Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Co-36-2019.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1./ F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., doručovacia adresa: A. 5, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpená: Občianskym združením OPOS, A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, 2./ H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR o zaplatenie 8.468,68 eur s príslušenstvom., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.februára 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej v 1. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
III. Žalovanej 2/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 2, 3, 4, § 53 odsek 1, 2, 3 a 9, § 54 odsek 1, § 526 odsek 1, 2, § 565, § 100 odsek 1, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „C.s.p.“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2016 domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 8.468,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 8.468,68 eur od 21.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (bankou) a žalovanými (dlžníkmi) bola uzavretá dňa 02.06.2010 Zmluva o splátkovom úvere („Úverová zmluva“) č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve. Výška úveru bola 23.400,- eur, úroková sadzba fixná 3 roky, 6,49 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, doba fixácie odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy do 02.06.2013, spracovateľský poplatok 265,52 eur uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 2,99 eur mesačne od uzatvorenia úverovej zmluvy, výška splátky a splatnosť: od prvého čerpania do 30.06.2010 vo výške 121,16 eur/mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov); od 20.07.2010 vo výške 143,85 eur/mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok: 273 od 20.07.2010, konečná splatnosť úveru 20.03.2033.
5. Právny predchodca žalobcu ako záložný veriteľ a N.. ako záložca uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu dňa 02.06.2010 na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere.
6. Právny predchodca žalobcu zasielal žalovaným Poslednú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok úveru pred začatím dražby nehnuteľnosti - v úvode písomného podania je uvedený dátum 18.06.2013 a v závere 20.06.2013; v ktorej je uvedené, že k 18.06.2013 eviduje omeškané splátky vo výške 2.388,- eur a omeškanie trvá 484 dní, pričom v zátvorke je uvedené, že sa jedná o úver zo dňa 05.05.2010, predmetná úverová zmluvy je však zo dňa 02.06.2010). Právny predchodca žalobcu vystavil dňa 04.09.2013 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP ku dňu 03.09.2013. Pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu vo výške 26.264,54 eur, pričom žalované boli vyzvané na jej úhradu spolu s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Podľa doručeniek sa od žalovanej 1/ zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy, za žalovanú 2/ zásielku prevzal otec dňa 10.09.2013.
7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 29.10.2014 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Pohľadávka predstavovala sumu 12.955,35 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.468,68 eur, úrokov v sume 2.472,15 eur, úrokov z omeškania 137,91 eur, zákonným úrokov z omeškania vo výške 1.824,26 eur a poplatkov vo výške 52,35 eur ako je uvedené v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca síce predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky vo výške 12.955,35 eur s prísl. zo strany právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11.11.2014, avšak bez doručeniek. Ďalej žalobca predložil písomné podania adresované žalovaným zo dňa 25.11.2014 - informáciu o pristúpení k vymáhaniu pohľadávky, ktorá sa odvoláva na pripojenú „Výzvu k úhrade“. Jedná sa o „Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 25.11.2014, ktorou žalobca oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.11.2014 s výzvou na úhradu najneskôr do 10.12.2014 v celkovej sume 13.305,78 eur (základná pohľadávka 8.468,68 eur, úroky z omeškania 4.434,32 eur, ostatné príslušenstvo 52,35 eur, zákonné úroky 50,43 eur, náklady EOS 300,- eur). Tieto písomné podania adresované žalovaným sú označené „Spis číslo 3424245“, rovnako ako v podacom hárku zo dňa 26.11.2014 odosielateľa - žalobcu, pričom údaj Oznámenie o postúpení je uvedený pri všetkých adresátoch a predmetné oznámenie je zo dňa 11.11.2014 a vystavené právnym predchodcom žalobcu.
8. Dňa 28.05.2015 žalovaná 1/ podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom je očividné, že sa nejedná o žiadnu dohodu, ale o formulár pripravený pre dlžníkov obsahujúci rôzne modelové situácie - pristúpenie k záväzku podľa §533 OZ, uznanie záväzku, formu splatenia záväzku splátkami, doložku o mediácii. Žalobca tiež predložil Pokus o zmier adresovaný žalovaným zo dňa 20.07.2016 s dlžnou sumou spolu 13.257,21 eur (neuhradený úver 8.468,68 eur, zákonný/zmluvný úrok 1,86 eur, riadny úrok 2.472,15 eur, úrok z omeškania 137,91 eur, zmluvný úrok 1.824,26 eur, náklady klienta 52,35 eur, dlžníkom uznané náklady inkasného konania 300,- eur).
