Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-5-2020.pdf
PDF · 154.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobkyne: Ing. I. U., narodená X.X.XXXX, bytom F. B. XXX/XX, Y. F., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Z. I., narodený XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, Y. F., zastúpený: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C/235/2016-341 zo dňa 3.10.2019 vo výrokoch II., III., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie mení v zamietajúcom výroku II. v napadnutej časti náhrady nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nákladov spojených s liečením v sume 196,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v napadnutej časti náhrady nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur potvrdzuje vo zvyšnej sume 323,80 eur a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje v zamietajúcom výroku II. v napadnutej časti náhrady ušlého zisku v sume 1.592,15 eur.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania mení tak, že žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 46 %.
III. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 82 %.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom č. k. 16C/235/2016-213 zo dňa 20.7.2018 súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu škody 158,95 eur a ušlý zisk 729,70 eur, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody 3.611,25 eur a ušlého zisku 1.592,15 eur zamietol, výrokom III. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu 70,82 % trov konania.
2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 10Co/194/2018-308 zo dňa 31.5.2019 v dôsledku podania odvolania žalobkyňou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 16C/235/2016-213 zo dňa 20.7.2018 v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, keďže na pojednávaní dňa 20.7.2018 ukončil dokazovanie napriek tomu, že súkromný znalecký posudok, ktorého vypracovanie zadala žalobkyňa znaleckému ústavu, bol už v pokročilom štádiu rozpracovania znaleckým ústavom a mal byť v najbližšom čase predložený súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 16C/235/2016-213 zo dňa 20.7.2018 v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.
3. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/235/2016-341 zo dňa 3.10.2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu škody 529,80 eur, výrokom II. žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody 3.094,74 eur a ušlého zisku 1.592,15 eur a výrokom III. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu 53,54 % trov konania.
4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 444, § 449 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa mala živnostenské oprávnenie od 17.2.2014 do 1.9.2014. Žalobkyňa ako mandatár a spoločnosť Euromilk, a.s. ako mandant podpísali dňa 14.4.2014 mandátnu zmluvu na dobu určitú do 14.7.2014, ktorou sa žalobkyňa zaviazala pre mandanta v jeho mene zariaďovať určité činnosti (objednávky, dizajn obalového materiálu, štatistiky predaja, vybavovanie reklamácií, či komunikácia so zákazníkmi mandanta), za čo sa mandant zaviazal žalobkyni zaplatiť mesačne odmenu 740 eur bez DPH. Žalobkyňa ako dodávateľ a spoločnosť PROSAM, spol. s r.o. podpísali dňa 1.2.2014 zmluvu o spolupráci na neurčitý čas, ktorou sa žalobkyňa zaviazala pre túto spoločnosť vykonávať rozvoz darčekových balíčkov a s tým spojené úkony za odplatu podľa množstva darčekových balíčkov, vyplnených návratných kartičiek a uzavretých zmlúv. Dňa 21.6.2014 v čase okolo 04.00 hod. v Dunajskej Strede na Kukučínovej ulici v kaviarni arthe café pri barovom pulte žalovaný fyzicky napadol tam prítomnú žalobkyňu tak, že päsťou pravej ruky ju udrel do nosa, čím jej spôsobil zranenia, a to udretie tváre so zlomeninou nosovej kosti vpravo bez posunutia s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 21 dní. Žalobkyňa bola pre zlomeninu nosa bez dislokácie hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda v období od 21.6.2014 06.30 hod. do 24.6.2014 do 15.10 hod., keď bola prepustená do domácej liečby na vlastnú žiadosť a zodpovednosť. Žalobkyňa bola v čase od 21.6.2014 do 31.8.2014 evidovaná ako práceneschopná. Žalobkyňa absolvovala lekárske vyšetrenia na Slovensku: 17.7.2014, 19.8.2014, 12.12.2014, 25.5.2017 v ORL ambulancii JUDr. T. U., 25.7.2014 a 15.8.2014 v neurologickej ambulancii MUDr. U. I., 19.8.2014 v psychiatrickej ambulancii MUDr. G. F. a 28.8.2014 v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých MUDr. V. B.. Žalobkyňa absolvovala 