Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-145-2019.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Subarea
8CoP/145/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. G. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov S.. C. G., H.. nar. X.X.XXXX bývajúcej na U. ul. č. XX v P. a O.. E. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na R. ul. č. XXXX/XX v H. v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 18.3.2019 č.k. 26P/42/2019 - 41 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením dočasne upravil styk otca s mal. E. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 9.30 hod. do 11.00 hod. a v nedeľu od 9.30 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 17.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený maloletého v uvedenom čase prevziať od matky v mieste bydliska matky a po skončení styku je povinný maloletého odovzdať matke v mieste bydliska matky. Matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s maloletým a povinná maloletého v uvedenom čase odovzdať otcovi a po skončení styku maloletého od otca prevziať. Rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14P/162/2018 o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. E. a vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie. Tvrdenia v otca v návrhu označila za nepravdivé a zavádzajúce. Popísala vzťah otca s mal. synom v čase bývania v spoločnej domácnosti a po jeho odsťahovaní s tým, že predovšetkým namietala schopnosť otca postarať sa o maloletého. Tvrdila, že otec je agresívny, čo je podľa jej názoru zapríčinené liekmi, ktoré otec užíva. Uviedla, že ho rešpektuje ako otca svojho dieťaťa a chce aby sa so synom stretávali, má však pochybnosti. či otec vie zvládnuť všetky potrebné úlohy a poskytnúť maloletému adekvátnu starostlivosť. Matka považuje výrok napadnutého rozhodnutia za nevykonateľný, pretože medzi rodičmi bude problematické dohodnúť miesto, kde by sa mal styk realizovať a bydlisko otca neprichádza do úvahy, pretože sa jej vyhrážal a bojí sa ho. Ďalej uviedla, že častý styk nie je prospešný pre maloletého a nie je ani v jeho záujme a ona ako matka si nebude môcť urobiť žiadne vlastný program a plniť svoje povinnosti voči dieťaťa, vycestovať, vybaviť úradné záležitosti, navštíviť lekára alebo rodičov v Humennom. Položila otázku, kto bude pripravovať syna na stretnutie (príprava jedla, balenie, nosenie). Tvrdila, že pokusy otca o stretnutie s maloletým nedopadli dobre, pretože musela volať políciu, nakoľko ich otec nechcel pustiť domov keď bolo dieťa hladné. Popísala priebeh styku, ktorý sa realizoval po vydaní napadnutého rozhodnutia a opätovne spochybnila schopnosť otca postarať sa o maloletého. V závere poukázala na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14P/162/2018 prebieha
konanie o rozvod manželstva a vyslovila názor, že v najbližšej dobe bude vytýčený termín pojednávania, na ktorom budú prednesené podrobnejšie skutočnosti relevantné pre určenie styku otca s maloletým. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v súlade s jeho odvolacím návrhom, pričom nesúhlasil s rozsahom styku a žiadal ho rozšíriť. Uviedol, že za tak krátky čas styku sa nebude môcť plnohodnotne venovať maloletému, predovšetkým za situácie keď matka, ktorá má právo byť prítomná pri styku, nie je ochotná vyjsť mu v ústrety tak, aby bolo rozhodnutie v záujme maloletého. Poukázal na vzdialenosť jeho bydliska od aktuálneho bydliska matky, kde má dieťa v zmysle napadnutého rozhodnutia vyzdvihnúť a uviedol, že z dôvodu prepravy sa nebude môcť synovi venovať celú plnú hodinu. Zdôraznil, že nechce aby sa styk realizoval len pred bydliskom matky alebo v nákupom centre. Súd prvej inštancie upravil styk v rozsahu 1,5 % času počas 2 týždňovej periodicity, čo nie je dostatočný priestor pre budovanie vzťahu s otcom, naopak on navrhol 2,5%, t.j. 9 hodín počas dvoch týždňov, pričom dôsledne zvážil všetky okolnosti v najlepší prospech dieťaťa ako aj možnosti matky. Konštatoval, že súd prvej inštancie znížil % času na polovicu s tým, že hodiny ponechal, ale návštevy rozložil do párneho a nepárneho týždňa, čím vytvoril odluku 8 dní kedy ho maloletý vôbec neuvidí. V závere tvrdil, že matka nie je ochotná priviesť maloletého na styk do jeho bydliska a preto sa kvôli nepriaznivému počasiu nemohla doposiaľ uskutočniť jedna do štyroch návštev, nakoľko nechcel, aby ohroziť zdravie maloletého trávení vonku v daždi pred bytovkou matky. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky reagoval na jej odvolanie kontra argumentačne a jej vyjadrenia označil za zavádzajúce fabulácie. V rozsiahlo odvolaní predovšetkým zdôraznil, že má záujem na stretávaní s maloletým, je schopný sa o neho postarať. Vyslovil názor, že matka zneužíva maloletého na svoje ciele a jeho sa snaží zo života dieťaťa vylúčiť. V ostatom ide o pomerne obšírne úvahy otca o príčinách rozvratu manželstva a osobe matky, obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že nie sú predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia a tiež do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a zdôraznila, že počas doterajších stretnutí otec viackrát nerešpektoval jej právo prítomnosti pri styku. Trvala na tom, že otec nie je schopný sa o mal. dieťa náležite postarať, pretože narúša jeho denný režim. Uviedla, že stretnutia sú pre ňu nepríjemné, otec ju uráža, kameruje ju, vyhotovuje zvukové záznamy, a preto žiada o zmenu styku.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, v danom prípade boli splnené ku dňu jeho rozhodnutia zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bola osvedčená naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, ktorému v dôsledku zjavného nezvládnutia vzťahov medzi rodičmi hrozí určité nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, keďže vzťahy medzi rodičmi sú narušené, konfliktné, rodičia odlišne hodnotia situácie vznikajúce pri stretávaní sa maloletého s otcom, čo následne vyúsťuje ešte do väčších konfliktov medzi nimi, ktoré riešia nevhodným spôsobom, ktoré dieťa vníma na vedomej alebo nevedomej úrovni, čím môže byť ohrozený jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je však otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom a frekvenciou úpravy styku s maloletým dieťaťom, ktorá zodpovedá účelu neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná úprava pomerov v nevyhnutnom rozsahu a súčasne zohľadňuje aj vek maloletého dieťaťa. Odvolací súd je názoru, že takáto úprava styku je v záujme predovšetkým dieťaťa, pretože v období do rozhodnutia vo veci samej zabezpečuje zachovanie vzťahu s otcom, čím zamedzuje ich odcudzeniu a zároveň zodpovedá zistenému skutkovému stavu v rámci konania o neodkladnom opatrení. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd musí upraviť styk ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi pretrvávajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané len na ich dohodu. Striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by zaťažovalo predovšetkým maloleté dieťa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré hodnotil vlastnou úvahou, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v doterajšom priebehu konania neboli zistené absolútne žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, ktoré by odôvodňovali obmedzenie frekvencie styku, predovšetkým za situácie, keď styk je realizovaný v jej prítomnosti, nota bene neboli dôvody ho obmedzovať na dvakrát týždenne v zmysle jej odvolacieho návrhu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec žil do odchodu matky v spoločnej domácnosti s maloletým a podieľal sa na jeho osobnej starostlivosti a preto sa javí obrana matky v tomto smere ako účelová a tvrdenia o tom, že by otec nerešpektoval denný režim dieťaťa alebo nedbal na jeho bezpečnosť vyznievajú nanajvýš tendenčne. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je mysliteľné, aby súd vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania a preto tvrdenia matky, ktorá svoje vyjadrenia nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Odvolací súd neakceptoval ani odvolacie námietky otca k rozsahu jeho styku s maloletým (požadujúcim širší rozsah úpravy) zdôrazňujúc, že sa jedná len o dočasnú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v nevyhnutnom rozsahu, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu rešpektuje rodičovské práva otca, pričom o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bude možné rozhodnúť až po vykonaní riadneho dokazovania v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. E., ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14P/162/2018, a v ktorom budú relevantné tu prezentované výhrady rodičov k osobe druhého manžela. Dodáva, že v tomto štádiu konania je predčasné polemizovať o tom, v akom rozsahu a frekvencii je vhodné zabezpečovať jeho styk s maloletým dieťaťom, prípadne aký model výchovy bude pre dieťa do budúcna vhodný a až v prebiehajúcom konaní vo veci samej budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje. V tomto konaní ide predovšetkým len o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, preto nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami rodičov a skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie. Konštatuje, že už samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu v 7 resp. 30 dňovej lehote, neumožňuje tak konajúcemu, vykonať náležité dokazovanie a riadne zistiť skutočný stav veci ohľadom úpravy styku, ktorá bude v najlepšom záujme maloletého.
13. Odvolací súd apeluje tiež na obidvoch rodičov, aby sami prevzali zodpovednosť za zdravé, bezpečné a šťastné prežívanie detstva maloletého a v dôsledku vzájomných zrejme ešte neprekonaných sporov ho nevystavovali situáciám ktoré na jeho zdravý psychický vývoj môžu mať negatívny vplyv. Odvolací súd považuje rodičovské kompetencie u každého z rodičov zatiaľ za dostatočné, ktorých kvalita bude predmetom skúmania súdu vo veci samej a preto predpokladá, že obidvaja rodičia pri realizácii styku otca s maloletým budú postupovať spoločne, matka maloletého na styk s otcom dostatočne pripraví a otec podľa konkrétnej situácie a aktuálneho citového a emočného nastavenia maloletého, bude prítomnosť matky pri styku tolerovať a vnímať ako pomocný element. Odvolací súd je toho názoru, že napadnutá úprava styku poskytuje otcovi nateraz dostatočný priestor na to, aby sa mohol podieľať na výchove maloletého a prehlbovať ich vzájomný vzťah tak, aby v budúcnosti bolo možné v najlepšom záujme maloletého upraviť styk na súvisle dlhšiu dobu a bez obmedzenia prítomnosťou matky.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, preto len na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).