Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-130-2020.pdf
PDF · 100.46 KB
Case nature
Subarea
8CoP/130/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. N. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov O.. K. N., G.. nar. X.X.XXXX trvale bytom Y. XX T. a W.. C. N. nar. XX.X.XXXX trvale bytom E. XXXX/XX G. toho času O. X T. v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 26P/29/2020-26 zo dňa 13.3.2020 takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že:
Otec je oprávnený na styk s maloletým C. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 9:00 hod. do 11:30 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 11:30 hod. bez prítomnosti matky.
Otec je oprávnený na styk s maloletým C. každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. a vo štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod. bez prítomnosti matky.
Vo zvyšných výrokoch uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II z 18.3.2019 č.k. 26P/42/2019-41 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.7.2019 č.k. 8CoP/145/2019-114 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým C. tak, že títo boli oprávnení sa stýkať každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:30 hod. do 11:00 hod. a v nedeľu od 9:30 hod. do 11:00 hod. bez prítomnosti matky každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16:30 hod. do 17:30 hod. a vo štvrtok od 16:30 hod. do 17:30 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený maloletého v určenom čase prevziať od matky v mieste bydliska matky na adrese Y. XX Košice a je povinný v určenom čase maloletého matke v mieste jej bydliska na adrese Y. XX Košice aj odovzdať. Zároveň, že matka je povinná maloletého v určenom čase v mieste svojho bydliska na adrese Y. č. XX Košice otcovi odovzdať a po skončení styku od otca aj prevziať. Neodkladné opatrenie má trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14P/162/2018 o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému C..
2. Zmenu pôvodného uznesenia Okresného súdu Košice II z 18.3.2019 č.k. 26P/42/2019-41 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.7.2019 č.k. 8CoP/145/2019-114 odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v čase rozhodnutia súdu mal maloletý C. len trinásť mesiacov, bol teda dieťaťom vo veľmi nízkom veku, kojený a citovo naviazaný na matku, ktorá sa o neho osobne od narodenia starala. Prítomnosť matky pri styku otca s maloletým považoval súd v tom čase, vzhľadom na uvedené, za nevyhnutnú s prihliadnutím taktiež na skutočnosť, aby si otec mohol postupne osvojovať praktické zručnosti pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa v takto nízkom veku. Na základe uvedeného uznesenia
styk otca s maloletým C. za prítomnosti matky doposiaľ prebieha, avšak vzťahy medzi rodičmi sa na základe podaní účastníkov konania v spisovej dokumentácii maloletého C.a vedenej na Okresnom súde Košice II, zdajú byť pri realizovaní stretnutia pomerne narušené, konfliktné, rodičia odlišne hodnotia situácie vznikajúce pri stretávaní sa maloletého s otcom, čo následne vyúsťuje do ešte väčších konfliktov medzi nimi, ktoré niekedy následne riešia aj nevhodným spôsobom, ktoré dieťa vníma na vedomej alebo nevedomej úrovni. Vzhľadom na pretrvávajúce negatívne emócie medzi rodičmi, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania sa otca so synom, je naďalej daný dôvod na striktnú a vykonateľnú úpravu ich styku s cieľom predísť možnému dohadovaniu sa rodičov o styku, ktoré by zaťažovalo predovšetkým maloleté dieťa. Prítomnosť matky na styku však už v súčasnosti súd nepovažoval za nevyhnutnú, nakoľko dieťa je v porovnaní s posledným rozhodnutím súdu o úprave styku o rok staršie, kontakt medzi maloletým a otcom doposiaľ prebiehal, otec sa podieľal na osobnej starostlivosti o dieťa počas ich styku a aj z vyjadrení matky vyplýva, že s jej súhlasom sa styk otca s maloletým realizoval dvakrát bez prítomnosti matky bez vážnych problémov či ohrozenia dieťaťa. V časti návrhu otca na predĺženie jeho styku s maloletým C. o hodinu mal súd za to, že doterajší rozsah styku dvakrát týždenne po jeden a pol hodine a dvakrát týždenne po jednej hodine bol dostatočný na dosiahnutie účelu nariadeného neodkladného opatrenia prihliadajúc na ešte stále nízky vek maloletého dieťaťa, jeho citovú a emocionálnu naviazanosť na matku, ako aj skutočnosť, že doposiaľ sa styk otca s dieťaťom realizoval výlučne za prítomnosti matky, a to už od jeho ranného veku. Súd prvej inštancie v záujme predchádzaniu konfliktov medzi rodičmi zároveň presne určil, že odovzdávanie a preberanie dieťaťa sa bude uskutočňovať v mieste bydliska matky na adrese Y. XX Košice.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dňa 19.3.2020 odvolanie otec maloletého, ktoré doplnil podaním zo dňa 1.4.2020, 20.4.2020 a 17.6.2020. Navrhol predĺžiť stretnutia otca s maloletým synom najmenej o dve hodiny pri započítaní prepravy alebo predĺžiť stretnutia otca s maloletým synom najmenej o jednu hodinu bez započítania prepravy dieťaťa a to tak, že rodičia sa podelia s prepravou maloletého na rovnocennom základe tak, že matka prenesenie a odovzdá maloletého jeho otcovi v mieste bydliska otca a po skončení stretnutia otec odnesie a odovzdá dieťa matke v mieste bydliska matky. Ďalej žiadal, aby odvolací súd zrušil uvedené odôvodnenia prvostupňového súdu o tom, že sa jedná iba o dočasnú úpravu a že táto úprava bude trvať do právoplatného skončenia rozvodového konania a má nariadiť prvostupňovému súdu okamžité konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej pod sp. zn. 26P/129/2019. Uviedol, že styk s maloletým synom v trvaní jednej hodiny, resp. jeden a pol hodiny, čo je vzhľadom na vek a potreby dieťaťa nedostatočné množstvo času a tiež doterajší spôsob odovzdávania a preberania dieťaťa v mieste bydliska matky, obmedzuje otca a maloletého na riadne a dôstojné využitie tohto veľmi krátkeho času na upevňovanie vzťahu maloletého s otcom. Takáto úprava nie je v záujme dieťaťa a nezabezpečuje zachovanie vzťahu s otcom, nezodpovedá skutkovému stavu ani veku dieťaťa, ani jeho potrebám na citovú a emocionálnu naviazanosť na otca a takáto krátka doba stretnutí nezamedzuje odcudzeniu. Poukázal aj na to, že aj kolízny opatrovník navrhoval minimálne dvojhodinové stretnutia. Prvostupňový súd neskúmal, ako sa dá tráviť jedna hodina času jedného stretnutia s dieťaťom na sídlisku KVP, keď súd nevzal do úvahy, že otcovi je ukladaná povinnosť dieťa prevziať v mieste bydliska matky a tam aj dieťa odovzdať. Súd nevzal do úvahy, že cesta otca s maloletým do miesta bydliska otca trvá mestskou hromadnou dopravou dvadsať minút tam a dvadsať minút naspäť plus cesta na zastávku a späť. Súd týmto rozhodnutím neumožňuje odísť otcovi v čase styku z miesta bydliska maloletého do miesta bydliska otca, resp. iných detských centier v meste a okolí centra mesta alebo niekde do prírody a podobne. Súd nevzal do úvahy ani vplyvy počasia napriek tomu, že je informovaný o tom, že matka otca s dieťaťom nepustí k sebe domov a otec je tak nútený s dieťaťom tráviť čas len v mieste bydliska matky na detských ihriskách sídliska KVP. Do spisu predložil aj mail matky, v ktorom mu oznámila, že maloletého C.a zapísala do troch materských škôl na sídlisku KVP. Túto skutočnosť považuje za dôkaz, že matka maloletého nekojí každé dve hodiny, ako to uviedla na Okresnom súde Košice II.
4. Proti nariadenému neodkladnému opatreniu podala odvolanie aj matka maloletého, ktorým žiadala zmeniť výrok uznesenia, že otec je oprávnený maloletého v určenom čase prevziať od matky v mieste bydliska matky na adrese Y. č. XX Košice a matka je povinná maloletého v uvedenom čase v mieste svojho bydliska na adrese Y. č. XX otcovi odovzdať a po skončení styku od otca aj prevziať tak, aby výrok znel, že otec je oprávnený maloletého v uvedenom čase prevziať od matky v mieste bydliska matky a po skončení styku je povinný maloletého odovzdať matke v mieste bydliska matky. Čiže žiadala, aby z predmetných výrokov bola odstránená konkrétna adresa matky, a to Y. XX Košice. Odôvodnila to tým, že v súdnych rozhodnutiach miesto odovzdania a prevzatia sa obvykle uvádza bydlisko, podľa
ustáleného názoru v práve sa jedná o trvalý a prechodný pobyt. V prípade rozhodnutia súdu, že dieťa by malo byť odovzdávané alebo prijímané na ulici Y. XX Košice namiesto „mieste bydliska“, by došlo k porušeniu základného ústavného práva matky podľa čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Poukázala aj na zmluvu o fungovaní Európskej únie, jej článok 45, kde je tiež zakotvená jedna zo štyroch základných slobôd, a to voľný pohyb osôb. Návrh otca na rozšírenie času na stretnutie s maloletým tak, ako to otec uviedol v odvolaní, s takýmto návrhom matka nemôže súhlasiť, pretože je hlboko zasahujúci do denného i spánkového režimu dieťaťa aj s poukazom na to, že maloletý je stále kojený. Poukázala na bežnú aj súdnu prax, keď styk maloletého s rodičom je určený obvykle dvakrát mesačne. V tomto prípade je určený dvakrát týždenne a otec sústavne prejavuje nespokojnosť a arogantne i despoticky sa domáha ďalších a ďalších práv. Matke nie je známe, aby niektorý súd rozhodoval v duchu požiadavky otca, aby matka doniesla na stretnutie otcovi dieťa do jeho bydliska. To považuje za diskrimináciu a čisté šikanovanie. Ak matka súhlasila s predĺžením stretnutia na dva a pol hodiny, bolo to jednorazové a len z toho dôvodu, že sa mali spojiť stretnutia podľa uznesenia s náhradným stretnutím. Pre dieťa je neprijateľný návrh na predĺženie stretnutí o jednu až dve hodiny. Určite nie je v záujme dieťaťa rozširovať čas styku otca so synom, neboli by prínosom pre dieťa v žiadnom smere v tom duchu, ako to má na mysli Zákon o rodine a tiež ďalšie dokumenty zakotvujúce ochranu práv dieťaťa. Uviedla, že v maximálnej miere rešpektuje súdne uznesenia, stretnutia s otcom umožňuje v zmysle uznesení, dieťa na stretnutia riadne pripravuje a včas ho otcovi odovzdáva. Robí maximum, čo sa od nej podľa uznesenia očakáva. Naopak, otec uznesenia nerešpektuje, permanentne predlžuje stretnutia, prednáša iracionálne návrhy mimo rámca uznesenia. Podľa jej názoru otec nezvláda základnú starostlivosť o dieťa (v súčasnosti po stretnutiach vracia syna hygienicky nedostatočne zabezpečeného, pri pobyte vonku dieťaťu neupraví oblečenie s prihliadnutím na počasie, nemá trpezlivosť, aby za synom behal počas pobytu vonku). Taktiež, že u otca absentuje zodpovednosť za dieťa (bezpečnosť pri jazde autom, prechádzanie po prechode, dozor na syna na detskom ihrisku a ceste, nenosenie rúška v čase pandémie,...).
5. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že táto mu trvale odopiera dieťa už od leta 2018, t.j. vyše 4/5 jeho života. Byt, ktorý má vo svojom vlastníctve bol a stále je plnohodnotným domovom maloletého, do ktorého sa narodil a v ktorom má svoju izbu a všetky materiálne aj nemateriálne potreby pre opateru a jeho výchovu. K miestu odovzdávania a preberania maloletého uviedol, že nielen on ale aj policajti počas jej marených stretnutí matke vysvetľovali, že mimo rozhodnutia súdu o preberaní a odovzdávaní dieťaťa sa matka môže nachádzať a pohybovať kde len chce podľa jej ústavného práva. Súd jej neurčuje, kde sa musí so synom zdržiavať mimo času stretnutia, ale to, kde má syna odovzdať na stretnutie je pre ňu záväzné. To však matka nerešpektovala a účelovo tak kontinuálne marila stretnutia nielen počas troch mesiacov leta 2019, ale bránila aj tým stretnutiam v Košiciach, ktoré otec chcel so synom tráviť u neho doma a v jeho detskej izbe. Ak matka chcela syna na stretnutia odovzdať mimo jej trvalého bydliska určenom v rozhodnutí súdu, mala požiadať o zmenu súd, alebo jednoduchšie, dohodnúť sa s otcom na iných podmienkach aj mimo rozhodnutia, čo mu je on ako otec otvorený. Matka to však odmieta.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca ani k odvolaniu matky nevyjadril.
7. Odvolací súd sa oboznámil s pripojenými spismi Okresného súdu Košice II sp. zn. 14P 162/2018, 14P/223/2018, 43P/33/2019, 26P/42/2019, 43P/75/2019, 26P/129/2019 a 19P/184/2019. V spise sp. zn. 14P/162/2018 súd rozhoduje o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vo zvyšných spisoch súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. N.. V konaní sp. zn. 26P/129/2019 kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 24.10.2019 navrhol v prípade, ak sa rodičia na úprave styku nedohodnú, upraviť styk každý druhý víkend, a to v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky a každý utorok a štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod. bez prítomnosti matky. V rozvodovom konaní vedenom pod sp. zn. 14P/162/2018 na pojednávaní dňa 21.1.2020 kolízny opatrovník navrhol, aby styk otca s maloletým C. bol upravený na každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu v rozsahu troch hodín a každý týždeň v utorok a štvrtok v rozsahu dvoch hodín s cieľom, aby bola podporovaná citová väzba otca k dieťaťu. Na výzvu súdu manželka cestou svojho právneho zástupu k vyjadreniam manžela ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému C. na čas po rozvode uviedla, že vie si predstaviť úpravu styku otca s maloletým C. aj počas bežného týždňa, ale nie tak často, ako uviedol kolízny opatrovník na dnešnom pojednávaní, teda nie každý týždeň ale na
striedačku, teda v tom týždni, kedy sa nebude realizovať víkendový styk, aby bol styk upravený počas bežného týždňa. Úprava styku, ktorú navrhol kolízny opatrovník podľa názoru matky neprimerane zaťaží matku aj dieťa. V rozsahu dvoch hodín by si to matka vedela predstaviť.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
12. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
14. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Právo stretávať sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodu, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadne realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho záujem alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd).
15. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené
ku dňu jeho rozhodnutia zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bola osvedčená naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, ktorému v dôsledku zjavného nezvládnutia vzťahov medzi rodičmi hrozí určité nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, keďže vzťahy medzi rodičmi sú narušené, konfliktné, rodičia odlišne hodnotia situácie vznikajúce pri stretávaní sa maloletého s otcom, čo následne vyúsťuje do ešte väčších konfliktov medzi nimi, ktoré riešia nevhodným spôsobom, ktoré dieťa vníma na vedomej alebo nevedomej úrovni, čím môže byť ohrozený jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré hodnotil vlastnou úvahou, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Prvoinštančný súd teda správne rozhodol o nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Nesprávne však určil časový rozsah týchto stretnutí. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozšíril časový rozsah styku otca s maloletým, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd pritom vychádzal jednak zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 24.10.2019, ktorá bola zaslaná do spisu sp.zn. 26P 129/2019, v ktorej kolízny opatrovník odporučil upraviť styk otca s maloletým synom každý druhý víkend, a to v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky a každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky. Taktiež na pojednávaní dňa 21.1.2020 v konaní o rozvod manželstva pod sp.zn. 14P 162/2018 kolízny opatrovník odporučil súdu, aby styk otca s mal. C. upravil na každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu v rozsahu 3 hodín a každý týždeň v utorok a vo štvrtok v rozsahu 2 hodín s cieľom, aby bola podporovaná citová väzba otca k dieťaťu. Naviac v rozvodovom konaní matka cestou svojho právneho zástupcu k úprave styku uviedla, že si vie predstaviť úpravu styku otca s mal. C. aj počas bežného týždňa, ale nie tak často, ako uviedol kolízny opatrovník na pojednávaní, teda nie každý týždeň, ale na striedačku, teda v tom týždni, kedy sa nebude realizovať víkendový styk, aby bol styk upravený počas bežného týždňa. V rozsahu dvoch hodín by si to matka vedela predstaviť. Odvolací súd sa teda pri časovej úprave rozsahu styku stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka. Taktiež bral odvolací súd do úvahy aj tú skutočnosť, že matka uviedla, že mal. C. je ešte stále kojený. Je však už vo veku, aby vedel prijímať aj inú stravu ako materské mlieko, čiže od kojenia už nie je závislý. Ďalšiu skutočnosť, ktorú bral súd do úvahy je to, že určeným časovým rozsahom styku s otcom nebude maloletý C. obmedzený ani na dennom, ani na spánkovom režime. Matka túto výhradu síce uviedla vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, ale ničím to nepreukázala a ani kolízny opatrovník to nenamietal. Naopak, on takúto úpravu styku odporučil. Tu si však otec musí uvedomiť, že syna musí vracať matke včas, aby ho táto mohla riadne pripraviť na spánok.
16. Čo sa týka odvolania matky, aby vo výroku rozhodnutia nebola konkrétne určená adresa jej bydliska, v tejto časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uvedenie konkrétnej adresy bydliska matky len bližšie konkretizuje miesto, kde dochádza k odovzdávaniu a preberaniu maloletého syna. V konečnom dôsledku otec aj matka sa na tejto adrese dohodli. Uvedenie konkrétnej adresy vo výroku rozhodnutia, kde má byť dieťa odovzdávané a preberané, v žiadnom prípade nezasahuje do slobody pohybu a pobytu tak matky alebo otca, pretože v danom čase (súdom určenom), je matka povinná odovzdať dieťa otcovi a otec je zároveň povinný dieťa prevziať. Tú súd dodáva, že matka s otcom sa môžu dohodnúť aj na inej adrese, kde si dieťa odovzdajú. Čiže záleží len od ich dohody. Súdom určené miesto je len pre prípad, ak by k dohode medzi rodičmi nedošlo.
17. Otec v podanom odvolaní taktiež žiadal zrušiť odôvodnenie prvoinštančného súdu o tom, že sa jedná iba o „dočasnú úpravu“ a žiadal zrušiť rozhodnutie, že táto úprava bude trvať do právoplatného skončenia rozvodového konania. Tu si treba uvedomiť, že podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Čiže zo zákona sa pri rozvode manželov zároveň musia upraviť aj ich pomery k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Preto akákoľvek úprava pomerov manželov k ich maloletým deťom do rozvodu je len dočasná, teda do doby, kedy sa bude o novej úprave pomerov k maloletým deťom rozhodovať v rámci rozvodového konania. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda priamo vyplýva dočasnosť takejto úpravy. Súd prvej inštancie správne vo výrokovej časti uznesenia uviedol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14P/162/2018 o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému C..
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 387 CSP čiastočne potvrdil a v zmysle ust. § 388 CSP čiastočne zmenil.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).