Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25Co-59-2020.pdf
PDF · 78.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Knieža, občianske združenie, so sídlom Nábrežie mládeže 564/61, Nitra, IČO: 42 209 731, zastúpeného: S.. Z. N., so sídlom Námestie slobody 16, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanej: Obec Alekšince, so sídlom Alekšince 389, IČO: 00 307 726, zastúpenej: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. novembra 2019 č.k. 17C/85/2018-171, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej týkajúcej sa trov konania (výroky II. a III.) p o t v r d z u j e.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 138, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (CSP). Dôvodom zastavenia bolo späťvzatie žalobcu. Žalovanej priznal náhradu trov konania, pretože žalobca podal zjavne nedôvodnú žalobu, o čom bol žalobca aj upozornený a následne vyzvaný na späťvzatie žaloby.
2. Žalobca podal odvolanie voči výrokom o trovách konania v zákonom stanovenej lehote. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že späťvzatie sa uskutočnilo výlučne z dôvodu, že sa po podaní žaloby dozvedel rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na posúdenie platnosti zmluvy o budúcej zmluve, ktorej plnenia a nahradenia prejavu sa domáhal. Rozhodujúce skutočnosti žalovaná pred žalobcom tajila a to napriek rokovaniam a predžalobným výzvam. Potup žalovanej v konaní a procese uzatvárania zmluvy a právnych následkov jej plnenia považuje za špekulatívny, konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Vadným postupom žalovanej mu vznikla škoda, nemohol sa v tomto konaní domôcť svojich práv, preto zobral žalobu späť, v záujme hospodárnosti, ako aj šetrenia nákladov konania. Do tejto situácie sa dostal nie z vlastnej viny, ale vinou žalovanej. Tvrdil, že v tomto prípade ide jednoznačne o dôvod hodný osobitného zreteľa, on je poškodeným, na ktorého strane by malo stáť právo i starostlivosť. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej, že s ním ako predávajúca uzatvára kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a že je povinná mu nahradiť sumu 30.000 eur. Dňa 13.11.2019 bol žalobca vyzvaný súdom prvej inštancie na späťvzatie žaloby, pretože žaloba bola zjavne nedôvodná. Žalobca vzal žalobu späť dňa 20.11.2019 a súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, preto v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostali iba výroky týkajúce sa trov konania.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Odvolací súd posúdzujúc uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobcu, keďže podal nedôvodnú žalobu. V dôsledku späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené, pričom zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Odvolací súd sa týmto záverom stotožnil, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje uznesenie v napadnutej časti v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov uznesenia v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súd prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
11. Za predbežné právne posúdenie treba považovať také právne posúdenie, ktoré predchádza rozhodnutiu vo veci samej. Ak súd prvej inštancie uplatnený nárok predbežne právne posúdil, a pritom dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, bol potom povinný v zmysle § 138 CSP vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Uvedená výzva dala možnosť žalobcovi, aby mohol predniesť svoje prvé alebo akékoľvek ďalšie právne posúdenie, ktoré by zdôvodňovalo danosť ním uplatneného nároku. Na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 13.11.2019 však žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 20.11.2019 podanie, ktorým vzal žalobu späť.
12. Námietku žalobcu, podľa ktorej späťvzatie sa uskutočnilo, pretože sa dozvedel rozhodujúce skutočnosti a žalobu vzal späť z dôvodu pochybení pri uzatváraní zmluvy na strane žalovanej, ktoré zavinila výlučne žalovaná, o ktorých žalobca nemal v čase podania žaloby vedomosť, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Späťvzatie žaloby sa uskutočnilo po výzve súdu prvej inštancie z dôvodu, že žaloba sa javila po predbežnom posúdení ako nedôvodná. Zjavná nedôvodnosť žaloby spočívala v tom, že na základe žalobcom preukázaných skutkových tvrdení, by súd prvej inštancie žalobu s najväčšou pravdepodobnosťou zamietol. Keďže žalobca vzal žalobu späť, žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, a teda uvedený právny záver súdu prvej inštancie nevyvrátil. To znamená, že nemožno hovoriť o zavinení na strane žalovanej, pretože skutočnosti tvrdené žalovanou po podaní žaloby jej nemožno pričítať na ťarchu, a ani z nich vyvodiť jej zodpovednosť za zastavenie konania.
13. Rovnako bola nedôvodná námietka žalobcu, voči posudzovaniu okolností hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP). V ustanovení § 257 CSP je daná možnosť súdu zvoliť iný záver pri náhrade trov konania, než vyplýva zo všeobecných zásad, avšak musí ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Aj Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp.zn. 2M Cdo 17/2009 zo dňa 28.01.2010 uviedol, že rozhodovanie v zmysle § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznania náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Uviedol tiež, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V predmetnom konaní okolnosti hodné osobitného zreteľa preukázané neboli. Súd prvej inštancie zastavil konanie pre späťvzatie žaloby a pri určení náhrady trov konania skúmal mieru zavinenia. Preto žalobca nenaplnil predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania (výroky II. a III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v záhlaví uznesenia uviedol nesprávne identifikačné číslo žalobcu: 04 220 973. Z evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, pod registračným číslom VVS/1-900/90-39446 vyplýva, že identifikačné číslo žalobcu je: 42 209 731. Uvedené pochybenie súd prvej inštancie môže kedykoľvek napraviť vydaním opravného uznesenia postupom podľa § 224 CSP, v ktorom uvedie správne identifikačné číslo žalobcu a doručí ho stranám sporu.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).