31.7.2014 lekárske vyšetrenie v Maďarsku v ambulancii plastického chirurga Dr. L. T.. Žalobkyňa vykonala v období od 21.6.2014 do 28.8.2014 na Slovensku viacero ciest z adresy svojho trvalého pobytu do Nemocnice s poliklinikou Dunajská Streda a späť. Žalobkyňa sa od 1.9.2014 zamestnala v Maďarsku, kde aj platí zdravotné odvody. Žalobkyňa dosiahla v období od februára 2014 do augusta 2014 príjmy 9.719 eur a výdavky 5.681 eur. Dňa 16.7.2015 podstúpila žalobkyňa operáciu - septoplastiku v intratracheálnej narkóze na maďarskej Klinike ušno-nosovo-krčnej Semmelweisovej univerzity a po bezproblémovom pooperačnom období bola 17.7.2015 prepustená. Operácia bola bezplatná a bola vykonaná v maďarskej štátnej nemocnici. Operácia bola vykonaná v príčinnej súvislosti so skutkom žalovaného z 21.6.2014. Zranenia, ktoré žalobkyni spôsobil žalovaný 21.6.2014, nezanechali na jej zdravotnom stave z otorinolaryngologického hľadiska žiadne funkčné trvalé následky
6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie v napadnutej časti rozsudku tým, že nárok na náhradu liečebných nákladov v sume 520,74 eur považoval za neopodstatnený. Zo znaleckého posudku č. 83/2014 mal ustálené, že liečba žalovanej bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného len v období od 21.6.2014 do 11.7.2014. Pokiaľ ide o ceny pohonných hmôt za cesty na Slovensku do 11.7.2014, zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by sa žalobkyňa zúčastnila na vyšetrení 1.7.2014, pretože o tom nepredložila žiaden doklad. Taktiež nepredložila žiaden doklad o tom, že by vynaložila náklady na cesty vykonané 21.6.2014, 24.6.2014 a 30.6.2014. Okrem operačného zákroku z 16.7.2015 žalobkyňa nepreukázala, že by vyšetrenia, ktoré absolvovala po 11.7.2014 na Slovensku a neskôr v Maďarsku,
boli v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a tak nemôže mať nárok na náhradu s tým súvisiacich nákladov. Pre absenciu príčinnej súvislosti nemôže byť žalobkyňa úspešná ani s cestovnými výdavkami v podobe odmeny pre taxikárov v Budapešti (25,39 eur) a ceny pohonných hmôt za cesty vykonané po 11.7.2014 (11,63 eur). Neobstoja ani náklady na úradné preklady maďarských lekárskych správ (20 eur), pretože žalobkyňa nepreukázala žiaden relevantný dôvod, pre ktorý operáciu nemohla absolvovať na Slovensku, kde by takéto preklady neboli potrebné a v Maďarsku v tom čase bývala navyše len prechodne. Nebolo preukázané, čoho sa týkali v žalobe vyčíslené náklady 291,15 eur za operačný zásah nosa v Budapešti 16.7.2015, keďže žalobkyňa tvrdila, že operačný zákrok bol bezplatný, lebo bol vykonaný v štátnej nemocnici. Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie liečebných nákladov v sume 520,74 eur zamietol.
7. Ďalej vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nemohol prijať tvrdenie žalobkyne, že zárobkovú činnosť nemohla vykonávať až do 1.9.2014. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré žalobkyňa predložila, totiž samo o sebe nepreukazuje takúto príčinnú súvislosť, možno z neho vyvodiť len to, že žalobkyňa bola práceneschopná na účely sociálneho poistenia. Ani Znalecký posudok č. 216/2018 nekonštatoval jednoznačne takýto záver a zo Znaleckého posudku č. 83/2014 vyplynulo, že liečba žalobkyne trvala od 21.6.2014 do 11.7.2014. Z vystavených faktúr za júl a august 2014 a výkazu o príjmoch a výdavkoch za obdobie až do konca augusta 2014 je zrejmé, že žalobkyňa v tomto období podnikala. Žalobkyňa síce tvrdila, že prácu za ňu vykonávala tretia osoba, ale túto skutočnosť nepreukázala. Je tiež zjavné, že žalobkyňa sa na adrese svojho prechodného pobytu v Maďarsku (F. X, V.) zdržiavala už prinajmenšom od 31.7.2014, teda v čase, keď mala dodržiavať liečebný režim na Slovensku. Podľa vyjadrenia znaleckej organizácie mohla liečenie pritom absolvovať aj ambulantnou formou, čo jej umožňovalo neporovnateľne väčšiu flexibilitu, než ústavná starostlivosť. Aj vzhľadom na tieto okolnosti súd prvej inštancie neprijal tvrdenie žalobkyne, že zárobkovú činnosť nemohla vykonávať až do 1.9.2014 a za opodstatnený považoval nárok žalobkyne na ušlý zisk za obdobie preukázaného trvania liečby v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, teda od 21.6.2014 do 11.7.2014. V tomto rozsahu 729,70 eur bol ušlý zisk žalobkyni priznaný rozsudkom z 20.7.2018 a vo zvyšku (2.321,85 - 729,70 = 1.592,15) súd prvej inštancie žalobe žalobkyne nemohol vyhovieť.
8. Súd prvej inštancie priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,54 % (z pohľadu žalobkyne 1.418,45 : 4.686,89, teda 23,23 % : 76,77 %).
