Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Csp-31-2022.pdf
PDF · 186.84 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 1 884,61 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1884,61 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1884,61 EUR od 13.08.2022 do zaplatenia všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou, podanou na Okresný súd Prievidza dňa 19.08.2022 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1884,61 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX malo dôjsť medzi žalobkyňou a žalovaným ( pod pôvodným obchodným menom C. F., a.s.) k uzatvoreniu ,,Zmluvy o úvere dobrápôžička“ č. XXXXXXXXXX. Zmluva podľa nej neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré doposiaľ nebolo zo strany žalovaného vrátené. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o úvere nemá písomnú formu: Časť 2 zmluvy označená ako Žiadosť o poskytnutie úveru túto časť zmluvy dlžník podpísal dňa XX.XX.XXXX, táto časť zmluvy je návrhom na uzatvorenie zmluvy, kedy dlžník žiada úver vo výške 6000 EUR s dobou splácania 7 rokov. Časť 4 zmluvy označená ako Zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia mala byť prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere, avšak z dôvodu zmien v obsahu oproti pôvodnému návrhu je zrejmé, že jednostranný úkon ,,prijatie návrhu“ nie sú zhodné, nakoľko zmluva o úvere uvádza výšku schváleného úveru 5000,- EUR, preto zo strany žalovaného došlo dňa XX.XX.XXXX pri prijímaní návrhu k zmenám. Z uvedeného žalobkyňa vyvodzuje nedostatok písomnej formy zmluvy, čím došlo k porušeniu §9 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Zmluva ďalej neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch resp. ich uvádza zavádzajúco a nesprávne. V zmluve absentuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru, je v nej nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru, úroková sadzba je uvedená v úžernej výške, RPMN je uvedená nesprávne rovnako ako aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve nie je správne uvedená ani celková čiastka. Žalobkyňa s poukazom na uvedené považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Ako ďalší dôvod pre konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobkyňa uvádza § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. kedy má za to, že žalovaný hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona pri posudzovaní schopnosti žalobkyne ako dlžníka splácať úver.
Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 5000,- EUR. Žalobkyňa za obdobie od 22.09.2014 do 29.10.2021 na úverový účet uhradila sumu 7078,48 EUR. Tým, že žalovaný nemá nárok na odplatu ( úroky a poplatky) za poskytnutý úver, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil vo výške 2078,48 EUR ( celkové úhrady žalobkyne 7078,48 EUR mínus výška úveru 5000,- EUR). Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1884,64 EUR za obdobie od 22.08.2019 do 30.08.2021. žalobkyňa sa dozvedela o porušení zákona pri uzatváraní zmluvy o úvere a o konkrétnej výške bezdôvodného obohatenia až postupne v priebehu prvého štvrťroka 2022 po porade so spotrebiteľskou organizáciou Združenie G. D. H. po tom ako jej boli zo strany žalovaného zaslané chýbajúce listiny k úveru a to zmluva o úvere a výpis z úverového účtu s prehľadom všetkých žalobkyňou vykonaných úhrad. Žalovaný bol žalobkyňou vyzvaný k dobrovoľnému plneniu prostredníctvom predžalobnej výzvy. Žalobkyňa si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 13.08.2022 t.j. dňom nasledujúcim po poskytnutej lehote na plnenie v predžalobnej výzve z 01.08.2022.
2.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 21.09.2022 doručeným do sporu dňa 22.09.2022. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobkyne. Považuje podanú žalobu za nedôvodnú a šikanóznu, keďže žalobkyňa v nej neopísala rozhodujúce skutočnosti pravdivo a úplne podľa procesných ustanovení § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP. Vzhľadom na generické a špekulatívne námietky žalobkyne pravidelne vznášané advokátom žalobkyne v obdobných veciach sa žalovaný domnieva, že žaloba podaná po takmer ôsmych rokoch od uzavretia zmluvy o úvere bola pravdepodobne podaná so zištným úmyslom získať domnelé bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa si je plne vedomá, že je v dlhodobom omeškaní so splácaním úveru, keď z celkovej dohodnutej úverovej čiastky úveru doposiaľ uhradila iba sumu 7078,48 EUR , žalovaný bol preto nútený dňa 7.2.2022 úver predčasne zosplatniť v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa počas 8-ročného trvania úverového vzťahu nikdy nepodala sťažnosť ani reklamáciu na poskytnuté bankové služby, neprezentovala záujem na modifikáciu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré teraz účelovo namieta. Žalovaný preto apeluje na súd, aby dôkladne skúmal motív podania tejto žaloby, keďže za daných okolností celkom zjavne nejde o ochranu práv spotrebiteľa. Snaha o modifikáciu zmluvy o úvere resp. o mimosúdne rokovanie zjavne nie je a nikdy nebola cieľom žalobkyne. O nepoctivej motivácii žalobkyne svedčí najmä skutočnosť, že žalobkyňa sa nesnažila vytýkané nedostatky zmluvy o úvere odstrániť korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda uzavretím dodatku, ale naopak smerovala okamžite k iniciovaniu súdneho konania. Preto primárnou snahou žalobkyne je evidentný záujem na získaní majetkového prospechu. Podanie žaloby po takmer 8 rokoch od uzavretia zmluvy o úvere a až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva. Žalovaný preto žiada súd, aby konanie žalobkyne posúdil aj cez prizmu dobrých mravov a zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem leadere a pacta sunt servanda, ktoré platia aj pre ,,privilegovaných“ spotrebiteľov. Dňa XX.XX.XXXX spísala žalobkyňa v prítomnosti zamestnanca žalovaného ( v danom čase Poštová banka, a.s.) nezáväznú ponuku na úver do maximálnej výšky 6000, - EUR. Po dôkladnom preskúmaní a akceptácii žiadosti o úver dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere , na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 5000,- EUR, ktorý žalobkyňa načerpala v celom rozsahu. Zmluva bola uzavretá riadne a platne. Žalovaný má za to, že v danom prípade ide o tzv. ,,učebnicový“ príklad zištného zneužitia prospotrebiteľskej legislatívy na úkor žalovaného, ktorý bol primárne uskutočnený za účelom ekonomického zvýhodnenia žalobkyne ( finančný zisk). Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno poňať ako ochranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou. Povinnosťou súdov je zohľadňovať špecifické okolnosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci. K absencii obligatórnych náležitostí zmluvy žalovaný tvrdí, že druh úveru je terminologicky označený priamo v záhlaví zmluvy o úvere ako,,dobrápôžička“ podľa názvu bankového produktu žalovaného. Druhovo ide o bezúčelový úver, čo vyplýva z formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere ako aj z dotazníka pre klienta. Hoci žalobkyňa tvrdí, že celková výška spotrebiteľského úveru je nesprávna, neuvádza akú výšku považuje za správnu, hoci evidentne sa jedná o sumu schváleného úveru 5000,- EUR. K tvrdeniu žalobkyne o úžernej výške úrokovej sadzby žalovaný tvrdí, že nie je zrejmé, z čoho toto tvrdenie žalobkyňa vyvodila, bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 21,90% ročne, pričom priemerná úroková sadzba v období 9/2014 bola podľa NBS 12,47% a teda dohodnutá úroková sadzba dvojnásobne neprevyšuje priemernú úrokovú sadzbu vo výške 12,47%
ročne úroková sadzba v zmluve neodporuje dobrým mravom ani zákonu. K výške RPMN žalovaný uvádza, že podľa čl. 4.1. zmluvy táto obsahuje tak RPMN vo výške 24,24% ročne, priemernú RPMN 16,81%, ako aj celkovú čiastku úveru vo výške 9703,20 EUR, preto nie je možné identifikovať z námietky žalobkyne, ktoré konkrétne predpoklady použité na výpočet absentovali, a v posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky RPMN. Je absurdné namietať, ak je celková výška úveru v zmluve o úvere dohodnutá v prospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa sama tvrdí, že z dohodnutej sumy 9703,20 EUR uhradila iba 7078,48 EUR. K skúmaniu bonity žalovaný uvádza, že túto generickú spotrebiteľskú námietku považuje za účelovú a v danom prípade aj ja zjavne nedôvodnú. Žalovaný riadne overoval tzv. bonitu žalobkyne pred uzavretím zmluvy a to nahliadnutím do registra a databáz Sociálnej poisťovne, spoločného registra bankových informácií a pod.. Žalovaný trvá na tom, že žiadnu povinnosť podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch neporušil a pred poskytnutím úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, t.j. na základe informácií poskytnutých žalobcom a najmä podľa údajov z príslušných registrov a databáz. Žalovaný vznáša námietku premlčania a má za to, že nárok uplatnený žalobou z 18.08.2022 vyplývajúci zo zmluvy o úvere z XX.XX.XXXX je zjavne premlčaný v 2-ročnej subjektívnej lehote ako aj v 3-ročnej objektívnej lehote. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je určujúcim moment, keď sa oprávnený dozvie o skutočnostiach, na základe ktorých môže uplatniť nárok na súde t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Pri úverových vzťahoch má dlžník vedomosť o tom, komu plní bezprostredne po uzavretí zmluvy. Dlžník uzavrel zmluvu o úvere so žalovaným dňa XX.X.XXXX a počas celého trvania zmluvy vedel, že plní v prospech žalovaného ( do 2.7.2021 Poštová banka, a.s.). Objektívna lehota sa neodvíja od subjektívnych vedomostí a pre jej začiatok je určujúce, kedy došlo k vzniku danej právnej skutočnosti. Uplynutím tejto lehoty dochádza k definitívnemu premlčaniu nároku. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia uvádza, že eviduje v posledných rokoch množstvo prípadov v obdobných spotrebiteľských sporoch, kedy žalobca v skutočnosti ani len netuší, že je v civilnom spore so svojim veriteľom a aké konkrétne nároky si uplatňuje prostredníctvom zástupcu. Žalovaný popiera nároky žalobkyne vrátane uplatneného príslušenstva a žiada súd, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
3. V replike zo dňa 12.10.2022, doručenej do sporu toho istého dňa žalobkyňa k námietke premlčania uviedla, že jej nárok je uplatnený v celkom rozsahu v rámci premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia totiž nemôže nastať skôr ako je súdom právoplatne judikované porušenie zákona, ktoré zakladá nárok na reštitučnú náhradu spotrebiteľa. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať výlučne z preukázanej vedomosti žalobcu o existencii a výške bezdôvodného obohatenia a v žiadnom prípade nemožno vychádzať iba z vedomosti predpokladanej (nález ÚS SR III. ÚS 43/2020 -48 z 12.05.2020 a rozhodnutí NS SR 5Cdo/29/2021, 7Cdo/268/2021 , rozsudok Súdneho dvora EÚ C-485/19), z týchto rozhodnutí vyplýva, že bezdôvodné obohatenie, ktoré má svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo v absencii obligatórnych náležitostí zmluvy absencia ktorých má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, začína plynúť až od okamihu určenia právneho dôvodu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda od právoplatnosti rozsudku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo rozsudku o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Týmto okamihom začína plynúť tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. K procesnej obrane žalovaného, ktorý popiera absenciu obligatórnych náležitostí spotrebiteľského úveru k druhu spotrebiteľského úveru má žalobkyňa za to, že v zmluve absentuje náležitosť – druh spotrebiteľského úveru, musí to byť v zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. V zmluve ďalej nie je vyslovene uvedená adresa predávajúceho, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák.č. 129/2010 Z.z.. Nesprávna výška RPMN je zjavne spôsobená nesprávne uvedenou výškou celkovej čiastky, pričom ide o ďalšie dve obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Tlačivo Zmluvy o úvere podpísala žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX, kedy nebol bod 4 zo strany žalovaného vyplnený, došlo k tomu až dodatočne bez dodatočného schválenia zo strany žalobkyne. K zanedbaniu odbornej starostlivosti veriteľom žalovaný doposiaľ neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že pred poskytnutím úveru mal akokoľvek preverovať bonitu žalobkyne vo väzbe na povinnosti uložené mu § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zák.č. 129/2010 Z.z.. Žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.
4. V duplike zo dňa 21.10.2022, doručenej do sporu toho istého dňa žalovaný zopakoval procesnú obranu z písomného vyjadrenia k žalobe, ktorú doplnil o tvrdenie, že z priloženej amortizačnej tabuľky je zrejmé, že celková čiastka úveru vo výške 9703,20 EUR je správna ( 82 mesačných splátok po 117,- EUR plus posledná splátka 83. je vo výške 109,20 EUR). Mesačná splátka úveru bez poistenia vo výške 117, - EUR predstavuje v danom prípade približne 1 z uznaných príjmov žalobkyne a je nesporné, že žalobkyňa mala aj po uhradení mesačnej splátky úveru dostatočnú finančnú rezervu na jej ďalšie životné náklady. K skúmaniu bonity žalovaný doplnil, že deklarovaný príjem žalobkyne ako žiadateľky banky overila z externého nezávislého zdroja (Slovenskej poisťovne) a akceptovala príjem žiadateľky vo výške 450,- EUR. Banka mala pri posudzovaní kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľky (výdavky) zo spoločného registra bankových informácií a finančná analýza v tom čase platná bola vyhovujúca na poskytnutie úveru vo výške 5000,- EUR na 7 rokov s mesačnou splátkou 117,- EUR. Z predložených dát zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa bola pred poskytnutím úveru dlhodobo zamestnaná a jej vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov dosahoval aspoň sumu 405,- EUR. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
5. V podaní, doručenom do sporu 23.1.2024 žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala zaplatiť sumu 9703,20 EUR žalovanému za predpokladu riadneho splácania úveru. Žalobkyňa doposiaľ zaplatila žalovanému sumu 7078,48 EUR. Z celkovej čiastky úveru tak zostáva nezaplatená suma 2624,72 EUR. Z výsluchu žalobkyne v jej domácom prostredí vyplynulo, že žalobkyňa sa nesprávne domnievala, že má žalobcovi vrátiť iba požičanú istinu 5000,- EUR, pričom obsah zmluvy o úvere žiadnym spôsobom neindikuje, že by malo ísť o bezodplatný úver, neznalosť žalobkyne teda bola spôsobená výlučne tým, že si riadne neprečítala zmluvu o úvere. Teda nárok žalobkyňa mylne vyvodzuje z toho, že podľa nej nemala žalovanému zaplatiť viac ako 5000,- EUR a nie z vád uvedených v žalobe, ktoré majú údajne spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Obsah žaloby v skutočnosti určil právny zástupca žalobkyne, ktorý ju z vlastnej iniciatívy kontaktoval po tom, ako sa obrátila na združenie G., žalobkyňa nebola súčinná pri príprave žaloby, po celý čas bola presvedčená, že má žalobcovi vrátiť iba sumu 5000,- EUR, čo vyplýva z jej výsluchu dňa 13.10.2023, sama pritom uviedla, že je si istá tým, že túto sumu už žalovanému uhradila. Súčet jej platieb k 29.5.2019 predstavuje sumu 5068,88 EUR, preto keďže podľa žalobkyne mala byť suma 5000,- EUR konečná k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo najneskôr 29.05.2019, o čom žalobkyňa realizujúca všetky úhrady musela vedieť. Je vylúčené, aby sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení až v priebehu prvého štvrťroka 2022 od združenia G. ako to uvádza v žalobe t.j. približne 3 roky po tom ako ,,preplatila“ sumu 5000,- EUR. Poslednú úhradu žalobkyňa realizovala 30.8.2021, v tom čase bola suma 5000,- EUR prekročená o nezanedbateľných 2078,48 EUR, čo si žalobkyňa nemohla nevšimnúť. Žalovaný zotrval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
6.Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 07.02.2024 v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného za prítomnosti ich právnych zástupcov v súlade s §180 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“). Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v jej domácom prostredí, výsluchom svedkyne, prednesmi právnych zástupcov oboch sporových strán, oboznámením obsahu súdneho spisu najmä: žalobou, Zmluvou o úvere ,,dobrá pôžička“ z XX.X.XXXX,, výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z úverového účtu, predžalobnou výzvou z 1.8.2022, vyjadrením žalovaného k žalobe z 21.9.2022, žiadosťou žalobkyne adresovanej žalovanému z 22.10.2021, odpoveďou žalovaného k žiadosti žalobkyne z 29.10.2021, formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX, nezáväznou ponukou žalovaného z XX.X.XXXX, replikou žalobkyne z 12.10.2022, duplikou žalovaného z 21.10.2022, dátami dopytu zo Sociálnej poisťovne z 12.9.2014, oznámením žalobkyne z 18.11.2022, vyjadrením žalovaného k dokazovaniu z 8.2.2023, podaním žalovaného k dokazovaniu z 1.6.2023, zápisnicou o výsluchu žalobkyne v jej domácom prostredí z 13.10.2023, predžalobnou výzvou žalovaného adresovanej žalobkyni z 2.6.2022, vyjadrením žalovaného z 23.1.2024 a ostatným obsahom súdneho spisu, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
7.Z listiny na str. 53 spisu s označením ,,Nezáväzná ponuka“ zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žiadateľka ( žalobkyňa) uviedla výšku svojho mesačného príjmu 450,- EUR, čistý mesačný prijem do domácnosti 1100,- EUR, žiadala o úver vo výške 6000,- EUR s počtom splátok úveru , poplatkom za spracovanie 16,90 €, predbežná úroková sadzba 123.00 % p.a., predbežná mesačná splátka 10.10 €, iné mesačné poplatky 133.10 €, je zrejmé že ponuku podpísala žalobkyňa v D. E. dňa XX.XX.XXXX.
8.K skúmaniu bonity žalobkyne žalovaný predložil Dáta dopytu žalovaného z XX.X.XXXX ( str. 84 spisu), z tejto listiny je zrejmé, že žalovaný v čase spisovania žiadosti/ ponuky úveru preveroval pomery na strane žalobkyne s tým výsledkom, že žalobkyňa bola zamestnaná u zamestnávateľa IČO: XXXXXXXX od 10/2012, bola zamestnaná aspoň 99 dní, vymeriavací základ za posledný mesiac 405,- EUR, u zamestnávateľa trvalo poistenie za posledné 3 mesiace viac ako 70 dní, nebola poberateľkou invalidného dôchodku, ani starobného dôchodku.
9.Zo zmluvy o úvere ,,dobrápôžička“ zo dňa XX.X.XXXX na str. 50 spisu vyplýva, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o úvere. Žalobkyňa ako žiadateľka bola zamestnaná u TIPSPORT SK, a.s. so sídlom J. Kalinčiaka 14, Žilina od XX/XXXX s čistým mesačným príjmom 450,- EUR, celkovým čistým mesačným príjmom domácnosti 1100,- EUR, bola vydatá, druh bývania vlastný. Z bodu 2 zmluvy vyplýva, že žalobkyňa žiadala sumu 6000,- EUR s dobou splácania 7 rokov, žiadala o poistenie schopnosti splácať úver typ: základný súbor, so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Podľa bodu 3 zmluvy žiadateľka predložila doklad totožnosti. Z bodu 4 zmluvy je zrejmé, že bol schválený úver vo výške 5000,- EUR s počtom mesačných splátok 84, úrokovou sadzbou 21,90% ročne, výškou mesačnej úhrady 122,- EUR z toho mesačná anuitná splátka a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 117,- EUR a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 5,- EUR, dátum prvej mesačnej úhrady: 15.10.2014, RPMN 24,24%, priemerná RPMN 16,81% ročne, celková čiastka úveru 9703,20 EUR, čerpanie na ešte nezriadený účet v banke, splácanie mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 15.9.2021, základný súbor poistenia, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum podpisu zmluvy o úvere XX.XX.XXXX.
10.Z výpisu z účtu žalobkyne na str. 12 a nasl. súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa od žalovaného načerpala úver vo výške 5000,- EUR, poslednú splátku na úvere žalobkyňa uhradila splátku v mesiaci august 2021. Vo výpise z účtu za obdobie od 22.09.2021 do 29.10.2021 je ďalej uvedený údaj ,,spolu po splatnosti“ 6154,35 EUR.
11.Z predžalobnej výzvy žalovaného z 2.6.2022 ( str. 187 spisu) je zrejmé že žalovaný ako veriteľ v dôsledku toho, že žalobkyňa nesplnila svoj záväzok riadne a včas pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. K 13.3.2022 predstavovala pohľadávka veriteľa sumu 6584,20 EUR. Žalovaný v predmetnej výzve ďalej vyzval žalobkyňu, aby svoj dlh bezodkladne splnila s tým, že ak nedôjde k dobrovoľnej úhrade záväzku, bude žalovaný nútený iniciovať súdne konanie.
12.Žalobkyňa dňa 22.10.2021 požiadala žiadosťou ( str. 47 spisu) žalovaného o zaslanie kópii dokumentov a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ostatné listiny, ktoré boli jej súčasťou pri podpise zmluvy vrátene listiny preukazujúcej čerpanie a úhrady od podpisu zmluvy doteraz. Žiadosť bola žalovanému doručená 27.10.2021. Na predmetnú žiadosť reagoval žalovaný v odpovedi z 29.10.2021 ( str. 45 spisu opak) a zaslal žalobkyni kópiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX s ostatnými listinami.
13.Právny zástupca žalobkyne doručoval žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 01.08.2022 ( str. 16 spisu), z jej obsahu je zrejmé, že žalobkyňa vyzývala žalovaného na dobrovoľné plnenie sumy 2078,48 EUR, na zaplatenie trov právneho zastúpenia a na vystavenie a zaslanie kvitancie všetko v lehote do 12.08.2022. Predžalobná výzva bola doručovaná žalovanému elektronicky dňa 01.08.2022. Právny zástupca žalobkyne prevzal jej zastúpenie v predmetnom spore dňa 29.07.2022.
14.Dňa 13.10.2023 súd z dôvodov na strane žalobkyne túto vypočul v jej domácom prostredí v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobkyne doručil otázky pre žalobkyňu písomne. Žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že zmluvu o úvere uzatvárala na pobočke pošty v D. E. . Tvrdila, že bod 4 vyplnený nebol. O existencii bezdôvodného obohatenia a o jeho výške sa dozvedela v roku 2022. V septembri 2021 kontaktovala Združenie G. a následne aj potom s nimi komunikovala. A na základe toho čo ona združeniu poslala ( doklady) jej bolo v roku 2022 oznámené, že je tam bezdôvodné obohatenie, myslí si, že to bolo v prvom štvrťroku 2022, o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v komunikácii so združením. Ona sa so združením spojila telefonicky a potom spolu komunikovali emailom. Úver čerpala z dôvodu, že potrebovala peniaze na dokončenie rodičovského domu. Žiadny iný úver v C. F. nemala. Žiadne iné ponuky u iných bánk nepozerala, pretože táto pobočka banky bola doma, mala to cestou z práce a bola vtedy tehotná. Aj keď tam bol vysoký úrok, ale toto bolo podľa nej najrýchlejšie. O úvere ju informovala vedúca na pošte D. E.. Žalobu proti žalovanému sa rozhodla podať z dôvodu, že jej bolo oznámené v roku 2022, že je tam bezdôvodné obohatenie. Veď
zaplatila viac ako bola pôžička, poslednú splátku zaplatila asi v mesiaci apríl 2021, úver v banke už určite splatila tých 4990,- EUR, nevie na akej sume, ktorú má banke vrátiť sa s bankou dohodla, čl. 4 zmluvy vyplnený nebol. Dozvedela sa, že banka na peniaze, ktoré teraz žaluje nemá nárok v roku 2022. So Združením G. sa skontaktovala tak, že ich našla na internete, vyplnila dotazník a následne jej zo združenia oni zavolali. Nestretla sa s pracovníkom združenia osobne, ale riešila ju tam nejaká pani a ona ju potom odovzdala p. I. a ten jej potom zatelefonoval. P. I. kontaktoval ju a ponúkol jej zastupovanie v tomto spore, advokát jej na email poslal pripravenú žalobu. Dňa XX.X.XXXX jej prišla opravená zmluva a v ten istý deň aj mala peniaze na účte. Pôvodne žiadala sumu 6500,- EUR, keď dostala peniaze na účet, vtedy sa to aj podpisovalo. Ale žiadosť podpisovala bez toho článku 4. Ona zmluvu aj s vyplneným čl. 4 podpisovala dňa XX.X.XXXX na sumu 5000,- EUR, teda jej prišlo na účet 4990,- EUR, ktoré si následne vybrala na pošte, vyplatili jej peniaze na účet. Ona úver ešte v roku 2021 splácala, potom v septembri 2021 kontaktovala Združenie G. s tým, že či sa s tým nedá niečo robiť, keďže má choré dieťa a nevládze to splácať. Nebola tam žiadna možnosť dohodnúť sa, tak kontaktovala toto združenie. V roku 2022 jej združenie následne oznámilo, že je tam to bezdôvodné obohatenie. V čase, kedy ona kontaktovala Združenie G., nemala žiadne podozrenie na bezdôvodné obohatenie, veď keby ho mala, tak to nebude platiť. C. F. ohľadom tejto veci nekontaktovala, až následne od nich žiadala o výpisy. Keby mala podozrenie, že už je to bezdôvodné obohatenie, alebo že už je to zaplatené, tak to neplatí a kontaktuje niekoho skôr, ale jednoducho ona to platila a platila a potom to už platil nezvládala. Obsah žiadosti o úver pozná, okrem bodu 4, lebo to je prišlo vlastne až vtedy, keď poslali peniaze na účet a vedúca pošty jej vypísala výplatu peňazí, dala jej podpísať zmluvu a podala jej peniaze. Keď podpisovala zmluvu bod 4 už bol vyplnený. Všetko sa to dialo v jeden deň aj podpísala zmluvu aj jej prišli peniaze. Zmluvu si nečítala, ale podpísala ju, vedúca pošty jej povedala, že jej schválili úver 5000,- EUR a že to má podpísať. Žiadosť o úver 6500,- EUR spisovala cca týždeň predtým, čo jej bolo schválených tých 5000,- EUR, presne koľko to bolo dní medzitým si už nepamätá. Keď spisovala žiadosť o úver, priniesla na poštu pracovnú zmluvu a výplatné pásky, výšku čistého mesačného príjmu do domácnosti povedala vedúcej pošty ona sama. Úver prestala splácať, lebo jej to už nevychádzalo, syn začal mať zdravotné problémy, potrebovala peniaze na vyšetrenia, vitamíny. V júli alebo v auguste jej prišla výzva od banky, že má na úvere zaplatiť ešte nejakých 6000,-EUR, následne žiadala banku o výpisy z účtu, ktoré jej poslali, poslala to do Združenia G., oni to zrátali, komunikovali spolu emailom a potom ju kontaktoval p. I.. Informáciu, že je tam bezdôvodné obohatenie jej poskytlo združenie a v akej výške a následne sa oni spojili s p. I., ktorý ju kontaktoval a ona mu následne poslala plnomocenstvo. Vedomosť o tom, že banka sa na jej úkor mala bezdôvodne obohatiť sa dozvedela od združenia niekedy na začiatku roka 2022, lebo keby to bola vedela skôr, tak by to neplatila. Myslí si, že v úvere sú aj vysoké úroky.
15.V podaní z 18.11.2022 ( str. 94 spisu) žalobkyňa tvrdí, že s ňou v Združení G., so sídlom H., E. X komunikovala pani E. E., ktorá zo spisu združenia uviedla informácie, že žalobkyňa bola v novembri 2021 informovaná nasledovne: predmetná úverová zmluva sa javí ako bezúročná a bezpoplatková a s ohľadom na dostupné informácie o doposiaľ vykonaných úhradách dáva žalobkyni na zváženie ďalšie pokračovanie v splácaní úveru. Informácia o konkrétnej výške bezdôvodného obohatenia nebola zo strany Združenia G. žalobkyni poskytnutá, nakoľko ju nebolo možné s určitosťou vyhodnotiť. Následne sa žalobkyňa odmlčala zo zdravotných dôvodov a opätovne kontaktovala spotrebiteľské združenie niekedy v júni 2022, po tom ako bola žalobkyni doručená predžalobná výzva od 365.bank a.s. a následne bola žalobkyňa odporučená na advokátsku kanceláriu, s ktorou boli upresnené podmienky na podanie žaloby vo veci.
16.Na pojednávaní dňa 7.2.2024 bola na návrh žalovaného vypočutá svedkyňa E. E., zamestnankyňa Združenia G., ktorá uviedla, že v septembri 2021 sa na ňu obrátila žalobkyňa s tým, že má výzvu od C. F. na úhradu, chcela sa poradiť. Keďže nemala všetky listiny k úveru, boli jej nápomocní v tom, aby podala v banke žiadosť o poslanie dokumentácie, v novembri 2021 im žalobkyňa doručila listiny, skontrolovali zmluvu aj prehľad úhrad a dali žalobkyni na zváženie, lebo z ich pohľadu vyplynulo, že by tá zmluva mohla byť považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú. Tak že aby zvážila, či bude ďalej platiť. A aby sa určite ozvala, keby ju žalovala C. F.. Žalobkyňa sa združeniu potom ozvala v júni 2022 s tým, že má predžalobnú výzvu, s vysokou sumou, že čo má robiť, odporučili jej, aby sa obrátila na advokáta, či už v mieste svojho bydliska alebo v Centre právnej pomoci alebo teda aby hľadala advokáta, ktorý by ju vedel v tejto veci zastúpiť. Ich združenie takúto pomoc ako spisovanie žalôb, zastupovanie spotrebiteľov v súdnych sporoch neposkytuje, len poradenstvo. Väčšinou sa ich klienti pýtajú na advokátov, keďže nespĺňajú tie podmienky poskytnutia právnej pomoci cez Centrum právnej pomoci. Povedali jej, že sa
môže obrátiť aj na AK J. K. I. a partneri, je to možné, že jej to povedali. Nerobia však to, že priamo oni oslovujú v mene klientka advokáta. Určite sa to nedeje tak, že by združenie povedalo klientovi, že bude posunutý do advokátskej kancelárie a že sa im ozve advokát, to určite nie. Prednostne klientom odporučia, aby sa obrátili na advokáta v mieste svojho bydliska, ale sú aj klienti, ktorí sa vyložene opýtajú, že či im vie združenie odporučiť niekoho, na čo im môže byť odporučený aj J. I.. Je to podľa prípadu, aký momentálne je, či im odporučia notára, alebo Centrum právnej pomoci alebo aj dlhové poradne. Klienti si ich združenie štandardne vyhľadávajú cez Facebook a formulár tam alebo priamo zatelefonujú. Združenie G. poskytuje bezplatné poradenstvo. Právne poradenstvo neposkytujú, svedkyňa uviedla, že nepovedala žalobkyni, že je tam bezdôvodné obohatenie, povedala jej, že po pozretí zmluvy, že to tak vyzerá, že by tá zmluva mohla byť bezúročná a bez poplatkov. Ale že o tom môže rozhodnúť iba súd a že nech teda zváži, či bude platiť. Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá právnické vzdelanie. Združenie robí vzdelávacie projekty cez Ministerstvo hospodárstva SR alebo aj NBS. Ďalej uviedla, citácia: ,,Ak sa ma súd pýta, či žalobkyňa od nás dostala informáciu o vyčíslení bezdôvodného obohatenia tak nie, my nevieme povedať výšku bezdôvodného obohatenia ani to, ako rozhodne súd. Ak sa ma súd pýta, či z našej strany bola podaná žalobkyni informácia o výške bezdôvodného obohatenia tak nie.“
17.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že úver, ktorý žalovaný poskytol žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, a od toho odvodzuje žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Banka (žalovaný) žalobkyňu vyzývala na zaplatenie sumy 6500,- EUR, žalobkyňa sa obrátila na spotrebiteľské združenie a následne po porade žalobkyne on spísal žalobu, za obsah ktorej zodpovedá ako splnomocnený právny zástupca. Spôsob uzavretia zmluvy o úvere na pošte u vedúcej pošty, toto je podľa neho niečo, do nemá obdobu. Čo do vedomosti o bezdôvodnom obohatení s poukazom na judikatúru NS SR aj ÚS SR nemožno vychádzať z akejsi predpokladanej vedomosti, ale z preukázanej vedomosti , teda kedy sa to skutočne žalobkyňa dozvedela, a to bolo po porade s právnym zástupcom. V prednese odkázal na písomne podanú žalobu a všetky ďalšie písomné podania, zopakoval skutkové tvrdenia uvedené v žalobe s tým, že ak by mal súd za to, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, žiadal preveriť ako bola žalovaným zisťovaná bonita klienta v čase, keď sa žiadosť o úver posudzovala. Neboli predkladané všetky údaje o príjmoch a výdavkoch v tom čase. Namietal vypočúvanie zamestnanca spotrebiteľského združenia na návrh žalovaného , keď mal za to, že pre to nie je absolútne žiadny dôvod, považoval tento spôsob zneužívania procesných inštitútov za šikanózny. Keby bolo predmetom výsluchu svedka skúmanie subjektívnej premlčacej lehoty je to v poriadku, ale žalovaný chce svedka vypočúvať mimo merita sporu k zisteniu niečoho, čo s predmetom konania nijako nesúvisí. Žalobkyňa v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, ktorá primárne sleduje to, aby bola žalobkyňa chránená pred vymáhaním nedôvodnej pohľadávky zo strany žalovaného. Argumenty žalovaného sú nedôvodné a účelové. Zástupca žalobkyne sa ďalej ohradil voči tvrdeniu o vyvolaní umelého sporu. Apeloval priamo na žalovaného, aby samotný žalovaný sa zameral na to, aby dodržiaval zákon pri uzatváraní úverových zmlúv a tieto nepredával pokútne ,,cez poštárov“. Argumentácia zmluvnou autonómiou je absurdná, od bežného jedinca nemožno očakávať, že zhodnotí vec ako právne oddelenie, to je zjavne neúnosné. Navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania.
18.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietal podanie žaloby bez predchádzajúcich mimosúdnych rokovaní. Ak žalobkyňu kontaktoval sám advokát z vlastnej iniciatívy, žalovaný má podozrenie, že motív podania žaloby je zištný. Ak by sa žalobkyňa vo svojej situácii obrátila na žalovaného, dal sa tam dohodnúť odklad splátok, zníženie splátok, žiaľ v danom prípade to žalobkyňa so žalovaným neriešila. Sú spotrebitelia, ktorí aj po 10 rokoch podávajú žalobu a domáhajú sa bezdôvodného obohatenia. Častokrát však títo spotrebitelia samy neiniciujú konanie z vlastného presvedčenia, alebo vo vlastnom záujme, ale práve preto, že sa s dôverou obrátia na spotrebiteľské združenie a to za pomoci advokáta ich do súdneho konania dotlačí. Ak by žalobkyňu zastupovalo spotrebiteľské združenie, potom by na strane žalobkyne nevznikli trovy právneho zastúpenia. Preto žalovaný v tomto vidí zištný motív podania žaloby. Samozrejme potom spotrebiteľské združenie zabezpečí to, že nárok spotrebiteľa na bezdôvodné obohatenie nikdy nebude premlčaný. Pretože spotrebiteľské združenie uvedie hocijaký dátum, kedy akože spotrebiteľa oboznámilo s bezdôvodným obohatením, to znamená, že tá situácia je pre žalovaného neúnosná, keď klient môže zažalovať banku o vydanie bezdôvodného obohatenia po 10 až 30 rokoch tak, že sa mu stačí obrátiť na združenie, a tým pádom nárok nikdy nebude premlčaný, čím žalovaný je v neustálom stave právnej neistoty v podstate u každého klienta a súdy sú zbytočne zaťažované takýmito spormi. Banka nemá záujem sa súdiť a žalovaný má za to, že ani žalobkyňa nemá záujem sa súdiť, ona sa neobrátila na advokáta, ale na
združenie, lebo chcela pomoc a nie iniciovať súdne konanie. Zástupca ďalej uviedol, že má za to, že celková čiastka ktorú má dlžník zaplatiť je v zmluve uvedená správne, veď žalobkyňa nezaplatila túto celkovú čiastku uvedenú v zmluve, ak by ju preplatila, vtedy je možné sa o tom baviť. Ak aj žalobkyni údaj o celkovej čiastke nesedel, tak sa to dá vyriešiť dodatkom, výpočet by sa upravil. Keby sa žalobkyňa obrátila na banku a neiniciovala súdny spor po 8 rokoch. K sume 6584,20 EUR žiadanej od žalobkyne výzvou z 2.6.2022 zástupca uviedol, že kedysi bola istina úročená zmluvným úrokom dohodnutým v zmluve každoročne, tak to bolo aj danom prípade, keďže ide o staršiu zmluvu. Ale v prípadnom súdnom spore by si žalovaný takúto sumu určite neuplatňoval. Rozdiel celkovej čiastky, v ktorej nebolo zahrnuté poistenie, ktoré tam byť nemusí, je pri tom výpočte 100,- EUR viac, a žalovaný si nemyslí, že táto suma by tak zaviedla žalobkyňu, že by zmluvu neuzavrela. Ten rozdiel k celkovej výške celkovej čiastky je zanedbateľný, k čomu žalovaný do sporu predložil aj niekoľko súdnych rozhodnutí, že súdy toto nemôžu posudzovať striktne a nejaký marginálnejší rozdiel v celkovej čiastke je ešte tolerovaný. A nie je tomu potom primeraná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Celková čiastka je uvedená správne, ale ak aj nie, ten rozdiel 100,- EUR nemohol zásadne ovplyvniť spotrebiteľa pri voľbe, či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu. K bonite žalovaný uviedol, že bola žalovaným skúmaná dostatočne, čo dokazuje tak výpis zo Sociálnej poisťovne, ako aj vyjadrenia žalobkyne v jej výsluchu. Žaloba sa javí ako podaná v rozpore s dobrými mravmi. Záverom sa zástupca žalovaného pridržal všetkých svojich vyjadrení písomných aj ústnych v tomto spore.
19.Súd ďalšie návrhy žalovaného a to vyžiadať vyjadrenia NBS k RPMN a vyjadrenie k výpočtu RPMN a vypočuť aj štatutára Združenia G. z dôvodu nadbytočnosti a v súlade so zásadou hospodárnosti konania zamietol.
20.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „len zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platy alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21.Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák.č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22.Podľa § 11 ods. 1 a 2 cit. zákona (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23.Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26.Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27.Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28.Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka; predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
29.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30.Súd citované zákonné ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav vo veci, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Posúdenie dôvodnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo podmienené vyriešením otázky, či úver poskytnutý žalobkyni podľa „Zmluvy o úvere dobrápôžička“ zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov. Súd preskúmal samotnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalovaný) a dlžníkom (žalobkyňa) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.
31.Po preskúmaní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX súd dospel k záveru, že táto bola uzavretá písomne tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nezáväznú ponuku spísala žalobkyňa na pobočke pošty D. E. dňa XX.X.XXXX, predmetná ponuka bola následne poslaná na posúdenie žalovanému ako veriteľovi, ktorý dňa XX.X.XXXX žalobkyni k podpisu predložil zmluvu s vykonanými zmenami aj vyplneným článkom 4 zmluvy o úvere, čo potvrdila žalobkyňa vo svojej výpovedi, kedy uviedla, že ju vedúca pošty D. E. dňa XX.X.XXXX zavolala k podpisu zmluvy o úvere, kedy už bol vyplnený aj článok 4, v ten istý deň úver vo výške 5000,- EUR žalobkyňa aj načerpala na svoj účet. V spore bolo preukázané, že
žalovaný písomne oznámil žalobkyni akceptáciu návrhu v súlade s ustanoveniami § 43c ods. 2 a § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda že písomné vyjadrenie súhlasu s obsahom zmluvy došlo žalobkyni. Z uvedeného potom vyplýva záver, že zmluva má riadnu písomnú formu.
32. Ďalej po preskúmaní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že žalobkyňa správne vytýka neuvedenie správnej výšky celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom jasne vyplýva z § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, v ktorom sa vyslovene uvádza, že celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere je v článku 4 uvedený údaj celková čiastka úveru 9703,20 EUR, pričom po prepočte mesačnej splátky 117,- EUR ( bez poistenia) krát 84 splátok malo byť uvedené 9828,- EUR. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že rozdiel celkovej čiastky, v ktorej nebolo zahrnuté poistenie, je pri výpočte 100,- EUR a žalovaný si nemyslí, že táto suma by tak zaviedla žalobkyňu, že by zmluvu napokon neuzavrela. Tvrdí teda, že rozdiel k celkovej výške celkovej čiastky je zanedbateľný, pričom súdy toto nemôžu posudzovať striktne a nejaký marginálnejší rozdiel v celkovej čiastke je ešte tolerovaný. A nie je tomu potom primeraná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Celková čiastka je podľa neho uvedená správne, ale ak aj nie, ten rozdiel 100,- EUR nemohol zásadne ovplyvniť spotrebiteľa pri voľbe, či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu. K tomu súd uvádza, že zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je nepochybné, že táto čiastka musí byť uvedená správne. Ide totiž o jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Rovnako súd nemôže súhlasiť s obranou žalovaného, že z priloženej amortizačnej tabuľky (súčasť dupliky str. 78 spisu) je zrejmé, že celková čiastka úveru vo výške 9703,20 EUR je správna a vypočítaná ako 82 mesačných splátok po 117,- EUR plus posledná splátka 83. vo výške 109,20 EUR, tvrdená skutočnosť totiž vôbec nevyplýva zo zmluvy o úvere a ak by tomu aj bolo tak, ako to žalovaný v spore tvrdí, potom zmluva o úvere neobsahovala ani správny údaj o počte mesačných splátok, tak ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť je jedným z podstatných ukazovateľov pre porovnanie úverov z pohľadu spotrebiteľa. V zmluve taktiež absentuje údaj - adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ( písm. c/ vyššie cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/24/2020 z 30.11.2020 vyplýva, že ,,za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanej. Z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalobca na území celého Slovenska, nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená na inom mieste a to v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11 ods. 1 písm. b) spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru“.
33. Zmluva uvádza aj nesprávny údaj o úrokovej sadzbe, pretože podľa informácie o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých obyvateľom eurozóny zo stavu úverov a z nových úverov za rok 2014 zverejnených NBS vyplýva, že obvyklej odplate za poskytnutie úverových prostriedkov v obdobných prípadoch zodpovedala úroková sadzba 10,40 %. Zmluva teda vychádza z neplatného dojednania v časti odplaty vyjadrenej prostredníctvom ročnej úrokovej sadzby na úrovni 21,90 %, ktorá prevyšuje obvyklú úrokovú mieru odplaty vyjadrenú úrokom v obdobných prípadoch. Uvedená skutočnosť potom spôsobuje neplatnosť zmluvy v časti dojednania o odplate v rozsahu prevyšujúcom obvyklú mieru úverov. Danú časť zmluvy možno oddeliť od ostatného obsahu (§ 41a OZ), ktorý zostáva v platnosti. ,, Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom , inak je právny úkon absolútne neplatný , o takýto stav ide aj vtedy ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“ ( rozhodnutie NS SR sp. zn.1MCdo 1/2009 z 31.07.2009). Je zrejmé, že v zmluve tak nebola dodržaná ani zmluvná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona a spotrebiteľských úveroch.
34. Neuvedenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písmeno c), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve má za následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, že sa úver poskytnutý z predmetnej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený záver súd urobil ako prejudiciálny na zodpovedanie otázky, či je žalovaný povinný vydať žalobkyni peňažné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia.
35. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný pri poskytovaní úveru nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd sa s jej argumentáciou nestotožnil. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti( § 2 písm. u/zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Zmyslom vyššie citovaných ustanovení, ktoré ukladajú povinnosť veriteľovi postupovať s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľom je zistiť, či klient bude reálne schopný splácať úver. Túto schopnosť posudzuje predovšetkým na základe údajov o jeho príjmoch, ale tiež výdavkoch a rodinnom stave tak, ako sa to uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Súd má za to, že žalovaný v danom prípade posudzoval schopnosti žalobkyne splácať úver dostatočným spôsobom, čo vyplýva nielen z listinných dôkazov (dáta dopytu žalovaného z XX.X.XXXX k pomerom žalobkyne str. 84 spisu), z tejto listiny je zrejmé, že žalovaný v čase spisovania žiadosti/ ponuky úveru preveroval pomery na strane žalobkyne s tým výsledkom, že žalobkyňa bola zamestnaná u zamestnávateľa IČO: XXXXXXXX od 10/2012, bola zamestnaná aspoň 99 dní, vymeriavací základ za posledný mesiac 405,- EUR, u zamestnávateľa trvalo poistenie za posledné 3 mesiace viac ako 70 dní, nebola poberateľkou invalidného dôchodku, ani starobného dôchodku. Nezáväzná ponuka z 12.9.2014 obsahuje taktiež údaje o zisťovaní príjmu žalobkyne, samotná žalobkyňa sa vo výsluchu vyjadrila, že pri spisovaní nezáväznej ponuky predložila zamestnankyni pošty na posúdenie pracovnú zmluvu vrátane výplatných pások. Z uvedeného súd neustálil, že by na strane žalovaného došlo k hrubému porušeniu jeho povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch.
36. Súd dospel k záveru, že poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere z XX.X.XXXX je potrebné považovať za úver bez bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a to s odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vychádzal z toho, že žalobkyňa má právo na vrátenie ňou zaplatenej sumy, ktorú žalovanému na predmetný úver zaplatila nad rámec poskytnutého úveru vo výške 5000,- EUR. Nebolo pritom sporné, že žalobkyňa uhradila za účelom splatenia úveru žalovanému doposiaľ celkom sumu 7078,48 EUR. Rozdiel medzi žalovaným poskytnutými finančnými prostriedkami úveru 5000,- EUR a celkovými úhradami žalobkyne na predmetný úver 7078,48 EUR predstavuje sumu 2078,48 EUR, žalobkyňa sa titulom vydania bezdôvodného obohatenia v spore domáha vrátenia sumy 1884,61 EUR za obdobie od 22.8.2019 do 30.8.2021. Na plnenie nad sumu reálne poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný nemal nárok, preto ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného je žalovaný povinný v zmysle § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka toto vydať žalobkyni. Bezdôvodné obohatenie vzniklo plnením bez právneho dôvodu.
37. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobného nároku. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná námietka premlčania nie je dôvodná. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom
obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o skutkových okolnostiach, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.9.2021 v bode 16. odôvodnenia uvádza: „...v prejednávanom spore je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia).“ Z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.3.2018 sp. zn. 4Co/305/2017 vyplýva, z obsahu § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, keď sa oprávnený dozvie skutočne dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkon bolo zistené bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť teda skutočná a nie iba predpokladaná, pretože len tak oprávnený vie o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a môže uplatniť svoje právo t.j. požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo skutkových tvrdení žalobkyne, výsluchu svedkyne p. E. a predloženého plnomocenstva na zastupovanie žalobkyne v konaní zo dňa 29.7.2022 vyplýva, že žalobkyňa sa o potenciálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela v prvom štvrťroku 2022 a o konkrétnej výške bezdôvodného obohatenia až po porade so svojim zástupcom, čo bolo najskôr dňa 29.7.2022 a krátko na to (19.8.2022) zástupca žalobkyne podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa počas trvania úverovej zmluvy plnila splátky v zmysle zmluvných dojednaní do augusta 2021 ( výpis z úverového účtu na str. 14 spisu), čo jasne indikuje, že nevedela o potenciálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a toto aj jasne deklarovala vo svojom výsluchu, že ak by bola vedela, že platí nad rámec, určite by už neplatila. Súd má za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila, kedy sa skutočne o bezdôvodnom obohatení na strane veriteľa - žalovaného na svoj úkor dozvedela a voči komu ho má uplatniť. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 19.8.2022, bola podaná včas, a teda nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Ak sa v procesnej obrane žalovaný v spore bráni tvrdením, že takýmto postupom žalobcu, v súčinnosti so spotrebiteľským združením resp. advokátom nemôže byť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nikdy premlčaný, súd v tomto bode upriamuje pozornosť žalovaného na to, že je to práve veriteľ ( žalovaný v danom spore), ktorý svojim konaním resp. postupom zvoleným pri uzatváraní zmlúv o úvere sám vo vzťahu k sebe nekoná s náležitou starostlivosťou svojich záujmov a vytvára tým priestor vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spotrebiteľom aj tým, že spotrebiteľské zmluvy, pokiaľ ich opakovane a dlhodobo koncipuje v rozpore so zákonom a spotrebiteľským právom, sú následne dôvodom, pre ktorý vzniká na strane spotrebiteľa žalovateľný nárok, ktorý súd následne vyhodnotí ako dôvodný, pričom premlčanie sa posudzuje v súlade s aktuálnou judikatúrou odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR v spotrebiteľských veciach. Formulárovú zmluvu vyhotovil žalovaný, ktorý tak nesie dôsledky vyplývajúce z jej obsahu.
38. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.11.2003, sp. zn. 30 Cdo 664/2002 boli dobré mravy charakterizované ako „meradlo hodnotenia konkrétnych situácií, odpovedajúcemu všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Predstavujú meradlo etického hodnotenia konkrétnych situácií odpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého styku a pod. O rozpor s dobrými mravmi ide aj v tom prípade, ak medzi plnením jednej strany a protiplnení druhej strany je daný neprimeraný nepomer. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Ide o neprimerané konanie, za ktoré sa považuje prekročenie obvyklých podmienok v danej oblasti vzťahov podstatným spôsobom. Žalovaný sa v spore o.i. bránil tým, že predmetná žaloba bola podaná v rozpore s dobrými mravmi a to cca 8 rokov po podpise zmluvy, označil ju za šikanóznu a podanú zo zištných dôvodov. Súd sa čo do skúmania rozporu s dobrými mravmi stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne na súdnom pojednávaní, podaná žaloba má primárne za cieľ ochranu žalobkyne ako spotrebiteľky pred vymáhaním nedôvodnej pohľadávky zo strany žalovaného, ktorý ju predžalobnou výzvou z 2.6.2022 žiadal o zaplatenie sumy 6584,20 EUR. Žalovaný tiež v predmetnej výzve vyzval
žalobkyňu, aby svoj dlh bezodkladne splnila s tým, že ak nedôjde k dobrovoľnej úhrade záväzku, bude žalovaný nútený iniciovať súdne konanie. Predmetná žaloba vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dobrým mravom neodporuje. Motívom jej podania je ochrana práv spotrebiteľa.
39. K tvrdeniu žalovaného, že žalobu podal sám advokát bez súčinnosti žalobkyne, zo zištných dôvodov súd poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.9.2016, sp. zn. 4Co/88/2016 v ktorom sa o.i. uvádza: ,,je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana – spotrebiteľa musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslaním tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládania noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce“. Nemožno potom podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia právnym zástupcom žalobkyne hodnotiť inou optikou ako tou, že konal plne v súlade s právnym poriadkom SR a v záujme ochrany práv žalobkyne ako spotrebiteľa.
40. Súd, majúc za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľským úveroch, čo má za následok v zmysle § 11 ods. 2 písm. b) cit. zákona, že daný úver vyhodnotil za bezúročný a bezpoplatkov žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
41. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Úrok z omeškania súd žalobkyni priznal v súlade s bodmi 41 až 43 odôvodnenia rozsudku. Keďže sa žalovaný sa dostal do omeškania so splatením svojho peňažného záväzku, súd žalobkyni súčasne priznal právo na úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1884,61 EUR od 13.08.2022 t.j. odo dňa márneho uplynutia lehoty stanovenej vo výzve žalobkyne zo dňa 01.08.2022 ( str. 16 spisu) na vydanie bezdôvodného obohatia, v ktorej bola stanovená lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti do 12.8.2022. Márnym uplynutím danej lehoty sa žalovaný dostal s účinnosťou od 13.8.2022 do omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,50%.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% napriek vyhláseniu právneho zástupcu žalobkyne na súdnom pojednávaní, že žalobkyňu zastupuje pro bono, čo však nemá vplyv na vznik samotného nároku na náhradu trov konania v prípade úspechu strany sporu v súdnom konaní. Preto súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza.O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.