Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/136/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou sporovej veci žalobkyne: L.. B. D. M., nar. XX.XX.XXXX, Ž. X, XXX XX Bratislava, právne zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, právne zast. Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.07.2014, doplnenou prednesom na pojednávaní dňa 12.11.2015 domáhala: a/ uloženia povinnosti žalovanému uverejniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v denníku P. na strane č. 3 o veľkosti 21,5 cm (šírka) x 25 cm (výška), s upútavkou na titulnej strane, kde bude uvedené v rámčeku o veľkosti najmenej 5 cm (šírka) x 5 cm (výška), "Ospravedlnenie sa slečne Q.. B. M. na strane č. 3" ospravedlnenie v tomto znení: Dňa XX.XX.XXXX sme v denníku P. č. XXX, ročník XX uverejnili článok pod názvom ". P. Q. S. E.", v ktorom sme obvinili slečnu Q.. B. M., že ako mladá P. bola zdroj informácií (diplomatov) E., a to jednak o strane P., ako aj o pomeroch v strane P., ako aj o niektorých členoch strany P.. Súčasne sme v tomto článku obvinili slečnu Q.. B. M., že mala problém so svojím umiestnením na kandidátke strany P. do eurovolieb. Týmto článkom sme hrubo zasiahli do osobnostných práv slečny Q.. B. M., keďže sme ju obvinili, že ako mladá P. bol zdroj E. (diplomatov), a to jednak o strane P., ako aj o pomeroch v strane P., ako aj o niektorých členoch strany P., a súčasne sme obvinili slečnu Q.. B. M., že mala problém so svojím umiestnením na kandidátke strany P. do V., čím sme poškodili jej meno, povesť, česť, vážnosť, občiansku, spoločenskú, politickú a morálnu bezúhonnosť ako aj jej dôstojnosť, a týmto sa slečne Q.. B. M. veľmi ospravedlňujeme. b/ zároveň žiadala uložiť žalovanému povinnosť zverejniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na internetovej stránke W.:/..P..sk v hlavnej sekcii Z DOMOVA upútavku s nadpisom "Ospravedlnenie sa slečne Q.. B. M.", ktorá bude aktívna po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky, a po ktorej rozkliknutí bude po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky na celej šírke internetovej stránky zverejnené ospravedlnenie v nasledovnom znení: Dňa XX.XX.XXXX sme na internetovej stránke W.:/..P..sk zverejnili článok pod názvom "Mladá P. bola zdrojom J., odkrývajú dokumenty Z.", v ktorom sme obvinili slečnu Q.. B. M., že ako mladá P. bola zdrojom informácií J., a to jednak o strane P., ako aj o pomeroch v strane P. ako aj o niektorých členoch strany P.. Súčasne sme v tomto článku obvinili slečnu Q.. B. M., že mala problém so svojím umiestnením na kandidátke strany P.

do V.. Týmto článkom sme hrubo zasiahli do osobnostných práv slečny Q.. B. M., keďže sme ju obvinili, že ako mladá smeráčka bola zdrojom informácií J., a to jednak o strane P., ako aj o pomeroch v strane P., ako aj o niektorých členoch strany P., a súčasne sme obvinili slečnu Q.. B. M., že mala problém so svojím umiestnením na kandidátke strany P. do V., a tým sme poškodili jej meno, povesť, česť, vážnosť, občiansku, spoločenskú, politickú a morálnu bezúhonnosť ako aj jej dôstojnosť, a týmto sa slečne Q.. B. M. veľmi ospravedlňujeme. c/ žalobkyňa tiež žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zverejniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na internetovej stránke W.:/..P..sk v hlavnej sekcii Z DOMOVA upútavku s nadpisom "Ospravedlnenie sa slečne Q.. B. M.", ktorá bude aktívna po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky, a po ktorej rozkliknutí bude po dobu najmenej 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky na celej šírke internetovej stránky zverejnené ospravedlnenie v nasledovnom znení: Dňa XX.XX.XXXX sme na internetovej stránke W.:/..P..sk zverejnili článok pod názvom "Mladá P. bola zdrojom J., odkrývajú dokumenty Z.", v ktorom sme obvinili slečnu Q.. B. M., že ako mladá P. bola zdrojom informácií J., pod ktorým bola zverejnená diskusná relácia (diskusné fórum), ktorá svojím vulgárnymi a dehonestujúcimi príspevkami zasiahla do práva žalobkyne na ochranu osobnosti a tým žalovaný poškodil jej meno, povesť, česť, vážnosť, občiansku, spoločenskú, politickú a morálnu bezúhonnosť ako aj jej dôstojnosť, a týmto sa slečne Q.. B. M. veľmi ospravedlňujeme. d/ ďalej žalobkyňa žiadala uloženie povinnosti žalovanému odstrániť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z internetovej stránky W.:/..P..sk článok ". P. Q. S. J., G. R. Z.", ktorý je zverejnený na stránke W.:/..P..P.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z..W. a súčasne odstrániť z internetovej stránky W.:/..P..sk všetky diskusné články uverejnené v sekcii DISKUTUJTE, ktoré sú zverejnené na stránke W.:/..P..P.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.- Z..W. a e/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000,- EUR z titulu skutočností uvedených žalovaným o žalobkyni v článku P., v Internetovom článku P. a v diskusnej relácii pod Internetovým článkom P. ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX bol v denníku P. na strane č. X uverejnený článok s názvom (titulkom) ". P. Q. S. E. o veľkosti nadpisu (titulky) 21 cm (dĺžka/šírka) x 1,3 cm (výška), ktorá bola (titulka) v tučnom čiernom vyobrazení, ktorého autorom bol T.M. B. ako redaktor žalovaného (ďalej tiež „článok") a zároveň bol odo dňa XX.XX.XXXX až do súčasnosti zverejnený a verejne prístupný na internetovej stránke Z..P..sk článok s názvom: ". P. Q. S. J., G. R. Z. (ďalej tiež „internetový článok“), z ktorých už z názvov vyplýva, že žalobkyňa bola zo strany žalovaného bez akýchkoľvek relevantných faktov a súčasne bez akýchkoľvek vierohodných podkladov, či bez akéhokoľvek autoritatívnym spôsobom potvrdeného právoplatného zistenia či rozhodnutia zo strany civilného súdu alebo trestného súdu, či iného kompetentného orgánu na úseku národnej bezpečnosti krivo obvinená a lživo a nepravdivo označená zo strany žalovaného za osobu, ktorá bola zdrojom E., resp. J., t. j. v prenesenom slovnom spojení, že žalobkyňa bola "donášačom", či "informátorom", "špiónom", či "bonzákom" pre diplomatov E., resp. J., čím došlo zo strany žalovaného k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, a to do cti, mena, povesti, vážnosti, občianskej, morálnej, ako aj spoločenskej bezúhonnosti žalobkyne. Žalobkyňa namietala tvrdenia predovšetkým v tretej, šiestej, deviatej, jedenástej, trinástej, štrnástej, šestnástej, sedemnástej, osemnástej, dvadsiatej a dvadsiatej ôsmej vete článku a vyjadrenia v štvrtej, siedmej, desiatej, dvanástej, trinástej, pätnástej, šestnástej, sedemnástej, devätnástej a dvadsiatej siedmej vete internetového článku, ktorými sa žalovaný snažil vyvolať alebo navodiť dojem a súčasne aj prezentovať nepravdivé skutkové tvrdenie, že žalobkyňa je "donášačom a udavačom" na svojich kolegov zo strany P. a že žalobkyňa "bonzuje a špiní" na členov strany P., a to u predstaviteľov J. J. v Q., ako aj, že žalobkyňa ako kandidátka na V. vo voľbách do V. U. "nemá dôveru v strane P.", resp. že žalobkyňa mala "problém so svojím umiestnením na kandidátke strany P. do V.". Žalobkyňa mala ďalej za to, že skutkovými konštatovaniami (tvrdeniami) zvýraznenými väčším písmom a oranžovými apostrofami a tvrdeniami obsiahnutými v tridsiatej, tridsiatej druhej, tridsiatej tretej, štyridsiatej prvej, štyridsiatej druhej, štyridsiatej tretej a štyridsiatej štvrtej vete žalovaný flagrantne opakovaným spôsobom zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti. Hrubosť tohto zásahu do práva na ochranu osobnosti žalovaný zvýšil a znásobil tým, že do stredu článku umiestnil fotografiu žalobkyne o rozmeroch 12,5 cm (šírka) x 12,5 cm (výška) a súčasne žalovaný umiestnil fotografiu žalobkyne i na pravý okraj internetového článku, čím urobil krivý a falošný obraz o žalobkyni nielen slovným článkom, ale aj fotografiou žalobkyne a spojil dojem a predstavu vyvolanú nepravdivými a pravdu skreslenými informáciami o žalovanej so samotným obrazom (podobizňou) žalobkyne. Podľa žalobkyne sa samotný žalovaný usvedčoval z krivého a nepodloženého obvinenia o tom, že žalobkyňa spolupracovala (hovorila) s diplomatmi o pozadí P., teda že by žalobkyňa bola zdrojom E., keď v desiatej

vete článku a súčasne ôsmej vete internetového článku uviedol, "M. v pondelok (včera - v internetovom článku) tvrdila, že dokumenty Z. nečítala a poprela, že by s diplomatmi hovorila o pozadí P.." Ďalej sa žalovaný usvedčil i v dvadsiatej prvej a dvadsiatej druhej vete článku a v dvadsiatej a dvadsiatej prvej vete internetového článku, keď uviedol vyjadrenie žalobkyne "Nie je to tak“, "toto počujem prvýkrát" reagovala včera (XX.XX.XXXX) na Z. M.". Súčasne žalobkyňa "Poprela, že by napríklad informovala o zákulisí vytvárania koalície po voľbách v roku XXXX." Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj J. J. v Q. odmietla komentovať Z.. Dôvodila, že strana P. poskytla žalovanému dňa XX.XX.XXXX stanovisko na otázky redaktora denníka P., T. B., s tým, že kandidátka strany P. - P. bola vytvorená štandardným spôsobom na základe diskusie Predsedníctva strany, pričom miesto B. M. na nej nebolo nikdy nikým spochybnené. Žalobkyňa mala za to, že aj toto stanovisko usvedčovalo žalovaného z krivého skutkového obvinenia založeného na nepravdivých skutkových tvrdeniach žalovaného, a to bez existencie akýchkoľvek vierohodných dôkazov, či na pravde sa zakladajúcich skutkových tvrdení, v čoho dôsledku ide zo strany žalovaného o výlučne účelové a na pravde sa nezakladajúce skutkové obvinenie žalobkyne ako jednej z (v tom čase) potencionálnych kandidátok na U. V. U.. Samotná žalobkyňa tvrdila ešte pred vydaním článku redaktorovi denníka P., že ide o "novinársku kačicu" a že skutkové tvrdenia a konštatovania denníka P. podané v článku, resp. internetovom článku sú vo vzťahu k jej osobe nepravdivé, umelo vykonštruované, na pravde sa nezakladajúce a súčasne aj ničím nepodložené krivé účelové obvinenia denníka P. a internetového portálu Z..P..sk, a že jediným cieľom a účelom denníka P. prezentovaným v článku a internetovom článku je, že vo vzťahu k žalobkyni ide iba a výlučne o "špinavé zneužitie jej dobrého mena, dobrej povesti, cti, vážnosti, dôstojnosti, občianskej, spoločenskej ako aj politickej bezúhonnosti a morálneho kreditu" na účely zneváženia jej osoby a jej mena, povesti a reputácie jednak v strane P., ako aj vo vnútri medzi členmi strany P. a súčasne vo vzťahu k (potenciálnym) voličom navonok, a to iba 11 dní pred konaním volieb do V. U., do ktorých kandidovala žalobkyňa ako kandidátka strany P. zo Š. miesta kandidátky strany P.. Aj napriek vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne bol vydaný článok a internetový článok. Hrubosť a intenzitu zásahu zo strany žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne zvýraznili aj samotné "vulgárne, dehonestujúce a urážlivé označenia, či vyjadrenia na adresu žalobkyne", ktoré boli vyvolané a motivované na podklade uverejnených článkov, ktoré prezentovali čitatelia v diskusii pod internetovým článkom a ktoré sú stále zverejnené a dostupné na internetovej stránke Z..P.. Žalobkyňa mala za to, že predmetným článkom žalovaný hrubo zasiahol i do predvolebnej kampane samotnej žalobkyne a súčasne do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. Pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia o žalobkyni vrátanie "krivých obvinení žalobkyne" založených na nepravdivých skutkových tvrdeniach pôvodne uvedených v denníku P. prebrali aj iné printové médiá, internetové médiá, či elektronické médiá, a obsah týchto článkov bol prenášaný aj na sociálnych sieťach, a teda žalovaný aj takto zasahoval do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, a súčasne týmto spôsobom svoj zásah zosilňoval a znásoboval.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobkyňou uvádzané články obsahujú výroky, ktoré nie sú spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, keďže ide o parafrázovanie informácií vyplývajúcich z dokumentov uverejnených na internetovej stránke Z..Z..G.. Články sú realizáciou slobody prejavu ich autorov a práva na informácie širokej verejnosti. Na obmedzenie týchto slobôd nie sú splnené ústavné predpoklady. Uviedol, že žalobkyňa sa snažila navodiť dojem, že žalovaný o nej uverejnil nepravdivé tvrdenia s použitím útočných výrazov, avšak žalovaný mal za to, že len veľmi strohým spôsobom informoval verejnosť o obsahu dokumentov nachádzajúcich sa na internetovej stránke Z.. V článkoch označil žalobkyňu ako "zdroj E., resp. J.", a podľa jeho názoru žalobkyňa nadbytočne uvádzala iné označenia ako "donášač", "informátor", "zdroj", "špión" alebo "bonzák", keďže tieto neboli žalovaným uverejnené. V uvedených článkoch žalobkyňu neodsudzuje, len informuje verejnosť o skutočnostiach z dokumentov uverejnených na Z., pričom mal za to, že takmer všetky žalobkyňou napádané výroky obsahujú odkaz na Z., príp. je v nasledujúcej vete. Informácie vyplývajúce z jednotlivých výrokov tak nie je možné považovať za jednoznačne pravdivé, ale čitateľom sú predkladané ako informácie z iného zdroja. Žalovaný zámerne odkazoval na Z., aby ozrejmil čitateľom, že existuje isté podozrenie týkajúce sa žalobkyne, ktorá v blízkom čase kandidovala na post U. V. U.. Článok obsahuje aj citácie dokumentov Z., ktoré sú napísané väčším písmom a z ich grafického prevedenia je zrejmé, že sa jedná o citácie a nie tvrdenia žalovaného, alebo autora článkov. Predmetné dokumenty (správy) zverejnené na Z. obsahujú všetky výroky a citácie uvedené v článkoch. Podľa žalovaného jediným napádaným výrokom, ktorý nemá pôvod v obsahu Z. je: "M. mala podľa informácií P. od vysokopostaveného člena P. problém so svojím umiestnením na kandidátke do V.," po ktorom nasleduje parafrázované vyjadrenie žalobkyne, keď tento výrok poprela. Vzhľadom na povinnosť chrániť novinárske zdroje žalovaný uviedol, že nemôže

v konaní preukazovať pôvodcu informácie. V súvislosti s nadpisom článkov žalovaný považoval za legitímne upozorniť na obsah článku istým zjednodušením (neuvedením zdroja informácií), a to najmä v súvislosti, keď sa v článkoch opakuje zdroj informácií, pričom bolo treba zohľadniť aj kapacitné možnosti, ktoré sú v prípade tlačených novín značne obmedzenejšie. Snahu o uvedenie ucelenej informácie už v nadpise dokazuje skutočnosť, že táto je uvedená v nadpise internetového článku, kde žalovaný nie je obmedzovaný limitovaným rozsahom. Pokiaľ ide o diskusiu k internetovému článku, žalovaný poukázal na , s tým, že keď považovala niektoré výroky diskutujúcich v Diskusii za zasahujúce do jej osobnostných práv, bola povinná sa s výzvou na ich odstránenie obrátiť priamo na prevádzkovateľa Z..P..sk, čím mohla predísť prejednávanému konaniu v tejto časti. Žalovaný mal za to, že keďže tak žalobkyňa neučinila, jej žaloba sa v tejto časti javí ako účelová s cieľom získať majetkový prospech. Jeho úmysel nezasahovať do osobnostných práv žalobkyne je zrejmý na str. X predloženého dôkazu, kde je jeden príspevok diskutujúceho zmazaný žalovaným z dôvodu porušenia kódexu diskutujúceho. Bezprostredne po oboznámení sa s obsahom žaloby žalovaný vykonal výmaz niektorých podľa neho sporných príspevkov diskutujúcich. Mal za to, že keďže žalobkyňa neupozornila žalovaného na možnú protiprávnosť výrokov v Diskusii, jeho zodpovednosť za ich obsah nevznikla. K tvrdeniu žalobkyne, že informácie z príspevkov boli prevzaté inými médiami uviedol, že nie je zodpovedný za obsah článkov a reportáží v iných spravodajských médiách, a v prípade, že má žalobkyňa voči nim výhrady, musí sa svojimi nárokmi obrátiť priamo voči nim. Namietol, že náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať len ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, pričom jej výška by nemala presiahnuť hraničnú sumu v zmysle z.č. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Uviedol, že Z..Z..G. je internetová stránka, na ktorej sú zverejňované citlivé vládne a podnikové dokumenty prevažne sa týkajúce E., medzi nimi sa nachádzajú aj tisíce tajných správ diplomatických zástupcov E.. Činnosť Z. ako aj skutočnosť, že uverejnené informácie zväčša nie sú oficiálne potvrdené (ani zo svojej podstaty byť nemôžu) sú všeobecne známe. 3.1. Žalovaný tiež uviedol, že počet výtlačkov denníka P. predaných dňa XX.XX.XXXX bol XX.XXX kusov. Zároveň uviedol, že počet kliknutí na internetový článok W.:/..P..P.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z..W. umiestnený na portáli Z..P..sk v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol: XXX XXX a do súčasnosti: XXX XXX. Počet kliknutí na diskusiu pod článkom W.:/..P..P.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z.V..W. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol: XX XXX, pričom diskusia obsahovala XX príspevkov, z ktorých X boli žalovaným zmazané pre porušenie kódexu diskutujúceho. Počet kliknutí webovej stránky Z..P..sk v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol X.XXX.XXX.XXX.

4. Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -235 zo dňa 03.07.2017, ktorým v plnom rozsahu vyhovel podanej žalobe, teda zaviazal žalovaného na uverejnenie ospravedlnenia v denníku P., na internetovej stránke W.:/..P..sk, k odstráneniu predmetného článku a všetkých diskusných článkov k nemu z internetovej stránky W.:/..P..sk, priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy 20.000,- eur a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

5. Na základe odvolania žalovaného prejednal vec Krajský súd v Bratislave, ktorý uzne-sením č.k. -295 zo dňa 31.05.2019 zrušil uvedený rozsudok súdu I. inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zaviazal súd prvého stupňa opätovne sa zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby, riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení, vykonať dôkaz o pôvode zverejnených informácií, konkrétne troch úradných prekladov správ Z. o pôvode zverejnených informácií, posúdiť jeho význam a váhu, resp. povahu ako zdroja informácie pri realizácii slobody prejavu; posúdiť, či je v danom prípade z ústavného hľadiska akceptovateľné obmedzenie slobody prejavu žalovaného a základného práva na informácie pri rešpektovaní požiadaviek vyplývajúcich zo základného práva na súdnu ochranu garantovanú SR tým, že vykonaná trest proporcionality; posúdiť, či bolo dostatočne preukázané, že zverejnené informácie boli spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, pričom vezme lepší zreteľ na postavenie žalobkyne ako verejne činnej osoby; dôsledne pristupovať k námietkam žalovaného ohľadom objektívnej (ne)splniteľnosti povinnosti, ktorá má byť uložená súdnym rozhodnutím a tiež primeranosti požadovanej ochrany, ktorá má zodpovedať spôsobu a forme, akými došlo k zásahom do ochrany osobnosti.

6. Súd I. stupňa teda opätovne prejednal vec, pričom žalobkyňa v nadväznosti na právne názory a závery prezentované v uznesení krajského súdu podaniami doručenými súdu dňa 10.09.2019 a 25.02.2020 upravila petit žaloby. Na základe uvedených podaní súd uzneseniami na pojednávaniach dňa 04.02.2020 (č.l. 335 spisu) a 12.06.2020 (č.l. 353 spisu) pripustil zmenu petitu tak, že žalobkyňa sa v konaní domáha:

a/ uloženia povinnosti žalovanému uverejniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v denníku P. na strane č. X na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako bol uverejnený sporný článok zo dňa XX.XX.XXXX pod nadpisom „Ospravedlnenie sa L.. B. D. M.“ ospravedlnenie v nasledovnom znení: "Dňa XX.XX.XXXX sme v denníku P. č. XXX, ročník XX uverejnili článok pod názvom "L. P. Q. S. E.J.", v ktorom sme označili L.. B. D. M., že ako mladá P.Á. bola zdroj informácií (diplomatov) E., a to jednak o strane P., ako aj o pomeroch v strane P. ako aj o niektorých členoch strany P.. Konkrétne sme v článku uviedli tieto konštatovania, že: „Pred Ô. rokmi podľa Z. o pomeroch v P. hovoril B., U. aj M. “ „Pomerne častým zdrojom informácií pre J. diplomatov bola v roku XXXX aj vtedajšia mládežníčka P. B. M.. “ „M. napríklad podľa Z. sprístupnila „tajné plány“ kampane P. pred voľbami v roku XXXX.“ „Ak ide do Z. R., tak ja nie“ M. podľa Z. hovorila o tom, že N. cestu do E. malo najskôr oddialiť to, že krátko pred ním tam bol L. R..“ „M. podľa dokumentu opisovala, že N. nechce dopadnúť ako L. pred Š. rokmi, keď bol tiež v J. v podobnom čase ako R. a L. si priniesol iba fotografie s menej významnými politikmi“ „M. vtedy podľa dokumentov povedala, že to bola pre váhavý postoj B. pre stranu „jediná možnosť“, hoci ona vraj bola proti.“ „V. podľa Z. povedala, že proti koalícii s P. sa ostro postavili podpredsedovia P. D. B. a U. U.. U B. dokonca podľa nej hrozilo, že opustí stranu, ak P. pôjde s P..“; „M. sa podľa Z. N. Q. zastala a čudovala sa, že predtým proti nej nikto nezastal“. Týmto článkom a vyššie uvedenými vyjadreniami sme hrubo zasiahli do osobnostných práv L.. B. M., keďže sme ju označili, že ako mladá P. bola zdroj E. (diplomatov) E., čím sme poškodili jej meno, povesť, česť, vážnosť, občiansku, spoločenskú, politickú a morálnu bezúhonnosť ako aj jej dôstojnosť, a týmto sa slečne L.. B. D. M. veľmi ospravedlňujeme“ a to na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bol dňa XX.XX.XXXX uverejnený článok s názvom „Mladá P. bola zdroj E.“. b/ zároveň sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zverejniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na internetovej stránke W.:/..P..sk v hlavnej sekcii DOMOV upútavku s nadpisom „Ospravedlnenie sa L.. B. D. M.“, ktorá bude aktívna po dobu 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky, a po ktorej rozkliknutí bude po dobu 3 dní nepretržite od zverejnenia tejto upútavky rovnakým písmom ako bol uverejnený sporný článok zo dňa XX.XX.XXXX, zverejnené ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Dňa XX.XX.XXXX sme na internetovej stránke W.:/..P..sk zverejnili článok pod názvom „L. P. Q. S. J., G. R. Z.“, v ktorom sme v ktorom sme označili L.. B. D. M., že ako mladá P. bola zdroj informácií (diplomatov) E., a to jednak o strane P., ako aj o pomeroch v strane P., ako aj o niektorých členoch strany P.. Konkrétne sme v článku uviedli tieto konštatovania, že: „Pomerne častým zdrojom informácií pre J. diplomatov bola v roku XXXX aj vtedajšia mládežníčka P. B. M.. “ „M. napríklad podľa Z. sprístupnila „tajné plány“ kampane P. pred voľbami v roku XXXX.“ „Ak ide do Z. R., tak ja nie“ M. podľa Z. hovorila o tom, že N. cestu do E. malo najskôr oddialiť to, že krátko pred ním tam bol L. R..“ „M. podľa dokumentu opisovala, že N. nechce dopadnúť ako L. pred Š. rokmi, keď bol tiež v J. v podobnom čase ako R. a L. si priniesol iba fotografie s menej významnými politikmi“ „M. vtedy podľa dokumentov povedala, že to bola pre váhavý postoj B. pre stranu „jediná možnosť“, hoci ona vraj bola proti.“ „V. podľa Z. povedala, že proti koalícii s P. sa ostro postavili podpredsedovia P. D. B. a U. U.. U B. dokonca podľa nej hrozilo, že opustí stranu, ak P. pôjde s P..“; „M. sa podľa Z. N. Q. zastala a čudovala sa, že predtým proti nej nikto nezastal“. Týmto článkom a vyššie uvedenými vyjadreniami sme hrubo zasiahli do osobnostných práv L.. B. M., keďže sme ju označili, že ako mladá P. bola zdroj E. (diplomatov) E., čím sme poškodili jej meno, povesť, česť, vážnosť, občiansku, spoločenskú, politickú a morálnu bezúhonnosť ako aj jej dôstojnosť, a týmto sa slečne L.. B. D. M. veľmi ospravedlňujeme“ a to na rovnocennom mieste, v rovnocennom rozashu a rovnakým písmom, akým bol dňa XX.XX.XXXX uverejnený článok s názvom „L. P. Q. S. J., G. R. Z.“. c/ žalobkyňa sa tiež domáhala uloženia povinnosti žalovanému odstrániť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z internetovej stránky W.:/..P..sk článok s názvom „Mladá P. bola zdrojom J., odkrývajú dokumenty Z."", ktorý je zverejnený na stránke W.:/..P..P.-P.-Q.-S.R.-J.- G.-R.-Z..W. a súčasne je žalovaný p o v i n n ý o d s t r á n i ť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z internetovej stránky W.:/..P..sk diskusné články uverejnené v sekcii „DISKUTUJTE", ktoré sú zverejnené na stránke W.:/..P..P.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z..W. a to konkrétne:

• To už bolo i za P. že nevedkov alebo nevedkyne nominovali do funkcií, aby naplnili P. čísla o zložení napríklad parlamentu a pod. Prázdna hlava nehrala úlohu, stačil pôvod, alebo ktovie aké kritériá sú dnes. Takže tak to potom i vyzerá, že nás reprezentujú prázdne makovice... Reagovať | U. XX.XX.XXXX XX:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• Konečne viem, ako sa toto húsa dostalo do V.. Reagovať| P.| XX.XX.XXXX XX:XX|Oznám správcovi | Odkaz

•. P. G.

asi tak, lebo pri pohľade na ňu/aj keď, chúďa, nemože za to ako vyzerá/ si nemyslím, že sa dostala o vysokej politky "klasicky". Aj ked uchyláci sa vždy nájdu... Reagovať | K.-Q.-J. XX.XX.XXXX X:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• Ako sa u nas hovori: Sirokeho zadku, dobreho plemena. :D Reagovať | W. W. XX.XX.XXXX XX:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• To sa hovorí o kravách. Reagovať | V. XX.XX.XXXX XX:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• ...

v cvčku muselo byť v tej tobe maximálne tak vlez-do-pr-delelezectvo p. triednej učiteľke a už si to nasmerovala do Q. "pracovať pre dobro D." Gratulujem Reagovať | P. XX.XX.XXXX X:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• Aktívna pionierka, horšia ako triedny nepriateľ. Reagovať | M. XX.XX.XXXX X:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• no slečna bonzáčka

si to v strane P. nechtiac nasmerovala na katapult.. prajem príjemný let a iskrivo tvrdé pristátie s trvalými následkami.. trp, B., trp !! Reagovať | R. R. C. XX.XX.XXXX X:XX| Oznám správcovi | Odkaz

• chúďa moje krepie...

M. s kým kávičku pije:-]]]]] B. škola:-]] zatĺkať, zatĺkať,... Reagovať | B. XX.XX.XXXX X:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• Príďte ju podporiť do V.! Pôvodne som myslel, že sa mladá P. dostala do V. "obvyklou" cestou, aj keď krásou neovplýva. Ale že je to L. W., to som nečakal. Nech jej slúži zrak a sluch a iné orgány, aby naše bohabojné P. úpešne v tom P. reprezentovala. Poďme ju voliť!!! Reagovať | Q. XX.XX.XXXX XX:XX | Oznám správcovi | Odkaz

• Taktakto?!?

Som zhrozený! B. máš padáka a tie W. a L. ti dám preplatiť!! Strašné, čo za diverzantov tu mám v úderke. Vidím, že budem musieť urobiť previerky! Reagovať|B. Ú. XX.XX.XXXX XX:XX|Oznám správcovi|Odkaz d/ žalovaná sa domáhala aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy od žalovaného vo výške 20.000,- eur a náhrady trov konania vo výške 100%.

7. Žalobkyňa k takto upravenému návrhu uviedla nasledovné: krajský súd zaviazal súd 1. stupňa vykonať test proporcionality založený na hľadaní odpovede na otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako „hovoril“, vyjadril sa aj k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a k zodpovednosti žalovaného za obsah diskusných príspevkov. 7.1. Pri posúdení otázky KTO a O KOM uviedla, že nenamietala právo žalovaného ako masmediálnej spoločnosti informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa verejného záujmu, ani nepopierala jeho právo písať o jej osobe, ktorá v postavení politicky činnej osoby bola objektom verejného záujmu, avšak za problematický považuje spôsob, formu a obsah, akým žalovaný podáva informácie verejnosti a to

cez nepodložené fakty, špekulácie, na pravde sa nezakladajúce a nepodložené tvrdenia, ktoré majú difamačný a dehonestujúci charakter a ktoré prezentuje ako fakty. Aj keď krajský súd uviedol, že hranice akceptovateľnej kritiky u politikov sú najširšie a najužšie u „bežných“ občanov, v predmetných článkoch však vôbec nejde o jej kritiku. Do jej občianskej a politickej cti a do práva na ochranu dobrého mena a občianskej a politickej bezúhonnosti bolo zasiahnuté zverejnením difamujúceho skutkového tvrdenia v spojení s uverejnením jej fotografie hneď pod nadpismi článkov. Ako zdroj J., teda prenesene za „donášačku“ a „informátorku“ bola označená bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. K otázke ČO bolo obsahom článkov uviedla, že nešlo o prezentáciu prípustnej kritiky či hodnotiaceho úsudku, ale o skutkové tvrdenia, ktoré je ale potrebné preukázať, čo žalovaný neurobil. Nie je nutné, aby mal článok difamačný charakter, ale postačuje uvedenie nepravdivých alebo pravduskresľujúcich informácií. Fakt, že bežný čitateľ porozumel obsahu článkov tak, že „donášala na vlastných“ vyplýva z výpovede svedkýň I.. M. a L.. P., aj z internetovej diskusie pod článkom. K posúdeniu kritéria KDE je nutné konštatovať, že denník P. či už v printovej alebo internetovej podobe patrí k najčítanejším denníkom na P. a prístup verejnosti na jeho internetovú stránku nie je spravidla ničím obmedzený a poukázala aj na vyjadrenie žalovaného k tomu koľko výtlačkov z predmetného denníka sa predalo a aký bol počet kliknutí na internetový článok a na diskusiu k nemu. Zároveň doplnila, že predmetný článok je aj dosiaľ prístupný verejnosti prostredníctvom internetu, žalovaný tak mal enormný priestor pre ovplyňovanie názoru širokej verejnosti. V otázke KEDY poukázala na to, že k uverejneniu článkov došlo práve v predvolebnom období, kedy internetový článok bol uverejnený XX.XX.XXXX a printový bol uverejnený o deň neskôr, teda oba v rozmedzí X-XX dní pred začiatkom L. (XX.XX.XXXX od XX.XX hod.) pred voľbami do V. U., ktoré sa konali XX.XX.XXXX, čo jej poskytovalo minimálnu dobu na vyvrátenie difamačných a vyfabulovaných informácií práve v čase vrcholenia volebných kampaní jednotlivých uchádzačov a tak stratila (mohla stratiť) časť voličov a súčasne musela zmeniť predvolebnú kampaň a upriamiť ju na vyvracanie týchto tvrdení. Poukázala tiež na fakt, že v r. XXXX sa dostala do V. U. ako neznáma osoba a po X rokoch práce aj s ohľadom na predvolebné preferencie bol dôvodný predpoklad, že úspech zopakuje, keď súčasne strana P. - P. bola vo voľbách do V. v r. XXXX víťaznou stranou. Napokon k otázke AKO uviedla, že išlo o skutkové tvrdenia. Žalovaný nepreukázal, že by disponoval „odtajnenými spismi“ Z. a ani to, že by sa nejakým spôsobom pokúšal overovať pravdivosť uvedených informácií. Nepreukázal teda, že by disponoval dostatočnými podkladmi na základe ktorých by dospel k napádaným výrokom. Ani jedno z uvedených tvrdení nevie žalovaný vysvetliť, keď stránka Z. je kontroverznou internetovou stránkou, ktorá poskytuje neoverené, pochybné a nie hodnoverné informácie, ktorých pravdivosť nebola nikdy potvrdená. Dovolávať sa zvýšenej ochrany slobody prejavu možno len v rozsahu jej korektného uplatnenia. Nesúhlasí s tým, že nemožno požadovať od autora článku, aby preukazoval pravdivosť rozhovorov, ktoré mali byť obsahom odtajnených depeší. Žalovaný nepreukázal, že v čase uverejnenia článkov existovali prezentované informácie a preto mali byť jeho vyjadrenia v popise skutkových okolností spochybňujúce. Ani prípadný polemický charakter článku neznamená, že jeho autor nemôže zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby a tiež je nutné dodať, že žalovaného nemožno zbaviť zodpovednosti za obsah takto uverejnených článkov, pretože prevzatie údaja (informácie) z iného zdroja nezbavuje autora článku povinnosť overiť si pravdivosť takto prevzatého údaja a teda žalovaný zasiahol do jej osobnostných práv. V článkoch sa slovo „údajne“ používa len jediný raz a to v deviatej vete printového a v šiestej vete internetového článku. Ostatné výroky článkov, ktoré napáda v žalobe neobsahujú ani jediný polemický výrok, slová „zrejme“, či „pravdepodobne“. Aj keď krajský súd rámcovo vykonal test proporcionality právu na spravodlivé súdne konanie zodpovedá jej právo predostrieť argumenty vo vzťahu k posúdeniu uvedených otázok, inak by nemala reálne právo na súdnu ochranu, súd je teda povinný sám vykonať test proporcionality a vyhodnotiť ho, pričom žiadala, aby súd vykonal širší test proporcionality. 7.2. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalobkyňa uviedla, že predpokladom zodpovednosti za túto ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnostných práv je existencia protiprávneho zásahu, neoprávnený charakter zásahu, existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou, pričom je zrejmé, že žalovaný v článkoch vyjadroval skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť nevedel preukázať a nie je možné sa vyviňovať len tým, že informácie prevzal z iného článku, nakoľko si tieto informácie nijako neoveril. Žalovaný nedal v článku čitateľom priestor na polemiku, keď neozrejmil v článku, čo to stránka Z. je, ani akú hodnovernosť možno prikladať informáciám na nej. Svoje vyjadrenia koncipoval v dokonavom slovesnom vide a bez polemických prvkov, išlo o klamlivé a zavádzajúce skutkové tvrdenia, čím došlo k zásahu do jej práv ako uvádza v petite. Nie je povinná preukázať, že reálne došlo k vzniku nemajetkovej ujmy, postačuje fakt, že protiprávny zásah žalovaného bol spôsobilý takýto následok vyvolať. Na otočenie dôkazného bremena je potrebné, aby žalovaný predložil dôkaz pravdy vieryhodným zdrojom, čo sa nestalo. Odkaz na Z. v článku nepostačuje. Zníženie jej dôstojnosti

a vážnosti je však preukázané jej výsluchom, ako aj výsluchmi svedkov. Neoprávnenosť zásahu spočíva v tom, že žalovaný si informácie neoveril a v článkoch ich prezentoval ako fakt. Protiprávnosť tiež znásobuje to, že boli uverejnené v denníku s celoštátnou pôsobnosťou so širokou publicitou a na internetovom protáli je dosiaľ tento prístupný, preto je nutné prihliadať aj na dĺžku zásahu. Príčinná súvislosť medzi článkami a ujmou jej spôsobenou v súkromnom i pracovnom živote je nepopierateľne preukázaná tak výpoveďou jej P., ako aj spolupracovníčky. Svedecké výpovede tiež preukazujú dopad článkov na vnímanie jej osoby v spoločnosti i v rodine. Spôsob, akým porozumeli čitatelia obsahu sa odráža aj v komentároch a reakciách čitateľov k článku. Je nutné prihliadnuť na fakt, že články boli uvedené krátko pred voľbami do V. U., kedy volebné kampane kandidátov vrcholili, pričom vo voľbách bola žalobkyňa neúspešná napriek tomu, že strana P. bola víťaznou stranou a tak morálna satisfakcia v tomto prípade nie je postačujúca, preto sa domáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- eur, ktorú vzhľadom na okolnosti: intenzitu, rozsah a ohlas, ako aj dĺžku trvania zásahu považuje za primeranú, keď výšku nemajetkovej ujmy nie je možné relevantne preukázať iným spôsobom (vyčísliť výpočtom a podkladmi ako škodu na majetku alebo zdraví). Uvedená suma nie je v porovnaní s platom V. vysoká, pričom tento článok do tohto procesu zasiahol tým, že bol zverejnený tesne pred volebným moratóriom. Tiež uviedla, že svoje nároky neodvodzuje len na podklade obsahu diskusného fóra, ale predovšetkým v súvislosti s uverejnenými článkami. Žalobkyňa špecifikovala, že nemajetková ujma, ktorú si uplatňuje pozostáva z troch zložiek: - široký záber printového výtlačku denníka P., šírenie článku aj prostredníctvom internetu, počet kliknutí a celosvetový dosah a dehonestácia pod diskusným fórom. Už len zverejnenie komentárov porušilo jej právo na ochranu osobnosti vzhľadom na to, že neboli v primeranej dobe zmazané a trvali aj počas predvolebnej kampane. 7.3. K otázke zodpovednosti žalovaného za obsah diskusných príspevkov poukázala na z.č. a na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) vo veci R. J. proti V. č. 64569/09 z 10.10.2013. Každý diskutujúci čitateľ je pred umožnením diskusie povinný zaregistrovať sa a odsúhlasiť „Kódex diskutujúceho“, v ktorom sa uvádza, že prevádzkovateľom serverov a poskytovateľom služieb na Z..P..sk je žalovaný. Kódex upravuje pravidlá diskusií na P..sk a povinnosti diskutujúcich. Napriek uvedenému sa žalovaný týmto kódexom neriadil a nevymazal obsah diskusie pod uvedeným Internetovým článkom, pod ktorým sú niektoré (v žalobnom petite bližšie špecifikované) vyjadrenia diskutujúcich urážlivé, hanlivé, či obsahujúce osobný útok na ňu. Vzhľadom na doložený obsah diskusie v čase podania žaloby bolo zistené, že časť komentárov a to komentáre z XX.X., XX.X. a XX.X.XXXX žalovaný zmazal. Žalovaný je teda ako prevádzkovateľ serverov a poskytovateľ služieb aj vzhľadom na uvedené rozhodnutie ESĽP zodpovedný za obsah diskusie nachádzajúcej sa na webovom portáli, pričom ňou uvedené komentáre považuje žalobkyňa za dehonestujúce a urážlivé. Dodala, že skutočnosť, že si žalovaný nevie zabezpečiť efektívne fungovanie a ochranu či už cez vhodné nastavenie filtrov alebo administrátormi ho nevyviňuje zo zodpovednosti. Minimálne od podania žaloby v r. XXXX mal vedomosť, že rozporuje obsah diskusie pod internetovým článkom a požaduje jej zmazanie a skutočnosť, že niektoré príspevky zmazal preukazuje, že sa obsahom sporných príspevkov zaoberal a teda mal o nich vedomosť, avšak napriek tomu v žalobe uvedené príspevky nezmazal. Tiež uviedla, že prípad U. proti Š. bol skutkovo odlišný a preto nemožno aplikovať jeho závery na toto konanie. 7.4. Zároveň žalobkyňa uviedla, že keby redaktor písal uvedené články v dobrej viere a nie difamačne, je dôvodné predpokladať, že by jej bol poskytol jednak väčší priestor na vyjadrenie a jednak by bol riadne definoval zdroj z ktorého čerpal, nedal teda čitateľom dostatočný priestor na vytvorenie vlastného úsudku. Dobu uverejnenia žiadaného v bode II. petitu po dobu 3 dní považuje za primeranú z dôvodu, že uverejnená v hlavnej sekcii „DOMOV“ má byť len upútavka s nadpisom a až po jej rozkliknutí sa dostane čitateľ k textu, takže nie celý text bude uverejnený po dobu 3 dní na hlavnej stránke, keď predmetný internetový článok je uverejnený na stránke Z..P..sk už takmer X rokov.

8. Žalovaný sa po vrátení odvolacím súdom pridržal dovtedajších vyjadrení a k veci uviedol, že krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí právne závery, pričom v zmysle je prvostupňový súd povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu. Ten vykonal test proporcionality a vyhodnotil odpovede na jeho otázky. Žalobkyňou žiadaný širší test proporcionality spočíva v prvom kroku v teste vhodnosti, ktorý má zistiť, či nástroj na ochranu práva sleduje zákonom sledovaný cieľ. Žaloba na ochranu osobnosti tento cieľ nepochybne spĺňa, to nie je sporné. Druhý krok je test nevyhnutnosti, ktorý má preveriť, či právo ochrany osobnosti možno ochrániť aj iným nástrojom, resp., či je možný aj šetrnejší zásah. Tu už určitá polemika je, keďže nároky žalobkyne a ňou zvolené prostriedky tento test úplne nespĺňajú. Úplne najkľúčovejší je tretí krok: samotný test proporcionality, kde dochádza k váženiu a vyvažovaniu konfliktných práv a tento vykonal krajský súd správne a komplexne. Správne tiež krajský súd upozornil, že v období pred voľbami je možné dôvodne predpokladať šírenie informácií

o kandidátoch a verejnosť má na takéto informácie právo. Závery krajského súdu sa zhodujú plne s procesnou obranou žalovaného. Pôvodné prvostupňové konanie trpelo vadou, keď neboli vykonané preklady podkladových depeší Z. k článkom ako dôkaz v konaní. Predmetné informácie pochádzajú z uvedených dokumentov a nie sú predkladané čitateľovi ako nepochybné fakty, ktorých priamym zdrojom je žalovaný. Prakticky v každej vete sa v článku (printovom i internetovom) opakuje „podľa Z.“. Tiež je v ňom používané slovo „údajne“. Nie je úlohou autora preverovať pravdivosť rozhovorov, ktoré mali byť obsahom uvedených depeší, jediné čo má zisťovať je, či sa napádané výroky nachádzajú v uvedených depešiach, čo je v tomto prípade splnené. Autor článku sa snažil preverovať uvedené informácie u žalobkyne, v článku X x uvádza jej stanovisko. Po úprave petitu zo strany žalobkyne doplnil, že v žalobkyňou označených sporných výrokoch je až na jeden vždy uvedené, že dané informácie sú „podľa Z.“. Len v jedinom výroku sa to nenachádza a aj to len preto, že je to uvedené hneď v nasledujúcej vete. To platí pre printový aj internetový článok. Je zrejmé, že ide len o sprostredkované informácie zo svetoznámeho globálneho portálu Z.. G. a ponecháva na čitateľoch, či ich budú považovať za pravdivé alebo nie. V danom období šlo o všeobecne známu webstránku, verejne a mediálne často diskutovanú kvôli kauze zverejňovania depeší amerického ministerstva zahraničných vecí. Nebolo preto nutné, ani dôvodné povahu tejto webstránky v spornom článku opisovať. Žalobkyňa mala priestor na reakciu k článku, prebiehala vtedy kampaň Y., bola v pozornosti médií a akékoľvek jej vyhlásenie či tlačovú správu by médiá jednoznačne šírili, lebo šlo o vysokopostavenú kandidátku najsilnejšiej strany. 8.1. Ďalej žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že by žalobkyňa nemusela preukazovať nemajetkovú ujmu a keďže namieta zásah do cti a dôstojnosti, pri týchto zložkách osobnostných práv je dôkazné bremeno na jej strane. Aj žalovaný poukázal na z.č. a uviedol, že ako prevádzkovateľ nezodpovedá za protiprávne informácie vložené na web tretími osobami, ak o nich nevie. Má filtre nevhodných slov a tiež administrátorov, ktorý na obsah diskusií dohliadajú, nie je však objektívne možné a spravodlivé požadovať od neho preventívne preverovanie tisícok diskusných príspevkov. Pred podaním žaloby vlastnými mechanizmami dokázal identifikovať viaceré príspevky, ktoré vymazal z vlastnej iniciatívy, po podaní žaloby sám zmazal asi X príspevky z uvedenej internetovej diskusie a momentálne neeviduje žiadne príspevky, ktoré by prekračovali prípustnú mieru kritiky žalobkyne, snažil sa teda konať proaktívne. Uviedol tiež, že na tento prípad nemožno aplikovať rozhodnutie V. R. proti V., keď ESĽP v záverečnom bode 162 rozsudku jasne definoval, na aké situácie je rozhodnutie aplikovateľné a zúžil jeho rozsah na situácie, ktoré spĺňajú X podmienok,: v danom prípade šlo o komentáre extrémneho charakteru, portál mal nedostatočný mechanizmus filtrovania, umožnil anonymnú diskusiu účastníkov bez možnosti ich spätnej identifikácie a uložená sankcia vnútroštátnymi súdmi bola mierna - 320 eur, pričom v tomto prípade žalobkyňa požaduje sumu 20.000,-eur. Uvedené závery ESĽP boli korigované v ďalších rozhodnutiach, napr. v rozsudku U. proti Š. z 09.03.2017. K vykonateľnosti petitu už nemá výhrady, má však za to, že ospravedlnenie za článok, kde sa takmer všade uvádza „podľa Z.“ je nedôvodné. K časti I. uplatneného petitu doplnil, že sa v tomto uvádza, že týmito vyjadreniami žalovaný hrubo zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, keďže ju označil, že ako mladá P. bola zdrojom E.. Toto tvrdenie v ospravedlnení je však nepradivé, žalovaný nebol pôvodca týchto výrokov. Bez zazdrojovania pôvodcu použil výrok len raz a to v nadpise printového článku „Mladá P. bola zdroj E.“. Na nadpis sa však aplikujú špeciálne prístupy posudzovania, je prípustné v ňom zjednodušovať, môže preháňať i šokovať a je nutné ho vždy posudzovať v kontexte s článkom. Nevie prečo je v texte ospravedlnenia X výrokov, keďže žalobkyňa ani netvrdí, že sú nepravdivé. Upozornil, že v nadpise internetového článku už odkaz na Z. je, keďže pri takejto forme je väčší priestor ako pri printovom výtlačku. Namietol neprimeranosť v bode II. petitu, keď uvedený článok nebol po dobu 3 dní na titulke hlavnej stránky a tiež uviedol, že nárok v bode I aj II považuje za neodôvodnený jednak pre nesprávne navrhnutý text ospravedlnenia, ale najmä s odkazom na závery odvolacieho súdu. K nároku v bode III uviedol, že ponechal len príspevky, ktoré neprekračovali podľa neho hranice prístupnej kritiky, tieto príspevky môžu síce vyznievať sarkasticky, ironicky a zosmiešňujúco, avšak je to podľa jeho názoru daň, ktorú politik dobrovoľne vstupujúci do verejného priestoru musí strpieť, nie sú tam žiadne vyslovené vulgarizmy a nadávky.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka T. B. - redaktora žalovaného, svedkyne L.. C. P. - zamestnankyne a vedúcej volebnej kampane žalobkyne v r. XXXX, svedkyne I.. L. M., R. - P. žalobkyne a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: fotokópia článku na strane č. X denníka P. z XX.XX.XXXX „L. P. Q. S. E.", výpis z internetovej stránky denníka P., z časti redakcia, T. B. W.:/. Z..P..sk/. D. T..B., výtlačok článku „L. P. Q. S. J., G. R. Z." zverejneného na internetovej stránke Z..P..sk a to W.:/..P..P. K.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z..W., stanovisko strany P. zo dňa XX.XX.XXXX, prehľad diskusných príspevkov uverejnených v sekcii "DISKUTUJTE", zverejnených na internetovej

stránke W.:/..P..P. XXXXXXX/L.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z..W., správa A. prebratá z denníka P. z XX.X., článok „U. P. I. E. G. A. U. P., U. Z.P.", uverejnený na internetovej stránke Z..G..sk a komentáre k nemu, článok "P.: L. P. P. - P. Q. S. I. pre E.", uverejnený na internetovej stránke Z..A..sk (webportal A.), článok "N., B., U.: Č. U. P. U.", uverejnený na internetovej stránke Z..U..sk, zhrnutie „L. P. „. J.“ podané na internetovej stránke Z..A..sk, zhrnutie podané na internetovej stránke Z..L..sk, článok "Slovenská V. L. R. E., M. R. Z." uverejnený na internetovej stránke Z..M..K., článok "P.: L. P. P.-P. Q. S. I. pre E." uverejnený na internetovej stránke Z..XXhod.sk, článok "A. R. G. G. P. J.: Q. I. J. P." uverejnený na internetovej stránke Z..A..sk a diskusia pod týmto článkom, článok „Z. - M. L. A.“ uverejnený na Z..E..sk, článok "B. M. S. S. za F. P. V. P.“, uverejnený na Z..P.-P..sk dňa XX.XX.XXXX, dokumenty z Z. pre Radu národnej bezpečnosti E. tzv. „R.V. Z.“: z XX.XX.XXXX „P. F. svoj I.“, z XX.XX.XXXX „P. P. E. G. L. E. pre B. U.“, z XX.XX.XXXX, „N.: Ak I. R. Z. R., T. M. Í.“.

10. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že

10.1. Žalobkyňa bola vo funkčnom období XXXX-XXXX U. V. U.. Vo voľbách do V.U. U., ktoré sa konali dňa XX.XX.XXXX, opätovne kandidovala za stranu P. - P., zo X. miesta kandidátky. 10.2. Na podklade dokumentov z Z..Z..G. z XX.XX.XXXX „P. vylepšuje svoj imidž“, z XX.XX.XXXX „P. sa usiluje o medzinárodné uznanie pre koaličných partnerov“ a z XX.XX.XXXX „N.: Ak ide do Z. R., ja nechcem ísť“, redaktor žalovaného T. B. v spolupráci s redaktorom žalovaného A. F. napísal o žalobkyni článok „L. P. Q. S. E.“, ktorý bol zverejnený v denníku P. dňa XX.XX.XXXX na str. X spolu s fotkou na ktorej je žalobkyňa spolu s U. U. a straníckym predsedom D. N.. Článok obsahuje výroky uvedené v petite I. žaloby. Dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. bol na internetovej stránke Z..P..sk uverejnený predmetný článok pod názvom „L. P. Q. S. J., G. R. Z.“ taktiež s uvedenou fotografiou. Článok obsahuje výroky uvedené v petite II. žaloby (internetový aj printový článok ďalej tiež „článok“). K predmetnému internetovému článku, v diskusii pod článkom, boli uverejnené viaceré komentáre vrátane komentárov uvedených v bode III. petitu. Predmetná informácia bola zverejnená aj A., na portáloch Z..G..K., Z..A..sk, Z..U..sk, Z..A..sk, Z..L..sk, Z..M..K., Z..XXhod.sk, Z..A..sk. 10.3. Počet výtlačkov denníka P. predaných dňa XX.XX.XXXX bol XX.XXX kusov. Počet kliknutí na internetový článok W.:/..P..P.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z..W. umiestnený na portáli Z.. P..sk v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (voľby do V. U.) bol: XXX XXX a do podania vyjadrenia žalovaným dňa 16.11.2016 bol: XXX XXX. Počet kliknutí na diskusiu pod článkom W.:/..P..P.-P.-Q.-S.-J.-G.-R.-Z..W. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol: XX XXX. Diskusia obsahovala XX príspevkov, z ktorých X boli žalovaným zmazané pre porušenie kódexu diskutujúceho. Počet kliknutí webovej stránky Z..P..sk v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol X.XXX.XXX.XXX.

11. Súd základ uplatneného nároku žalobkyne posúdil podľa nižšie uvedených článkov SR a ustanovení z.č. - Z.z . o elektronickom obchode.

12. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavného - (ďalej len ""), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa v znení neskorších predpi-sov (ďalej len "Obč. zák."), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 3 Obč. zák. podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové zázna-my sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len ""), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa ak bolo rozhodnutie (odvolacím súdom) zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konania a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa z.č. o elektronickom obchode (4) Poskytovateľ služieb nezodpovedá za informácie poskytnuté príjemcom služieb a uložené na jeho žiadosť do pamäte elektronických zariadení slúžiacich na vyhľadávanie informácií, ak poskytovateľ služieb nevie o protiprávnom obsahu uložených informácií alebo o protiprávnom konaní príjemcu služieb a na odstránenie protiprávneho stavu koná bez zbytočného odkladu; za tieto informácie však zodpovedá, ak príjemca služieb koná podľa jeho pokynov. (5) Ak poskytovateľ služieb poskytuje služby informačnej spoločnosti v rozsahu podľa odsekov 1, 3 a 4, nie je povinný sledovať informácie ani oprávnený vyhľadávať informácie, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú. Ak sa však dozvie o protiprávnosti takých informácií, je povinný odstrániť ich z elektronickej komunikačnej siete 1) alebo aspoň zamedziť k nim prístup; súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel.

13. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy je nedôvodná a preto žalobu zamietol.

14. Žalobkyňa sa v konaní domáhala práva na ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do jej mena, dobrej povesti, cti, vážnosti, dôstojnosti, ktorú jej mal spôsobiť žalovaný vydaním vyššie uvedeného článku v denníku P. v printovej forme dňa XX.XX.XXXX a v internetovej forme dňa XX.XX.XXXX a aj v súvislosti s diskusiou k predmetnému internetovému článku. Uvedený článok sa týkal osoby žalobkyne, v danom čase U. V. U. a ako z článku samotného, tak aj z výpovede svedka B. vyplýva, že tento napísal T. B. ako redaktor žalovaného v spolupráci s ďalším redaktorom žalovaného A. F., pričom žalovaný je vydavateľom denníka P. a zároveň aj prevádzkovateľom internetovej stránky

Z..P..sk. Uvedenými dôvodmi bola v konaní daná aktívna legitimácia žalobkyne, ako aj pasívna legitimácia žalovaného, pričom táto nebola medzi stranami v konaní sporná.

15. V predmetnej veci došlo k stretu dvoch práv zakotvených vo vyššie uvedených článkoch SR a ustanoveniach : na jednej strane práva na ochranu osobnosti žalobkyne, ktorá uviedla, že konaním žalovaného bolo poškodené jej meno, povesť, česť, vážnosť, občianska, spoločenská, politická a morálna bezúhonnosť a aj jej dôstojnosť a na druhej strane práva na slobodu prejavu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení je, že došlo k neoprávnenému zásahu, ktorý bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na týchto právach. K neoprávnenému zásahu môže prísť ústne i písomne a to skutkovými tvrdeniami alebo hodnotiacimi úsudkami (kritikou). V prípade skutkových tvrdení dochádza k zásahu do osobnostných práv spravidla ak sú tieto nepravdivé, avšak k zásahu môže prísť aj pravdivými skutkovými tvrdeniami ak pôsobia difamačne, teda sú urobené formou, alebo v súvislostiach, kde objektívne vyvolávajú pravdu skresľujúci dojem. Na druhej strane podstatou slobody prejavu je umožniť každému vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace prejavy. Ako aj z judikatúrnej praxe vyplýva, pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu neznamená však rezignáciu na ochranu osobnosti, ale to, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti (viď napr. rozsudok NS SR ).

16. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. -295 z 31.05.2019 uviedol, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci nepresiahol hranice primeranosti. Na základe právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v predmetnom uznesení, ktorým je s poukazom na vyššie cit. súd I. inštancie viazaný a s jeho zohľadnením, súd vykonal test proporcionality, ktorého cieľom je skúmať primeranosť zásahu v prípade kolízie dvoch základných práv, v tomto prípade práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu. 16.1. Ako prvé skúmal súd kritérium vhodnosti, t.j. či právny prostriedok použitý jednou sporovou stranou na ochranu základného práva alebo slobody sleduje cieľ dostatočne dôležitý na poskytnutie súdnej ochrany a či medzi nimi existuje racionálna väzba. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žaloba na ochranu osobnosti podaná žalobkyňou tento cieľ bezpochyby spĺňa. 16.2. Následne skúmal súd kritérium nevyhnutnosti, t.j. skúmal otázku potrebnosti použitia tohto právneho prostriedku v tom zmysle, či by rovnaký cieľ nemohol byť dosiahnutý aj inými (šetrnejšími) prostriedkami, nedotýkajúcimi sa toho- ktorého základného práva alebo slobody druhej sporovej strany. Žalovaný tu namietol, že nároky žalobkyne a ňou zvolené prostriedky toto kritérium podľa neho nespĺňajú. Žalobkyňa v konaní upravila žalobný petit a domáhala sa zverejnenia ospravedlnenia tak v printovej, aj v internetovej forme, špecifikovala sporné výroky v článku, domáhala sa aj odstránenia už nie všetkých, ale len špecifikovaných príspevkov v diskusii pod internetovým článkom, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur (viď bod 6 tohto rozsudku). Nárok na ospravedlnenie, odstránenie vybratých diskusných príspevkov a náhradu nemajetkovej ujmy súd vyhodnotil ako primerané nároky a teda prostriedky zodpovedajúce sledovanému cieľu. Taktiež spôsob a formu zverejnenia súd vyhodnotil ako primeranú k zásahu do ochrany osobnosti a vykonateľnú. Žalovaný v konaní uviedol, že síce nárok ako taký považuje za nedôvodný, avšak po úprave petitu už nemá námietky voči vykonateľnosti žalobkyňou žiadaného ospravedlnenia, namietol však formuláciu ospravedlnenia a to, že mal žalobkyňu označiť, že ako mladá P. bola zdrojom E., keď uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé. Dôvodil, že nebol pôvodcom tohto výroku a žalobkyňu takto neoznačoval on. Výrok bez označenia zdroja informácie použil len v nadpise printového článku a na ten sa používajú iné kritériá posudzovania. Súd sa v tomto stotožnil s obranou žalovaného, keď vzhľadom na závery dokazovania a žalobkyňou žiadanú formuláciu ospravedlnenia mal za to, že takto žiadaný text ospravedlnenia nezodpovedá zistenému skutkovému stavu (viď aj odôvodnenie skúmania kritéria AKO v bode 16.3.6. tohto rozsudku). Súd len podotýka, že aj keby vyhodnotil text ospravedlnenia ako zodpovedajúci skutkovému stavu, poukazuje na vyhodnotenie samotného kritéria primeranosti v bode 16.3. tohto rozsudku. 16.3. Tretím kritériom je kritérium primeranosti, ktoré sa v konaní o ochranu osobnosti vykonáva preskúmaním samotných výrokov odpoveďami na otázky KTO, O KOM, O ČOM, KDE, KEDY a AKO uverejnil. Súd uvádza, že k vykonaniu testu proporcionality súd zaviazal krajský súd vo vyššie uvedenom

rozhodnutí, pričom tento zaujal právny názor k niektorým aspektom skúmaným v rámci predmetného testu, ktorým je súd I. stupňa ako je už vyššie uvedené viazaný, avšak tento test nevykonal ako taký, preto bolo úlohou súdu I. stupňa test primeranosti vykonať a vyhodnotiť. 16.3.1. Pri posudzovaní otázky KTO mal do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť súd uvádza, že z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Tak ako uviedol aj odvolací súd, novinári majú (spoločenskú) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinári majú umožnené používať dokonca určitú mieru provokácie a preháňania. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že žalovaný ako vydavateľ je „nositeľom“ slobody prejavu a z tohto dôvodu sa na neho vzťahuje sa zvýšená ochrana poskytovaná novinárom a masmédiám, teda prípadné obmedzenie (zásah) do práva žalovaného na slobodu prejavu by bolo podstatným obmedzením tohto práva. 16.3.2. V súvislosti so skúmaním otázky O KOM bol namietaný článok a do koho osobnostných práv zasahoval, miera posúdenia sa mení podľa charakteristiky adresáta, keď najnižšiu mieru ochrany osobnosti majú osoby verejne činné, kam patria okrem iných aj politici a najvyššiu bežní občania. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola v čase zverejnenia predmetného „Článku“ U.ň. U. a zároveň kandidovala na rovnaký post v blížiacich sa voľbách, teda tak, ako aj uviedol odvolací súd, mala v danom čase postavenie političky, u ktorej sú hranice prijateľnej kritiky oveľa širšie ako u súkromnej osoby, čo zodpovedá v prípade politika ako verejne činnej osoby nízkej intenzite zásahu do osobnostných práv. 16.3.3. Pri posudzovaní otázky ČO bolo obsahom predmetného článku súd hodnotí, akých záležitostí sa informácia týka, či ide o záležitosti súkromnej povahy alebo informácie o témach verejného záujmu. Vecou verejnou je aj činnosť politikov. Tak ako uviedol odvolací súd, úlohou novinárov a médií je nielen sprostredkúvať informácie, ktoré sú spoločensky prijateľné, ale aj šíriť informácie, ktoré môžu šokovať a byť pre konkrétne osoby nepríjemné. Verejnosť má pritom právo byť informovaná tak, aby mala podklady pre posúdenie nielen odbornej, ale aj morálnej spôsobilosti politika vykonávať činnosti dotýkajúce sa verejných záujmov. Ako z dokazovania vyplynulo, predmetný článok čerpal z dokumentov zverejnených na Z..Z..G., podľa ktorých žalobkyňa ako politička komunikovala s diplomatickými predstaviteľmi E. o vnútorných záležitostiach strany P. -P., nešlo teda o informácie súkromnej povahy, ale o vec verejného záujmu, z čoho taktiež plynie nízka intenzita zásahu do osobnostných práv. 16.3.4. Ďalším dôležitým kritériom je zodpovedanie otázky KDE bol namietaný článok uverejnený, keď vo všeobecnosti platí, že čím väčšia je distribúcia danej informácie, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Tak ako uviedol odvolací súd, toto kritérium je potrebné hodnotiť v spojení s kritériom autora, ktorého privilegované postavenie môže jeho význam neutralizovať. Informácia, t.j. predmetný článok bol uverejnený v denníku P. s celosloven-skou pôsobnosťou a na spravodajskom portáli Z..P..sk, ktorý je prostredníctvom internetu celosvetovo dostupný, pričom sám žalovaný v konaní uviedol, že počet výtlačkov denníka P. predaných dňa XX.XX.XXXX (v ktorom bol uverejnený predmetný článok) bol XX.XXX kusov, počet kliknutí na predmetný internetový článok bol v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (kedy sa uskutočnili voľby do V. U.) XXX XXX a do podania vyjadrenia žalovaným dňa 16.11.2016 bol XXX XXX a počet kliknutí na diskusiu pod internetovým článkom v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol XXXXX. Išlo teda o hromadne distribuovanú informáciu, čo by zodpovedalo najvyššej ochrane osobnostných práv s podstatnou mierou zásahu, avšak podľa názoru súdu zohľadneniu neutralizačnej spojitosti s kritériom autora - novinára a žalovaného ako vydavateľa novín a prevádzkovateľa spravodajského portálu zodpovedá stredná miera zásahu do osobnostných práv. 16.3.5. Vo vzťahu ku kritériu KEDY bol namietaný článok uverejnený z dokazovania vyplynulo, že v printovej forme bol článok uverejnený XX.XX.XXXX a v internetovej forme ešte večer XX.XX.XXXX, po tom ako žalovaný získal informácie z webovej stránky Z.. V danom čase žalobkyňa kandidovala vo voľbách do V. U., ktoré sa konali XX.XX.XXXX. Práve načasovanie zverejnenia žalobkyňa pociťovala ako obzvlášť závažnú skutočnosť, nakoľko práve vrcholila jej volebná kampaň, ktorú zverejnenie článku významne ovplyvnilo a ako uviedla, na reakciu mala v dôsledku blížiaceho sa volebného moratória minimum času. Z dokazovania je zrejmé, že článok bol žalovaným zverejnený v období vrcholiacej volebnej kampane žalobkyne a jeho dopad bol tým výrazne zosilnený, avšak ako uviedol odvolací súd, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že išlo o obdobie, kedy má verejnosť právo na akékoľvek informácie o kandidátoch, o obdobie, kedy je možné predpokladať zvýšený záujem médií o získanie informácií o kandidátoch a to nielen aktuálnych a pozitívnych. Ak predmetné informácie uvedené v článku vyhodnotila (ako uviedla vo svojej výpovedi žalobkyňa) verejnosť a teda voliči negatívne, čo sa malo odzrkadliť vo výsledku volieb, kedy žalobkyňa, napriek tomu, že kandidovala za víťaznú stranu a mala za sebou X rokov práce v V. U. vo voľbách neuspela, nemožno to pričítať na vrub žalovaného, ktorý informoval o

dôležitej otázke verejného záujmu a teda nemožno okolnosť uverejnenia článku v predvolebnom období vyhodnotiť v neprospech slobody prejavu. 16.3.6. Poslednou otázkou testu proporcionality je otázka AKO boli informácie v namieta-nom článku zverejnené. Ako už bolo vyššie (v bode 15 rozsudku) uvedené, rozlišuje sa medzi skutkovými tvrdeniami

- faktami a hodnotiacimi úsudkami, keď evidenciu faktov je možné preukázať, zatiaľ čo pri hodnotiacich úsudkoch nie je možné skúmanie ich pravdivosti, ale skúma sa, či vychádzajú z dostatočného faktického základu. Žalobkyňa v petite I a II žaloby označila výroky z článku, ktoré sú všetky skutkovými tvrdeniami, nejde pri nich o úvahu, či hodnotenie (viď bod 6 písm. a/, b/ tohto rozsudku). Žalobkyňa namietla spôsob, obsah aj formu prezentovaných informácií, keď argumentovala, že uvedené informácie (špecifikované výroky) sú nepravdivé a keďže ide o skutkové tvrdenia žalovaný musí predložiť dôkaz pravdy, taktiež namietla, že ani prevzatie z iného zdroja - v tomto prípade z Z.- neznamená, že žalovaný si nemusí overovať pravdivosť takýchto informácií a k forme podania uvedených informácií namietla oznamovací spôsob a dokonavý slovesný vid ako aj to, že žalovaný v článku nijako čitateľa neupozornil na spornosť informácií zverejnených cez Z.. Taktiež namietla, že použitím fotografie pri uvedenom článku žalovaný zosilnil dopad do jej osobnostných práv, kedy takto spojil dojem a predstavu vyvolanú nepravdivými a pravdu skresľujúcimi informáciami s jej osobou. Ako uviedol odvolací súd, nemožno ani pri skutkových tvrdeniach vnímať kategóriu pravdivosti ako požiadavku na absolútny súlad s objektívnym stavom reality a to v každej situácii a v každom časovom okamihu. Dôležitú úlohu nepochybne zohráva zdroj, z ktorého autor čerpal. V konaní bolo preukázané, že v siedmych z ôsmych žalobkyňou špecifikovaných sporných výrokoch uverejnených v článku bol priamo odkaz, že ide o informáciu čerpanú z Z. a napriek tomu, že v jednom výroku takýto obsah absentuje, nachádza sa v ďalšej vete článku obsahovo náležiacej k predmetnému výroku. Po doplnení dokazovania predmetnými depešami zverejnenými cez Z., ku ktorému zaviazal súd I. stupňa odvolací súd, bolo nepochybné, že informácie (sporné výroky) pochádzajú z dokumentov zverejnených cez Z. na Z.. Z..G.. a to konkrétne z depeší uvedených v bode 10.2 tohto rozsudku. Súd konštatuje, že predmetné informácie nie sú predkladané čitateľom ako nepochybné fakty tvrdené autorom článku, pričom autor v článku vysvetlil, že čerpá z dokumentov Z. a aj povahu tohto zdroja, čo konštatoval aj odvolací súd. K tomuto len súd dodáva, že Z. a povaha tohto zdroja informácií v tom smere, že ide o nepotvrdené (a ako aj z ich pôvodne utajovaného obsahu často krát vyplýva nepotvrditeľné) informácie, je všeobecne známa kvôli rozsiahlej publikácii v médiách v širokom časovom spektre. Sporné výroky je nutné vnímať v celkovej súvislosti, nie izolovane a gramaticky, že autor oznamovacím spôsobom a dokonavým vidom vyjadril nepravdivé tvrdenie. V súvislosti so žalobkyňou namietaným nezbavením sa povinnosti aj v prípade prevzatia informácie overiť jej pravdivosť poukázal už odvolací súd na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi sama potvrdila (a potvrdila to aj svedkyňa L.. P.), že v rozhodnom čase prichádzala do kontaktu so zástupcami cudzích štátov na Slovensku. Odvolací súd sám uviedol, že požadovať od autora článku, aby preukazoval pravdivosť rozhovorov, ktoré boli obsahom odtajnených depeší zverejnených na webovej stránke Z. nemožno považovať za udržateľné. Po zhodnotení uvedeného súd teda dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by žalovaný použil nepravdivé skutkové tvrdenia, keď použil len informácie čerpané z predmetných depeší, tieto nijako nekomentoval, teda ich charakter nemožno vyhodnotiť ako difamačný. Zverejnením fotografie žalobkyne sa žalovaný nedopustil protiprávneho konania, keď túto zverejnil v súlade s tzv. „spravodajskou licenciou“ vyplývajúcou z vyššie cit. .

17. Vyhodnotením uvedeného testu proporcionality súd dospel k záveru, že právom na slobodu prejavu žalovaného nedošlo k takému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ktorý by prekročil hranice primeranosti, nakoľko bola v danom čase osobou verejného záujmu ako politička, tvrdené informácie boli predmetom verejného záujmu, boli publikované v čase pred voľbami do V. U., kedy verejnosť má právo na informácie o odbornej aj morálnej spôsobilosti jednotlivých kandidátov a najmä nešlo o nepravdivé tvrdenia žalovaného, ale o spravodajské informácie prevzaté z Z., čo autor článku aj riadne uviedol, vlastné hodnotenie k predmetným výrokom nevykonal a žalobkyni poskytol aj priestor na vyjadrenie sa. Obmedzenie práva žalovaného na slobodu prejavu v tomto prípade by bolo podstatným zásahom do tohto jeho práva.

18. Žalobkyňa sa domáhala v časti III. žalobného petitu aj odstránenia diskusných článkov uverejnených k internetovému článku v sekcii DISKUTUJTE. V tejto časti po vrátení veci krajským súdom taktiež upravila petit, keď pôvodne sa domáhala odstránenia všetkých diskusných príspevkov, čo následne upravila v zmysle právneho názoru krajského súdu a domáhala sa odstránenia ňou presne špecifikovaných príspevkov a teda takto upravený petit súd vyhodnotil ako určitý a vykonateľný. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na obsah ňou špecifikovaných diskusných príspevkov došlo nimi k

zásahu do jej osobnostných práv, pričom tieto žalovaný dosiaľ napriek podanej žalobe nezmazal a sú stále zverejnené a dostupné pod uvedeným internetovým článkom. Žalovaný v konaní v rámci obrany poukázal na z.č. a uviedol, že ako prevádzkovateľ nezodpovedá za protiprávne informácie vložené na web tretími osobami, ak o nich nevie. Žalobkyňa ho nežiadala o odstránenie príspevkov, on sám vlastnými mechanizmami odstránil niektoré príspevky pred podaním žaloby a taktiež po jej podaní, avšak tie, ktoré podľa jeho názoru neprekračovali hranice prípustnej kritiky (vrátane žalobkyňou špecifikovaných príspevkov) ponechal. Súd k uvedenému nároku uvádza, že v konaní žalobkyňa potvrdila, že sama po uverejnení článku nežiadala žalovaného o odstránenie komentárov. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného, keď v zmysle vyššie cit. a z.č. žalovaný aj keď je poskytovateľom služieb, nezodpovedá za informácie ak nevie o ich protiprávnosti. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaný dozvedel o sporných komentároch pred podaním žaloby. Súd však prisvedčil žalobkyni v tom, že podaním žaloby žalovaný získal vedomosť o tom, že žalobkyňa namieta diskusné príspevky, pričom nebolo sporované zo strany žalobkyne jeho tvrdenie, že niektoré zmazal, bolo však preukázané, že sporné špecifikované diskusné príspevky sú dosiaľ zverejnené pod predmetným článkom. Súd teda posudzoval, či po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k porušeniu povinností v zmysle , z.č. . V rámci tohto skúmania bolo kľúčové zodpovedanie otázky, či šlo v prípade špecifikovaných komentárov o protiprávne informácie. Po preskúmaní predmetných komentárov súd dospel k záveru, že táto podmienka nie je naplnená. Predmetné komentáre sú síce sarkastické, ironické a zosmiešňujúce, avšak nie vyhrážajúce, bez vulgarizmov a nadávok, neprekračujú teda podľa posúdenia súdu hranicu prípustnej kritiky, keďže žalobkyňa pôsobila v danom čase ako politička, nebola teda súkromnou osobou a ako už súd uviedol, hranice prijateľnej kritiky verejne činnej osoby sú oveľa širšie ako u osoby súkromnej. Žalobkyňa argumentovala rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež ESĽP) vo veci R. J. proti V. (sťažnosť č. 64569/09), ktorý je podľa potrebné aplikovať na predmetný prípad a v zmysle ktorého je žalovaný zodpovedný za obsah komentárov, ktoré boli k internetovému článku uverejnené. Súd však ako dôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného spočívajúcu v argumentácii, že ESĽP v predmetnom rozsudku presne vymedzil podmienky, kedy je predmetné rozhodnutie aplikovateľné na vec. V danom prípade šlo o komentáre extrémneho charakteru (komentáre boli urážlivé, výhražné a ohováračské), spoločnosť R. J. mala nedostatočný mechanizmus filtrovania, umožnila anonymnú diskusiu účastníkov bez možnosti ich spätnej identifikácie a bola tam nízka sankcia uložená vnútroštátnymi súdmi (320 eur). Dané rozhodnutie teda nie je možné aplikovať na tento prípad, keď ako už súd uviedol, mal za to, že komentáre neprekročili prípustnú mieru kritiky. Súd len podotýka, že aj keď výška nemajetkovej ujmy závisí od rozhodnutia súdu, žalobkyňa žiadala priznať náhradu nemajetkovej ujmy za zverejnené články aj komentáre v nepomerne vyššej sume a to vo výške 20.000,- eur. Žalobkyňa namietala aplikáciu rozhodnutia ESĽP vo veci U. proti Š., k čomu súd len uvádza, že žalovaný sa nedomáhal jeho aplikácie, len uviedol, že od veci R. J. proti V. ESĽP korigoval svoje názory, čo sa napr. prejavilo v jeho rozhodnutí U. proti Š., keď súd len záverom uvádza, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať v tejto veci, keďže v danom prípade nešlo o zhodné skutkové a právne okolnosti použiteľné na toto konanie (aj keď v ňom šlo o článok a komentár nepodnecujúci nenávisť a násilie, vec sa ale týkala malej neziskovej organizácie, ktorá článok a komentár zverejnila, na stránke bolo upozornenie, že organizácia komentáre nekontroluje a nefiltruje a za ich obsah zodpovedá autor, pričom tieto boli po upozornení dotknutej súkromnej osoby, že ide o nepravdivé informácie vymazané a organizácia sa ospravedlnila).

19. V konaní si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému za porušenie práva na ochranu osobnosti nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- eur, ktorú preukazovala výpoveďou svojou, svedkyne L.. C. P. ako jej zamestnankyne a vedúcej volebnej kampane a výpoveďou svojej sestry I.. L. M.ď, R.. Pri posudzovaní nároku na nemajetkovú ujmu súd skúma, či došlo k zásahu objektívne spôsobilému vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv fyzickej osoby, protiprávnosť tohto zásahu a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. Keďže súd dospel k záveru (viď bod 17 a 18 tohto rozsudku), že v predmetnom prípadne nedošlo ani zverejnením článku a v ňom uvedených výrokov, ako ani zverejnením špecifikovaných diskusných komentárov k neprimeranému zásahu do osobnostných práv žalobkyne a tento zásah teda nebol protiprávny, uvedený nárok vyhodnotil ako nedôvodný. Len na margo súd s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu uvádza, že ak žalobkyňa tvrdila, že článok spôsobil zníženie jej mena, dobrej povesti, cti, vážnosti a dôstojnosti, občianskej, politickej, spoločenskej ako aj morálnej bezúhonnosti, bolo jej dôkazným bremenom toto preukázať. Žalobkyňa však neuniesla toto dôkazné bremeno, keď bez predloženia objektívne relevan-tných podkladov, len výpoveďou svojou a svojej spolupracovníčky L.. C. P. nepreukázala príčinnú súvislosť medzi publikovaním článku a jej neúspechom vo voľbách. Súd taktiež k argumentácii o širokej medializácii predmetných informácií o

žalobkyni v iných médiách poznamenáva, že medializácia informácií inými subjektami nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného za takéto zverejnenie.

20. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a žalobu zamietol.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v spore proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Z tohto dôvodu mu súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% . 22.1. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.