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti náhrady škody v sume 520,74 eur a v časti ušlého zisku v sume 1.592,15 eur podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že lekárske správy z Maďarskej republiky neboli žalobkyňou preložené do slovenského jazyka, keďže preklad zdravotnej dokumentácie zabezpečovala znalecká organizácia a v konečnom dôsledku bola lekárska dokumentácia preložená v Znaleckom posudku č. 216/2018. Rovnako za nesprávny skutkový záver považuje žalobkyňa tvrdenie, že žalovaná bola práce neschopná iba od 21.6.2014 do 11.7.2014 v zmysle posúdenia Znaleckého posudku č. 83/2014, keďže tento záver je v zjavnom rozpore so záverom Znaleckého posudku č. 216/2018, v ktorom sa uvádza, že trvanie práceneschopnosti žalovanej od 21.6.2014 do 31.8.2014 je možné podľa zdravotnej dokumentácie považovať za preukázané a odôvodnené, pričom súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom sa nevyrovnal s rozporom so Znaleckým posudkom č. 216/2018 a ani riadne neodôvodnil, prečo vychádzal práve zo Znaleckého posudku č. 83/2014. Znalecký posudok č. 83/2014 bol vykonaný na účely trestného konania, v ktorom sa riešia diametrálne odlišné otázky a znalecké posúdenie je zamerané mierne iným smerom. Lekárske vyšetrenia a návštevy odborných lekárov uskutočnené i po dátume 11.7.2014 súviseli so zdravotnými problémami žalobkyne, ktoré sú dôsledkom škodovej udalosti, a to zhoršené dýchanie, tak aj neurologické zdravotné problémy. Dňa 30.6.2014 bola žalobkyňa na vyšetrení u odborného lekára, ktorý rozhodol o jej pracovnej neschopnosti. Rovnako nie je správny záver súdu prvej inštancie, že majetková škoda vrátane ušlého zisku po 11.7.2014 nie je v príčinnej súvislosti s ušlým ziskom žalobkyne, keďže práceneschopnosť žalovanej trvala až do 1.9.2014. V podanej žalobe si žalobkyňa uplatnila aj náklady na odborné vyšetrenie nosa v Budapešti dňa 24.3.2015 - 92,25 eur, CT vyšetrenie nosa v Budapešti dňa 26.5.2015 - 21,07 eur, odborné vyšetrenie v Budapešti dňa 27.5.2015 - 58,23 eur, operačný zásah nosa v Budapešti dňa 16.7.2015 - 291,15 eur a cestovné na taxíky v Budapešti dňa 17.7.2015 - 25,39 eur, pričom súdu prvej inštancie boli predložené listinné dôkazy, ktoré dokazujú uvedené skutočnosti. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 520,74 eur ako náhradu nákladov a sumu 1.592,15 eur ako náhradu ušlého zisku.
10. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 388 Civilného sporového poriadku) a pre čiastočné potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie po čiastočnom zrušení a vrátení mu veci ostatným rozhodnutím odvolacieho súdu bolo rozhodovanie o požiadavke žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 5.216,69 eur, z čoho suma 514,80 eur predstavuje náhradu za bolesť, suma 2.574 eur predstavuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, suma 535,74 eur predstavuje náhradu nákladov spojených s liečením a suma 1.592,15 eur predstavuje náhradu ušlého zisku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 529,80 eur, ktorá suma 529,80 eur pozostáva z náhrady za bolesť v sume 514,80 eur a z náhrady nákladov spojených s liečením v sume 15 eur a výrokom II. žalobu o zaplatenie sumy 3.094,74 eur, ktorá suma 3.094,74 eur pozostáva z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.574 eur a z náhrady nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur, a o zaplatenie náhrady ušlého zisku v sume 1.592,15 eur, zamietol. Vzhľadom na to, že proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku žalovaný odvolanie nepodal a proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.574 eur žalobkyňa odvolanie nepodala, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku II. v časti o zaplatenie sumy 2.574 eur nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku). Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v napadnutej časti o zaplatenie náhrady nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur a v napadnutej časti náhrady ušlého zisku v sume 1.592,15 eur a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.
13. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie, avšak vec čiastočne nesprávne právne posúdil, keď z obsahu spisu sú zrejme všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia.
14. Ako prvé žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil dobu trvania jej práceneschopnosti od 21.6.2014 do 11.7.2014, hoci jej práceneschopnosť trvala od 21.6.2014 do 31.8.2014, ktorá skutočnosť vyplýva zo Znaleckého posudku č. 216/2018, pričom Znalecký posudok č. 83/2014, vyhotovený pre účely trestného konania, mal súd prvej inštancie posúdiť len ako listinný dôkaz.
15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu dĺžky trvania jej práceneschopnosti vznesené a má za to, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil vo vzťahu k dobe liečenia žalobkyne i správne právne závery. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok inú úvahu odvolacieho súdu o tejto otázke. V tejto súvislosti odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa v odvolaní namieta dobu trvania jej práceneschopnosti od 21.6.2014 do 11.7.2014 určenú súdom prvej inštancie, jej námietka je nepresná, keďže súd prvej inštancie mal za to, že doba liečenia (nie doba práceneschopnosti ako tvrdí žalobkyňa v odvolaní) bola od 21.6.2014 do 11.7.2014, pričom doba liečenia a doba práceneschopnosti nie sú totožné pojmy. Liečením sa rozumie doba od začiatku do skončenia liečenia, pričom skončením liečenia je treba rozumieť ustálenie zdravotného stavu poškodeného.
16. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že hodnovernosť záverov Znaleckého posudku č. 216/2018 o dobe trvania jej práceneschopnosti od 21.6.2014 do 31.8.2014 nebola ničím vyvrátená. Súd prvej inštancie pri určení doby liečenia od 21.6.2014 do 11.7.2014 vychádzal najmä zo záverov Znaleckého posudku č. 83/2014, z ktorého vyplýva, že priemerná doba liečenia fyzických poranení žalobkyne bola do 11.7.2014, zo záverov Znaleckého posudku č. 216/2018, z ktorého vyplýva, že objektivizované poranenia nosa a tváre žalobkyne bolo možné liečiť ambulantne, zo zistenia, že žalobkyňa po úraze bola prepustená do domácej liečby na vlastnú žiadosť a zodpovednosť už po troch dňoch, že už v mesiaci júl 2014 počas liečebného režimu sa nachádzala v Maďarsku a v júli a v auguste 2014 bola ekonomicky činná, keďže v júli 2014 vystavila dve faktúry č. 201411, č. 201412 a v auguste 2014 vystavila faktúru č. 20143. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že trvanie doby liečenia žalobkyne od 21.6.2014 do 11.7.2014 bol spoľahlivo preukázané a skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné (ods. 11., ods. 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v súvislosti s trvaním doby liečenia žalobkyne, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne o tejto otázke sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s náležitými zisteniami súdu prvej inštancie vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov.
17. V súvislosti s posúdením doby liečenia žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, pričom jednotlivé dôkazy hodnotí samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. I keď zo Znaleckého posudku č. 216/2018 vyplynulo zistenie, že trvanie práceneschopnosti žalobkyne od 21.6.2014 do 31.8.2014 bolo odôvodnené, a to najmä ťažkosťami s dýchaním a bolesťou hlavy pri postkomočnom syndróme, z ostatných dôkazov (uvedených v predchádzajúcom odseku) vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo zistenie o dobe liečenia žalobkyne od 21.6.2014 do 11.7.2014. Odvolací súd poukazuje, že hoci Znalecký posudok č. 216/2018 vychádza pri posudzovaní doby trvania práceneschopnosti z dostupnej zdravotnej dokumentácie (ako je v ňom uvedené), bližšie svoje závery nerozvádza, resp. nezdôvodňuje. Z listinného dôkazu - zo Znaleckého posudku č. 83/2014 totiž jednoznačne vyplýva, že zo žiadneho neurologického vyšetrenia nevyplýva objektívny nález poškodenia mozgu udávaný žalobkyňou a neurologická liečba bola vedená pre subjektívne ťažkosti žalobkyne, avšak bez negatívnych objektívnych nálezov, keď žalobkyňa bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života nutnosťou nechať sa vyšetriť, krátkodobou hospitalizáciou ukončenou na vlastnú žiadosť a v domácej liečbe krátkodobo sťažením dýchania cez nos a pobolievaním hlavy. Navyše žalobkyňa sa z časti počas domáceho liečenia ani nezdržovala v mieste svojho bydliska, nachádzala sa v Maďarsku a v mesiacoch júl a august 2014 bola ekonomicky činná. Na týchto záveroch nemení nič ani pochybenie súdu prvej inštancie, keď Znalecký posudok č. 83/2014 neposudzoval ako listinný dôkaz, keďže nebol vyhotovený pre účely tohto civilného konania ale ako znalecký posudok podaný vo veci, nakoľko postup súdu prvej inštancie pri určení trvania doby liečenia žalobkyne bol náležite odôvodnený v hodnotení jednotlivých dôkazov vo vzájomných súvislostiach bez toho, aby vychádzal výlučne a len zo záverov Znaleckého posudku č. 216/2018. Súd prvej inštancie svoj postup pri zodpovedaní tejto otázky náležite a presvedčivo odôvodnil a odvolací súd nemá žiadne pochybnosti vo vzťahu k namietanej arbitrárnosti tohto postupu. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom stanovení doby jej liečenia súdom prvej inštancie nie je náležitá.
18. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že jej nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v sume 520,74 eur nie je opodstatnený, konkrétne namietala, že náklady vynaložené na cestovné za účelom lekárskych kontrol, predpisov liekov, zmeny liečebného režimu boli odôvodnené aj po dátume 11.7.2014 a rovnako náklady na odborné vyšetrenie nosa v Budapešti dňa 24.3.2015 v sume 92,25 eur, CT vyšetrenie nosa v Budapešti dňa 26.5.2015 v sume 21,07 eur,
odborné vyšetrenie v Budapešti dňa 27.5.2015 v sume 58,23 eur, operačný zásah nosa v Budapešti dňa 16.7.2015 v sume 291,15 eur a cestovné na taxíky v Budapešti dňa 17.7.2015 v sume 25,39 eur sú opodstatnené. V prípade nákladov na vyšetrenia, ktoré žalobkyňa absolvovala po 11.7.2014 (teda aj v odvolaní namietaného odborného vyšetrenia nosa v Budapešti dňa 24.3.2015 v sume 92,25 eur, CT vyšetrenia nosa v Budapešti dňa 26.5.2015 v sume 21,07 eur, predoperačného vyšetrenie v Budapešti dňa 27.5.2015 v sume 58,23 eur) a cestovných nákladov, súd prvej inštancie konštatoval, že s výnimkou operačného zákroku nebola preukázaná príčinná súvislosť s konaním žalovaného a vo vzťahu k nákladom na benzín žalobkyňa nepredložila žiaden doklad, že by vynaložila náklady v podobe ceny za pohonné hmoty. Vo vzťahu k operačnému zákroku dňa 16.7.2015 súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalobkyne, že zákrok z toho dňa bol bezplatný.
