Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/102/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ K. T., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, 2a/ C. W., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. J. XXXX/ X, F. - U H., 2b/ K. K., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, F. - U H., 2c/ V. C., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX, 2d/ O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX, žalobcovia 1/, 2a/, 2c/ a 2d/ zastúpení splnomocneným zástupcom ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: F. T. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, F. B., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom K. XX, F. o určenie vlastníckeho práva (pôvodne o vrátenie daru), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. -157 zo dňa 16. februára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Vo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobcovia 1/ až 2d/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -157 zo dňa 16. 02. 2018 určil, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 310/02, Nz 263/02 dňa 23. 07. 2002 a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres F., obec W., kat. úz. W. ako parcela registra „C“ parc. č. 17009 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1500 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. 17009, všetko v podiele 2/4-ín a nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností, nadobudnuté darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 310/02, Nz 263/02 zo dňa 23. 07. 2002, a to studňa, vedľajšia stavba, hospodárska budova a vonkajšie úpravy, všetko v podiele 2/4-ín patria do bezpodielového spoluvlastníctva F. T., nar. XX. XX. XXXX (pôvodný žalobca 2/) a K. T., nar. XX. XX. XXXX (žalobkyňa 1/). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa 1/ sa spolu so svojim manželom (právnym predchodcom žalobcov 2a/ až 2d/ a žalovaného) domáhala žalobou zo dňa 25. 05. 2016 vydania nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, ktoré darovali žalovanému darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 23. 07. 2002 z dôvodu, že žalovaný ako obdarovaný zo zmluvy im neposkytoval potrebnú pomoc a opateru v starobe a chorobe. Podaním zo dňa 24. 10. 2017 žalobcovia rozšírili žalobu o určenie, že uvedené nehnuteľnosti patria v časti sporného darovaného podielu do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Citujúc ust. , , , , , súd žalobe pôvodných žalobcov v časti určenia nehnuteľností do ich bezpodielového spoluvlastníctva vyhovel, v časti, v ktorej sa domáhali vydania veci ako žaloby o plnenie, žalobu ako nadbytočnú zamietol, konštatujúc, že určovací výrok konzumuje výrok o uložení povinnosti dar vydať, keď bolo tiež nesporné, že žalovaný predmet darovania neužíva, v dome nebýva. Súd mal v konaní za nesporné, že medzi stranami (najmä medzi pôvodným žalobcom 2/ a žalovaným) dochádzalo k opakovaným hádkam, nezhodám, vrátane vulgarizmov a fyzických útokov a podávania vzájomných trestných oznámení, ako aj k absencii komunikácie a poskytovania potrebnej pomoci žalobcom zo strany žalovaného. Spornou bola príčina hádok a konfliktov, ich iniciátor a okamih, resp. časové obdobie zhoršenia vzájomných vzťahov, a to aj po výsluchu svedkov. Súd konštatoval, že prevažná časť tvrdení žalobcov sa týkala syna žalovaného, ktorý však nie je pasívne vecne legitimovaný, nebol obdarovaný. Predmetom posudzovania je správanie žalovaného ako obdarovaného, súd na to (správanie sa syna žalovaného) však sekundárne prihliadal. Súd sa zameral aj na okolnosti darovania, keď záväzok umožniť žalobcom v dome doživotne a bezodplatne bývať a poskytovať im potrebnú pomoc v starobe a chorobe bol dojednaný len ako záväzok osobný, nie ako vecné bremeno. Tohto záväzku si musel byť žalovaný vedomý. Nesporné bolo aj to, že keďže žalovaný v dome so žalobcami nebýval, spoliehal sa, že im pomoc poskytnú ostatní obdarovaní. Žalovaný žalobcom v období posledných rokov osobne nepomáhal. Sám žalovaný uviedol, že pracuje v zahraničí, v spornej nehnuteľnosti nebýva (čím sa však podľa súdu nemôže ospravedlňovať). Zároveň tvrdil, že sú stále sebestační a pomoc nepotrebujú, vzhľadom k lekárskym správam, posudkom a aj vzhľadom na vek žalobcov však možno predpokladať, že títo prirodzene pomoc potrebovali, čoho si mal byť žalovaný vedomý. Žalovaný vedel o nezhodách medzi žalobcami a jeho synom, napriek tomu mal v úmysle previesť svoj podiel na svojho syna, ktorý by sa tak stal výlučným vlastníkom, čím podľa názoru súdu vystavil žalobcov hrozbe existenčnej núdze v podobe straty strechy nad hlavou, keď nebolo zrejmé a žalovaný nepreukázal ako chcel po prevode nehnuteľností zabezpečiť plnenie svojho osobného záväzku poskytovať žalobcom pomoc v starobe a chorobe a samotný výkon práva žalobcov na doživotné bývanie v darovanej nehnuteľnosti, hoci mu muselo byť známe, že je posledným obdarovaným, ktorému patrí časť nehnuteľnosti, v ktorej žalobcovia žijú a prevodom tejto časti na tretiu osobu by im už ďalej nebolo možné zabezpečiť realizáciu ich práva doživotného bývania v tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré vyšli v spore najavo, súd konanie žalovaného, ktorý mal v úmysle previesť predmet daru na svojho syna ako osobu, s ktorou nemali žalobcovia dobré vzťahy, a to bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zabezpečil, alebo aspoň prejavil snahu zabezpečiť riadny výkon svojho záväzku, pričom tak urobil v čase, keď mal mať vedomosť o zlých vzťahoch medzi žalobcami a jeho synom, vyhodnotil podľa objektívnych kritérií ako kvalifikované porušenie morálnych pravidiel takej intenzity, že nadobúda povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Toto konanie žalovaného považoval súd za spôsobilé byť dôvodom podania žaloby o vrátenie daru. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s (ďalej len „“) a hoci žalobu v druhom výroku zamietol, vzhľadom na to, že prvý určovací petit, ktorému vyhovel, konzumuje aj petit druhý, považoval žalobcov za úspešných v celom rozsahu a ako takým im priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný z dôvodu podľa , odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že žaloba podaná žalobcami je od počiatku jej podania a najmä z jej obsahu nekonkrétna a značne všeobecná. Dôvod na vrátenie daru žalobcovia uvádzajú tak, že si voči nim neplní povinnosť poskytnúť im pomoc a opateru v starobe a chorobe, odmieta s nimi komunikovať a telefonicky na ich žiadosti nereaguje, jeho syn ich slovne hrubo uráža a vyháňa ich z domu, že im tam nič nepatrí a on odmieta vzniknutú situáciu riešiť a odmieta im pomoc. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorých vyplýva, že darca musí uviesť konkrétne skutočnosti a konkrétne dôvody, na základe ktorých si uplatňuje vrátenie daru a musí v nich vidieť hrubé porušenie dobrých mravov a len tak pri súčasnom splnení základných predpokladov podľa nastanú zamýšľané myšlienky jednostranného hmotno-právneho úkonu darcov, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva. Žaloba a dôvody žaloby sú umelo vykonštruované zo strany tretej osoby - dcéry žalobcov, ktoré smerovali k údajnému porušeniu z jeho strany, čo nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom svedkov, ktorých navrhli vypočuť a boli vypočutí v konaní.

