Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-27-2020.pdf
PDF · 69.09 KB
Case nature
Subarea
7Co/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: T.I. E.K., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S.Z. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na Nám. Legionárov č. 5, proti žalovaným: X. C.Z. A., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S.Z. Č.. X, I. X. T.L. H.L., F.. XX.XX.XXXX, T.B. R. S.Z. Č.. X, právne zastúpeným JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Sládkovičovej č. 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 100 eur, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.01.2020 č.k. 19C 27/2017-184 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Výrok o trovách odôvodnil citáciou ust. § 255 a § 262 ods. 1 C.s.p. Zároveň pri rozhodovaní o trovách aplikoval ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne nemusí súd náhradu trov konania stranám sporu priznať, pričom v tomto prípade bol vedený snahou o zmierlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu aj takýmto spôsobom.
3. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o trovách, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli rozsudok vo výroku o trovách zmeniť tak, aby žalovaným bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Ako dôvod uviedli, že ust. § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno ust. § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
4. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaných je opodstatnené.
5. V danom prípade rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené citáciou ust. § 257 C.s.p. s poukazom na bližšie nešpecifikovanú snahu o zmierlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu.
Takéto všeobecné konštatovanie bez bližšej konkretizácie spôsobuje, že rozhodnutie o trovách konania je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Ústavný súd SR v Náleze z 21.10.2010 vydanom vo veci I. ÚS 248/2010 uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie § 150 O.s.p. aplikované, by malo byť precízne, pričom ex lege sa vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ust. § 257 C.s.p. preberá doterajšiu úpravu obsiahnutú v ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.
6. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
7. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
8. Možnosť primeraného použitia tohto ustanovenia i na uznesenie priamo vyplýva z ustanovenia § 234 ods. 2 CSP.
9. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci.
10. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
11. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nezrozumiteľné, resp. nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovaným, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť použitia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a následne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).