Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-147-2019.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/147/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu T. A., s. r. o., K., M. XX, T.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovaným 1/ V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., K. XXX, 2/ K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., K. XXX, obaja žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou FALIS & Partners, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, o zaplatenie 14.220,87 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č. k. 7Csp/105/2018-136 zo dňa 15. 02. 2019 takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby čo do zaplatenia sumy 696,30 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2015 do zaplatenia a v tejto časti konanie z a s t a v u j e ;
II. vo zvyšku rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorú podal právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a. s. dňa 07. 06. 2018, ktorou sa od žalovaných domáhal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 14.220,87 EUR s príslušenstvom. Žaloba bola zdôvodnená zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX., ktorú uzatvorili banka a žalovaní dňa 04. 12. 2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky v sume 14.000 EUR. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníkov, žalobca ako veriteľ ku dňu 19. 08. 2015 zosplatnil celú zostávajúcu časť neuhradenej výšky úveru s príslušenstvom.
2. Žalovaní vzniesli námietku premlčania, odôvodnenú uplynutím trojročnej premlčacej doby v súvislosti s tým, že k zosplatneniu celej pohľadávky žalobca pristúpil na základe splátky nezaplatenej v termíne splatnosti k 20. 04. 2015. Začiatok premlčacej doby plynul od 21. 04. 2015 a žaloba bola podaná až 07. 06. 2018.
3.1. Okresný súd mal preukázané, že v zmysle úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 04. 12. 2013 bola žalovaným poskytnutá suma 14.000 EUR, ktorú sa zaviazali splácať v 120 mesačných splátkach po 232,10 EUR s tým že na poskytnutý úver mali vrátiť spolu sumu 27.852 EUR. 3.2. Ďalej bolo preukázané, že z dôvodu neuhradenia dojednaných splátok právny predchodca žalobcu dňa 19. 08. 2015 úver v zostávajúcej výške istiny a príslušenstva zosplatnil. Do podania žaloby žalovaní uhradili sumu 3.249,40 EUR.
4. Z prehľadu splácania úveru mal okresný súd preukázané, že dôvodom zosplatnenia bolo neuhradenie splátky vo výške 232,10 EUR, splatnej ku dňu 20. 05. 2015 a po nej nasledujúcich troch mesačných splátok. Teda nešlo o splátku za mesiac apríl 2015, ako tvrdili žalovaní. Žalovaní popri splátke splatnej 20. 05. 2015 neuhradili ani žiadnu z nasledujúcich splátok, preto okresný súd vychádzal z toho, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň splatnosti splátky určenej na 20. 05. 2015. Žaloba bola podaná 07. 06. 2018 a žalovaní sa dovolali uplynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 20. 05. 2018.
5. Okresný súd žalobu zamietol s použitím právneho posúdenia podľa § 100, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, priznal náhradu trov v celom rozsahu.
6.1. Žalobca podal včas odvolanie, v ktorom namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie plynutia trojročnej premlčacej doby. Poukázal na § 103 veta druhá v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že právo zosplatnenia dlhu môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak právo nevyužije, taká splátka sa premlčí podľa pôvodnej splatnosti. Žalovaní nespochybnili, že listom zo dňa 26. 08. 2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19. 08. 2015. Žaloba bola podaná dňa 07. 06. 2018 a tak časť zosplatneného úveru, pozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 07. 2015 premlčaná nie je, lebo premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť od 21. 07. 2015. 6.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby, z právnej úpravy vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiadny vplyv na beh premlčacej doby. Ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Také stanovisko zaujal Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 17Co/228/2016-74, keď uviedol, že pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doby, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by zročnosť celého dlhu mala za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po prvej z nich. Obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 456/2006, k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi; pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky požiadať najskôr, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a či, prípadne kedy o zaplatenie skutočne požiadal, lebo inak by mal voči dlžníkovi naďalej nárok len na dohodnuté splátky. 6.3. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania boli ku dňu podania žaloby premlčané tri úverové splátky po 232,10 EUR, spolu v sume 696,30 EUR a z toho dôvodu žalobca zobral žalobu späť čo do zaplatenia sumy 696,30 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01. 09. 2015 do zaplatenia. V tejto časti žalobca navrhol konanie zastaviť. Vo zvyšku na žalobe zotrval a navrhol, aby odvolací súd v upravenom rozsahu žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.524,57 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2015 do zaplatenia.
7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie správne vyložil námietku premlčania a s dôvodmi odvolania nesúhlasili. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018 z 18. 010. 2018 v identickej veci žalobcu, v ktorom odvolací súd konštatoval, že takýto právny názor žalobcu opomína znenie druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ Zároveň poukázali na obdobný právny názor iných senátov Krajského súdu v Banskej Bystrici a Trnave. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne. Súčasne o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol podľa § 370 ods. 1, ods. 3 CSP.