Uviedol, že vzťahy medzi účastníkmi boli dobré do začiatku roka 2016 a zhoršili sa, keď do ich vzájomného spolužitia začali zasahovať dcéry žalobcov K. K. a C. W., ktoré sú iniciátorkami všetkých konfliktov, pretože mali záujem získať jeho spoluvlastnícky podiel. Dôvody, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa na vrátenie daru, sú nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a sú špecifikované len vo všeobecnej rovine s odkazom, že za vierohodných svedkov súd považoval V. C. a N. C.. Súd sa však mal zaoberať aj výsluchmi ostatných svedkov, pričom poukázal na výpovede svedkov C. T., U. T., O. C., S. C., K. I., J. K., S. I., C. C. a E. T.. Výpovede svedkov K. K., C. W. a O. T., považuje za nedôveryhodné, nakoľko ide o osoby zaujaté, majúce záujem na výsledku konania. Poukázal tiež na čestné prehlásenie N. P. ako nezaujatej osoby, ktorý potvrdil, že nebohý F. T. st. bol a jeho manželka je osobou konfliktnou. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že ich vnuk C. T. ich napáda a on odmieta túto situáciu riešiť, poprel, že by zo strany jeho syna došlo k takémuto konaniu a že by odmietal túto situáciu riešiť. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ust. nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním má trestať správanie iných osôb ako obdarovaného, hoci ide o osoby blízke obdarovanému. Súd sa vo svojom odôvodnení touto skutočnosťou zaoberal, hoci takto postupovať nemal. Podľa žalovaného je jednoznačne preukázané, že žaloba neobsahovala konkrétne skutočnosti, ktoré by naplnili podstatu vrátenia daru a nie je možné dodatočne tieto dôvody dopĺňať, či už v písomnom vyhotovení alebo výsluchmi svedkov, pretože tým by bola porušená zásada podľa a v tomto smere vidí nesprávnosť skutkového zistenia a v nadväznosti na to nesprávnosť právneho posúdenia veci, pričom súd nevykonal dôkaz oboznámením predloženého videozáznamu, z ktorého chceli preukázať správanie sa žalobcov voči nemu, čo má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej.

3. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 30. 04. 2018 žalovaný doplnil odvolanie o návrh, aby sa odvolací súd oboznámil s nahrávkami z pojednávania vo veci samej, ktorými chce preukázať úplnosť vyjadrení nimi tvrdených skutočností, nakoľko v tomto smere nie je možné vychádzať zo zápisníc z pojednávaní, ktoré obsahujú len stručný záznam z pojednávania. Uviedol tiež, že vykonaním dôkazu prehratím videozáznamu chcel preukázať aký je zdravotný stav a psychická spôsobilosť žalobcov, ich správanie a správanie ich dcéry.

4. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný odôvodnil svoje námietky iba spochybňovaním hodnotenia dôkazov prvoinštančným súdom a odvolaciemu súdu podsúva svoje vlastné, subjektívne hodnotenie vykonaného dokazovania, pričom jeho úvahy sú špekulatívne a účelové. Podľa žalobkyne 1/ prvoinštančný súd sa v rozsudku podrobne zaoberal tým, či sú v tomto konaní splnené hmotnoprávne predpoklady pre vrátenie daru, vyčerpávajúco a zrozumiteľne vyjadril v rozsudku akými úvahami sa riadil pri hodnotení rozsiahleho dokazovania a k akým záverom na základe vykonaného dokazovania dospel. Pokiaľ ide o hrubé porušenie dobrých mravov, prejavom hrubej bezcitnosti a amorálnosti voči nim zo strany žalovaného bolo jeho správanie sa k nim, ignorovanie ich potrieb a zdravotného stavu a najmä jeho konanie smerujúce k prevodu darovanej nehnuteľnosti na svojho syna C., vediac, že tento sa k nim správa verbálne aj fyzicky brachiálne, neustále ich vyhadzuje z domu a praje im smrť. Týmto sa žalovaný ako obdarovaný chcel zbaviť svojho osobného záväzku vyjadreného aj v darovacej zmluve - poskytnúť žalobcom potrebnú pomoc v starobe a chorobe a ponechať im možnosť doživotného bývania v dome.

5. Žalovaný v replike (vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne 1/) v celom rozsahu zotrval na dôvodoch odvolania.

6. Žalobkyňa 1/ v duplike (vyjadrení k replike žalovaného) rovnako zotrvala na argumentoch uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

7. V priebehu konania, pred doručením napadnutého rozsudku okresného súdu stranám konania, žalobca 2/ zomrel. Uznesením zo dňa 08. 01.2019 preto okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami - žalobcami 2a/ až 2d/ a tiež žalobkyňou 1/ a žalovaným, ktorý už sú subjektami konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu v žalobe vyhovujúcej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného a následných podaní strán konania, konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci v rozsahu dostačujúcom pre náležité zistenie skutkového stavu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení Odvolaciu námietku žalovaného o nedostatočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozsudku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i odvolaciu námietku žalovaného o nedostatočnom vymedzení dôvodov pre vrátenie daru v žalobe. Žalobcovia v žalobe vymedzili dôvod pre vrátenie daru, ktorý spočíval v neposkytnutí im pomoci a opatery v starobe a chorobe, v odmietaní komunikácie s nimi, nereagovaní na ich žiadosti, odmietnutí riešiť situáciu so synom žalovaného, ktorý ich hrubo uráža a vyháňa ich z domu. K poskytovaniu potrebnej pomoci, opatery v starobe a chorobe sa pritom žalovaný, spolu so záväzkom poskytnúť žalobkyni 1/ a jej manželovi doživotné právo bývania a užívania rodinného domu č. XXX, kat. úz. W., zaviazal v darovacej zmluve, na základe ktorej nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktorých vrátenia (určenia podielového spoluvlastníctva ku ktorým) sa žalobcovia v konaní domáhajú.

