Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/319/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu REALBYT PLUS, s.r.o., Železničiarska 9, Banská Bystrica, IČO: 36057240, právne zastúpeného JUDr. Michalom Badinským, advokátom so sídlom ČSA 20, Banská Bystrica, IČO: 42003091, proti žalovaným 1/ V.. S. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. XX, H. H., 2/ J. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. XX, H. H., o zaplatenie 1.674,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -152 z 14. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 14. 03. 2018 žalobu zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 1.674,71 Eur s príslušenstvom, ako nedoplatku z titulu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu v bytovom dome na Y. ulici v H. H. za obdobie rokov 2013 až 2015.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení , (ďalej len „“) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že na právny vzťah spoluvlastníkov bytového domu je potrebné aplikovať . Žalovaní nepopreli, že došlo k dohode väčšiny spoluvlastníkov bytového domu na Y. ulici, podľa ktorej správu domu vykonáva žalobca v rozsahu stanovenom v príkaznej zmluvy podpísanej väčšinou spoluvlastníkov. Z ich strany nebolo tvrdené, že dohodu napadli prostredníctvom žaloby, a preto boli rovnako viazaní rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov o tvorbe fondu opráv, o výške zálohových platieb za užívanie bytu a spôsobe ich úhrad a vyúčtovania. Žalobcovi však nevzniklo právo zo zákona, ani z príkaznej zmluvy či z poverenia na vymáhanie nedoplatkov od V.. S. G., aby sa vo vlastnom mene mohol domáhať plnenia voči žalovaným z titulu vzniknutého nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2013 až 2015, pretože uvedené právo by mu patrilo len za predpokladu, že by sa ich vzťah riadil ust. , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“). Žalobca v žalobe uvádzal, že uvedenú špeciálnu právnu úpravu na daný prípad nebolo možné aplikovať. Jeho oprávnenie nevyplýva ani z článku II. príkaznej zmluvy. Bez ohľadu na znenie príkaznej zmluvy a poverenia, vecná aktívna legitimácia žalobcu vymáhať postúpený nárok vo svojom mene na svoj účet by mohla byť daná len podľa ustanovení . V spore však nebolo žalobcom tvrdené ani preukázané, že by došlo k postúpeniu pohľadávky z titulu vymáhaného nároku z príkazcu - ostatných spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti na žalobcu, a preto nebola žaloba dôvodná.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa zásady úspechu podľa (ďalej len ,P“).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa . Bytový dom so súp. č. XXXX na Y. ulici v H. H. nie je bytovým domom podľa , pretože v dome nie sú evidenčne zapísané samostatné byty, jednotliví vlastníci sú vlastníkmi len spoluvlastníckych podielov k danému domu, ktorá situácia vznikla pri odkupovaní jednotlivých bytov, resp. spoluvlastníckych podielov od pôvodného vlastníka. Žalovaní 1/, 2/ blokujú riešenie situácie, pretože odmietli zosúladenie reálneho stavu so stavom právnym, uzatvorením dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, ktorej cieľom by bolo, aby sa každý z podielových spoluvlastníkov stal výlučným vlastníkom svojej bytovej jednotky. Preto ostatní spoluvlastníci boli nútení podať žalobu voči žalovaným 1/, 2/ o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. a je neukončené. Za danej situácie nemohli vlastníci uzatvoriť klasickú Zmluvu o výkone správy podľa , ale boli nútení použiť zmluvný typ povahou najbližší, t. j. príkaznú zmluvu podľa . Zmyslom danej zmluvy boli aktivity, ktoré za normálnych okolností vykonáva správca bytového domu. Poukázal na príkaznú zmluvu a podstatu činnosti príkazníka, ktorý vystupuje ako priamy alebo nepriamy zástupca príkazcu pri výkone jeho povinnosti z príkazu. Podľa Občianskeho práva sa rozlišuje nepriame a priame zastúpenie. Môže teda dôjsť k priamemu zastúpeniu príkazníkom, teda v mene príkazcu a na jeho účet, ktoré je podmienené existenciou plnej moci alebo k nepriamemu zastúpeniu, kedy bude príkazník konať vo vlastnom mene na účet príkazníka. Hoci úprava príkaznej zmluvy primárne predpokladá, že príkazník koná v mene a na účet príkazcu, nemusí to tak byť vždy. Pri priamom zastúpení nejde o povinnosť previesť získaný úžitok, pretože všetky práva a povinnosti nadobúda priamo príkazca. Osobitná úprava v zodpovedá nepriamemu zastúpeniu, kedy príkazník koná vo vlastnom mene a ako nepriamy zástupca je povinný vydať príkazcovi všetok úžitok, ktorý získal. Právna úprava umožňuje konanie príkazníka oboma spôsobmi a za použitia analógie práva s právnou úpravou postavenia správcu podľa , je zmluva o výkone správy povahou najbližším zmluvným typom, použitie inštitútu priameho zastúpenia na prípady správy bytového domu by však bolo na ťarchu spoluvlastníkov vzhľadom na ich veľký počet a tým zvýšené náklady. Ak je v bytovom dome veľký počet vlastníkov a účastníkmi konania by mali byť všetci vlastníci, je zrejmé, že z toho vyplývajú zvýšené náklady. Preto sa javí nepriame zastúpenie vlastníkov príkazníkom, podľa ktorého príkazník podáva žalobu a zastupuje vlastníkov v sporoch vo vlastnom mene, ako vyhovujúcejšie aj z dôvodu nižšej časovej, či administratívnej náročnosti konania. Poukázal na čl. II. príkaznej zmluvy, kde bol uvedený katalóg činností - príkazov, a tiež na čl. VI., ods. 4. predmetnej zmluvy. Na schôdzi spoluvlastníkov dňa 01. 03. 2013 sa spoluvlastníci rozhodli vymáhať nedoplatky neplatičov, nakoľko nereagovali na upomienku. Pretože v činnostiach podľa čl. II. príkaznej zmluvy nebol konkrétne zahrnutý príkaz na vymáhanie nedoplatkov, za použitia mechanizmu (čl. VI. ods. 4 príkaznej zmluvy), ktorým je možné upravovať rozsah činností požadovaných príkazcom, došlo dňa 23. 09. 2016 k povereniu žalobcu zo strany zvoleného zástupcu na vymáhanie nedoplatkov voči žalovaným, v ktorom bol žalobca oprávnený poveriť touto činnosťou tretiu osobu. Konal za príkazcu a na jeho účet, plne v rámci pokynov daných príkazcom, preto svoje oprávnenia neprekročil.

7. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pretože vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že žalobca nemôže v spore vystupovať ako zástupca vlastníkov bytového domu a nesprávne vykladá , pretože na jednej strane ich etabluje za prispievateľov na správu spoločnej nehnuteľnosti a na druhej strane ich zbavuje práva podieľať sa na správe domu podľa . Bráni im počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na spoločnom majetku, pretože žalobca nie je schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť následky, je povinný nahradiť škodu. Sústavne zavádza spoluvlastníkov, že sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a účtuje vysoké čiastky za spotrebu vody. Žalobca účelovo spája s a neoprávnene ich obviňuje z blokovania zosúladenia reálneho stavu. Poukázali na vyhotovenie dokumentácie k zmene vlastníckych vzťahov v znení , určili podmienky zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré blokuje práve žalobca a boli nútený podať žalobu na objednávateľov - spoluvlastníkov za neuhradenie konečnej faktúry, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. . Žaloba V.. S. Senčekovej v konaní vedenom pod sp. zn. sleduje prekrytie jej neoprávneného obohatenia, ako aj N. Y. a bývalej manželky ohľadne sumy cca 7.200,- Eur/rok, pretože menovaní 28 rokov užívajú to, čo nekúpili a nedodržali záväzok z kúpnych zmlúv uzatvoriť dohodu o užívaní so spoluvlastníkmi. Advokát JUDr. N. H. ml. im na stretnutí dňa 18. 06. 2018 deklaroval, že príkaznú zmluvu nemožno posudzovať podľa názvu, ale podľa obsahu, teda ako zmluvu o správe domu. Súčasťou príkaznej zmluvy musí byť uvedená zodpovednosť príkazníka za zanedbanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a konateľ žalobcu na polícii poprel vykonávanie správy domu z dôvodu zbavenia sa zodpovednosti za nerealizovanie rekonštrukcie strechy nad vchodom Y. 14. Do pôvodného bytu č. 7, 4. p., vchod Y. 14 zatekalo 25 rokov, tento je v ich užívaní, pričom uvedené je dôkazom o hybridnom spôsobe výkonu tzv. správy domu žalobcom. Došlo k značným škodám únikom pitnej vody. Je spravodlivé od nich žiadať platiť za vodu len podľa stavu na ich vodomeroch, pričom žalobca ich núti platiť za škody, ktorým sa pokúsili zabrániť od roku 2004. Niekoľkokrát žalobcovi navrhli uzatvoriť riadnu zmluvu o správe domu a vzájomné započítanie pohľadávok. Tiež ho upozornili, že žiadnemu subjektu, s ktorým nemá uzatvorenú zmluvu nemôže zasielať žiadnu úhradu, môžu tak robiť priamymi platbami dodávateľom, s ktorým uzatvorili zmluvu. Žalobca, preto nie je správca a podpis na príkaznej zmluve absentuje aj ohľadne Z. X. s manželom. Nútil ich platiť do fondu opráv, čo bolo v rozpore s právnym stavom, ako aj ostatných spoluvlastníkov v nižších sumách, čím bol porušený zákon a SR. Tiež poukázali na nezákonné užívanie spoločných priestorov spoločnosťou Patina SK, s. r. o. od roku 2011. Neustále suplujú činnosti tzv. správcu, čím vznikajú značné náklady. Žalobca konal výlučne na základe pokynov zástupcu V.. S. G., ktorá s N. X. Žalobca a bývalou manželkou proti sebe neiniciovali zaslanie upomienky a podanie žaloby za obohatenie, teda spoločná šikana menovanej a žalobcu bola na nich nástrojom manipulácie a zastrašovania.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrvával na podanom odvolaní. Zdôraznil, že konal v mene spoluvlastníkov bytového domu na základe zmluvy, ktorou im zabezpečuje podľa ich požiadaviek a v rámci finančných možností činnosti spojené s užívaním nehnuteľnosti. Uplatňovaný nárok je nárokom na zaplatenie nedoplatkov žalovaných za služby, ktoré dodávateľom energií a služieb musia platiť ostatní spoluvlastníci za žalovaných, teda nejde o nárok na náhradu škody. Montáž vodomerov je podmienená nasporením potrebných finančných prostriedkov a požiadavkou na montáž zo strany spoluvlastníkov. Tvrdenie o predplatení sumy žalovanými na viac ako 20 rokov sa nezakladá na pravde, preto to nemôže byť žalovanými preukázané.

9. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Mali za to, že žalobca nezastupuje spoluvlastníkov, napomáha ich neoprávnenému obohateniu a pokusom o krádež majetku značnej hodnoty. Pokračuje zasahovaním do ich vlastníckych práv a napriek ich výzvam pokračuje v nekalej činnosti. Z dôvodu úniku vody z deravého potrubia uloženého v zemi si nechali v roku 2010 namontovať vodomery. Neúnosný stav nastal v júli 2018, kedy bola spotreba vody za prvý polrok rovnaká ako za celý rok 2017. Priamo dodávateľovi zaplatili ich podiel na vzniknutých nákladoch vo výške 4,14 %, tak to bolo aj pri oprave strechy. Na odstránenie havarijného stavu poskytli technickú pomoc, ako aj projektovú dokumentáciu, ktorú im žalobca odmieta uhradiť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. .

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. ), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

14. Predmetom sporu sú nedoplatky z vyúčtovania žalovaných 1/, 2/ za roky 2013 až 2015.

15. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [ ].

16. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26. februára 2010). 17. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a stotožňuje sa s jeho záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

19. Je pravdou, že jednou z najdôležitejších povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „vlastník“, resp. „vlastníci“) v právnom režime je povinnosť v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy (to znamená spôsobom, v lehotách, na základe výpočtu stanovených v týchto zmluvách) poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Táto povinnosť zaťažuje ex lege (zo zákona) všetkých vlastníkov v dome bez rozdielu a bez ohľadu na to, či sa vykonáva správa domu spoločenstvom, správcom. Počas trvania vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru v dome sa tejto povinnosti nemožno zbaviť, pretože vyplýva priamo zo zákona. Skutočnosť, že niektorý vlastník svoj byt alebo nebytový priestor v dome vôbec neužíva, ho nezbavuje povinnosti prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv. Táto povinnosť je totiž viazaná na existenciu vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru v dome.

20. Na vzťah medzi žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi bytového domu, v ktorom nie sú vymedzené jednotlivé byty vo vlastnícke konkrétnych spoluvlastníkov, však nemožno aplikovať , čo žalobca ani netvrdil, pretože poukazoval na príkaznú zmluvu a z nej vyplývajúce práva a povinnosti.

21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa článku II. posledná veta príkaznej zmluvy, predmet zmluvy sa vzťahuje iba na tie časti nehnuteľností, ktoré nie sú využívané ako byty a nebytové priestory. Žalobca sa však domáha vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, de facto sa snaží vystupovať ako správca domu a vyúčtovať zaplatené preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

22. Pokiaľ ide o príkaznú zmluvu, táto je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená jednak všeobecne v až 732 , jednak vo forme osobitných zmlúv, a to jednak vo forme zmluvy o obstaraní veci ( až 736 ) a jednak vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci ( až 741 ). Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho, upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám. Na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v , teda v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia.

23. Odvolací súd dodáva, že žalobca platné plnomocenstvo od vlastníkov domu nepredložil. Poverenie, ktoré mu bolo udelené jednou so spoluvlastníčok domu je nepostačujúce. V danom prípade sa žalobca domáhal nároku vo vlastnom mene, na svoj účet bez aktívnej vecnej legitimácie.

24. Preto odvolacie námietky žalobcu boli irelevantné a nespôsobilé zmeniť názor odvolacieho súdu o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa , , vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok).

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/, 2/, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).