Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/1751/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ 247 85 199, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO 36 715 352 proti povinnému B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie 374,19 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom, Exekútorský úrad Trenčín, Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.03.2020 takto

rozhodol:

Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.03.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 03.03.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a rozhodol, že oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 28,69 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanie povinného označené ako „Námietka voči konaniu exekútora“ by podľa obsahu mohlo byť návrhom na zastavenie exekúcie, vzhľadom na vyjadrenie povinného, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to „Informácia o ukončení vymáhania“ zo dňa 01.10.2019 zaslaná spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. a taktiež „Potvrdenie o bezdlžnosti“ zo dňa 01.10.2019. Povinný ďalej uviedol, že napriek tomu, že súdny exekútor oprávneného zastupuje v exekučnom konaní, mu súdny exekútor v tom istom čase 08.01.2019 (povinný mal zrejme na mysli 08.11.2019) zaslal Upovedomenie o začatí exekučného konania č. 331EX 362/19, čím porušil právny nárok povinného na možnosť podania námietky do 15 dní, nakoľko v rovnaký deň 08.01.2019 zaslal „jeho“ firme Príkaz na začatie exekúcie bez odkladného účinku a to listom, ktorý nespĺňa právne náležitosti, nemá razítko a chýba podpis súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súdny exekútor konal vedome, lebo nie je možné, že by nevedel o stanovisku NBS voči nebankovke Provident, ktorá protiprávne vyberala poplatky a úroky od slovenských občanov. Ani oprávnený nič nežiada. Má za to, že v tomto prípade ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu na chránenej osobe.

3. Oprávnený vo vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že listiny predložené zo strany povinného nie sú listinami s právnym významom v prospech záväzku, ktorý je predmetom tohto exekučného konania. Listiny predložené povinným sa nevzťahujú na úverovú zmluvu, z ktorej nárok je vymáhaný v tomto exekučnom konaní. Žalobca v exekučnom konaní vymáha nárok titulom zmluvy ev. č. 612475472. Predložené listiny sa vzťahujú k zmluvám ev. č. 611790608, 613220486, 611792512 a 611227049. Na základe uvedených skutočností, nakoľko tu nie je daný zákonný dôvod na zastavenie

exekúcie, oprávnený navrhol, aby súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému právo na náhradu trov konania.

4. Súd z exekučného spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia 374,19 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.01.2019. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil listiny označené ako „Informácia o ukončení vymáhania“ zo dňa 01.10.2019 a zo dňa 07.10.2019 a „Potvrdenie o bezdlžnosti“ zo dňa 01.10.2019 a zo dňa 07.10.2019. Z obsahu listín vyplýva, že oprávnený informuje povinného o jeho rozhodnutí zastaviť vymáhanie prípadov č. 611790608, 613220486, 611792512, 611227049 a 61323484, t. j. „nebude v týchto prípadoch vykonávať ďalšie návštevy, telefonáty ani iné aktivity“. V „Potvrdení o bezdlžnosti“ oprávnený vydáva v súlade s potvrdenie o bezdlžnosti s tým, že oprávnený tak už neeviduje voči klientovi (povinnému) z titulu zmluvy číslo 611792512, 611790608, 613220486, 611227049 a zo zmluvy 613234845 žiadnu pohľadávku, čim sú povinnosti povinného vyplývajúce zo zmlúv týmto vysporiadané.

5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.

6. V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatoval, že tvrdenie povinného, že oprávnený nič nežiada a to na základe listín, ktoré povinný súdu predložil, nezakladá žiadnu relevanciu k prebiehajúcemu exekučnému konaniu, nakoľko túto skutočnosť mal povinný namietať v základnom konaní, čo sa však nestalo. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, pričom nevyhnutnou podmienkou je skutočnosť, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia. V štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je preto povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul v súvislosti s jeho vykonateľnosťou a to tak po stránke formálnej ako aj materiálnej ako dvoch rovnocenných zložiek. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. Oprávnený inicioval exekučné konanie na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.12.2018 a keďže povinný v zákonnej lehote nevyužil možnosť podania opravného prostriedku, rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 12.01.2019. Keďže povinný, ktorému bola platobným rozkazom (exekučným titulom) uložená povinnosť uspokojiť nárok oprávneného, v zákonnej lehote nepodal proti platobnému rozkazu odpor, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a ani dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá,

oprávnený tak nemal inú možnosť, než domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou exekučného konania. Oprávnený teda podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

7. Za účelom posúdenia tvrdení oprávneného a povinného exekučný súd nad rámec preštudoval spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , nakoľko podľa ust. § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku oprávnený, ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý priznáva nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, nemá povinnosť pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje v prípade, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní a dospel k záveru, že nemožno prijať tvrdenia povinného o neexistencii žiadnych záväzkov voči oprávnenému. Z listín, ktoré k návrhu na zastavenie exekúcie povinný priložil, mal súd na jednej strane za preukázané, že došlo k vysporiadaniu záväzkov medzi oprávneným a povinným vyplývajúcich zo zmlúv č. 6117925112, 611790608, 613220486, 611227049 a 613234845, ale na strane druhej mal súd zároveň za preukázané, že návrhom na vydanie platobného rozkazu na základe ktorého bol vydaný platobný rozkaz a ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, sa žalobca (oprávnený v tomto konaní) domáhal vymoženia nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo: 612475472 a teda iného nároku ako tých, ktoré sú uvedené v priložených listinách.

8. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu. Ak súd nezistí existenciu dôvodov vedúcich k odmietnutiu, resp. zamietnutiu návrhu vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré sa doručí súdnemu exekútorovi a na základe ktorého je súdny exekútor oprávnený exekúciu vykonať. Okamihom doručenia poverenia súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia a súdny exekútor má zároveň povinnosť zabezpečiť jej vykonanie, teda uskutočniť nútené vymoženie práva oprávneného. Exekúcia predstavuje zásah do majetkových, ale aj iných základných práv a slobôd povinného, a preto výpočet spôsobov jej výkonu je v Exekučnom poriadku taxatívny. Ak je predmetom vymoženia peňažne plnenie, exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a príkazom na zadržanie vodičského preukazu, pričom spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor. V prípade peňažného plnenia však nie je vylúčená možnosť vykonať exekúciu aj viacerými spôsobmi, ktoré súdny exekútor volí jednak vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie a jednak z hľadiska majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor tak bezodkladne vykoná potrebné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, zvolí konkrétny spôsob exekúcie, zabezpečí majetok povinného a nakoniec pristúpi k samotnému vykonaniu exekúcie. Ak ide o spôsob exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, je základným predpokladom existencia pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu na strane povinného a teda právny vzťah medzi povinným a platiteľom mzdy, na základe ktorého má povinný nárok na výplatu mzdy alebo iného príjmu. Ak súdny exekútor zvolí tento spôsob, jeho povinnosťou je o tejto skutočnosti upovedomiť oprávneného a povinného a to doručením Upovedomenia o začatí exekúcie v ktorom uvedie, akým spôsobom exekúciu vykoná. Zároveň platiteľovi mzdy doručí Príkaz na začatie exekúcie, ktorého doručením platiteľovi mzdy vzniká povinnosť začať s vykonávaním zrážok zo mzdy povinného, pričom zrazené sumy povinnému nevypláca, ale tieto deponuje až do času, pokiaľ mu nie je doručený Exekučný príkaz. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súdny exekútor vydá Exekučný príkaz a doručí ho povinnému a platiteľovi mzdy až po márnom uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá začína plynúť doručením upovedomenia o začatí exekúcie alebo po tom, čo je súdnemu exekútorovi doručené uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, teda návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom vo vyššie uvedenej 15 dňovej lehote. Ak by súd návrhu povinného vyhovel a exekúciu zastavil, platiteľ mzdy je povinný vykonané zrážky poukázať povinnému. V tomto štádiu konania, keď povinný podá návrh na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, je za účelom, aby nedošlo k zmareniu exekučného konania a teda uspokojeniu nároku oprávneného, nevyhnutné zabezpečiť majetok povinného tým spôsobom, že po doručení Príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy sa začnú vykonávať zrážky zo mzdy povinného. Z uvedeného je

zrejmé, že po doručení Príkazu na začatie exekúcie platiteľ mzdy zrážky síce vykonáva, ale nepoukazuje ich súdnemu exekútorovi za účelom uspokojenia vymáhaného nároku. Preto v súvislosti s námietkou povinného o porušení Exekučného poriadku súdnym exekútorom tým, že v deň vydania Upovedomenia o začatí exekúcie zároveň doručil platiteľovi mzdy povinného Príkaz na začatie exekúcie, čím malo dôjsť k porušeniu práva povinného podať námietky súd uviedol, že táto nemôže obstáť, nakoľko ide o legitímny postup súdneho exekútora v súvislosti s jeho povinnosťou exekúciu na základe poverenia na vykonanie exekúcie vykonať.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 28,69 eur.

10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. , , , , prvá veta, , a Exekučného poriadku a a vyhlášky MSSR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

11. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že nie je pravda, že sa právne k tomuto prípadu nevzťahuje jeho podanie, nakoľko zmluva s nebankovou Provident je neplatná a je protizákonné akékoľvek vymáhanie poplatkov a úrokov a toto súd vo svojom posudzovaní obišiel. Naopak svojím rozhodnutím odobril pokračovanie trestnej činnosti spoločnosti KRUK s.r.o., ktorá telefonovala, posielala svojich agentov a robila hrubý nátlak na občanov za účelom výberu týchto poplatkov a úrokov. Exekútor vedel, že Provident toto zastavil z obavy, že bude čeliť žalobám a spol. KRUK zaslala exekútorovi mail, že klientom nebankovky zasielajú doklad o bezdlžnosti, no ten na novú skutočnosť nereagoval a naopak urýchlene požiadal o platobný rozkaz. Má za to, že pokiaľ je zmluva neplatná a o tom rozhodla NBS, preto súd tak ako rozhodujú súdy v prípade iných nebankoviek môže rozhodnúť o výške pôžičky a nie neparných poplatkoch a úrokoch. Z tohto dôvodu celé uznesenie, samotný postup považuje za neoprávnene ako i postup exekútora.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

16. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

17. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

18. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pričom vyšší súdny úradník sa so všetkými skutočnosťami v dostatočnej miere a vecne správne vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný v sťažnosti zopakoval len tie isté argumenty, a to neplatnosť zmluvy s právnym predchodcom oprávneného Provident, protizákonnosť poplatkov a úrokov a rozhodnutie NBS, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a teda neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.

21. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedané exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje právoplatný exekučný titul. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.“ Pokiaľ teda povinný namieta, že zmluva s právnym predchodcom oprávneného je neplatná a namieta protizákonnosť poplatkov a úrokov, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný mal možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť (a to nárok vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612475472 a nie nárok vyplývajúci zo zmlúv č. 611792512, 611790608, 613220486, 611227049 a 613234845, ktorých sa týkali povinným predložené listiny o ukončení vymáhania a o bezdlžnosti na základe informácie od Národnej banky Slovenska z júna 2019), exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil (čo povinný ani nepopiera), mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

22. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

23. S poukazom na vyššie uvedené je exekučné konanie vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený, povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku a keďže súd nezistil ani žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.03.2020 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.