9. Podľa § 100 od. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, k bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10.1. Okresný súd posudzoval podmienky zosplatnenia úveru v spotrebiteľskej zmluve uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nebol sporný jeho skutkový záver, že právny predchodca žalobcu dňa 19. 08. 2015 úver zosplatnil a ďalej, že dôvodom zosplatnenia bolo neuhradenie splátky vo výške 232,10 EUR splatnej ku dňu 20. 05. 2015 a po nej nasledujúcich troch mesačných splátok, pričom žalovaní od splátky splatnej 20. 05. 2015 neuhradili ani žiadnu z nasledujúcich splátok. 10.2. Odvolací súd dodáva, že pri zosplatnení úveru treba rozlišovať nielen to, kedy pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požadovať zaplatenie celého dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale aj to, do kedy môže veriteľ uvedené právo uplatniť s účinkami plynutia premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Ak by žalovaní dlžnú splátku, pre ktorú bol úver zosplatnený uhradili, bolo by zosplatnenie neúčinné a súd by musel vychádzať z toho, že premlčaniu podliehajú jednotlivé splátky úveru, ktoré neboli uhradené v trojročnej premlčacej dobe.
11. V posudzovanej veci bolo dohodnuté plnenie peňažného dlhu v splátkach. Okresný súd vychádzal z toho, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň splatnosti splátky určenej na 20. 05. 2015. Podľa § 103, veta druhá Občianskeho zákonníka treba počítať premlčaciu dobu od splatnosti splátky, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť peňažného plnenia a tou mala byť splátka za mesiac máj 2015. Pokiaľ žalovaní do vyhlásenia predčasnej splatnosti neuhradili nič a žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, okresný súd posúdil námietku premlčania správne a odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
12.1. Žalobca odvodnil svoje odvolanie a čiastočné späťvzatie žaloby tým, že premlčacia doba sa vzťahuje iba na jednotlivé splátky, ktorých splatnosť predchádzala vyhláseniu predčasnej splatnosti. Odvolací súd takéto posúdenie nepovažuje za správne, lebo neprihliada na právnu úpravu § 103 veta druhá a ochranu spotrebiteľa v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca argumentoval tvrdením, že pokiaľ nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne a poukazuje na to, že pokiaľ by zročnosť celého dlhu mala za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok po vyhlásení predčasnej splatnosti. Uvedená úvaha nie je správna. Posúdenie podmienok premlčania podľa § 103, veta druhá Občianskeho zákonníka z hľadiska počiatku behu premlčania „odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“ zodpovedá tomu, že predošlé splátky sú už splatné. Nejde teda o „posunutie začiatku plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich“ ako tvrdil žalobca v odvolaní, ktorý súčasne pripustil (čím si protirečí), že pre každú z predchádzajúcich splátok už tak či tak plynie premlčacia doba. 12.2. Pri vymáhaní plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy je na ochranu spotrebiteľa aj počítanie premlčania s prihliadnutím na to, že žalobcovi, ani pôvodnému veriteľovi, ako osobám vystupujúcim v právnom
vzťahu z pozície dodávateľa a podnikateľa nič nebránilo konať so starostlivosťou riadneho hospodára a včas uplatniť právo na súde. 12.3. Odvolací súd uzatvára, že iba v prípade, ak by zosplatnenie nebolo účinné, prichádzalo by do úvahy posúdenie premlčania jednotlivých splátok.
13. V odvolacom konaní žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 696,30 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01. 09. 2015 do zaplatenia. Späťvzatie žaloby je hmotnoprávny úkon strany sporu, ktorého účinky nastali oznámením súdu. Žalobcovia zobrali žalobu späť po vydaní rozhodnutia vo veci samej a súčasne skôr, ako odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže žaloba bola okresným súdom zamietnutá, a dôvodom späťvzaia je námietka premlčania, ktorú úspešne vzniesli žalovaní, odvolací súd vychádza z toho, že žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili. Z uvedených dôvodov a podľa § 370 ods. 1, ods. 3 CSP odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby čo do zaplatenia sumy 696,30 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2015 do zaplatenia, v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšku rozsudok okresného súdu potvrdil z dôvodov, ktoré sú v uvedené predošlých odsekoch.
14.1. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca nebol vo veci samej úspešný a k čiastočnému zastaveniu konania došlo len z dôvodu, že žalovaní úspešne vzniesli námietku premlčania, preto je správne rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku, ktorým priznal žalovaným náhradu trov prvostupňového konania. 14.2. V odvolacom konaní vo veci samej boli tak isto úspešní žalovaní, ktorým vznikli trovy podaním vyjadrenia k odvolaniu. Z toho dôvodu krajský súd neúspešnému žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP uložil povinnosť nahradiť žalovaným v rade 1 a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).