11. V zmysle sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Citované ustanovenie umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú reakciu obdarovaného by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k zisteniu, že žalovaný o rodičov dlhodobo neprejavoval skutočný záujem, týchto nenavštevoval, nekontaktoval ich, nezisťoval, či nepotrebujú pomoc, ktoré správanie, vzhľadom na odkázanosť žalobcov na pomoc, možno vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal odkázanosť žalobcov na pomoc inej osoby, jeho tvrdenie bolo vyvrátené listinnými dôkazmi - lekárskym posudkom vo vzťahu k žalobkyni 1/ a zdravotnými záznamami vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi 2/. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa 1/ a pôvodný žalobca 2/ boli schopní v určitej miere sa pohybovať, nevylučuje ich odkázanosť na pomoc inej osoby, keď ide/išlo o osoby vysokého veku, ktorých pohybová schopnosť je/bola obmedzená, pričom trpeli i inými zdravotnými postihnutiami (podľa lekárskeho posudku je žalobkyňa 1/ osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má zníženú pohybovú schopnosť, poruchy krvného tlaku, postihnutie srdca, očí a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, žalobca 2/ mal rovnako problémy pri chôdzi, astmu, postihnutie sluchu, pričom bolo doporučené u neho zvážiť opatrovateľskú službu). Z výpovede žalovaného pritom vyplýva, že tento o ich zdravotnom stave nemal vedomosť, o tento sa nezaujímal, nezaujímal sa ani o to, či potrebujú jeho pomoc a opateru, na ktoré bol povinný nielen ako syn voči rodičom, ale k ich poskytnutiu sa zaviazal i v darovacej zmluve. Pre ospravedlnenie takéhoto správania žalovaného z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôvody. I keď v konaní bolo zistené, že vzťah medzi darcami (žalobcami 1/, 2/) a obdarovaným (žalovaným) bol od určitého času konfliktný, pričom konflikty vznikali obojstranne, na základe vykonaného dokazovania nebolo možné konštatovať, že by dôvodom pre konfliktné správanie sa žalovaného bolo správanie sa žalobcov. Z vykonaného dokazovania síce možno vyvodiť, že dôvodom prečo žalovaný prestal rodičov navštevovať boli hádky s otcom, ktorých príčina nebola v konaní preukázaná, tieto nie sú dôvodom, aby žalovaný nekontaktoval a neprejavoval záujem ani o svoju matku, žalobkyňu 1/. V uvedenom správaní sa žalovaného, vyhodnoteným súdom prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd videl naplnenie podmienok podľa pre vrátenie daru.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý prihliadal na správanie sa jeho syna voči žalobkyni 1/ a jej manželovi s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , súd prvej inštancie ako dôvod pre vyhovenie žalobe nevidel nevhodné správanie sa syna žalovaného voči darcom, na túto skutočnosť prihliadal len sekundárne, pri posudzovaní konania žalovaného spočívajúceho v prevode predmetu daru na svojho syna, v ktorom konaní, práve vzhľadom na vedomosť žalovaného o zlých vzťahoch medzi jeho synom a žalobkyňou 1/ a jej mužom, videl rozpor s dobrými mravmi, keď takýmto konaním by sa žalovaný zároveň zbavil svojho osobného záväzku voči darcom vyplývajúceho mu z darovacej zmluvy.

14. Ako nedôvodnú napokon vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa rozsahu vykonaného dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), nie strán sporu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nevykonanie dôkazu - videozáznamu, zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 02. 2018 a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa s návrhom žalovaného na vykonanie tohto dôkazu riadne vysporiadal (bod 39. odôvodnenia rozsudku), pričom odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň vyplýva, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal i z výpovedí svedkov navrhnutých žalovaným, preto nie je na mieste námietka žalovaného, že súd sa s týmito nezaoberal.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o naplnení dôvodov pre postup podľa , rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd žalobe v časti vyhovel, vrátane výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému neboli prezentované žiadne odvolacie námietky, a teda správnosť ktorého žiadna zo strán konania nenamietala, podľa ako vecne správny potvrdil.

16. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, i keď žalovaný v odvolaní neuviedol, že odvolanie podáva len proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, odvolací súd, vychádzajúc pri posudzovaní odvolania, vrátane jeho rozsahu, z obsahu odvolania v zmysle , ponechal napadnutý rozsudok v tejto časti nedotknutý, keď žalovaný v odvolaní neprodukoval žiadne námietky, ktorými by spochybňoval správnosť záverov súdu v uvedenej časti. Z obsahu odvolania žalovaného tak nevyplýva, že by žalovaný napadol i výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v časti zamietol. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný nie je ani osobou oprávnenou podať odvolanie čo do zamietajúcej časti rozsudku, keďže v tejto časti ide o rozhodnutie vydané v jeho prospech.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobcovia, a to v celom rozsahu, preto im súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )