Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: G.. C. D., bytom D., D. 9, zastúpená JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 63890-7/2018-BA zo dňa 16. 11. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. 27365-3/2017-BA zo dňa 7. júna 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1311497316-GC04/16 zo dňa 21. 12. 2016 vo veci predpísania poistného žalobkyni zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypúšťa text „...§ 152a zákona, v znení neskorších predpisov...“ a vo zvyšku rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdzuje. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-1311497316-GC04/16 zo dňa 21. 12. 2016, rozhodla, že žalobkyni predpísala poistné na nemocenské poistenie v sume 249,20 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2.322,60 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 773,40 eur, poistné na rezervný fond v sume 384,- eur za obdobie január 2009 až jún 2010, spolu v sume 3.729,20 eur. Voči rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žalovaný správny orgán vyššie uvedeným rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalobkyňa voči druhostupňovému správnemu orgánu nepodala žalobu o jeho preskúmanie a toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 06. 2017. 3. Dňa 13. 06. 2018 podala žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, návrh na povolenie obnovy správneho konania, v ktorom uviedla, že má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa s nedostatočnou starostlivosťou venoval otázke, či účastníčke konania ako SZČO skutočne zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25. 10. 2016. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné posúdiť ako predbežnú otázku, či účastníčka konania mala status SZČO aj v období po 29. 02. 2008 a aj v období, za ktoré jej bolo predpísané poistné ako SZČO, teda v období od januára 2009 do júna 2010. Správny orgán prvého stupňa si mal vyriešiť otázku výkladu ustanovenia § 5 písm. c/ zákona. Orgán verejnej správy prvého stupňa tejto predbežnej otázke nevenoval dostatočnú pozornosť. Žalobkyňa ku dňu 29. 02. 2008 oznámila Sociálnej poisťovni pobočke Levice zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s tým, že podala

registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia dňa 29. 02. 2008. K tomuto dátumu bolo žalobkyni zrušené aj DIČ a rovnako k odhláške pripojila aj právoplatné rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho kraja č. zo dňa 25. 02. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 02. 2008. Z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že dňom 29. 02. 2008 bolo zrušené povolenie žalobkyni ako podnikateľke ako SZČO poskytovateľke zdravotnej starostlivosti podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore kardiológia. Od tohto dňa zanikol žalobkyni status SZČO na účely sociálneho poistenia. Právna zástupkyňa poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. sa týka obdobnej veci a podľa tohto rozhodnutia sa mal správny orgán zaoberať a vyriešiť si odbornú otázku, či účastníčka konania bola aj po 29. 02. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Od 01. 03. 2008, teda už 10 rokov, nemá žalobkyňa postavenie SZČO a odvodové povinnosti si plní za ňu jej zamestnávateľ, a to obchodná spoločnosť STAMIMED s.r.o., prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia s odborným zameraním kardiológia a vnútorné lekárstvo, kde žalobkyňa pôsobí ako odborná zástupkyňa. Právna zástupkyňa z týchto dôvodov žiadala, aby súd rozhodol o povolenie obnovy konania. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 63890-5/2018-BA zo dňa 13. 08. 2018 zamietol návrh na obnovu konania žalobkyne a obnovu konania nepovolil. Poukázal na to, že účastníčka konania v návrhu na obnovu konania neuviedla nové skutočnosti, ani nepredložila nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie, resp. také dôkazy, ktoré sa nemohli v dávkovom konaní uplatniť bez zavinenia žalobkyne. Právoplatné rozhodnutie žalovaného nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, takže sa neopiera o pravdivý dôkaz. Postupom organizačnej zložky nebola účastníčke konania odňatá možnosť zúčastniť sa na tomto konaní a rozhodnutie žalovaného, o ktoré obnovu žiada, sa neopiera o dôkazy, ktoré by sa ukázali ako nepravdivé a ani rozhodnutie sa nedosiahlo trestným činom. Podstatou povolenia obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia vo veci predpísania poistného na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých ale posúdenie, či bol naplnený niektorý z dôvodov obnovy konania upravený v až d/, na základe ktorého by žalovaná bola oprávnená obnovu konania povoliť. 5. Podľa ustanovenia zákona nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, c/ nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

Podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni. Pretože nebol naplnený žiaden z dôvodov obnovy konania, obnova konania nebola povolená. Žalovaná má za to, že v konaní nevyšli najavo nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, resp. také dôkazy, ktoré sa nemohli v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Právoplatné rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky a neopiera sa nepravdivý dôkaz. Žalobkyni sa nesprávnym postupom správneho orgánu, neodňala ani možnosť zúčastniť sa v konaní a z toho dôvodu I. stupňový správny orgán postupoval správne, keď nepovolil obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 27365-3/2017-BA zo dňa 07. 06. 2017. Podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých ale posúdenie, či bol splnený niektorý z dôvodov, uvedený v až d/. Podľa ustanovenia účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona sa považuje aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je držiteľ, ak už predtým nemal právne postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu, nadobúda status podnikateľa - SZČO. So statusom SZČO držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vznikajú všetky povinnosti, ktoré právny poriadok SR samostatne zárobkovo činným osobám ukladá. Lekári zamestnanci na výkon povolania nepotrebujú žiadnu licenciu s výnimkou tých lekárov, ktorí sú odbornými zástupcami zdravotníckych zariadení - musia byť držiteľmi licencie na výkon činnosti odborného zástupcu (L1C). Takže, ak licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) lekári zamestnanci nevyužívajú, je lepšie požiadať o jej zrušenie. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke taktiež odporúča všetkým lekárom - držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorí ju nevyužívajú, požiadať o jej zrušenie. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie č. 27365-3/2017-BA, zo dňa 07. 06. 2017, je podrobne vysvetlené, prečo má účastníčka konania v kontrolovanom období právne postavenie SZČO pre účely povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní právneho postavenia účastníčky konania ako SZČO, ako aj pri posudzovaní odvodovej povinnosti účastníčky konania ako SZČO, postupovali v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov a v súlade s platnými právnymi predpismi SR. V prípade, že fyzická osoba, ktorá podá na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, naďalej vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona, ktoré je platné alebo je len pozastavené aj po dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO uvedeného na podanom Registračnom liste fyzickej osoby - odhláške, má túto skutočnosť preukázať Sociálnej poisťovni. V prípade, že by tieto vyššie uvedené skutočnosti majúce vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO Sociálnej poisťovni neboli preukázané, uvedené poistenie sa považuje za zaniknuté podľa dátumu uvedeného na Registračnom liste fyzickej osoby - odhláške , okrem prípadov, ak Sociálna poisťovňa dodatočne nezistí opak. V prípade využitia služieb informačno-poradenského servisu Sociálnej poisťovne je vhodné, ak žiadateľ uvedie zamestnancovi Sociálnej poisťovne všetky informácie, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť a úplnosť informácií poskytovaných zamestnancami Sociálnej poisťovne, čím by sa predišlo prípadnému nedorozumeniu v komunikácii medzi odvádzateľmi poistného a zamestnancami Sociálnej poisťovne. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca s povinným nemocenským poistením a povinným dôchodkovým poistením SZČO. Námietka účastníčky konania, ktorou poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. -96, je pre tento prípad právne irelevantná. Rozhodnutia súdov sú individuálne právne akty, ktoré sa vzťahujú len na výlučne vymenované (individuálne určené) osoby, riešia konkrétny, individualizovaný právny vzťah na základe normatívneho právneho aktu. 6. Žalobkyňa proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala, prostredníctvom právnej zástupkyne, odvolanie, v ktorom trvala na dôvodov v návrhu o obnovu konania a namietala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice v r. č. 700-1311497316-GC04/16 zo dňa 21. 12. 2016 nevenovala potrebnú pozornosť posúdeniu predbežnej otázky podľa § 198 zákona o sociálnom poistení, či mala žalobkyňa status SZČO po februári 2008, a tiež od januára 2009 do júna 2010. 7. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 63890-7/2018-BA zo dňa 16. 11. 2018 rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 63890-5/2018-BA zo dňa 13. 08. 2018 potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Podľa § 229 ods. 1 písm. d/ o sociálnom poistení, by sa povolila obnova konania len v tom prípade, ak rozhodnutie vo veci predpísania poistného za obdobie január 2009 až jún 2010 záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, rozhodla inak. Konaniu vo veci predpísania poistného predchádzalo konanie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania, ako SZČO. V rámci tohto samostatného konania bola otázka právneho postavenia účastníčky konania na účely sociálneho poistenia posúdená a zodpovedaná. V konaní vo veci zániku sociálneho poistenia účastníčky konania Sociálna poisťovňa, pobočka Levice vydala rozhodnutie č. 29466-1/2016-LV zo dňa 25. 10. 2016, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 a ďalším rozhodnutím č. 29466-2/2016-LV zo dňa 25.

10. 2016 pobočka rozhodla, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2010. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. 12. 2016, a týmito rozhodnutiami správny orgán rozhodol o postavení žalobkyne na účely sociálneho poistenia. Z podstaty definície predbežnej otázky upravenej v § 198 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pod predbežnou otázkou treba rozumieť takú otázku zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania vo veciach sociálneho poistenia. Súčasne je to taká otázka, ktoré rozhodnutie nepatrí do kompetencie organizačnej zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhoduje. O takejto otázke si však organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže urobiť úsudok. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je pri rozhodovaní vo veciach sociálneho poistenia viazaná rozhodnutím o spáchaní trestného činu, správneho deliktu, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu. Rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd SR, ktorý to vyslovil vo viacerých rozhodnutiach, a preto nemožno považovať zánik sociálneho poistenia za predbežnú otázku, o ktoré je kompetentný rozhodnúť správny súd, v rámci konania vo veci o predpísania poistného. Otázka zániku sociálneho poistenia účastníčky konania je právoplatne vyriešená, a preto nemôže byť opätovne posúdená v následnom konaní, ktorým je konanie vo veci predpísania poistného. Po preskúmaní skutkového stavu žalovaný dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza účastníčka konania v návrhu o obnove konania ako aj v odvolaní, nie sú dôvodom obnovy konania. II.

8. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 63890-7/2018-BA zo dňa 16. 11. 2018 ako aj rozhodnutia č. 63890-5/2018-BA zo dňa 13. 08. 2018. Zástupkyňa žalobkyne uvádzala, že žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí nevyporiadal so statusom SZČO žalobkyne, a to bol dôvodom, pre ktorý podala návrh na obnovu konania. Žalobkyňa sa nestotožňuje s výkladom Sociálnej poisťovne, že spĺňala status SZČO aj v období od januára 2009 do júna 2010. Toto obdobie považuje za sporné. Bližšie odôvodňovala žalobu obdobne ako v návrhu na obnovu konania a ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu žalovanej, ktorým bol jej návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý. III.

9. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 07. 03. 2019 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. K námietkam žalobkyne uvedených v žalobe uviedla, že podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté obnovou konania na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie, či bolo splnený dôvod obnovy konania, uvádzaný účastníkom konania v návrhu na obnovu konania, na základe ktorého by Sociálna poisťovňa bola oprávnená obnovu konania povoliť. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení obnovy, sa teda nepreskúmava zákonnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia. Inštitútom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne opravné prostriedky, v podmienkach Sociálnej poisťovne „odvolanie“, ktoré žalobkyňa voči rozhodnutiu vo veci predpísania poistného za obdobie januára 2009 až jún 2010, neuplatnila. V rámci konania o návrhu na obnovu konania bola Sociálna poisťovňa povinná zaoberať sa skutočnosťami, ktoré žalobkyňa v návrhu uviedla, t.j. vyhodnotiť, či na základe tvrdení uvádzaných žalobkyňou, je daný dôvod na povolenie obnovy konania podľa Sociálna poisťovňa opakovane poukazuje na to, že otázka právneho postavenia žalobkyne, ako SZČO na účely sociálneho poistenia, bola vecou samostatného konania, výsledkom ktorého boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, číslo: 29466-1/2016-LV, zo dňa 25. 10. 2016, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe G.. C. D. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. februára 2008.“ a číslo: 29466-2/2016-LV, zo dňa 25. 10. 2016, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe G.. C. D. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010.“. Obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, t.j. žalobkyňa nepodala voči predmetným rozhodnutiam odvolanie, a preto nadobudli dňa 5. decembra 2016 právoplatnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia sa nastoľuje stav právnej istoty, pretože rozhodnutie sa stáva záväzným a nezmeniteľným. Ak žalobkyňa považovala predmetné rozhodnutia za nezákonné, mala možnosť podať voči týmto rozhodnutiam odvolania a následne, v závislosti od výsledku konania, podať aj žalobu na krajský súd o preskúmanie ich zákonnosti. Žalobkyňa však voči rozhodnutiam vo veci zániku sociálneho poistenia č. 29466-1/2016-LV a č. 29466-2/2016- LV, obe zo dňa 25. 10. 2016, nepodala ani len odvolanie, o ktorom by rozhodol druhostupňový orgán,

napriek tomu, že o možnosti podať odvolanie bola riadne poučená, a preto námietky žalobkyne, týkajúce sa porušenia procesného postupu pri vydaní uvedených prvostupňových rozhodnutí vo veci zániku sociálneho poistenia, sú v konaní o obnove konania právne irelevantné. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa nepodala voči predmetným rozhodnutiam vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odvolanie, sú vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia o obnove konania právne irelevantné. Dodatočné uvádzanie dôvodov, pre ktoré žalobkyňa považuje rozhodnutie I. stupňového orgánu vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia za nepreskúmateľné nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o obnove konania, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Všetky námietky, ktoré smerujú voči rozhodnutiu vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia mala možnosť uplatniť v odvolacom konaní a nie až po uplynutí dvoch rokov od ich právoplatnosti v konaní o obnove konania smerujúcej voči rozhodnutiu vo veci predpísania poistného za obdobie január 2009 až jún 2010. Taktiež dôvody podania správnej žaloby zo dňa 14. 08. 2018, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva v bode 6, nesúvisia s predmetom tohto súdneho konania, keďže predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o obnove konania, t.j. či Sociálna poisťovňa , ústredie a generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne postupovali v súlade so v znení neskorších predpisov, ak návrh na obnovu konania zamietli a obnovu konania, z dôvodu nesplnenia podmienok na povolenie obnovy konania, podľa nepovolili. Žalovaná poukazovala na to, že správnou žalobou zo dňa 14. 08. 2018 žalobkyňa napadla rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 27366-3/2017-BA, vo veci predpísania poistného za obdobie marec 2008 až december 2008, ktoré bolo vydané na základe riadneho opravného prostriedku, kde odvolací orgán posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania poistného za obdobie marec 2008 až december 2008, na rozdiel od rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. 63890-7/2018-BA, ktoré bolo vydané na základe mimoriadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého Sociálna poisťovňa posudzovala splnenie podmienok obnovy konania. Z rovnakých dôvodov Sociálna poisťovňa považuje za právne irelevantné aj odvolávanie sa žalobkyne na vyjadrenie zo dňa 19. 09. 2018 v bode 10, ktoré žalobkyňa podala ku kasačnej sťažnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, voči rozsudku krajského súdu sp.zn. , zo dňa 21. 05. 2018, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania poistného za obdobie marec 2008 až december 2008. Právoplatné rozhodnutia vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako aj rozhodnutie vo veci predpísania poistného za obdobie marec 2008 až december 2008, nie sú predmetom tohto súdneho konania. Preto odvolávanie sa žalobkyne na tieto rozhodnutia a uvádzanie dôvodov, pre ktoré ich považuje za nezákonné, nemá podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne vplyv na preskúmavané rozhodnutie o obnove konania, smerujúce voči inému právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho orgánu. V konaní o obnove konania Sociálna poisťovňa nebola oprávnená opätovne posudzovať otázku vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako sa žalobkyňa mylne domnieva, ani nemohla prihliadať na námietky smerujúce voči rozhodnutiu o predpísaní poistného za obdobie marec 2008 až december 2008, ktoré bolo už krajským súdom preskúmané v konaní sp.zn. , zo dňa 21. 05. 2018. Obnova konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, slúži na opravu skutkových omylov už právoplatných rozhodnutí, z ktorých sa pri vydaní rozhodnutia, voči ktorému obnova konania smeruje, vychádzalo, a to len za splnenia zákonných podmienok uvedených v IV.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 17. 06. 2019 podala vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázala na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktorý uznesením zo dňa 30. 04. 2019 vo veci licencií L1A vydal prelomové rozhodnutie, ktoré je pre senáty najvyššieho súdu záväzné. V predmetnom uznesením Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR konštatoval, že:

- Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za SZČO v zmysle

- Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonáva na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková

činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Licencia L1A teda sama o sebe nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť.

- Sociálna poisťovňa v konaniach začatých z vlastného podnetu je povinná umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. 11. Vo vyjadrení ďalej poukázala a zopakovala dôvody, ktoré uviedla v žalobe.

V.

12. Na pojednávanie dňa 30. 06. 2020 sa právna zástupkyňa žalobkyne nedostavila. Svoju neúčasť písomne ospravedlnila Písomne sa vyjadrila k žalobe dňa 29. 06. 2020. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice neoznámila žalobkyni začatie konania vo veci nezaniknutia povinného sociálneho poistenia, ktoré v jej prípade došlo 29. 02. 2008. Konanie pobočky má všetky znaky arbitrárnosti, teda bolo konané bez vedomia účastníčky konania, bez poskytnutia možnosti vyjadriť sa k veci, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Právna zástupkyňa zároveň žiadala odročiť pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne žalobkyne. 13. Súd pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne, i napriek tomu, že svoju neúčasť riadne ospravedlnila a žiadala odročiť pojednávanie. Súd pojednával v jej neprítomnosti z toho dôvodu, že právna zástupkyňa žalobkyne bola podrobne vypočutá na predchádzajúcom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo dňa 12. 08. 2019 a právna zástupkyňa sa dostatočným spôsobom vyjadrila k skutkovým a právnym otázkam veci. 14. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvávala na svojom názore, ktorý vyslovila v rozhodnutí i vo svojom vyjadrení, že v rámci konania o obnove konania nedochádza k preskúmaniu zákonnosti pôvodného rozhodnutia, voči ktorému bol podaný návrh na obnovu konania na základe opätovného posudzovania skutkových a právny názorov v ňom obsiahnutých. Správny orgán v konaní o obnove konania je povinný skúmať, či boli splnené podmienky obnovy konania, taxatívne uvedené v ustanovení § 221 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o sociálnom poistení, resp. podmienky na ktoré sa žalobca odvoláva. Dôvod, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva na povolenie obnovy konania nie je dôvodom, ktorý by zakladal právo žalovanej povoliť obnovu konania. Len žalovaná, resp. jej prvostupňový správny orgán, je oprávnený rozhodnúť o vzniku, zániku a prerušenia sociálneho poistenia v sporných prípadoch, čo vyplýva priamo zo zákona, ako aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazujeme vo vyjadrení. Zánik poistenia sociálneho poistenia nemožno považovať za predbežnú otázku, o ktoré je kompetentný rozhodnúť súd, v rámci konania vo veci predpísania poistného.

VI.

15. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa a , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyne sú v súlade so zákonom, žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. 16. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 17. Podľa odseku 2 v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

18. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy . 19. Podľa ustanovenia , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 20. Podľa ods. 3 ustanovenia , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 21. Podľa ods. 4 ustanovenia , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 22. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa ustanovenia , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 25. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa odhláškou k 29. 02. 2008 prestala vykonávať podnikateľskú činnosť ako SZČO, kedy požiadala zrušenie živnosti a zároveň rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 25. 02. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 02. 2008, bolo zrušené povolenie žalobkyni ako podnikateľke poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore kardiológia a od 01. 03. 2008 si odvodové povinnosti voči žalobkyni plní jej zamestnávateľ, a to obchodná spoločnosť SAMIMED s.r.o., kde pôsobí žalobkyňa ako odborný zástupca a s obchodnou spoločnosťou poskytovateľom zdravotnej ambulantnej starostlivosti je v pracovno-právnom vzťahu. 26. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala žiadosť o obnovu konania, v ktorom namietala svoje postavenie, pretože v čase, za ktoré jej bolo predpísané poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 nemala postavenie SZČO , ale bola v pracovnom pomere obchodnej spoločnosti STAMIMED s.r.o., kde pôsobí žalobkyňa ako odborná zástupkyňa, a to od 01. 03. 2008. Poukázala na tú skutočnosť, že správny orgán pochybil, keď ju považoval za SZČO v období január XXXX až jún 2010, pretože túto otázku si mal posúdiť ako predbežnú s tým, že žalobkyňa k 29. 02. 2008 odovzdala odhlášku SZČO a nemala už postavenie SZČO. Keďže túto otázku žalovaný aj prvostupňový správny orgán neposúdil správne, je dôvod na povolenie obnovy konania. Dňa 13. 08. 2018 žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 63890-5/2018-BA zamietol návrh účastníčky konania na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 27365-3/2017-BA zo dňa 07. 06. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1311497316-GC04/16 zo dňa 21. 12. 2016 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity a návrh na obnovu konania nepovolila. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa svojou žiadosťou o obnovu konania poukazuje na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré síce existovali v čase pôvodného konania ale nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania. 27. V danom prípade o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa pobočka Levice rozhodnutím č. 29466-1/2016-LV dňa 25. 10. 2016, ktorá rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 a rozhodnutím č. 29466-2/2016-LV dňa 25. 10. 2016 rozhodla, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30. 06. 2010. Obe rozhodnutia pobočky Levice, v ktorom rozhodoval správny orgán o právnom postavení žalobkyne na účely sociálneho poistenia, nadobudli právoplatnosť, márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania dňa 05. 12. 2016. Tieto rozhodnutia boli právoplatné, a preto pobočka bola povinná konania vo veci predpísania poistného a prihliadať na tieto právoplatné rozhodnutia vo veci zániku sociálneho poistenia. Podaným návrhom na obnovu konania žalobkyňa žiadala zrušiť predmetné konanie a vo svojej žiadosti poukazovala na to, že v r. 2008 už nebola SZČO ale bola zamestnaný ako odborná konzultantka v obchodnej spoločnosti STAMIMED s.r.o. od 01. 03. 2008, ktorý za ňu platil všetky odvody do sociálnej a