19. Pre úspešnosť žaloby o náhradu škody je nevyhnutné preukázanie kumulatívneho naplnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu ktorými sú: porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušením právnej povinnosti je myslený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur). Pod škodou je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška), aj ohľadne príčinnej súvislosti, zaťažuje tiež poškodeného. Ku skúmaniu zavinenia v prípadoch, kde zákon za zodpovednosť za škodu vyžaduje zavinenie, sa pristúpi v súdnom konaní až po tom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter, pretože predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu úkonu a ku škode.
20. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nestačí všeobecná úvaha o možných následkoch konania škodcu, či pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku jeho protiprávneho konania, ale príčinná súvislosť musí byť naisto daná. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda na zdraví vznikne v dôsledku konkrétneho zavineného protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Vzhľadom nato, že existencia príčinnej súvislosti sa nepredpokladá, musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu iba pravdepodobnosť a ako už bolo uvedené dôkazné bremeno je v tomto smere na strane žalobkyne.
21. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že bola daná zodpovednosť žalovaného za operačný zákrok u žalobkyne dňa 16.7.2015 v dôsledku úmyselného ublíženia na zdraví, ktorá príčinná súvislosť bola preukázaná Znaleckým posudkom č. 216/2018, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (odsek 17., 35. rozsudku súdu prvej inštancie) a ku ktorého záverom o tejto otázke niet čo dodať. Zo záverov Znaleckého posudku č. 216/2018 vyplynulo, že operácia nosa dňa 16.7.2015 bola vykonaná v príčinnej súvislosti so skutkom žalovaného dňa 21.6.2014, operácia bol zameraná na vyriešenie deformity nosovej priehradky s posunom doľava, operačný zákrok bol vykonaný za účelom zlepšenia dýchania nosom cez ľavú nosovú dierku. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že dňa 24.3.2015 absolvovala žalobkyňa v Budapešti u Dr. R. X. odborné vyšetrenie nosa s odporúčaním absolvovania absolvovania operácie za účelom zlepšenia dýchania cez nos, za ktoré vyšetrenie podľa Faktúry č. 2835/2015 zaplatila žalobkyňa sumu 92,25 eur (po prepočte forintov na eurá), dňa 26.5.2015 absolvovala žalobkyňa v Budapešti v Radio Dental Extra Kft. CT vyšetrenie nosa, za ktoré vyšetrenie podľa Faktúry č. 2015/02208/kp zaplatila žalobkyňa sumu 21,07 eur a dňa 27.5.2015 absolvovala žalobkyňa v Budapešti v Ambulancii Corvin predoperačné vyšetrenie, za ktoré vyšetrenie podľa Faktúry č. 20150298 zaplatila žalobkyňa sumu 58,23 eur. Vo vzťahu k týmto trom uvedeným vyšetreniam možno bez pochybností konštatovať, že predchádzali operačnému zákroku nosa u žalobkyne dňa 16.7.2015 a bez ich absolvovania by nebolo ani možné pristúpiť k vykonaniu predmetného operačného zákroku, keďže na základe ich absolvovania bola konštatovaná vhodnosť operácie nosa žalobkyne za účelom zlepšenia dýchania, vyhodnotený zdravotný
stav žalobkyne pred operáciou a posúdené riziko plánovaného operačného zákroku vrátane liečebno- diagnostického postupu v predoperačnom, intraoperačnom a pooperačnom období. Ak teda bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že operačný zákrok nosa u žalobkyne dňa 16.7.2015 bol uskutočnený v dôsledku poškodenia jej zdravia žalovaným, pričom k operačnému zákroku by nemohlo dôjsť bez absolvovania vyšetrení dňa 24.3.2015, dňa 26.5.2015 a dňa 27.5.2015, dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobkyne v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a vznikom škody žalobkyne spočívajúcej vo vynaložení nákladov za tieto odborné, CT a predoperačné vyšetrenia celkom v sume 171,55 eur, na ktorých náhradu od žalovaného má žalobkyňa zjavne nárok.
22. Vo vzťahu k operačnému zákroku dňa 16.7.2015 si žalobkyňa v žalobe zo dňa 2.6.2016 uplatnila nárok na náhradu liečebných nákladov v sume 291,15 eur. Vo vyjadrení zo dňa 23.6.2017 však žalobkyňa už uviedla, že tento operačný zákrok dňa 16.7.2015 bol bezplatný (hradený zo zdravotného poistenia poistenca), keďže ho absolvovala v štátnej nemocnici, a preto si nárok na náhradu škody súvisiaci s operačným zákrokom nevyčíslila. Ak teda žalobkyňa v rozpore so svojim tvrdením v žalobe následne uviedla, že tento operačný zákrok bol uskutočnený bezplatne a svoj rozpor v týchto vyjadreniach žiadnym spôsobom nevysvetlila, správne súd prvej inštancie dospel k záveru o neopodstatnenosti tohto nároku. Tu odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, nakoľko neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, keď predniesla v konaní pred súdom prvej inštancie odlišné tvrdenia o operačnom zákroku nosa dňa 16.7.2015, pričom kontradikciu medzi nimi žiadnym spôsobom neobjasnila. Vykonaným dokazovaním, ako to správne súd prvej inštancie konštatoval, nebola potom preukázaná opodstatnenosť nákladov v sume 291,15 eur na operačný zákrok nosa dňa 16.7.2015.
23. Vo vzťahu k nákladom na cestovné taxíkom dňa 17.7.2015 z nemocnice na druhý deň po absolvovaní operácie nosa dňa 16.7.2015 a následne dňa 18.7.2015 do nemocnice na pooperačnú kontrolu spolu v sume 25,39 eur (po prepočte forintov na eurá) odvolací súd konštatuje na rozdiel od súdu prvej inštancie ich dôvodnosť. Rovnako ako v prípade odborného vyšetrenia nosa, CT vyšetrenia nosa a predoperčného vyšetrenia je zjavná príčinná súvislosť medzi ich vznikom a protiprávnym konaním žalovaného, keďže uvedené náklady na cestovné boli vynaložené v bezprostrednej súvislosti s operáciou nosa žalobkyne dňa 16.7.2015. Pokiaľ by totiž žalovaný nespôsobil škodu na zdraví žalobkyne, neabsolvovala by žalobkyňa operáciu nosa dňa 16.7.2015, necestovala by dňa 17.7.2015 po skončení hospitalizácie z nemocnice do miesta svojho bydliska a dňa 18.7.2015 z miesta svojho bydliska do nemocnice na pooperačnú kontrolu a nevznikli by jej náklady spojené s cestovaním taxíkom. I vo vzťahu k týmto nákladom na cestovné v sume 25,39 eur tak dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru o neexistencii príčinnej súvislosti, keďže vecná súvislosť príčiny a následku je zjavná nielen vo všeobecnej rovine ale aj v konkrétnych súvislostiach. Skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila sumu 25,39 eur za cestovanie taxíkom vyplýva z pokladničných dokladov zo dňa 17.7.2015, zo dňa 18.7.2015 a z príjmového dokladu zo dňa 18.7.2015 priložených k žalobe. Opodstatnenosť nároku žalobkyne na zaplatenie náhrady nákladov na cestovné v sume 25,39 eur je daná.
24. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietala nepriznanie nákladov na cestovné za účelom lekárskych kontrol, predpisu liekov, zmeny liečebného režimu, pričom súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel, že vo vzťahu k nákladom na benzín žalobkyňa nepredložila žiaden doklad, že by vynaložila náklady v podobe ceny za pohonné hmoty. Žalobkyňa si uplatnila (mimo iného) nárok na zaplatenie sumy 12,65 eur, ktorá suma predstavuje v zmysle podania žalobkyne zo dňa 19.5.2017 náklady na pohonné hmoty na cestovanie z miesta jej pobytu do miest, kde jej boli poskytované jednotlivé ošetrenia v období od 21.6.2014 do 19.11.2015. Na preukázanie skutočnej výšky škody v sume 12,65 eur predložila žalobkyňa Technický preukaz motorového vozidla ev. č. DS 322 FD a Prehľad priemernej ceny PHM v roku 2014 z internetu.
25. Skutočnou škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Otázka preukázania vzniku skutočnej škody ako jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu je v konaní o náhradu škody esenciálna. Dôkazné bremeno k žalobkyňou tvrdeným skutočnostiam (teda aj k vzniku škody), zaťažuje žalobkyňu, pričom vzhľadom na relevantné popieranie tohto nároku žalovaným, žalobkyňa dôkazné bremeno o vzniku škody v sume 12,65 eur neuniesla. Žalobkyňa totiž nepredložila súdu prvej inštancie žiaden relevantný listinný dôkaz o tom, že skutočne zaplatila cenu za
pohonné hmoty celkom v sume 12,65 eur. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie reálneho zaplatenia tejto ceny za pohonné hmoty. Za tejto dôkaznej situácie je i podľa názoru odvolacieho súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že ani nárok žalobkyne na zaplatenie nákladov na cestovanie spočívajúci v nákupe pohonných hmôt celkom v sume 12,65 eur nie je daný.
26. Súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnenú požiadavku žalobkyne na náhradu ušlého zisku v sume 1.592,15 eur za obdobie po 11.7.2014, teda za obdobie od 12.7.2014 do 31.8.2014, čo odôvodnil tým, že žalobkyňa v tomto období podnikala, zdržovala sa v mieste svojho prechodného pobytu v V., nedodržovala liečebný režim, a preto nemohol súd prvej inštancie prijať jej tvrdenie, že zárobkovú činnosť nemohla vykonávať až do 1.9.2014. Žalobkyňa nesúhlasila s týmto záverom súdu prvej inštancie, v odvolaní namietala, že jej práceneschopnosť trvala až do 31.8.2014, pričom pri výpočte ušlého zisku žalobkyňa v žalobe vychádzala z jej príjmu z podnikania od 17.2.2014 do 21.6.2014 v sume 4.038 eur, ktorý príjem z podnikania vydelila počtom 4 mesiacov, čo podľa žalobkyne predstavuje priemerný mesačný príjem z podnikateľskej činnosti v sume 1.009,50 eur.
27. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možné, nebyť škodovej udalosti. Pri určení výšky ušlého zisku sa vychádza zo sumy, ktorú by za normálnych okolností - nebyť škodnej udalosti - získal poškodený zo svojej činnosti s prihliadnutím na náklady, ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť. Ušlý zisk teda predstavuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá (na rozdiel od skutočnej škody) spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku poškodeného, ktoré poškodený mohol odôvodnene t. j. dokladovateľným spôsobom očakávať vzhľadom na bežný (pravidelný, normálny) chod vecí. Musí však vždy ísť o zisk, ktorý sa dal reálne očakávať (nie hypotetický ušlý zisk), čo však so sebou prináša povinnosť vierohodného preukázania tejto skutočnosti zo strany poškodeného. Nestačí teda iba všeobecný - pravdepodobný predpoklad, ale vždy musí ísť o prospech, ktorý sa dal podľa obvyklého priebehu vecí na základe dostatočne overených (doložených) a vyčíslených vecných podkladov očakávať.
28. Poškodený teda musí preukázať, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Takáto výška ušlého zisku sa musí prakticky blížiť k istote. Spôsob zisťovania ušlého zisku potom v každom jednotlivom prípade závisí od skutkových okolností a tvrdení poškodeného o konkrétnych okolnostiach, z ktorých vyvodzuje, že by v žalovanom období dosiahol zisk, o ktorý prišiel. Žalobkyňa vzhľadom na to, že pred poškodením zdravia podnikala na základe živnostenského oprávnenia od 17.2.2014, v danom prípade mala predovšetkým preukazovať, že v príčinnej súvislosti so škodou na zdraví, ktorú utrpela, nedosiahla zisk z podnikania z konkrétnych už existujúcich záväzkov, resp. v budúcnosti majúcich sa byť uzatvorených záväzkov. Spôsob zisťovania ušlého zisku závisí v každom jednotlivom prípade na skutkových tvrdeniach poškodeného, ktorými je uplatnený nárok na náhradu škody zdôvodnený. V danom prípade teda boli významné tvrdenia o podmienkach vzniku nároku žalobkyne na zisk z podnikania v nadväznosti na trvanie nevyhnutnej doby jej liečenia, pričom už v odseku 16. tohto rozhodnutia odvolací súd konštatoval zhodu názoru so súdom prvej inštancie, že doba liečenia žalobkyne trvala od 21.6.2014 do 11.7.2014. Žalobkyňa dokonca sama predložila v konaní pred súdom prvej inštancie dve faktúry za mesiace júl 2014 a jednu faktúru za mesiac august 2014, z ktorých vyplýva, že si fakturuje služby poskytnuté spoločnosti PROSAM s. r. o. v zmysle Zmluvy o spolupráci pri rozvoze, distribúcií, logistike, spracovaní výkazov a štatistík zo dňa 1.2.2014, čo spoľahlivo svedčí o fakte, že v období po 11.7.2014 svoju podnikateľskú činnosť vykonávala. Hoci žalobkyňa následne po tomto zistení súdu prvej inštancie tvrdila, že prácu za ňu vykonávala tretia osoba, na podporu tohto svojho tvrdenia nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, dokonca ani bližšie neozrejmila, o ktorú konkrétnu tretiu osobu sa jednalo, aké mali dohodnuté podmienky výkonu práce s treťou osobou, či tretia osoba vykonávala prácu za žalobkyňu bezplatne alebo odplatne a pod.. Žalobkyňa tak nepreukázala, že i po ukončení doby liečenia prišla o pravidelne sa opakujúce sa obchodné príležitosti v dôsledku škodovej udalosti, resp. nepreukázala, že v dobe od 12.7.2014 do 31.8.2014 prišla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 21.6.2014 o predvídateľné príjmy práve v sume 1.592,15 eur. Žalobkyňa žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o tom, že jej ušiel konkrétny príjem (zisk) z dôvodu poškodenia jej zdravia neuvádzala. To, že ku dňu 31.8.2014 predstavoval rozdiel príjmov a výdavkov z podnikania žalobkyne sumu 4.038 eur, nie je bez ďalšieho dôkaz, že by takýto rozdiel príjmov a výdavkov dosiahla aj naďalej. Preto žalobkyňa neuniesla svoje bremeno tvrdenia, ako
ani dôkazné bremeno, na preukázanie nároku na uplatnený ušlý zisk v sume 1.592,15 eur, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne jej žalobu v tejto časti zamietol.
29. Napokon žalobkyňa v odvolaní argumentovala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz - vyjadrenie od spoločnosti Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou. Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2019 zástupca splnomocnenca žalobkyne navrhol vykonať dôkaz písomným vyjadrením od spoločnosti Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou. Súd prvej inštancie tento žalobkyňou navrhnutý dôkaz nevykonal dôvodiac, že medzi jej práceneschopnosťou po dni 11.7.2014 a konaním žalovaného dňa 21.6.2014 nie je daná príčinná súvislosť.
30. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie správne nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazu písomným vyjadrením od spoločnosti Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou, keďže vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky žalobkyne dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že vykonanie dôkazu písomným vyjadrením od spoločnosti Euromilk, a.s. k zmluve o spolupráci so žalobkyňou nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných dôkazov, nebol spôsobilý preukázať právne významné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, a preto by bolo vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. Ako už bolo konštatované vyššie, žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala žiadne skutočné okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že k zamýšľanému príjmu v sume 1.592,15 eur by skutočne došlo v rozhodnom období došlo, keďže žalobkyňa svoj nárok na ušlý zisk opierala výlučne o výkaz príjmov a výdavkov k 31.8.2014, avšak netvrdila žiadne podstatné skutočnosti o pravdepodobnosti dosiahnutia rovnakého rozdielu v príjmoch a výdavkoch v celom rozhodnom období, o podmienkach a predpokladoch pre jeho dosiahnutie. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobkyňu nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré jej procesný predpis priznáva a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako neúčelný zamietol. Odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak neopodstatnená.
31. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru o opodstatnenosti nároku žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením za odborné, CT a predoperačné vyšetrenia v Budapešti v sume 171,55 eur a náhradu nákladov za cestovné taxíkom v sume 25,39 eur, teda spolu v sume 196,94 eur a zhodne so súdom prvej inštancie k záveru o nenaplnení podmienok pre priznanie nároku žalobkyne na náhradu zvyšných nákladov spojených s liečením v sume 323,80 eur a nároku žalobkyne na náhradu ušlého zisku v sume 1.592,15 eur. Rozsudok súdu prvej inštancie tak spočíva z časti na nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k opodstatnenosti nároku žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením, pričom vecne správnym je záver o opodstatnenosti nároku na náhradu liečebných nákladov v sume 196,94 eur. Vzhľadom na toto pochybenie súdu prvej inštancie bolo potrebné pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v napadnutej časti náhrady liečebných nákladov v sume 520,74 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nákladov spojených s liečením v sume 196,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo zvyšnej napadnutej časti náhrady nákladov spojených s liečením v sume 323,80 eur a v napadnutej časti náhrady ušlého zisku v sume 1.592,15 eur.
32. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil z časti k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 388 Civilného sporového poriadku) a z časti k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
34. Podľa § 396 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).
35. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
36. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
37. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie vo výroku vo veci samej z časti zmenil, je v zmysle citovaného ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
38. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. I v dôsledku čiastočného zvrátenia výsledku konania pred súdom prvej inštancie zostal úspešnejšou stranou s nárokom na náhradu trov konania naďalej žalovaný, avšak zmenil sa rozsah jeho nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Z uplatneného nároku celkom v sume 6.092,05 eur bolo žalobkyni priznaných 1.615,39 eur a vo zvyšku (4.476,66 eur) bola žaloba zamietnutá. Tzv. hrubý úspech žalobkyne predstavuje 27 % (1.615,39 : 6.092,05 x 100 = 27 %) a tzv. hrubý úspech žalovaného predstavuje 73 % (4.476,66 : 6.092,05 x 100 = 73 %). Rozdiel v úspechu oboch procesných strán potom predstavuje prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu rozdielu oboch percentuálnych vyjadrení hrubého úspechu strán, teda 46 % (73 % - 27 %). Takto potom podľa výsledku konania prináleží žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie práve v rozsahu 46 %. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z uplatneného nároku žalobkyne v odvolacom konaní v sume 2.112,89 eur bolo žalobkyni v dôsledku čiastočnej zmeny rozsudku súdu prvej inštancie priznaných 196,94 eur a vo zvyšnej napadnutej časti (1.915,95 eur) bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Tzv. hrubý úspech žalobkyne predstavuje 9 % (196,94 : 2.112,89 x 100 = 27 %) a tzv. hrubý úspech žalovaného predstavuje 91 % (1.915,95 : 2.112,89 x 100 = 91 %). Rozdiel v úspechu oboch procesných strán potom predstavuje prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu rozdielu oboch percentuálnych vyjadrení hrubého úspechu strán, teda 82 % (91 % - 9%). Takto potom podľa výsledku konania prináleží žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania práve v rozsahu 82 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne opäť súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.
40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).