Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného P.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX W. - E. A. M., proti povinnej Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S. X, XXXXX Q. FG, S. H., v konaní o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, o úprave styku s maloletými deťmi Y. T., nar. XX.XX.XXXX a S. T., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -6 zo 7. mája 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi Y. a S. T., ktoré spolu s matkou žijú na území iného členského štátu Európskej únie v S. republike a konanie pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť podľa , (ďalej aj „“) zastavil. 1.1 Z pripojeného opatrovanského spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov P.. Y. T. a Y. T. a v cudzine žijú na základe rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý rozsudkom č. k. -32 z 18.03.2008 zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a rozsudkom č. k. -194 z 24.06.2015 povolil maloletým deťom vysťahovanie na územie S. republiky. Návrhom zo 14.04.2020 sa otec maloletých detí (oprávnený) domáha výkonu rozhodnutia o úprave styku podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -359 z 23.08.2017, ktorý sa stal právoplatným 09.05.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.04.2018 č. k. -390. Otcovi bol upravený styk s maloletými deťmi na každý nepárny rok počas zimných sviatkov a každý párny rok počas veľkonočných prázdnin a každý rok počas letných prázdnin. Miesto prevzatia a odovzdania detí bolo určené v mieste bydliska otca. 1.2 Z dôvodu, že sa vo veci koná s cudzím prvkom (matka s maloletými deťmi žijú v S.) skúmal súd prvej inštancie právomoc vo veci konať podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj „nariadenie č. 2201/2003“), kde v článku 8 je uvedené, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. V článku 8 nariadenia č. 2201/2003 je zakotvená všeobecná právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, teda aj vo veciach výkonu rozhodnutia, ktorá je daná obvyklým pobytom dieťaťa v čase začatia konania. Výnimky zo všeobecného princípu právomoci ustanovujú články 9, 10, 12 a 13, ktoré ale v prejednávanom prípade aplikovateľné nie sú. 1.3 Obvyklý pobyt maloletých detí v čase začatia konania bol v S.. Maloleté deti žijú v S. od septembra 2015, kedy súd povolil dočasné vycestovanie maloletých detí a následne aj ich trvalé vysťahovanie do

S.. V S. deti navštevujú školské zariadenia, majú tam záujmovú činnosť, je im zabezpečená zdravotná starostlivosť, majú vybudované sociálne väzby. 1.4 V článku 47 nariadenia č. 2201/2003 je zakotvené, že sa výkon rozhodnutia riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu, čo znamená, že sa výkon rozhodnutia realizuje podľa právneho poriadku a na území S. republiky, kde majú byť prijaté donucovacie opatrenia, ktorými sa výkon realizuje a sú vynutiteľné len na území štátu výkonu. Prípadné opatrenia nariadené v rámci konania o výkon rozhodnutia slovenským súdom by mali účinky len na území Slovenskej republiky a keďže povinná s maloletými deťmi sa nachádza v S., tieto opatrenia by nemali na území S. žiaden efekt. Súd musel podľa článku 17 nariadenia č. 2201/2003 vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci. Oprávneného súd prvej inštancie poučil, že ak povinná nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, môže sa oprávnený obrátiť návrhom na výkon rozhodnutia na príslušnom súde S. republiky po vydaní osvedčenia v zmysle článku 41 nariadenia č. 2201/2003 a má tiež možnosť požiadať Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže so sídlom v Bratislave o zabezpečenie styku s maloletými deťmi a jeho účinného výkonu. Súd prvej inštancie upozornil na celosvetovo rozšírenú nebezpečnú ľudskú chorobu COVID-19, ktorá môže brániť matke cestovať s deťmi cezhranične a bol by to ospravedlniteľný dôvod pre nerealizáciu styku. 1.5 Pre priznanie náhrady trov konania účastníkom podľa ustanovení (ďalej aj „C. m. p.“) súd prvej inštancie dôvod nezistil, z tohto dôvodu podľa C. m. p. žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Odvolanie (doručené Okresnému súdu Banská Bystrica v zákonnej 15 dňovej lehote dňa 26.05.2020) proti tomuto uzneseniu podal oprávnený podľa ustanovenia a nasledujúce (ďalej aj „“) a odvolacie dôvody vymedzil podľa , , , a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s tvrdením, že vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že ak súd povolil matke vycestovať do S., má sa postarať o to, aby rozhodnutia súdu o úprave styku boli aj rešpektované. Maloleté deti sú občiankami Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a nedobrovoľne, aj keď na základe rozhodnutia súdu Slovenskej republiky, žijú v malej miestnosti na poschodovej posteli s okienkom o rozmere 40 x 40 cm. Postupom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý povolil vysťahovanie detí do cudziny, bol on obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv výrazným spôsobom a boli obmedzené práva dcér, ktoré sa nemôžu stretávať s ním a jeho rodinou. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zabezpečuje len práva matky. Dohovor o právach dieťaťa z 20.11.1989 garantuje dieťaťu právo poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť a byť v kontakte s obidvomi rodičmi. Rozhodnutiu okresného súdu pod sp. zn. -6 predchádzal postup súdu, ktorý ho ako otca obmedzil vo výkone jeho rodičovských a ústavných práv tým, že mu zmaril možnosť účinne uplatňovať jeho procesné práva. Rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade zmätočnosti a zamietnutím návrhu matky v časti úpravy styku bola porušená dlhodobá rozhodovacia prax súdov. Vycestovanie maloletých detí do cudziny povolil súd bez určenia ďalších zákonom predpokladaných skutočností, predovšetkým bez určenia styku otca s deťmi, ktorý bol určený až rozsudkom z 24.06.2015, ktorý matka nerešpektuje a neplní. Pôvodne určený styk s maloletými deťmi v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. sa postupom súdu stal absolútne nevykonateľným a dokonca sa týmto postupom založila príslušnosť súdnych orgánov cudzieho štátu. Okresný súd sa svojím rozhodnutím alibisticky zbavuje svojej zodpovednosti, preto trvá na podanom odvolaní a navrhuje mu vyhovieť.

3. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí upravuje , ktorý v článku 7 Základných princípov ukladá súdu úkony účastníkov konania posudzovať s prihliadnutím na ich obsah a v na základe princípu subsidiarity odkazuje na aplikáciu , keď neustanovuje inak. Aj v zakotvuje, že každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania oprávneného doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica 26.05.2020 je zrejmé, že ním mienil podať odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -6 zo 07.05.2020, s ktorým nie je spokojný z dôvodov, že Okresný súd Banská Bystrica svojimi rozhodnutiami o povolení vycestovať maloletým deťom do cudziny zabránil pravidelnému styku otca s maloletými deťmi a keď matka detí nerešpektuje rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, súd sa „alibisticky“ zbavuje povinnosti zabezpečiť realizáciu svojich rozhodnutí. Oprávnený vo svojom odvolaní odkazuje na , ktorý od 01.07.2016 účinný nie je, keďže bol zrušený . Nadobudnutím účinnosti dňom 01.07.2016 je potrebné na všetky konania uvedené v tomto zákone podľa C. m.

p. aplikovať . Oprávneným vymedzené odvolacie dôvody je možné v súčasnosti podriadiť pod ustanovenie , , a . 3.1 Vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) vzťahuje oprávnený k postupu súdu prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci výkonu rozhodnutia rozsudkami vo veci samej. Žiadne dôkazy v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vykonať oprávnený nenavrhol. V odvolaní nie je opísané, v čom spočíva nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď pre rozhodnutie o vyhlásení nedostatku právomoci súdu a zastavení konania potreboval súd prvej inštancie zistiť iba to, či sa v zahraničí zdržujú maloleté deti oprávnene alebo na základe svojvoľného rozhodnutia niektorého z rodičov (odvolacie dôvody podľa , ). Odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci podľa odvolateľ podrobnejšie nerozvádza, nevytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil nedostatok právomoci konať vo veci a nedostatok procesnej podmienky podľa právnych predpisov citovaných v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Za podstatné z odvolania oprávneného odvolací súd považuje obvinenie súdu prvej inštancie, že sa svojím rozhodnutím iba alibisticky zbavil svojej zodpovednosti.

4. Po vyhodnotení odvolania oprávneného z hľadiska jeho obsahu a podriadení uvádzaných odvolacích dôvodov pod príslušné zákonné ustanovenia prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa splnené neboli a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

5. Oprávnený si odporuje, keď na jednej strane sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 14.04.2020 domáha výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -359 z 23.08.2017 a v odvolaní vznáša výhrady voči konaniu súdu prvej inštancie vo veci samej a tvrdí, že pri rozhodovaní o povolení vycestovať maloletým deťom do zahraničia a úpravy styku otca s maloletými deťmi boli porušené jeho procesné práva do tej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a preto nie je v súlade so zákonom.

6. Okresný súd spolu s odvolaním oprávneného predložil odvolaciemu súdu aj opatrovanský spis maloletých detí Y. a S. T. sp. zn. , z ktorého odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -359 z 23.08.2017 po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o povolení vysťahovať sa maloletým deťom na územie S. republiky rozhodol súd prvej inštancie o styku otca s maloletými deťmi Y. a S. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý nepárny rok počas zimných sviatkov od 24.12. do 03.01. nasledujúceho roka a každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od Veľkonočného štvrtku do Veľkonočného pondelka a každý rok počas letných prázdnin od 01.08. do 21.08. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -390 z 24.04.2018 v celom rozsahu. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. podal otec maloletých detí dovolanie, ktoré bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.02.2019. V dovolaní vytýkal otec detí súdom prvej a druhej inštancie to isté, čo v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu v prejednávanej veci, že postupom súdov bol zásadným spôsobom obmedzený vo výkone jeho rodičovských práv hlavne tým, že súd prvej inštancie rozhodol o povolení odsťahovania sa maloletých detí do zahraničia, avšak bez toho, aby upravil jeho právo na styk s deťmi. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí vysvetlil oprávnenému, že jeho výtky sa vzťahujú k inému právoplatne skončenému konaniu a nie sú spôsobilé spochybniť následné rozhodnutie o úprave styku rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -359 z 23.08.2017 a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .

7. Odvolací súd zhodne s Najvyšším súdom Slovenskej republiky podľa uznesenia sp. zn. uvádza, že porušenie práva na spravodlivý proces v inom právoplatne skončenom konaní o povolení vysťahovať sa maloletým deťom do cudziny nemôže byť skúmané v rámci konania o výkon rozhodnutia podľa neskoršieho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica o úprave styku, ktorý rozsudok má byť podľa návrhu otca vykonávaný.

8. Skutkový stav zistil súd prvej inštancie správne z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a podrobne ho popísal v bode 2 napadnutého uznesenia. Oprávnený netvrdí, že

by maloleté deti nežili s matkou v S. a nepopiera obvyklý pobyt maloletých detí v S. republike. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne.

9. Súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súd v každom prípade musí skúmať právomoc konať v súkromnoprávnej veci z dôvodu, že existencia právomoci patrí medzi základné podmienky, za ktorých môže súd konať. V prípade, ak súd zistí nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je odstrániteľný, musí konanie podľa zastaviť.

10. Osobitne rieši skúmanie právomoci súdu Slovenskej republiky v . V tomto zákonnom ustanovení je uvedené, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Medzinárodnú právomoc musí súd skúmať z dôvodu, že podľa článku 7 ods. 2 druhej vety právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

12. Dvojstranná Zmluva medzi ČSSR a S. republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach uverejnená v Zbierke ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o tom, že 06.12.1985 bola v Prahe podpísaná zmluva medzi Československou socialistickou republikou a S. republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach (podľa oznámenia sekcie medzinárodného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky stále platná a účinná aj medzi Slovenskou republikou a S. republikou) právomoc súdu Slovenskej alebo S. republiky vo veciach výkonu rozhodnutia maloletých detí nerieši, upravuje konanie o výkone rozhodnutia tak, že jedna zmluvná strana uzná a vykoná na svojom území rozhodnutia vydané v občianskych veciach a návrh na výkon rozhodnutia možno podať priamo príslušnému justičnému orgánu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

13. Prednosť medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná vyplýva z o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

14. Nariadenie č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ES č. 1347/2000 sa od 01.03.2005 uplatňuje v S. republike aj v Slovenskej republike. Cieľom tohto nariadenia bolo určiť pravidlá, podľa ktorých sa určuje súd zodpovedný za riešenie manželských vecí a otázok rodičovskej zodpovednosti v sporoch týkajúcich sa viac ako jednej krajiny a určiť pravidlá uľahčujúce uznávanie a výkon rozsudkov z jednej krajiny v druhej krajine. Za hlavný cieľ si nariadenie určilo presadzovať právo dieťaťa na udržiavanie kontaktu s oboma rodičmi, aj keď žijú oddelenie alebo v rôznych krajinách EÚ. Rozsudky o výkone rodičovských práv a povinností vykonateľné v členskom štáte pôvodu (v štáte, ktorého súd rozsudok vydal) môže byť vykonaný v inom členskom štáte Európskej únie, ak tam bol na návrh zainteresovaného účastníka vyhlásený za vykonateľný. Podľa článku 41 nariadenia č. 2201/2003 právo styku uvedené v článku 40 ods. 1 písm. a) priznané vykonateľným rozsudkom vydaným v členskom štáte sa uznáva a je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia za vykonateľné a bez možnosti namietať proti jeho uznaniu, ak bol rozsudok osvedčený v členskom štáte pôvodu podľa ods. 2.

15. Ustanovenia nariadenia č. 2201/2003 o právomoci v článkoch 8 až 14 obsahujú ucelený systém princípov právomoci na určenie členského štátu, ktorého súdy majú právomoc vo veci konať. Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, nie vecne a miestne príslušný súd v rámci tohto členského štátu. Súd, na ktorý bol doručený návrh vo veci rodičovských práv a povinností s medzinárodným prvkov musí vykonať analýzu svojej právomoci. Predovšetkým skúma svoju právomoc podľa všeobecného princípu zakotveného v článku 8 nariadenia a pokiaľ je vylúčená jeho právomoc podľa tohto článku 8, musí skúmať existenciu právomoci aj podľa článkov 9 až 13. Súd prvej inštancie postupoval pri skúmaní svojej právomoci na výkon rozhodnutia slovenského súdu v súlade s článkami 8 až 13 nariadenia a dospel k správnemu záveru, že právomoc slovenského súdu nariadiť výkon rozhodnutia vydaného v Slovenskej republiky na území S. republiky nie je daná. V prejednávanej veci sa mohla právomoc súdu členského štátu založiť len podľa obvyklého pobytu dieťaťu v členskom štáte v čase začatia konania. Obvyklým pobytom maloletých detí v čase začatia konania, čo nespochybňuje

ani odvolateľ, bola S. republika. Po tomto zistení bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa článku 17 nariadenia vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci a podľa a 161 ods. 2 konanie zastaviť. Súd prvej inštancie sa teda „nezbavil veci“, ale postupoval podľa zákona.

16. Správnosť názoru súdu prvej inštancie (aj odvolacieho súdu) o tom, že vo veci výkonu rozhodnutia má podľa článku 8 nariadenia č. 2201/2003 právomoc konať členský štát EÚ, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt, potvrdzujú aj súdom prvej inštancie citované články 47 nariadenia upravujúce podmienky, za akých sa vykoná v členskom štáte výkonu rozsudok vydaný súdom iného členského štátu a článok 48 nariadenia č. 2201/2003 o praktických opatreniach na výkon práva styku, podľa ktorého súdy členského štátu výkonu prijímajú praktické opatrenia na zabezpečenie výkonu práva styku, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 31.05.2018 vo veci C-335/17, kde v bode 16 je uvedené, že príslušnými súdmi na vykonanie rozhodnutia o práve styku s dieťaťom vo všeobecnosti a v súlade s článkom 8 nariadenia č. 2201/2003 sú súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania.

17. Pokiaľ otec maloletých detí zdôrazňuje, že maloleté deti sú občanmi Slovenskej republiky, je potrebné uviesť, že v prípade výkonu rozhodnutia o práve styku s maloletými deťmi nie je rozhodujúce ich štátne občianstvo, ale ich obvyklý pobyt.

18. Odvolací súd dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistil, z tohto dôvodu odvolaniu oprávneného nevyhovel.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že návrh na ich priznanie podľa § 57 C. m. p. podaný nebol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).