zdravotnej poisťovne. Poukazovala na to, že žalovaná si nemôže svojvoľne upravovať podmienky vzniku a zániku poistenia v prípade ak živnostenské oprávnenie bolo zrušené bez vedomosti žalobkyne. 28. Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 zákona nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, c/ nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 29. Podľa názoru správneho súdu podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté obnovou konania na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých tak ako to uvádza žalobca v návrhu na obnovu konania. Správny orgán, ktorý má povoliť obnovu konania, musí posúdiť, či podaným návrhom na obnovu konania bol splnených niektorý z dôvodov taxatívne uvedených vo vyššie citovanom ustanovení až d/ 30. Správny orgán v rámci konania v návrhu o obnovu konania je povinný sa zaoberať so skutočnosťami, ktoré uviedol v návrhu, t.j. vyhodnotiť, či na základe tvrdení uvádzaných žalobcom je daný dôvod na povolenie obnovy konania. V danom prípade sa správny orgán dôsledne zaoberal uvádzanými námietkami žalobkyne v návrhu, a tieto aj náležite zdôvodnil. Žalobkyňa k návrhu na obnovu konania nepredložila taký dôkaz, ktorý by preukázal nepravdivosť dôkazov, na základe ktorých prvostupňový orgán žalovanej rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO, preto nie je daný dôvod na povolenie obnovy konania. V konaní o obnove konania žalovaný správny orgán nebol oprávnený opätovne posudzovať otázku vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia žalobkyne, a preto nebola žalovaná ani povinná v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadavať s otázkami zániku sociálneho zabezpečenia žalobkyne. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok slúži na opravu skutkových omylov už právoplatného rozhodnutia, z ktorých sa pri vydaní rozhodnutia, voči ktorému smeruje obnova konania, vychádzalo, a to len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v Skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa v návrhu konania ako i v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ako i v žalobe, nezakladajú dôvod na povolenie obnovy konania. Správny súd je toho názoru, že postup žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu bol správny, keď návrh žalobkyne na obnovu konania zamietla. Žalovaná vo svojom rozhodnutí sa vysporiadala so všetkými právnymi dôležitými námietkami žalobkyne a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila. Žalobkyňa nevyužila možnosť, ktorú jej ukladá zákon, a to podať opravný prostriedok voči rozhodnutiam pobočky č. 29466-1/2016-LV dňa 25. 10. 2016 a 29466-2/2016-LV dňa 25. 10. 2016, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 05. 12. 2016 a voči ktorým smeruje návrh na obnovu konania, a tie námietky, ktoré uvádza v návrhu na obnovu konania, mala použiť ako dôvody odvolania voči týmto právoplatným rozhodnutiam. 31. Správny súd sa s námietkami, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe a týkajú sa už právoplatného rozhodnutia nezaoberal, pretože tieto námietky sú právne irelevantné v konaní o jeho návrhu o obnove konania. Správny orgán zo zákona musí skúmať, či sú splnené podmienky na obnovu konania podľa až d/ Podmienky na povolenie obnovy konania návrh žalobkyne nespĺňa, správny súd mal za to, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so , a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa zamietol. 32. O trovách konania súd rozhodol tak žalovanej, ktorá mala v konaní úspech súd nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (.