Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcu: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, za účasti intervenienta na strane žalovaného - JUDr. Eva Šteinerová, súdna exekútorka, Exekútorský úrad so sídlom D. O. D. S., ul. U., č. X, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -161 zo dňa 09. mája 2019, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV. potvrdzuje.

Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Intervenient na strane žalovaného m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -161 zo dňa 09.05.2019 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 162,16 eur (výrok I.). Žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Intervenientovi súd náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3.033,59 eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora spočívajúcej v nezákonnom vymožení jeho peňažných prostriedkov zo mzdy v žalovanej sume. Napriek tomu, že ako dedič po pôvodnej povinnej v exekučnom konaní zodpovedá za jej dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva, pričom dedičstvo bolo predĺžené, súdny exekútor nemal voči nemu pokračovať vo vymáhaní exekučnej pohľadávky. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, považujúc nárok v celom rozsahu za nedôvodný, keďže nie je daná existencia zákonom vyžadovaných predpokladov pre jeho vznik. Dňa 04.04.2019 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 162,16 eur späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že si v žalobe nesprávne vyčíslil výšku v sume 3.033,59 eur, ale v konečnom dôsledku mu bola zrazená len suma 2.871,43 eur, preplatok vo výške 162,16 eur mu bol vrátený. Súd podľa , ďalej len „“ konanie v tejto časti zastavil. Súd za nesporné považoval, že intervenient na strane žalovaného/súdny exekútor vykonával exekúciu sp. zn. proti povinnej G. A., ktorá v priebehu konania zomrela a v dedičskom konaní sp. zn. po nej dedili synovia F. A. a O. A., každý v polovici. Dedičstvo bolo predĺžené,

pokiaľ ide o aktíva - každý z nich dedil 3.109,93 eur. Žalobcovi bola vykonaná zrážka zo mzdy v sume 2.871,43 eur, preplatok 162,16 eur bol vrátený. Sporným v konaní bolo: 1/ či v danom prípade ide o nesprávny úradný postup - či sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, či existuje právny titul uplatneného nároku, či z zexekuovanú sumu možno považovať za škodu, 2/ či žalobca postupoval podľa , , 3/ či žalobca uspokojil všetky uplatnené dlhy v dedičskom konaní a tým vyčerpal celú cenu dedičstva, 4/ či konanie vo veci sp. zn. je zaväzujúce pre súd v tomto konaní. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. , , , , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, , , , , , , a / , ďalej len „“. Súd mal za to, že nie je daná kumulatívna existencia zákonom vyžadovaných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, že súdny exekútor konal v plnom rozsahu v súlade so zákonom, neporušil žiadne z ustanovení, týkajúce sa výkonu exekúcie, taktiež týkajúce sa prechodu záväzkov v prípade smrti fyzickej osoby na dedičov. Postup, na základe ktorého súdny exekútor konal tak, že pokračoval v konaní so žalobcom, ako povinným, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, keďže s ním konal ako s univerzálnym sukcesorom, pôvodne povinnej. Otázkou univerzálnej sukcesie sa zaoberal aj Najvyšší súd SR (ďalej len „NS SR“), z ktorých rozhodnutí (sp. zn. , ) vyplýva, že úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na zastavenie exekučného konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok až do výšky nadobudnutého dedičstva. Taktiež to vyplýva z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. po poručiteľke G. A. vyplývajú aktíva 6.219,85 eur, pasíva 6.698,04 eur, čistá hodnota dedičstva mínus 478,19 eur, jedná sa o predĺžené dedičstvo. V danom prípade, aj keď pasíva prevyšujú aktíva, teda ide o predĺžené dedičstvo, nemá táto skutočnosť za následok, že by žalobca nezodpovedal za akékoľvek dlhy poručiteľky. Jednoznačne je potrebné odlišovať pojmy „do výšky nadobudnutého dedičstva“ a „predĺžené dedičstvo“. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca uhradil len pohľadávku súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha v sume 238,50 eur, žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by uspokojil akékoľvek iné dlhy po poručiteľke, čím by došlo k vyčerpaniu celej ceny dedičstva, v dôsledku čoho by potom žalobca za akékoľvek ďalšie dlhy nezodpovedal. Pokiaľ žalobca žiadal o odročenie pojednávania na lehotu jedného mesiaca, v ktorej by doložil doklady, ktorými by preukázal, že zaplatil iné dlhy, súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Dôvodom bola koncentrácia konania, keďže žalobca bol poučený, že má v stanovenej lehote predložiť všetky dôkazy, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pretože na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Ďalej súd uviedol, že mal tiež preukázané, že pohľadávka v exekučnej veci sp. zn. bola zabezpečená exekučným záložným právom ako prvým v poradí, ide v zmysle o prednostnú pohľadávku, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XX k. ú. P.. Súdny komisár bol povinný do pasív dedičstva zahrnúť každý dlh, ktorý zistil a napriek tomu, že tento vyplýval z LV č. XX v časti C - ťarchy nebol súdny exekútor vyzvaný na prihlásenie pohľadávky vo veci sp. zn. , čo vyplýva aj z potvrdenia Okresného súdu Žilina. Z tohto potvrdenia taktiež vyplýva, že za účelom zistenia ceny dedičstva nebol vypracovaný znalecký posudok, doložené potvrdenie realitných kancelárií alebo iný doklad, ktorým by bol ocenený dom. V dedičskom konaní teda mohlo dôjsť aj k podhodnoteniu ceny rodinného domu. V prípade, že dedičstvo bolo predĺžené mal žalobca možnosť toto odmietnuť, resp. mal postupovať podľa , , keďže k dohode medzi dedičmi a veriteľmi nedošlo, mal postupovať podľa ods. 2 a spravovať sa ustanoveniami o likvidácií dedičstva, podať návrh podľa na vydanie uznesenia, ktorým by súd vyzval veriteľov na oznámenie svojich pohľadávok, alebo postupovať podľa , kedy mohol prenechať predĺžené dedičstvo veriteľom na úhradu dlhov. V prípade, že by nedošlo ani k dohode podľa mohol súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva, ku ktorej taktiež nedošlo. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by okrem sumy 238,50 eur uspokojil iného veriteľa, akýkoľvek iný dlh, čím by došlo k vyčerpaniu celej ceny dedičstva na základe čoho by nezodpovedal za ďalšie dlhy svojej matky. Pokiaľ žalobca poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 11.11.2016 sp. zn. týkajúce sa exekúcie vedenej u rovnakého súdneho exekútora proti žalobcovi v konaní sp. zn. , ktorá bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že ide o predĺžené dedičstvo, mal súd za to, že toto rozhodnutie nemá žiaden právny význam pre posúdenie postupu súdneho exekútora v konaní sp. zn. .

Nebol viazaný týmto uznesením, stotožnil sa s vyjadrením súdneho exekútora, že v tomto konaní bola exekúcia v rozpore so zákonom vyhlásená za neprípustnú, on mal pokračovať v exekučnom konaní podľa s dedičmi povinnej a nebolo ani potrebné rozhodovať o zmene účastníka konania, keďže išlo o univerzálnu sukcesiu. Taktiež považoval za zavádzajúce tvrdenie, že pokiaľ pohľadávka nebola prihlásená do dedičského konania ako pasívum, oprávnený nemá nárok domáhať sa jej zaplatenia od právnych nástupcov zomrelej povinnej. Súdny exekútor nebol oprávnený podať proti tomuto uzneseniu odvolanie okrem trov konania, pričom oprávnený sa neodvolal, a preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. K judikátom, na ktoré poukázal žalobca, súd uviedol, že tieto sú právne irelevantné pre toto konanie, nedotýkajú sa otázky podstatnej pre vyriešenie dôvodnosti nároku žalobcu, teda či zodpovedá, resp. nezodpovedá za dlhy poručiteľky do výšky ním zdedeného majetku. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalovaný v konaní mal plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorých výšku vyčísli vyšší súdny úradník. U intervenienta súd nemal preukázané, že by mu v konaní vznikli trovy, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Odvolaním napadol výroky II. a III. predmetného rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Názor žalovaného a intervenienta na jeho strane, že on v konaní nepreukázal, že by uspokojil akékoľvek iné dlhy, okrem sumy 238,50 eur čím by došlo k vyčerpaniu ceny dedičstva, s ktorým sa stotožnil okresný súd, považoval za nesprávny. Podľa neho je potrebné skúmať hodnotu majetku podľa osvedčenia o dedičstve po jeho matke (sp. zn. , , správne 281/2010 - pozn. odvolacieho súdu), v zmysle ktorého je dedičstvo predĺžené, keďže čistá hodnota dedičstva bola stanovená na mínus 478,19 eur. Súdny exekútor súčasne mohol a mal prihlásiť pohľadávku, ktorú vymáhal do dedičského konania, čo však neurobil. Považoval za právne záväzné osvedčenie o dedičstve po matke, ktoré ho zaväzuje k zaplateniu pohľadávok uvedených v časti B - pasíva, pričom medzi uvedenými pohľadávka, ktorú exekuoval súdny exekútor nie je. Podľa neho je nesprávny právny záver súdu, že ktokoľvek iný ako subjekty uvedené v časti B - pasíva, osvedčenia o dedičstve, môžu od neho žiadať zaplatenie pohľadávok po zomrelej, a to iba z toho dôvodu, že nepredložil súdu dôkazy o tom, že zaplatil predmetné pasíva iným veriteľom, čím by sa vyčerpala hodnota dedičstva. K plateniu predmetných pasív uvedených v osvedčení o dedičstve môže dôjsť aj v budúcnosti. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na chybný výklad ustanovenia majúc za to, že slovami „cena nadobudnutého dedičstva“ mal v prípade prechodu dlhov zákonodarca na mysli plusovú hodnotu dedičstva, teda sumy, o ktorú aktíva dedičstva presahujú pasíva. V tomto prípade však pasíva dedičstva prevyšujú jeho aktíva, teda o plusovej hodnote dedičstva nemôže byť ani reč. Poukázal na to, že dedičské právo v Slovenskej republike vychádza zo zásady, že finančná situácia žiadneho dediča sa dedením nesmie zhoršiť. Bolo by teda v rozpore s dobrými mravmi a zásadou ekvity, ak by mu súd nepriznal právo na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym postupom súdneho exekútora, nakoľko i súdny exekútor si musí byť vedomý, že uvedené dedičstvo bolo predĺžené a ďalším konaním súdneho exekútora na podklade osvedčenia o dedičstve sp. zn. , došlo k zhoršeniu jeho finančného postavenia, a to výrazným spôsobom. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu, že výsledok exekučného konania Okresného súdu Čadca sp. zn. bol nesprávny a nemá absolútne žiaden právny význam pre posúdenie postupu súdneho exekútora v konaní sp. zn. . Podľa neho má pre toto konanie zásadný význam, nakoľko ide o konanie, ktoré s týmto konaním bezprostredne súvisí. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rovnako ako v danom prípade - sp. zn. - ani vo veci sp. zn. sa nezistilo, či predĺžené dedičstvo tvorí aj pohľadávka, ktorá bola vymožená v konaní sp. zn. , pričom súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. správne uviedol, že: „Ak pohľadávka vymáhaná v tomto konaní nebola do dedičského konania po zomrelej povinnej prihlásená ako pasívum, oprávnený nemá nárok domáhať sa jej zaplatenia od právnych nástupcov zomrelej povinnej, na ktorých prešli dlhy titulom nadobudnutia predĺženého dedičstva“. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že voči nemu bola začatá a vykonávaná nezákonná exekúcia, čo jednoznačne vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu v Čadci zo dňa 11.11.2016 sp. zn. . Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť mu škodu vo výške 2.871,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne za obdobie od 16.11.2017 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný má voči nemu nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že výroky I. a IV. rozsudku zostávajú nedotknuté. Alternatívne navrhol, ak by súd mal za preukázané, že výsledky doterajšieho konania nepostačujú na vydanie rozsudku, rozsudok

okresného súdu vo výrokoch II. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že výroky I. a IV. rozsudku zostávajú nedotknuté, pričom žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Intervenient na strane žalovaného/súdny exekútor sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a to v bode I. k predmetu exekúcie, v bode II. k exekúcii vo veci sp. zn. a v bode III. k osvedčeniu o dedičstve sp. zn. , -87 zo dňa 21.01.2011. V bode IV. uviedol, že žalobca ani v odvolaní nepreukázal, že skutočne okrem sumy 238,50 eur neuhradil ako povinný v exekúcii žiadny iný dlh, t. j. nepreukázal, že by ešte niekomu inému uhrádzal dlh. Podľa neho žalobca nerozlišuje pojmy „cena nadobudnutého dedičstva“ a „čistá hodnota dedičstva“, a to napriek tomu, že tieto pojmy sú celkom odlišné, stotožňuje ich. K tomu, že on ako súdny exekútor mohol a mal prihlásiť pohľadávku do dedičského konania okrem vyjadrení v bode I. dodal, že bolo práve povinnosťou žalobcu, aby do dedičského konania uviedol túto pohľadávku ako pasíva a rovnako bolo povinnosťou súdneho komisára pri zisťovaní všetkých dlhov povinnej zomrelej, aby žiadal od súdneho exekútora prihlásenie pohľadávky do dedičského konania - teda zo strany súdneho exekútora to bolo jednoznačne porušenie zákona. Súdny exekútor uviedol i to, že žalobca si musí uvedomiť, keď poznamenáva, že k úhrade predmetných pasív, uvedených v osvedčení o dedičstve v časti B - pasíva, môže dôjsť aj v budúcnosti, mať na mysli aj skutočnosť, že na nehnuteľnosti povinnej bolo zriadené exekučné záložné právo, ide o prednostnú pohľadávku, ktorá sa musí podľa uhradiť pred ostatnými pohľadávkami. Ich pohľadávka je na LV zapísaná v časti C - ťarchy v poradí ako prvá. K uvádzaniu žalobcu, že finančná situácia žiadneho dediča sa dedením nesmie zhoršiť, poukázal na to, že mu zostal majetok, ktorý zdedil po svojej matke, nehnuteľnosti vedené na LV č. XX k. ú. P., ktorého je spoluvlastníkom v podiele 1/2. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, o aké dobré mravy a zásady ekvity žalobcovi ide, keďže ich neuviedol. Pokiaľ ide o uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 11.11.2016, ktoré sa týka exekučnej veci sp. zn. , k tomu sa vyjadril v bode II. a dodal, že skutočnosť, že toto uznesenie je právoplatné ešte neznamená, že je vydané v súlade so zákonom. S dôvodmi žalobcu uvedenými v odvolaní nemožno súhlasiť, pretože nemajú oporu v zákone, či v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, resp. stanovisku alebo náleze Ústavného súdu SR. V závere opakovane uviedol, že podľa , exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. VII ods. 2 a 5 SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Súdny exekútor v exekučnej veci sp. zn. nie je viazaný uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 11.11.2016, pretože toto uznesenie nebolo vydané v exekučnom konaní . Ani jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, resp. ČR, ktoré uviedol žalobca sa nezaoberá otázkou predĺženého dedičstva. Notár v osvedčení o dedičstve iba zo sumy nadobudnutého dedičstva odčítal sumu prihlásených pohľadávok, avšak nie je to dôkaz toho, že tieto pohľadávky z prihlásených pohľadávok boli aj skutočne veriteľom uhradené.

4. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnej reakcii (replike) na vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného/súdneho exekútora uviedol, že jeho tvrdenie, že rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. v konaní sp. zn. vedenej u rovnakého súdneho exekútora, nie je pre súdneho exekútora záväzné, nakoľko sa netýka v súčasnosti riešenej exekúcie sp. zn. EX 266/1999 môže byť v rámci exaktného výkladu pravdivé, avšak súdny exekútor, ktorý je orgánom ochrany práva musí dbať i na to, aby bola zachovaná konzistentnosť rozhodovania orgánov verejnej moci. Z toho dôvodu sa žalobca domnieva, že odvolací súd ako orgán, ktorý má dbať na konzistentnosť súdnych rozhodnutí by mal, na základe rozhodnutia v spore vychádzať z toho, že exekúcia vedená súdnym exekútorom bola neprípustná, teda že bola vedená nezákonne a jemu bola spôsobená škoda v rozsahu vyexekuovanej sumy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. , z obsahu ktorého vyplýva, že v prípade, že ak súd už právoplatne rozhodol o neprípustnosti exekúcie, tak nemôže súd v skutkovo totožnej veci vychádzať z toho, že exekúcia bola prípustná. V závere uviedol, že je viazaný rozhodnutím o dedičstve po svojej matke na zaplatenie jej dlhov, v rozhodnutí o dedičstve uvedených veriteľov a týmto je povinný splatiť dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Tento okruh osôb nie je možné podľa jeho názoru rozširovať, na základe svojvoľného rozhodnutia súdneho exekútora vykonať exekúciu voči dedičom povinného, ktorého dedičstvo je predĺžené a súčasne pohľadávka súdneho exekútora nie je uvedená v zozname pasív dedičstva. To, do akej miery došlo k vyplateniu dlhu poručiteľky veriteľom uvedeným v osvedčení o dedičstve do súčasnej doby, je právne irelevantné, nakoľko ako bolo právo

(v tomto prípade veriteľom) priznané súdnym rozhodnutím, premlčacia doba je desaťročná, čiže ešte stále plynie a veritelia sa môžu kedykoľvek v priebehu tohto času domáhať plnenia od neho, ktorý bude povinný ich titulom toho, že ich pohľadávky sú uvedené v rozhodnutí o dedičstve, pričom však v takomto prípade by došlo k porušeniu základnej zásady dedičského práva platného v Slovenskej republike, a síce že dedením sa nemôže zhoršiť ekonomické postavenie dedičstva.

5. Intervenient na strane žalovaného/súdny exekútor k replike žalobcu (duplike) uviedol, že na uznesenie NS SR sp. zn. nemožno v danom prípade poukazovať, pretože sa týka celkom inej - odlišnej veci. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že svojvoľne vykonal exekúciu vedenú voči dedičovi povinného, keďže pohľadávka nie je vedená v zozname pasív a uviedol tiež, že ani pohľadávky súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha - exekučné konania vedené pod sp. zn. a neboli prihlásené do dedičského konania zomrelej - povinnej. Žalobca sa podľa neho mylne domnieva, že súpis pasív, ktoré sú vedené v osvedčení o dedičstve je exekučným titulom a že veritelia sa v priebehu 10 rokov môžu domáhať plnenia od žalobcu. Predmetné osvedčenie o dedičstve nie je spôsobilým exekučným titulom z toho dôvodu, že nedisponuje vlastnosťou materiálnej vykonateľnosti, to znamená, že v tomto osvedčení o dedičstve nie je výslovné zaviazanie sa dediča na splnenie konkrétnej povinnosti.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými stranami konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. , z nasledovných dôvodov:

7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 162,16 eur zastavil, nakoľko žalobca zobral dňa 04.04.2019 žalobu v časti späť a žiadal konanie zastaviť. Ďalším výrokom súd žalobu odvodzujúcu od nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho v nezákonnom vymožení jeho peňažných prostriedkov zo mzdy v uplatňovanej sume na základe exekúcie ako od dediča pôvodne povinnej napriek tomu, že dedičstvo bolo predĺžené, zamietol. Dôvodom bolo, že súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom a svojím konaním sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k vzniku škody, neexistovala teda ani príčinná súvislosť a súd mal tak za to, že žalobca nepreukázal ani jeden zákonný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a intervenientovi náhradu trov konania nepriznal.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal procesným postupom súdu prvej inštancie predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ) a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní v súvislosti s postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vzhľadom na nesprávne posúdenie osvedčenia o dedičstve, z ktorého vyplýva, že dedičstvo po poručiteľke bolo predĺžené.

10. Podľa SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

11. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

12. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípad ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

13. Podľa ust. účinného ku dňu 16.08.2010 (ku dňu smrti poručiteľa) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (ods. 1). Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu (ods. 2).

14. Podľa ust. 471 účinného ku dňu 16.08.2010 (ku dňu smrti poručiteľa), ak je dedičstvo predĺžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom (ods. 1). Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpania.

15. V danej veci z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke G. A., zomrelej dňa XX.XX.XXXX sp. zn. , D not 281/2010 zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že aktíva predstavujúcu sumu 6.219,85 eur, pasíva sumu 6.698,04 eur a čistá hodnota dedičstva mínus 478,19 eur (jedná sa o predĺžené dedičstvo). Dedičstvo nadobudli dedičia - žalobca a O. A., každý v podiele 1-ica.

16. Jednou zo základných zásad dedičského práva vôbec je, že dedením sa nemôže zhoršiť majetková situácia dediča. Preto je zodpovednosť dediča za záväzky poručiteľa dedičstvo ťažiace limitovaná výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ide o zásadu „pro viribus hereditatis“, teda o limitáciu zodpovednosti dediča za záväzky poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť za dlhy poručiteľa je limitovaná stavom aktív dedičstva. Ak je dedičstvo predĺžené, teda pasíva prevyšujú aktíva, môžu sa dedičia chrániť pred neželanými dôsledkami spojenými so splynutím dedeného majetku s ostatným majetkom dediča tak, že sa dohodnú s veriteľmi o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov ( ), alebo dôjde k likvidácii dedičstva ( ). Vzhľadom na uvedené zodpovednosť za dlhy poručiteľa zakotvená v sa má vzťahovať na dediča vždy, teda aj v prípade predĺženého dedičstva. Táto skutočnosť preto nemá za následok, že by žalobca nezodpovedal za akékoľvek dlhy poručiteľa. Odvolací súd preto námietku žalobcu poukazujúceho v odvolaní v súvislosti s hodnotou majetku na osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého dedičstvo bolo predĺžené, nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v odvolaní namietal, že súdny exekútor mohol a mal prihlásiť pohľadávku, ktorú vymáhal do dedičského konania, čo však neurobil nakoľko z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke vyplýva, že pohľadávka, ktorú exekuoval medzi uvádzanými pohľadávkami nie je. Podľa odvolacieho súdu z ust. vyplýva priama zákonná zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa bez toho, aby bolo nevyhnutné výslovne ukladať túto povinnosť v dedičskom rozhodnutí. Právna úprava dedenia teda nemá žiadne ustanovenie o tom, že dlh poručiteľa zanikne, ak nebol do dedičského konania veriteľom prihlásený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 22.07.2010, podľa ktorého ak oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosti fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle ust. z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený.

Odvolaciu námietku žalobcu, že došlo k chybnému výkladu ust. súdom prvej inštancie majúc za to, že slovami „cena nadobudnutého dedičstva“ mal v prípade prechodu dlhov zákonodarca na mysli plusovú hodnotu dedičstva, teda sumy o ktorú aktíva dedičstva presahujú pasíva, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Zodpovednosť za dlhy poručiteľa je limitovaná stavom aktív dedičstva. Stotožnil sa preto so záverom okresného súdu vychádzajúcim ako z ceny nadobudnutého dedičstva - aktív a teda sumy 6.219,85 eur a tým, že každý z dedičov zdedil svoj zákonný podiel 1-icu a teda žalobca nadobudol majetok v sume 3.109,93 eur (1/2-ica zo sumy 6.219,85 eur). Žalobca v odvolaní tiež nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že výsledok exekučného konania Okresného súdu Čadca sp. zn. (sp. zn. EX 720/1999) (uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 11.11.2016 týkajúcom sa ako povinnej - poručiteľky bola exekúcia vyhlásená za prípustnú a zastavená z dôvodu, že dedičstvo po povinnej bolo predĺžené a ani nebolo zistené, či predĺžené dedičstvo tvorí pohľadávka vymáhaná v uvedenom konaní) bol nesprávny a nemá absolútne žiaden právny význam pre posúdenie postupu súdneho exekútora v konaní sp. zn. (vec vedená u Okresného súdu Čadca sp. zn. ), naopak on sa domnieva, že konanie ktoré bolo právoplatne skončené má zásadný význam, nakoľko ide o konanie, ktoré s týmto konaním bezprostredne súvisí. Odvolací súd na túto námietku neprihliadol, nakoľko išlo o samostatné exekučné konania, hoci boli o vedené voči povinnej - poručiteľke. Bol názoru, že právoplatné rozhodnutie vydané v exekučnom konaní je subjektívne záväzné len pre týchto účastníkov exekučného konania s poukazom na ust. , a Výsledok exekučného konania vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. (sp. zn. ) nie je preto záväzný pre rozhodovanie v následných obdobných veciach, hoci sa týkajú toho istého účastníka konania, ako v danom prípade žalobcu v exekučnej veci sp. zn. . Napokon žalobca považoval za nesprávny názor žalovaného a intervenienta na jeho strane, že on v konaní nepreukázal, že by uspokojil akékoľvek iné dlhy, okrem sumy 238,50 eur čím by došlo k vyčerpaniu ceny dedičstva, s ktorým sa stotožnil okresný súd. Podľa odvolacieho súdu zo spisu vyplýva, že žalobca uhradil len pohľadávku súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kadúcha v sume 238,50 eur, ale žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by uspokojil akékoľvek iné dlhy po poručiteľke, čím by došlo k vyčerpaniu celej ceny dedičstva, v dôsledku čoho by potom žalobca za akékoľvek ďalšie dlhy nezodpovedal.

17. Vzhľadom na uvedené námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov nie sú podľa odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku o nepreukázaní zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej žalobe. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a to vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a to vrátane výrokov III. a IV. o trovách konania, ktoré neboli osobitne napadnuté odvolaním. Vo výroku I., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 162,16 eur zastavil sa toto rozhodnutie nedotýka, nakoľko nebolo napadnuté odvolaním.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný v celom rozsahu. Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní písomne nereagoval na odvolanie žalobcu, a teda mu preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, náhradu týchto nepriznal. Intervenientovi na strane žalovaného/súdnemu exekútorovi, ktorý naopak reagoval písomným vyjadrením i duplikou, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).