doručí.

19. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok ) „k opatreniam na ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takýchto osôb dochádza aj v záujme ochrany ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého, a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti o zdravie ľudí (pozn. súdu v súčasnosti zákon o zdravotnej starostlivosti) a (pozn. súdu v súčasnosti ) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou.“ Zásah do osobnej slobody Zásah do osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti prípustný len, ak osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu.

20. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestnenej osoby bola obmedzená v súlade so zákonom. Vzhľadom na krátkosť lehoty súd pri zistení skutkového stavu vykonáva hlavne dôkazy uvedené v a vychádza pri rozhodovaní z výsluchu lekára, umiestneného a zdravotnej dokumentácie umiestneného. V danom prípade má súd preukázané, že umiestnená nebola doteraz psychiatricky liečená ani ambulantnou ani ústavnou formou. Z výpovede dvoch ošetrujúcich lekárov, zo zdravotnej dokumentácie mal súd preukázané, že v deň prijatia boli u umiestnenej prítomné príznaky duševnej poruchy ako zvýšená úzkosť, paranoidno-perzekučné bludy, vysoká intrapsychická tenzia, zrýchlené psychomotorické tempo, nekľud, bludná nálada, sklon k lakrimozite, labilizovaná afektivita, pod vplyvom ktorých umiestnená ohrozuje predovšetkým seba. Ohrozenie seba súd vidí v tom, že sama umiestnená pri prijatí verbalizovala suicidálne myšlienky, ktoré súviseli s jej ťažkosťami popisovanými pri prijatí. Hoci umiestnená neskôr počas výsluchu negovala tieto svoje tvrdenia, sklon k skratovenému konaniu a emočná labilita boli potvrdené aj vykonaným podporným psychologickým vyšetrením. Súd mal ďalej preukázané, že umiestnená je absolútne nekritická k svojmu zhoršenému zdravotnému stavu, nemá náhľad na možné ochorenie, pričom aj v rámci psychologického vyšetrenia sa snažila zakrývať svoje príznaky, pôsobiť v lepšom svetle. Príbuzní v pozícii splnomocneného zástupcu a dôverníka umiestnenej v konaní popierali neprimeranosti umiestnenej v domácom prostredí, uvádzali, že si nie sú vedomí zmien nálad alebo iných príznakov duševnej poruchy, potvrdili u umiestnenej len mierne rozrušenie a nespavosť pripisovanú aktuálnej situácii umiestnenej so znížením dôchodku, avšak z vyjadrenia ošetrujúceho lekára mal súd preukázané, že paranoidná symptomatika, ktorá je prítomná aj u umiestnenej sa rozvíja postupne, teda u umiestnenej nemusela byť navonok v domácom prostredí viditeľná. Taktiež z vyjadrenia ošetrujúceho lekára vyplýva, že psychotické ochorenie sa vyvíja postupne, kedy sa človek uzatvára najskôr do seba, následne sa objaví paranoidná symptomatika, podozrievanie okolia, i poruchy spánku, čo mal súd preukázané aj u umiestnenej jej vlastnými vyjadreniami. Tvrdenia príbuzných o samovražedných myšlienkach matky, ktoré uviedla pri prijatí sú len interpretáciou ich subjektívneho názoru, kedy obaja príbuzní vysvetľovali, čo si myslia, čo svojimi vyjadreniami asi umiestnená myslela. Pokiaľ zástupca umiestnenej uvádzal, že tvrdenia matky o čiernych myšlienkach a zabití boli len domyslené lekárkou, súd nevidí dôvod, prečo by si prijímajúci lekár domýšľal takého vyjadrenia umiestnenej. Súd mal ďalej preukázané, že zdravotný stav umiestnenej bol zhoršený v takej miere, že by nepostačovala ani ambulantná liečba, nakoľko táto jej už bola v minulosti odporúčaná, avšak ju neabsolvovala, dokonca ju popierala. To, že umiestnená sa sama necítila dobre preukazuje aj skutočnosť, že sama chcela riešiť svoje problémy ihneď, nechcela čakať na neskorší možný termín u ambulantného psychiatra. Za daného stavu, vzhľadom na prítomné príznaky duševnej poruchy, paranoidné nastavenie umiestnenej a vysoké riziko skratového konania, ktoré bolo preukázané psychologickým vyšetrením, zohľadňujúc vyjadrenie umiestnenej o myšlienkach na samovraždu, je súd toho názoru, že hospitalizácia umiestnenej bola nevyhnutná z dôvodu jej vlastného ohrozenia. Zároveň v prípade neliečenia súčasného zdravotného stavu umiestnenej, ktorá neguje akékoľvek ochorenie, hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zdravotný stav umiestnenej si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval jej hospitalizáciu, a preto rozhodol tak, že prevzatie Lýdie Škropekovej, nar. 15. 08. 1961 do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, v súlade so zákonom.

21. Záverom súd poukazuje na , v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestnenú prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (, prvá veta s poukazom na ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (, ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).