Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky, V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F., zastúpenej: AK JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, a otca, P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. XXX, o návrhu otca o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky a na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. - 95 zo dňa 05. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. -72 zo dňa 07.01.2019 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky k mal. M. zo sumy 40,- € mesačne na sumu 85,-€ mesačne, ktoré výživné uložil matke platiť k rukám otca maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 28.10.2019. Matke uložil povinnosť zaplatiť zročné zvýšené výživné k mal. M. v sume 185,81 € za obdobie od 28.10.2019 do 29.02.2020 do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám otca maloletého. Ďalej upravil styk matky s mal. M. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny víkend v čase od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Rodičia si budú maloletého odovzdávať a preberať v mieste bydliska otca. Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť a v stanovenom čase ho matke odovzdať. Súd návrh otca dieťaťa na obmedzenie rodičovských práv k maloletému vo vzťahu k zastupovaniu dieťaťa a správe jeho majetku matkou zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že otec sa návrhom domáhal úpravy styku matky s maloletým takým spôsobom, že k tomuto nie je oprávnená. Navrhol obmedziť jej rodičovské práva k dieťaťu tak, že nemá právo zastupovať dieťa ani spravovať jeho majetok. Žiadal zvýšiť výživné na dieťa matke na sumu 250,-€ mesačne. V priebehu súdneho konania návrh na úpravu styku špecifikoval tak, že matka je oprávnená stretávať sa so synom každý tretí týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Návrh odôvodnil tak, že sa matka o dieťa nezaujíma, hoci jej otec dieťaťa styk so synom umožnil, o dieťa sa ani v čase, keď ho mala mať pod dozorom nestarala. Syn s matkou nechce byť, alebo sa hanbí tráviť spoločné chvíle s ňou a jej rómskym priateľom, otec preto navštívil s dieťaťom aj psychológa. Tiež poukázal na to, že matka má väčší príjem ako formálne deklaruje, je pracovne vyťažená, preto navrhol zvýšenie výživného. Matka s návrhom nesúhlasila, navrhla upraviť styk s dieťaťom tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým každý druhý kalendárny víkend v čase od soboty od 09:00 hod. do nedele do

17:00 hod. s tým, že neexistujú dôvody na obmedzovanie jej rodičovských práv. Navrhla zvýšiť výživné primerane jej príjmu na sumu 60,- € mesačne hoci od poslednej úpravy k žiadnym zmenám nedošlo.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -72 zo dňa 07.01.2019, právoplatným dňa 15.01.2019, súd manželstvo rodičov rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti otcovi a určil matke vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 40,-€, zastupovať a spravovať majetok dieťaťa majú obidvaja rodičia. Oprávnení sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Rodičia v čase rozvodu bývali v spoločnej domácnosti. Matka bola zamestnaná ako upratovačka. Výdavky domácnosti uhrádzal otec dieťaťa. Mal. M. navštevoval 1. ročník ZŠ. S oboma rodičmi mal dobrý vzťah. Mal dobrý vzťah aj so svojím plnoletým bratom. Mal záujem o stretávanie sa s matkou. Otec dieťaťa bol SZČO v oblasti stolárstva a tesárstva, príjem uvádzal cca 800,-€. Návrh na rozvod podala matka. Podľa zmluvy o nájme bytu si otec maloletého prenajíma 3- izbový byt v Partizánskom za nájomné 320,-€ + za energie a prevádzkové náklady 140,-€. Maloletému platí komerčné poistné 26,60-€ mesačne. Podľa výpisu zo živnostenského registra je otec maloletého SZČO podnikajúci pod obchodným menom P. - TESÁRSTVO. Otec dieťaťa predložil peňažný denník, zoznam dodaných faktúr za rok 2019, z ktorých vyplynulo, že vystavil faktúry za 18 647,90€ a bolo mu zaplatených 17 470,50-€. Výdavky uvádza spolu vo výške 1550,28 €. Maloletému je podľa výpisu z účtu založený sporiaci účet s mesačným vkladom 15,-€. Maloletému podľa poukazu na úhradu platí komerčné poistné 26,60€ mesačne. Podľa zmluvy o nájme bytu predloženej matku dieťaťa, bol nájomcovi N. O. (druh matky) prenajatý dvojizbový byt za nájomné 300,-€. Podľa osvedčenia o evidencii vozidla v októbri 2019 matka nadobudla vlastníctvo k motorovému vozidlu Peugeot 208 r.v. 2019. Podľa lekárskej správy MUDr. Márie Kováčikovej, pediatrického neurológa z 27.01.2020 maloletému M. bol diagnostikovaný ADHD. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 09.12.2019 otec býva s dieťaťom. Matka býva s partnerom v 2- izbovom byte, kde uhrádzajú nájom 300,-€ mesačne, platí výdavky na mobilný telefón 33,-€ mesačne. Mal. M. navštevuje 2. ročník ZŠ Veľké Uherce. pri smerovaní otázok na matku sa dieťa správalo vyhýbavo. Neskôr uviedol, že sa s matkou nestretáva, lebo ma partnera "cigáňa", nevedel však ani definovať toto slovo ani v čom konkrétne mu to prekáža. Dieťa bolo naposledy s matkou v telefonickom kontakte a nepáčilo sa mu, že sa matka vyzvedala či od tety B. vidí hrad. Podľa záverov správy z poradenského procesu nie je relevantný dôvod na zákaz styku dieťaťa so svojou matkou. Maloletý sa na vedomej úrovni na matku hnevá a následne odmieta ako silný obranný mechanizmus podporovaný okolím. Nevedome má matku rád, vníma ju ako súčasť rodiny a túži po nej. Je potrebné zabezpečiť pravidelný kontakt dieťaťa s obidvoma rodičmi pre jeho zdravý fyzický a psychický vývin: obom rodičom bolo poskytnuté poradenstvo v zmysle ďalšieho napĺňania ich rodičovskej role. Obaja bolo o závere psychologickej konzultácie informovaní. Podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne matka maloletého bola zamestnancom spol. PLUS LUX s.r.o. od 19.12.2018 do 30.04.2019 s vymeriavacím základom cca 125,-€ mesačne. Od 01.05.2019 je zamestnaná v spol. JM Power, s.r.o. s obdobným vymeriavacím základom. Podľa správy zamestnávateľa JM Power s.r.o. so sídlom v Bratislave, je od 01.05.2019 matka dieťaťa zamestnaná v uvedenej spoločnosti ako upratovačka na kratší pracovný čas. Jej priemerná čistá mzda za obdobie od 05/2019-10/2019 bola 113,95-€. Matka uviedla, že si chodí aj privyrábať upratovaním domácností, kde zarobí ďalších 250-300,-€. Na dohodu odpracuje 2 hodiny denne. Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2018 dosiahol z podnikania otec dieťaťa príjem 3002,86 € a mal výdavky 1960,54 €. Otec na súdnom pojednávaní uviedol, že by súhlasil s postupným rozšírením styku matky s dieťaťom s tým, že pri prvom stretnutí by prebiehal styk za jeho prítomnosti, takto to odporúčala aj psychologička. Matke v stretávaní sa s mal. M. nebránil, ešte aj išiel k psychologičke na výzvu, matka sa však nedostavila. Nežili v spoločnej domácnosti asi od konca marca, odsťahoval sa z domu k 1.5.2019, ktorý následne predali. Syn, odkedy nebývali spolu, u matky neprespal. Matka o syna neprejavovala záujem. Jeho súčasný mesačný príjem je cca 600-700 €, nie je úverovo zaťažený, vlastní jedno motorové vozidlo Citroen, r.v. 2002 a Fiat Ducato, ktorý je písaný síce na jeho osobu, ale používajú ho viacerí na účely podnikania, ten je na neho evidovaný asi 10 rokov. Po odročení pojednávania a návrhu na stanovenie režimu styku, ktorí mali rodičia dodržiavať na ďalšom pojednávaní uviedol, že matka sa so synom stretávala ako bolo dohodnuté, styk matky s dieťaťom umožnil a tento využívala. Návrh úpravy styku odôvodňuje tým, že synovi bolo diagnostikované ADHD, sama matka dieťaťa mu povedala, že sa syn s ňou nechce učiť. Matka na pojednávaní uviedla, že vyživovaciu povinnosť má len k mal. M.vi. Býva s priateľom, ktorý je zamestnaný, rovnako si privyrába. Náklady domácnosti hradia každý na polovicu. Priateľ nemá vyživovacie povinnosti. Ona sa so synom stretla v polovici apríla, keď išli na oslavu jej otca a 25.4. bola vinšovať synovi, vtedy na ňu slovne zaútočil bývalý manžel v jeho domácnosti. Odvtedy sa stretla so synom asi trikrát, keď si bola brať veci,

naposledy v októbri 2019. Upratovanie ju baví, takýmto spôsobom si zarába dlhodobo. Nie je úverovo zaťažená. Na výživu syna platí 40,- € mesačne.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, § 25 ods. 1,2, §26, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1,2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1-3, § 28 ods. 1,2, § 32 ods. 1, § 38 ods. 2 5 zákona o rodine a zistil, že návrh otca je dôvodný sčasti. Súd prvej inštancie nezistil žiaden zo zákonných dôvodov na obmedzenie rodičovských práv v súvislosti so zastupovaním dieťaťa a spravovaním jeho majetku matkou. Na základe obáv otca o akomsi škodení dieťaťu v podobe zrušenia zmlúv o poistnom a pod. nemožno "preventívne" obmedzovať druhého rodiča v rodičovských právach, preto súd v tejto časti zamietol. Súd neuniklo, že rodičia sa ešte začiatkom roka 2019 vedeli dohodnúť o všetkých rodičovských právach a povinnostiach k maloletému počínajúc otázkou rozvodu manželstva, vedeli sa dohodnúť aj na výživnom 40,-€ mesačne, pričom treba uviesť, že z pohľadu dieťaťa je irelevantné, či rodičia spolu bývajú v tom čase v spoločnej domácnosti a len preto sa na výživnom vedia dohodnúť. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s dieťaťom, súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že by matka o dieťa do času podania návrhu otcom záujem nejavila. Sčasti možno pripustiť, že nebola dostatočne aktívna, sčasti že rezignovala na odpor otca a možné konflikty spojené s odovzdávaním dieťaťa, no preukázané je že o dieťa záujem javila a odpor dieťaťa sa javí viac ako naučený pod tlakom okolia, ako v dôsledku nezáujmu matky o dieťa. Poukazovanie na rómskeho partnera dieťaťom, bez akýkoľvek súvislostí čo i vyjadrených predsudkov sa javí byť naučená reakcia, ktorá by mala byť normálne dieťaťu cudzia. Súd pojednávanie odročil práve z dôvodu, aby sa preukázali tvrdenia otca či umožňuje matke styk s dieťaťom a naopak či matka prejavuje reálnu snahu o stretávanie. Preukázalo sa, že stretávanie možné je, dieťa s tým nemá najmenší problém, jediný problém je, že rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na stretávaní bez toho, aby nebolo upravené súdom. Otec sa síce snažil preukázať potrebu zriedkavejšieho kontaktu diagnózou ADHD u dieťaťa, tu však súd uvádza, že porucha pozornosti dieťaťa nemá nič spoločné s frekvenciou stretávania sa rodiča s dieťaťom. Je povinnosťou rodiča venovať sa mu pri príprave na vyučovanie bez ohľadu na to, či mu je zverené do osobnej starostlivosti alebo má s ním len upravený styk. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť či sa dieťa bude pripravovať do školy v piatok poobede alebo v priebehu víkendu, svedčí to len o tom, že svoj osobný záujem na vzájomnom spore nadraďujú záujmu o dieťa. Súd prvej inštancie teda upravil styk podľa návrhu matky ako vo výroku rozsudku, ktorý vskutku nemožno považovať za širokú úpravu styku. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, pokiaľ by súd prísne dbal na to, či došlo k nejakej podstatnej zmene ohľadom majetkových pomerov rodičov a nákladov na výživu dieťaťa, tak k takejto zmene nedošlo v príjmovej ani vo výdavkovej časti. Jedinou zmenou je, že rodičia už nezdieľajú spoločnú domácnosť, vyporiadali sa majetkovo a zrejme z toho dôvodu, už nie sú náchylní na takej vzájomnej dohode, kde "postačujúce" výživné je suma 40,- €. Je zrejmé, že výživné 40,- € mesačne nezodpovedá príjmu matky a nemožno ním nijako významne prispieť k živnej úrovni dieťaťa. Matka má aktuálne jedinú vyživovaciu povinnosť. Dlhodobo sa živí upratovacími prácami. Z lustrácie v sociálnej poisťovni však vplýva, že sa nezamestnáva na plný pracovný úväzok formou pracovnej zmluvy, ale zamestnanie rieši čiastočným úväzkom a "privyrábaním si". Sama priznala, že takto zarobí z pracovného pomeru cca 114,-€ a ďalších 250-300,-€ priznala "pomimo". Jednoduchým zisťovaním na trhu práce (napr. www.profesia.sk) možno zistiť, že ponuky práce v Trenčianskom kraji pre tento druh práce ponúkajú zárobok cca 500-700,-€ brutto. Predpokladaný príjem cca 500,-€ netto teda nemožno považovať za neprimerane nízky ani vysoký. Súd vychádzal z tohto príjmu pričom suma 85,-€ je 17% čistého predpokladaného príjmu. Takáto suma pri príjmoch otca dieťaťa, ktoré sú v priemere vyššie a teda aj jeho možnosti prispievať na výživu dieťaťa aj s prihliadnutím na to, že matka by istou sumou mala mať možnosť aj sama voliť spôsob prispievania na dieťa (darčeky, výlety - aktívne trávenie času s dieťaťom), je podľa právneho názoru súdu primeraná ustanoveniu zákona o rodine, podľa ktorého by sa životná úroveň detí a rodičov mala rovnať. Hoci sa obaja rodičia majetkovo vyrovnali po rozvode, tieto prostriedky nie sú určené na spotrebu (pôvodom sú z predaja nehnuteľnosti), ale primárne na riešenie otázky bývania. Že ich jeden z rodičov použije napríklad na nákup motorového vozidla je vecou životných priorít rodiča. Súd prvej inštancie určil aj zročné zvýšené výživné, keď výživné bolo neprimerane nízke už v čase podania návrhu, preto ho zvýšil výživné od tohto dátumu. Výsledná suma 185,81 € je rozdiel medzi sumou 40,-€ a 85,-€ násobená počtom mesiacov a zostatku dní do 29.02.2020.

5. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti podala včas odvolanie matka dieťaťa. V minulosti pracovala ako upratovačka, jej príjem nedosahoval ani minimálnu mzdu. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a momentálne nemá žiadny príjem. Vybavuje si dávku v hmotnej núdzi. Jej mesačné náklady predstavujú náklady na

bývanie 180,- €, telefón 33,- € a výživné na syna 40,- €. Okrem bežného výživného sa snaží na dieťa prispievať aj tým, že mu zakupuje potrebné ošatenie, školské či hygienické potreby, sladkostí, prípadne hračky, čo činí mesačne v priemere 20,- €. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že určí na dieťa výživné vo výške 60,- € mesačne s účinnosťou od 28. 10. 2019.

6. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti, zročného výživného a úpravy styku dieťaťa s matkou podal včas odvolanie i otec dieťaťa, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné zo strany matky na sumu 250,- € mesačne s účinnosťou od 28.10.2019, v súvislosti s tým jej uloží povinnosť zaplatiť zročné výživné v sume 867,11 € od 28.10.2019 do 29.02.2020, do troch mesiacov a upraví styk matky s dieťaťom tak, že je oprávnená stretávať sa s dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 09,00 hod do 17,00 hod v prítomnosti otca a každú párnu nedeľu v čase od 09,00 hod do 17,00 hod v prítomnosti otca. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V konaní bolo zistené, že matka disponuje vysokou čiastkou peňazí na účte vo výške 72 500,- €, ktoré jej boli poukázané titulom vyporiadania BSM, z ktorej sumy si matka kúpila motorové vozidlo za 12 000,- €. Poukázal na § 62 ods. 2 a 4 a 5 zákona o rodine a namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ospravedlnil neefektívne nakladanie matky s týmito peňažnými prostriedkami. Vzhľadom na príjmové pomery matky sa kúpa vozidla za 12 000,- € javí ako neefektívna, nezodpovedná, je v rozpore so záujmami syna. Je neprijateľné, aby súd životné priority matky a jej potrebu disponovať hodnotným motorovým vozidlom nadradil nad záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie takéto správanie ospravedlnil, dokonca schválil. Na základe právneho posúdenia súdu prvej inštancie sa vytvára nekontrolovaný priestor, kedy by povinný rodič len na základe životných priorít potláčal - naviac so súhlasom štátnej moci - základné potreby svojho dieťaťa. Zdôraznil, že matka od odchodu zo spoločnej domácnosti vyvinula úsilie vidieť dieťa celkom 3- krát, z toho raz sa o dieťa prevažnú časť času starala stará matka. Hoci súd prvej inštancie sám skonštatoval nedostatočnú aktivitu matky, prihliadol na to, že matka by mala mať možnosť aj sama si voliť spôsob prispievania na dieťa (darčeky, výlety ). Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Zotrval na svojom návrhu, aby bola matka zaviazaná prispievať na výživu dieťaťa sumou 250,- € mesačne, pričom časť by bolo možné poukazovať aj na sporenie. Taktiež úpravu styku matky s dieťaťom stanovenú súdom prvej inštancie nepovažoval za súladnú so záujmom dieťaťa. Syn plače, kričí, že nechce prespávať mimo svojho domova, u matky. Vzhľadom na jeho diagnózu sú tieto emočné prejavy spojené s neúmernou psychickou záťažou pre dieťa. Čím viac je maloletým nútený, aby prespával u matky, tým väčší odpor u neho vzniká. Vzťahy s matkou je potrebné budovať postupne. Sama matka pôvodne navrhovala zveriť syna do jeho osobnej starostlivosti, jej aktivita v otázke stretávania sa so synom bola nedostatočná, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie. Matka neprejavila záujem zúčastniť sa odporúčanej odbornej psychologickej pomoci referátu poradensko - psychologických služieb. I keď môže existovať predpoklad, že svoj postoj k dieťaťu matka v budúcnosti zmení, je potrebné, aby sa to dialo postupne, aby sa poznačený vzťah matka dieťa obnovil prijateľným a nenúteným spôsobom. Je v záujme dieťaťa zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, aby sa zamedzilo traumatizovaniu syna. V prípade, ak to odvolací súd uzná za vhodné, pripustil možnosť rozsiahlejšieho dokazovania za účelom preukázanie ním tvrdených skutočností a to znaleckým dokazovaním znalcom z odboru detskej psychológie.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne vyjadril tak, že vo veci určenia výživného navrhol prehodnotiť skutočnosti, ktoré otec uvádza vo svojom odvolaní. Na pojednávaní súdu však otec verbalizoval, že matke umožnil stretávanie so synom v rozsahu tak, ako bolo dohodnuté na predošlom pojednávaní, čo zahŕňalo aj prespatie dieťaťa v domácnosti matky. Taktiež na pojednávaní navrhol upraviť stretávanie matky s dieťaťom od soboty do nedele aj s prespaním. Vo svojom odvolaní uvádza nové skutočnosti, a preto návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania ponechal na úvahe súdu.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení ,, a (ďalej len „“).

10. V zmysle ustanovenia (ďalej len „“) nebolo potrebné na prejednanie odvolania matky dieťaťa a odvolania otca dieťaťa nariaďovať pojednávanie.

11. Ako vyplýva z podaných odvolaní, obaja rodičia z hľadiska obsahu ( ) odôvodnili jeho podanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil, teda uplatnil odvolací dôvod podľa a .

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa , .

15. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil.

16. V danom prípade bolo naposledy vo vzťahu k maloletému rozhodované rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -72 zo dňa 07.01.2019, právoplatným dňa 15.01.2019, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti otcovi a určil matke vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 40,-€, s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok dieťaťa majú obidvaja rodičia. Oprávnení sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Rodičia v čase rozvodu bývali v spoločnej domácnosti, matka bola zamestnaná ako upratovačka. Výdavky v domácnosti uhrádzal otec dieťaťa. Mal. M. navštevoval 1. ročník ZŠ. S oboma rodičmi mal dobrý vzťah, rovnako ako s plnoletým bratom. Mal záujem o stretávanie sa s matkou. Otec dieťaťa bol SZČO v oblasti stolárstva a tesárstva, príjem uvádzal cca 800,-€.

17. Na základe návrhu otca bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či od tohto posledného rozhodnutia došlo v zmysle , o rodine (ďalej len „“)k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu predmetného rozhodnutia o úprave práv a povinnosti rodičov k dieťaťu.

18. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Súd prvej inštancie vo svetle uvedeného správne poukázal na to, že v rozhodovanej veci na rozdiel od predchádzajúcej úpravy rodičovských práv a povinností, rodičia dieťaťa už nežijú v spoločnej domácnosti a došlo medzi nimi k majetkovému vyporiadaniu.

20. Pokiaľ ide o úpravu styku dieťaťa s matkou, Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. zo dňa 14.01.2010 vyslovil, že byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného článkom 8 Európskeho dohovoru. Vyhliadky na obnovu

rodiny sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickým rodičom a deťom nie je dovolené stýkať sa, alebo iba ak zriedka, keďže žiadne prirodzené puto medzi nimi nemá nádej vzniknúť. Je vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo správnymi orgánmi, rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že rodičia nie sú schopní sa na takomto usporiadaní sami dohodnúť.

21. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.

22. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Záujem maloletého dieťaťa sa hodnotí v spojitosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane maloletého dieťaťa(napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, obvyklý režim maloletého dieťaťa), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzájomný vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa zverené so jeho osobnej starostlivosti).

23. Ako vyplýva z obsahu spisu, tvrdenia otca, že by matka o styk s dieťaťom nejavila záujem a o dieťa sa vôbec nezaujímala, neboli preukázané. Je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené a majú problémy vo vzájomnej komunikácii, čo je dôvodom určitej rezignácie zo strany matky. V konaní však bolo súdom prvej inštancie reálne zistené (tým, že pojednávanie bolo odročené za účelom umožnenia styku matky s dieťaťom), že stretávanie sa dieťaťa s matkou možné je, matka o toto záujem javí a i dieťa stretávanie s matkou neodmieta. Otec dieťaťa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie rozšíril styk matky so synom v neprimeranom rozsahu, pričom matka sa o dieťa podľa jeho tvrdení nechce a nedokáže riadne postarať, dieťa styk odmieta. Odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Naopak, v priebehu prvoinštančného konania bolo zistené, že napriek tomu, že pôvodne od odchodu otca zo spoločnej domácnosti ( 01.05.2019) syn sa s matkou nestretal, neprespával u nej, na základe podnetu súdu prvej inštancie sa matka s dieťaťom začala stretávať, vrátane prespatia v domácnosti matky. Sám otec na pojednávaní súdu dňa 05.02.2020 na základe týchto skúseností navrhol, aby sa matka s dieťaťom stretávala od soboty od 09,00 hod do nedele 17,00 hod (teda s prespatím v domácnosti matky), každý tretí víkend v mesiaci. Otec dieťaťa pri tejto príležitosti napriek prebiehajúcemu styku žiadne zásadné problémy u dieťaťa neverbalizoval. I podľa záverov správy ÚPSVaR Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko - psychologických služieb zo dňa 03.12.2019 maloletý prežíva vnútorný konflikt. Na jednej strane ma matku rád a prirodzene po nej túži, na druhej strane sa na matku hnevá, čo podporuje aj postoj otca aj iných členov rodiny ich vyjadreniami v prítomnosti dieťaťa, čo následne vedie k odmietaniu matky aj ako formy obranného mechanizmu. Nevedome však má maloletý matku rád, vníma ju ako súčasť svojej rodiny a túži po nej. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mal za to, že je nutné zabezpečiť pravidelný kontakt dieťaťa s obidvoma rodičmi pre jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Za tejto jednoznačnej situácie nebol v súčasnosti daný dôvod na vykonanie znaleckého dokazovania, ako sa ho domáha otec v odvolaní. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že otec dieťaťa si musí uvedomiť dôležitosť matky v živote ich syna. Spoločne trávené chvíle s matkou sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Rodič, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelne, má právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Matka má s mal. M. preukázateľne vytvorený vzťah, prejavila vôľu a ochotu sa o

mal. M. starať a tráviť s ním čas. Vhodná komunikácia medzi rodičmi ohľadom denného režimu dieťaťa, jeho zdravotných obmedzení a výchovných potrieb (vrátane nárokov na učenie v súvislosti s poruchou ADHD u dieťaťa) bude nápomocná zdravému vývoju mal. M.. To si ale musí uvedomiť predovšetkým otec dieťaťa a maloletého na styk s matkou dôsledne pripraviť, rovnako tak upozorniť matku na všetky dôležité skutočnosti, pretože je dôvodné predpokladať, že styk maloletého s matkou bude so zvyšujúcim sa vekom mal. M. naberať na intenzite.

24. Pre úplnosť treba uviesť, že v súvislosti s uvedeným je správny i záver súdu prvej inštancie, o tom, že v konaní napriek tvrdeniam otca, v konaní nebol zistený žiaden zo zákonných dôvodov na obmedzenie rodičovských práv v súvislosti so zastupovaním dieťaťa a spravovaním jeho majetku matkou a takýto dôvod už napokon otec v odvolaní ani netvrdí.

25. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného zo strany matky na mal. M., v odvolacom konaní matka namieta jeho neprimeranosť s tým, že platenie takto zvýšeného výživného nie je v jej schopnostiach a možnostiach a navrhla výživné znížiť na sumu 60,- eur mesačne. Otec v odvolaní naopak namietal jeho neprimeranosť vzhľadom na majetkové pomery matky, ktorá mala príjem 72 500,- € z titulu vyporiadania BSM, z ktorých časť ( 12 000,- €) minula na kúpu motorového vozidla.

26. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby, ktoré nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého je SZČO podnikajúci pod obchodným menom P.. Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2018 dosiahol z podnikania otec dieťaťa príjem 3002,86 € a mal výdavky 1 960,54 €. Otec dieťaťa tiež predložil peňažný denník a zoznam dodaných faktúr za rok 2019, z ktorých vyplynulo, že vystavil faktúry za 18 647,90 € a bolo mu zaplatených 17 470,50 €. Výdavky uvádza spolu vo výške 1550,28 €. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol za rok 2019 vo výške 15,920,22 €. Otec býva s dieťaťom v prenajatom 3-izbovom byte za nájomné 320,-€ a energie a prevádzkové náklady 140,-€ mesačne. Maloletému platí poistné 26,60 € mesačne, sporí mu na účet 15,- € mesačne. Matka býva s partnerom v prenajatom 2-izbovom byte, za nájomné 300,- € mesačne, na ktorého úhrade sa podieľa v polovici. V októbri 2019 matka nadobudla vlastníctvo k motorovému vozidlu Peugeot 208 r.v. 2019. Matka nie je zamestnaná, v minulosti si dokázala privyrobiť upratovaním cca 364 až 414,- € mesačne ( jej priemerná čistá mzda za obdobie od 05/2019-10/2019 bola 113,95 €, pričom podľa jej tvrdení si upratovaním domácností zarobí ďalších 250-300,- €). T.č. je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Súd prvej inštancie zistil, že na trhu práce existujú ponuky práce v Trenčianskom kraji pre tento druh práce ponúkajúce zárobok cca 500-700,-€ brutto, a na základe toho vychádzal z predpokladaného príjmu matky cca 500,-€ netto. Na základe uvedeného výživné 85,- € mesačne považoval za primerané výživné. 28. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Z uvedeného vyplýva, že aktuálna nepriaznivá finančná situáciu, na ktorú sa matka dieťaťa odvoláva, nie je spôsobená náhlymi,

objektívnymi a prechodnými faktormi, naopak, preukázateľne exituje možnosť získať zamestnanie, kde by mohla dosahovať príjem cca 500,- € netto mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že platenie výživného na vlastné dieťa predstavuje prvoradú povinnosť každého rodiča, a je zákonnou povinnosťou matky z hľadiska primeranosti svojho finančného zaťaženia nastaviť si toto tak, aby prednostne a za každých okolností zabezpečil plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti v zodpovedajúcej miere.

29. Na druhej strane, nedôvodná je námietka otca dieťaťa, že matka mala značný príjem z vyporiadania ich BSM. Zmena pomerov nemôže spočívať len v tom, že matke bol vyplatený vyrovnávací podiel zo zaniknutého BSM , nakoľko rovnako otec dieťaťa nadobudol iné, tomu zodpovedajúce hodnoty. K finančným prostriedkom, ktoré takto nadobudla matka od otca (bývalého manžela), nie je možné prihliadať , keď sa nejedná o majetkový prírastok, ale finančný ekvivalent za majetok, ktorý spolu s bývalým manželom nadobudla za trvania manželstva. Vyplatenie vyrovnacieho podielu matke zo zaniknutého BSM je okolnosťou, ktorá je pre zvýšenie výživného bez právneho významu . Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je špecifickým druhom spoluvlastníctva, kde sa podľa zákona vychádza z premisy (právnej fikcie), že každý z manželov vlastní celú vec patriacu do BSM. Ak teda dohodou o vyporiadaní BSM , prípadne rozhodnutím súdu dôjde k tomu, že napr. rodinný dom, alebo byt v BSM zostáva len jednému z manželov a tento vyplatí druhému manželovi peňažnú sumu zodpovedajúcu polovici (podľa sa „pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.“) hodnoty rodinného domu, či bytu, dochádza na strane obidvoch manželov vo svojej podstate k nadobudnutiu nižšej hodnoty (každý z bývalých manželov utrpí „stratu“ na majetku), akú vlastnili pred vyporiadaním BSM. Pre žiadneho z bývalých manželov nejde totiž o príjem, ani o zisk, ale len o ekvivalent ( o zníženie majetku oproti stavu pred vyporiadaním BSM) toho, čo pri vyporiadaní BSM každý z bývalých manželov stráca. Uvedené platí bez ohľadu na to, že si matka za takýto ekvivalent zakúpila motorové vozidlo alebo inú vec.

30. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa , v celosti potvrdil.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).