Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 110 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (115)Rozsudok_8Co-92-2019.pdf
PDF · 118.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 104,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/170/2016-74 zo dňa 6. februára 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o nároku na náhradu trov konania.
Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 39,59 EUR od 07.12.2013 do 21.12.2018 a zo sumy 29,59 EUR od 22.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 10,- EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e.
III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a..“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 39, § 52 odsek 1, 2, § 53 odsek 1 až 5, § 54 odsek 1, 2, § 517 odsek 1, 2, § 524 odsek 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § 2 písm. a), b), § 9 odsek 1, 2, § 11 odsek 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 odsek 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 104,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne za obdobie od 07.12.2013 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 18.10.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 263,55 Eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 15 mesačných splátkach v sume 17,57 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 158,13 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.11.2013 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 104,78 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad (položky evidované ako „pokuta omeškanie" a „pokuta sankcia"). Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 292,19 Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Splátka", pričom zahŕňa akontáciu vo výške 29,28 Eur a celkovú sumu predpísaných splátok (ku dňu zániku zmluvného vzťahu) vo výške 262,91 Eur. Akontáciu uhradil žalovaný pri podpise zmluvy a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 187,41 Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada", pričom zahŕňa akontáciu vo výške 29,28 Eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 158,13 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: istina (bez akontácie) plus náklady na vymáhanie mínus prijaté úhrady (bez akontácie) = žalovaná suma 262,91 Eur + 0 Eur - 158,13 Eur = 104,78 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad zahŕňa aj zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje, tzn. zostatok mínus pokuta = žalovaná suma.
4. Žalovaný k žalobe uviedol, že so žalobou súhlasí.
5. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého pôvodný veriteľ, pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný ako klient uzavreli dňa 18.10.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 227 eur na kúpu konkrétneho tovaru. 29,28 eur bola akontácia, reálne tak úver bol vo výške 158,13 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 15 mesačných splátkach vo výške 17,57 eur. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 56,96%. RPMN bola od 56,96%. Priemerná RPMN bola 45,600%. Termín konečnej splatnosti bol 1/2014. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky spoločnosti, tieto osobne žalovaným podpísané neboli.
6. Následne listom v spojení s upomienkou zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že veriteľ, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých splátok bez uvedenia konkrétnych ustanovení podľa ktorých tak urobil. Vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy. O preukázaní toho vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu svedčí výpis a prehľad splácania. Súd vychádzal aj z toho, že uvedené skutočnosti žalovaný nespochybnil. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Počas konania v zmysle uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Súd preto na základe podaného návrhu uznesením pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ktorá sa tak stala aktívne legitimovaná v konaní.
8. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 158,13 eur do podania žaloby a sumu 10 eur po podaní žaloby 21.12.2018, čo vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu.
9. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 227 eur, 29,28 eur bola akontácia, úver tak bol 197,72 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 15 splátkach vo výške 17,57 eur mesačne.
10. Z predložených listinných dokladov mal súd I. inštancie ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech veriteľa uhradil finančné prostriedky vo výške 158,13 eur do podania žaloby a po podaní žaloby 10 eur. Taktiež bolo preukázané, že úver bol veriteľom zosplatnený, tak ako je to vyššie uvedené.
11. Počas konania v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky bola následne pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu, ktorý je teraz aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca v žalobe neuviedol, z čoho vlastne žalovaná suma pozostáva.
12. Súd v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
13. Dôležitým rozhodnutím podľa súdu I. inštancie je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“. 14. Súd preskúmal predloženú zmluvu o pôžičke, ktorá je vlastne spotrebiteľským úverom v časti dohodnutého úroku. Súd považoval celý úver za bezúročný a zmluvu v časti dohody o úrokoch vyhodnotil za neplatnú.
15. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 56,96 ročne. Čo sa týka výšky úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 56,96 %. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil, že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 11,57 % ročne. Dohodnutá výška v danom prípade predstavuje zhruba niekoľko násobok výšky úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru súdu dohoda o úroku v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť zmluvy neplatná. Z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie.
16. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
17. Súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami.
18. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 56,96%, pričom úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 11,57%. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s
poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
19. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra2013 č. k. 3Co 151/201363. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov ;čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“64. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 56,96% za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj za neprimeranú v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.
21. Keďže úver bol vo výške 197,72 eur a považoval ho za bezúročný z vyššie uvedených dôvodov a úhrady boli v sume 158,13 a 10 eur, dlh žalovaného je vo výške 29,59 eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel.
22. Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd nad sumu 29,59 eur považoval za neopodstatnený a nepreukázaný už z vyššie uvedených dôvodov. Keďže súd považoval úver za bezúročný žalobca má nárok len na vrátenie nesplatnej časti úveru.
23. Zároveň súd zastavil konanie v zmysle ust. § 144 a nasl. CSP v časti o zaplatenie sumy 10 eur s prísl. nakoľko v tejto časti vzal žalobca pred začatím pojednávania podanú žalobu čiastočne späť.
24. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
25. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostal do omeškania. Súd mal za to, že ku dňu 07.12.2013 bol žalovaný v zmysle uvedeného listu z 27.11.2013 v omeškaní a preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške, no len zo sumy, ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú t.j. zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú, pričom prihliadal na postupne čiastočne úhrady žalovaného počas konania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd konanie čo do sumy 10 eur s prísl. zastavil, nakoľko v tejto časti vzal žalobca podanú žalobu čiastočne späť.
26. Súd I. inštancie považoval žalobu za nedôvodnú čiastočne čo do istiny nad sumu 29,59 eur, keďže dohoda o úrokoch je podľa súdu neplatná. Žalobca má nárok len na vrátenie zvyšku sumy poskytnutého
spotrebiteľského úveru bez úrokov. Nedôvodná je preto aj žaloba v časti úroku z omeškania z nepriznanej sumy, pretože ak nie je dôvodná istina, nie je dôvodný ani úrok z omeškania z nej.
27. Výrok o trovách odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
28. Proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 odsek 1 písm. h) C.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 65,19 eur s úrokom z omeškania 8,25 % p.a. od 22.12.2018 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov celého konania v celom rozsahu. V podanom odvolaní uviedol, že výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol je v rozpore s ustanovením § 282 C.s.p. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že so žalobou súhlasí, čím uznal žalovaný nárok. V ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 4.2.2019 žalobca súdu I. inštancie navrhol, aby vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 C.s.p. Keďže boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie súd I. inštancie mal vyhlásiť tento rozsudok.
29. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
30. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
31. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
32. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
33. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
35. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
36. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobcom vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.
37. Úroková sadzba predmetného úveru je skoro 5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. V danom prípade sa preto prvoinštančný súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá je určená úrokovou sadzbou 56,96 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky NBS súd prvej inštancie preveril úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 11,57 %. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako 4-násobne vyšší ako úrok, ktorý za podobných podmienok banky poskytovali. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 400 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru s úrokovou sadzbou vo výške 56,96 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerne v tomto období boli úroky 11,57 % ročne.
38. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
39. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
40. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
41. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov viac ako 4 násobok ročne pri zmluve je úplne drastická a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch
pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.
42. Podľa čl. 11 odsek 1 C.s.p., úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
Podľa odseku 2, pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
Podľa odseku 3, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
Podľa odseku 4, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
43. Podľa ustanovenia § 282, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
44. K odvolacej námietke žalobcu, ktorým namietal nevydanie rozsudku pre uznanie sa žiada uviesť nasledovné:
45. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania strán - podstatný bude obsah tohto úkonu. Môže byť nazvaný aj inak, prípadne môže byť v konkrétnom podaní obsiahnutý bez výslovného označenia, že ide o uznanie nároku. V zmysle výkladového pravidla článku 11 ods. 1 bude rozhodujúci obsah, nie forma úkonu. Rovnako súd v procesnom práve neskúma „skutočnosť“ vôle žalovaného, iba jeho vonkajší prejav. Toto procesné pravidlo platí všeobecne, nielen pri tomto druhu rozsudku; v procese sa (až na výnimky, napr. pri zmieri) uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, nie ich skutočnej vôle. Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.1010.
46. „Aj keď sa účastník v písomnom podaní vyjadrí, že „svoju záležitosť pokladá za bezpredmetnú“, zároveň však predloží súdu ďalšie dôkazy (napr. listinné) na doloženie opodstatnenosti svojho návrhu, nemôže súd bez ďalšieho objasnenia dospieť k záveru, že podľa obsahu podania došlo k späťvzatiu návrhu.“ R 37/1991
47. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo/87/2011 podľa kterého cit.: „Každý úkon posuzuje soud podle jeho obsahu, i když je úkon nesprávné označen. Pro posouzení procesních úkonů není významné, jak je účastník označil nebo že nebyly vůbec označený či to, jaký obsah jim účastník přisuzuje. Soud vždy uváži obsah (smysl) projevu vůle účastníka a uzavře, o jaký úkon se z tohoto hlediska jedná. Uvedené ustanovení soudu neumožňuje, aby dovozoval obsah úkonu nebo z něj činil závěry, které z něj ve skutečnosti nevyplývají.“
48. Podľa názoru odvolacieho súdu zo samotného konštatovania žalovaného na pojednávaní dňa 6.2.2019, že so žalobou súhlasí, ešte nemožno vyvodiť záver tvrdený odvolateľom, že žalovaný jeho nárok uznal.
49. Nemožno vyčítať súdu I. inštancie, že bez ďalšieho objasnenia tohto prejavu zo strany žalovaného nepovažoval tento procesný prejav ako uznanie dlhu.
50. Podľa názoru odvolacieho súdu čl. 11 C.s.p. neumožňuje súdu, aby vyvodzoval obsah procesného úkonu a robil z neho závery, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú. (Porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 87/2011).
51. Prejav žalovaného, že uznáva žalobu je možné interpretovať napr. aj tým, že je si vedomý toho, že určité záväzky voči žalobcovi nesplnil.
52. Keďže žalovaný môže uznať nárok žalobcu čo i len do určitej výšky alebo čo do základu, tento prejav uznania musí byť natoľko určitý, aby nevyvolával pochybnosti o tom, čo bolo jeho obsahom. Samotný prejav žalovaného, že so žalobou súhlasí za takýto určitý prejav podľa odvolacieho súdu nemožno považovať.
53. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).