Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-110-2008.pdf
PDF · 78.74 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3Er/110/2008
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného BA One, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 722 316, proti povinnej W. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, U. F., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie 512,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.04.2020, č.k. 3Er/110/2008
- 40, súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že súd považoval oprávneným napádané upovedomenie o zastavení starej exekúcie za vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z., pričom toto obsahovalo všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Rovnako tak súdny úradník zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ktorý postup odôvodnil tou skutočnosťou, že zamietnutím námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z., a teda neboli splnené podmienky na prerušenie konania za účelom iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
2. Oprávnený doručil dňa 13.05.2020 tunajšiemu súdu sťažnosť proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že vyšší súdny úradník odôvodnil uznesenie o zamietnutí námietok oprávneného len tým, že neobstojí námietka oprávneného, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, pretože dátum doručenia bol uvedený priamo v upovedomení o zastavení starej exekúcie s tým, že je zrejmé, že ide o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje a s tým, že k preukázaniu toho, že nebol v posledných 18 mesiacoch pred dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur, je dôkazné bremeno na oprávnenom, pretože vymožené plnenia sa uhrádzajú na účet oprávneného a že z upovedomenia jednoznačne a zreteľne vyplýva, že súdny exekútor na predmetnú čiastku nevymohol žiadnu čiastku. Rovnako sa vyšší súdny úradník vysporiadal s námietkou oprávneného, že v stručnom opise skutočností neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej exekúcie tak, že tento opis je v upovedomení riadne obsiahnutý. Ostatné obsiahle námietky ústavnoprávneho charakteru však vyšší súdny úradník vymenoval len okrajovo a vôbec sa k nim nevyjadril, čo zakladá nesprávnosť jeho rozhodnutia
3. K sťažnosti oprávneného sa vyjadril i súdny exekútor, ktorý uviedol, že je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu nevyhovuje požiadavke riadneho odôvodnenia. Výrok súdu je však správny, preto by bolo vhodné v potvrdzujúcom rozhodnutí záver súdu riadne odôvodniť, a tým sa vysporiadať s
námietkami oprávneného. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
4. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
5. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
11. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní spisového materiálu, sťažnosti oprávneného, ako aj vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, zamietnuť.
12. Úvodom súd konštatuje, že pokiaľ sa jedná o námietky oprávneného v rozsahu, v ktorom oprávnený namietal, že v upovedomení o zastavení starej exekúcie nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, že nebolo riadne preukázané splnenie podmienky nedosiahnutia výťažku spolu aspoň vo výške 15,- eur v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť a že v stručnom opise skutočností súdny exekútor neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej exekúcie, súdny úradník svoje rozhodnutie v uvedenom rozsahu riadne a logicky zdôvodnil. Pokiaľ sa jedná o námietku neuplynutia rozhodnej doby 5 rokov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., zákon v citovanom ustanovení jednoznačne uvádza časový aspekt plynutia rozhodnej doby, ktorej plynutie začína odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Jedná sa teda o pomerne jednoduchý a nespochybniteľný matematický výpočet, ktorým sa dá verifikovať ne/uplynutie rozhodnej doby v tej-ktorej exekučnej veci. Pokiaľ sa jedná o námietku nedostatkov upovedomenia o zastavení starej exekúcie, resp. náležitého preukázania nedosiahnutia výťažku 15,- eur, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie má zákonom predpísaný formát a obsahové náležitosti, pričom tieto boli v napádanom uznesení nepochybne dodržané.
13. Čo sa týka samotného obsahu sťažnosti oprávneného, že súdny úradník sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne zaoberal ústavnoprávnymi otázkami, respektíve otázkami súladnosti jednotlivých ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s Ústavou a ostatnými právnymi predpismi, na ktoré oprávnený poukazoval, tu súd zdôrazňuje, že v zmysle diverzifikácie štátnej moci všeobecným súdom neprináleží posudzovať a záväzným spôsobom hodnotiť, resp. vykladať súlad zákonov a podzákonných právnych predpisov s ústavou, ako ani súlad právnych predpisov medzi sebou navzájom. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 47/2013-10 zo dňa 30. januára 2013). V zmysle uvedeného sa tunajší súd domnieva, že tak všeobecnému súdu, ako ani vyššiemu súdnemu úradníkovi, neprináleží vo svojich rozhodnutiach podávať výklad týkajúci sa prípadného posúdenia súladu všeobecného právneho predpisu s ústavou. Ak bolo cieľom oprávneného dosiahnuť vyslovenie nesúladu jednotlivých ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s Ústavou, právny poriadok Slovenskej republiky mu na tento účel umožňuje podať tiež ústavnú sťažnosť.
14. Pokiaľ súdny úradník dospel k záveru, že zamietnutím námietok nevzhliadal dôvod na prerušenie konania za účelom konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, toto súd považuje za správny postup, ktorý napĺňa jeden zo základných princípov konania, a to princíp hospodárnosti, kedy súdy majú dbať o to, aby rozhodovali rýchlo a efektívne, bez iniciovania nadbytočných konaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah Tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými proti zákonným ustanoveniam zákona č. 233/2019 Z.z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené (pozri napr. sp. zn. II. ÚS 234/2020, sp. zn. II. ÚS 240/2020, rovnako tak napr. sp. zn. IV. ÚS 160/2020 a ďalšie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva fakticky ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci posudzovania súladnosti zákona č. 233/2019 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky, a teda záver vyššieho súdneho úradníka o absencii dôvodov postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP bol správny. Rovnako súd považuje za dostatočné zdôvodnenie napádaného uznesenia, v zmysle ktorého súdny úradník podotkol, že tým, že bola stará exekúcia zamietnutím námietok zastavená zo zákona uplynutím rozhodnej doby, nevidí opodstatnenie v prerušení konania za účelom iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pokiaľ bola v uvedený moment exekúcia už zastavená.
15. Vo vzťahu k súdnym exekútorom vytýkanej námietke nedostatočnosti odôvodnenia napádaného uznesenia súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 22.10.2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014 uviedol, že: „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ Zároveň riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri ZSP 56/2008). Po preskúmaní súdneho spisu je súd toho názoru, že súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne extenzívne, kedy v napádanom uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa zákona č. 233/2019 Z.z. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno napádať iba nezákonnosť postupu súdneho exekútora v zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z., s ktorými sa súdny úradník riadne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v tejto časti sa súdu javí uznesenie ako dostatočne zdôvodnené. Vo vzťahu k námietkam ústavnoprávneho charakteru súd opätovne poukazuje na úlohu a funkciu všeobecných súdov ako orgánov zákony aplikujúcich, ktorým neprináleží hodnotiť prípadnú ústavnú konformitu a súladnosť jednotlivých právnych predpisov. Naviac je súd názoru, že otázka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí nie je nijako explicitne a záväzne určená, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj odlišná dĺžka a podrobnosť súdnych rozhodnutí naprieč súdmi v republike. Ak teda súdny úradník dokázal do jedného odseku odôvodnenia zhrnúť podstatu a zmysel rozhodnutia, súdu sa takýto postup nejaví nesprávny, či upierajúci právo na spravodlivý proces.
16. Na základe uvedených skutočností, ako aj s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia má súd zato, že súdny úradník rozhodol o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania, správne a spravodlivo, pričom súd sťažnosť oprávneného voči napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.