9. Žalovaná 1/ z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 18.260,49 eur, poslednú splátku dňa 14.03.2012 - 27,04 eur, dňa 31.03.2014 - 15.133,45 eur - čo predstavuje výťažok z dražby založenej nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva a Mandátnej zmluvy sa
dňa 20.03.2014 konala dražba nehnuteľnosti. Suma dosiahnutá vydražením bola vo výške 19.100,- eur, z toho suma 2.418,05 eur predstavovala náklady dražby. Suma 15.133,45 eur bola dňa 31.03.2014 poukázaná na účet pôvodného veriteľa.
10. V prvom rade sa súd I. inštancie zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, v skutočnosti toto oprávnenie nemá. Keďže žalobca, na podnet ktorého konanie začalo, v konaní nepreukázal relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi bez zbytočného odkladu o postúpení pohľadávky, tým nie je založená aktívna legitimácia postupníka (postupník zároveň jej postúpenie dlžníkom nepreukázal) na vymáhanie pohľadávky, súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie (rozsudok NS SR zo dňa 11.06.2013, sp. zn. 4Obo210/01) a nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou ďalšieho dokazovania vo veci samej. Súd však ďalej, vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru sporu a vznesenej námietke premlčania, dodáva nasledovné.
11. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva.
12. Keďže žalované vzniesli námietku premlčania, súd skúmal, či nedošlo k premlčaniu nároku. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 04.09.2013, kedy posledná úhrada bola vykonaná dňa 14.03.2012, žalované boli teda preukázateľne v omeškaní s ďalšou splátkou od apríla 2012, čo vyplýva z vyjadrení žalobcu a prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade splátkou splatnou v apríli 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovaným. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie. Pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 22.08.2016, podal ju po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Súd dodáva, že pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnene splátky, teda v danej veci splátky splatnej v apríli 2012.
13. Proti výroku, ktorým súd I. inštancie žalobu zamietol a proti výroku o povinnosti nahradiť trovy konania žalovanej v 1. rade podal žalobca odvolanie včas. Odvolanie odôvodnil tým, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, resp. zruší rozsudok a vec vráti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
14. K aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanému, uvedená skutočnosť nemá vplyv na samotnú aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanému, resp. dlžníkovi, nemá vplyv na nárok žalobcu ako veriteľa voči žalovanému, nakoľko táto skutočnosť by mohla mať v zmysle ustanovenia § 526 OZ vplyv len na skutočnosť, voči komu dlžník splní svoj záväzok, teda voči postupcovi alebo postupníkovi. Žalovaný však do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu ani postupcovi ani postupníkovi. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doručením žaloby má žalovaný vedomosť o postúpení pohľadávky. Žalobca so záverom súdu I. inštancie nesúhlasí, v konaní preukázal postúpenie pohľadávky voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok, teda nemožno prijať záver, že v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný.
15. Ďalej žalobca namietal posúdenie plynutia premlčacej doby súdom I. inštancie. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého ak žalovaní ako dlžníci poslednú splátku úveru vykonali dňa 14.03.2012, preto od apríla 2012 mohol podľa názoru súdu I. inštancie uplatniť svoje právo na súde prvý krát a od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie tohto práva. Žalobca považuje vyššie uvedené odôvodnenie súdneho rozhodnutia za nepreskúmateľné. Žalobcovi nie je zrejmé na základe akých zákonných skutočností súd ustálil, že veriteľ mohol vykonať úkon na zosplatnenie celého úveru najneskôr v apríli 2012, a preto premlčacia doba začala plynúť od tohto dátumu. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyššie citované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je svojvoľné a absolútne nerešpektujúce skutkový stav veci, čim okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil žalobcove právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Podľa názoru žalobcu, v súdenom prípade bolo medzi zmluvnými stranami (postupcom a žalovanými) dohodnuté plnenie v splátkach. Pri takejto dohode o plnení dlhu môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok. Ak sa tak nestalo, premlčacia doba plynie naďalej pre jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Na základe uvedeného, prihliadnuc k ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka a najmä skutočnosti, že podanou žalobou si žalobca uplatnil nepremlčané splátky úveru, považuje žalobca záver okresného súdu o tom, že žalobca nemôže požadovať splatenie jednotlivých splátok za absurdný a nezákonný.
17. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca zdôraznil, že oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti je oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a žalobcovi (resp. už postupcovi) tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil podaním zo dňa 04.09.2013 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. Mimoriadna splatnosť úveru tak nastala ku dňu 03.09.2013 (dodržaním zákonnej lehoty podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Žalobca zastáva názor, že právne posúdenie okresného súdu, v zmysle ktorého si veriteľ prvý krát na okresnom súde mohol svoje sporné právo uplatniť najneskôr od apríla 2012 a od tohto termínu tak začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu nemá žiadnu oporu v zákone.
18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1. rade. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a to buď pôvodnému veriteľovi postupcovi bez zbytočného odkladu, prípadne postupníkovi. V danom prípade však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu oznámil postúpenie pohľadávky odporcovi. Podľa názoru žalovanej v 1. rade zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje údaje o dlhu, a preto nie je možné túto považovať za platnú, ak nespĺňa náležitosti , ktoré špecifikujú dlh, ktorý sa prevádza z postupcu na postupníka. Samotnej zmluve o postúpení pohľadávok
predchádza v zmysle § 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka oznámenie veriteľa postúpenie pohľadávky, pokiaľ tento zákonný postup nie je splnený, nemôže si na plnenie nárokovať postupník, aj keď má uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky.
19. K vznesenej námietke premlčania žalovaná v 1. rade uviedla, že nakoľko posledná úhrada na predmetnú zmluvu s právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou bola vykonaná 14.03.2012, ako bolo uvedené vo vyjadrení zo dňa 15.11.2018 a žalobca si žalobou uplatnil svoj nárok až 22.08.2016 jeho nárok sa v zmysle ust. § 100, § 101, § 103, § 565 a § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka premlčal. K na žalobcom poukazovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008 podľa ktorého výklad ustanovenia § 101 sa viaže „údajne“ začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde uviedla, že tento prípad nie je totožný s prípadom, o ktorom najvyšší súd rozhodoval. Posledná uhradená splátka žalovaných bola nepochybne zaplatená 14.3.2012, čo vyplýva i zo samotnej listiny označenej ako „Posledná výzva na zaplatenie omeškaných splátok úveru pred začatím dražby nehnuteľnosti“ zo dňa 18.6.2013. To, že veriteľ svoje právo nevyužil včas nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa. Z uvedeného je podľa žalovanej v 1. rade zrejmé, že nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.4.2015, nakoľko žaloba bola podaná až dňa 22.8.2016, čiže nepochybne po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil ako vecne správne a žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania.
20. K vyjadreniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že naďalej trvá na vyjadreniach tak, ako ich uviedol v doterajších podaniach, predovšetkým v podanom odvolaní a vyjadrení s argumentáciou protistrany sa nestotožňuje. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle doterajších podaní žalobcu.
21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
23. K aktívnej vecnej legitimácii odvolací súd uvádza, že námietku žalobcu ohľadom aktívnej vecnej legitimácie považoval odvolací súd ako oznámenie názoru na posudzovanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky a jeho vplyv na ďalšie konanie. 24. Záver súdu I. inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vnímal odvolací súd ako prísne formalistické posúdenie bez ohľadu na všetky dostupné predložené dôkazy v súdnom spise. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že doručením žaloby došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalovaným.
25. K odvolacej námietke týkajúcej sa plynutia premlčacej doby pri plnení v splátkach odvolací súd uvádza:
26. Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
30. Je potrebné poukázať, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
31. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.
32. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.
33. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
34. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 odsek 9 tohto právneho predpisu upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby začiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15-dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky. Vo výzve na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.6.2013 resp. 20.6.2013, keďže na podaní sú dva dátumy (č.l. 179), právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť využitia ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Následne podaním zo dňa 4.9.2013 (č.l.30) právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval žalované na úhradu dlžnej sumy. Právny predchodca žalobcu teda bez akýchkoľvek pochybností vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.06.2013 a odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky začala plynúť premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh. Žalovaný nezaplatením splátky splatnej dňa 20.6.2013 riadne a včas sa dostal do omeškania a od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť zostatku dlhu žalovaného s prihliadnutím na zosplatnenie úveru. Trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka tak uplynula dňa 21.6.2016. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 22.8.2016, teda oneskorene, v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej v 1. rade žalobcovi nebolo možné takto premlčané právo priznať (§ 100 Občianskeho zákonníka).
35. Niet preto dôvodu ani na strane odvolacieho súdu prijať iný záver, ako prijal súd I. inštancie. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Súd I. inštancie vec správne právne posúdil, aj keď nesprávne vyhodnotil splátku ( § 565 v spojení s § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka), pre nezaplatenie ktorej sa stal zročným celý dlh. Toto posúdenie však nič nemení na skutočnosti, že žalobca podal žalobu oneskorene, po uplynutí premlčacej doby.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne plynutia premlčacej doby a podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
37. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa odseku 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovaná v 1. rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v 2. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).