Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-94-2018.pdf
PDF · 76.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Evou Herichovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júna 2020 v konaní podľa § 358 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
obžalovaný:
D. O., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom J.,
j e v i n n ý
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona
p r e t o ž e
v dobe od 1. júna 2015 doposiaľ, s výnimkou obdobia od 16.9.2016 do 13.10.2017, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike a nebol zaradený do práce, v obci Slovinky, okres Spišská Nová Ves a v miestach pobytu na území Českej republiky, ako otec mal. E. T., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, neprispieval na jej výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 16P/111/2012 zo dňa 9.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.2013, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. T., trvale bytom P., J. XXXX/X, prechodne bytom J. 5, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 4.639,52 €, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi a v ČR príležitostne pracoval.
t e d a
najmenej dva mesiace po dobu dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods.2 Tr. zákona, za použitia, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní, keďže sa ho nezúčastnil, k veci nevypovedal. Vypovedal v rámci výsluchu na tunajšom súde pri rozhodovaní na základe vydaného príkazu na zatknutie a EZR. K veci uviedol, že je pravdou, že neplatil na výživu svojej dcéry E. T. žiadnu sumu. Zdržiaval sa na území ČR 10 rokov, pracoval brigádnicky, vykonával stavebné práce, zarobil 8.000-10.000 Kč potom čo vykonal trest odňatia slobody. Od výkonu trestu odňatia slobody býva s priateľkou v mestskom byte na adrese v Brne ul. Stavební. Chce si požičať peniaze aby tak uhradil časť výživného vo výške 30.000 Kč. Dieťa nevidel asi 6 rokov a nevedel, kde s matkou býva.
Svedkyňa E. T., matka maloletej E. nar. X.X.XXXX na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný nezaslal na výživu maloletého dieťaťa žiadnu sumu až v mesiaci marec 2019 jej zaslal poštou sumu 460,48 € a odvtedy opäť nič. Počas celého obdobia poberala náhradné výživné, ktoré jej bolo čiastočne pozastavené a opäť od roku 2017 priznané a poberá ho doposiaľ. Matka dieťaťa sa stará okrem maloletej E. aj o ďalšie svoje dcéry vo veku 4 roky a 7 mesiacov, pričom žije v spoločnej domácnosti s otcom týchto detí, ktorý je živnostníkom a vzhľadom nato maloletá netrpela núdzou. Maloletá E. navštevuje tretí ročník základnej školy a svedkyňa poberá materský príspevok a nevlastní žiaden majetok.
Súd po podaní obžaloby rozhodol dňa 4.9.2018 trestným rozkazom, ktorým uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov. Trestný rozkaz nebolo možné obžalovanému doručiť, pretože sa nezdržiaval na žiadnej zo známych adries jednak na území Slovenskej republiky, ani na území Českej republiky, ktoré adresy v prípravnom konaní na doručovanie písomností uviedol, súd vydal príkaz na zatknutie a Európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol obžalovaný zatknutý a predvedený pred tunajší súd dňa 7.3.2019. Po vykonaní výsluchu, kde prehlásil, že sa bude zdržiavať na adrese v J., bol prepustený zo zatknutia na základe prijatého sľubu v zmysle § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku. Následne aj napriek tomu sa už na určený termín hlavného pojednávania, ktorý vzal na vedomie, bez ospravedlnenia, nedostavil. Aj napriek tomu sa ani následne nepodarilo obžalovanému doručiť predvolanie na súd a to ani z adresy v Slovenskej republike, ani na ním uvedenej adrese v Brne v Českej republike, súd rozhodol opatrením dňa 31.10.2019 v zmysle § 358 ods. 1 Tr. poriadku tak, že koná proti ušlému.
Z listinných dôkazov v spisovom materiály vyplýva nasledovné:
- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 08.04.2019 súd zistil, že E. T. poberala náhradné výživné pre mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX od 01.06.2015 vo výške 100 eur mesačne,
-kópia rodného listu vydaného Ministerstvom vnútra SR, osobitnou matrikou, zo dňa 28.9.2015 z ktorého vyplýva, že otcom mal. E. T. nar. X.X.XXXX je D. O.,
-rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P 111/2012 zo dňa 13.5.2015, ktorým bola mal. E. O. nar. X.X.XXXX do starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na jej výživu 100 € mesačne počnúc od 2.10.2012,
-správa Väzenskej služby ČR s údajom, že D. O. bol od 16.9.2016 do 13.10.2017 do výkone trestu odňatia slobody na území Českej republiky,
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný ako otec mal. E. T. nar. X.X.XXXX za obdobie od 1. júna 2015, mimo obdobia keď bol na území Českej republiky vo výkone trestu odňatia slobody, doposiaľ neprispieval na jej výživu žiadnym spôsobom, až na sumu 460,48 €, ktorú zaslal na adresu matky dieťaťa v mesiaci marec 2019. Obžalovanému v možnosti uhrádzať výživné pre maloletú, ktoré bolo určené súdom rozhodnutím sp.zn. 16P 111/2012 sumou 100,- € mesačne, nebránila žiadna odôvodniteľná skutočnosť, resp. prekážka. Bez ohľadu nato, či pracoval alebo nie, mal možnosť sa zamestnať, napokon aj sám uviedol, že v určitom období na území ČR pracoval, ale ani vtedy žiadnou sumou na výživu dieťaťa neprispel. Obžalovanému tak nebránila žiadna okolnosť pre ktorú výživné uhrádzať nemohol, až na obdobie kedy vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody. Konaniu obžalovaného nasvedčuje to, že aj v tomto období, ako to už z uvedených skutočností súvisiacich aj s jeho pobytom na opäť neznámom mieste vyplýva, že konal a koná tak, že sa úmyselne vyhýba aj naďalej plneniu svojej povinnosti vyživovať svoje maloleté dieťa. Celkový nedoplatok za uvedené obdobie po zohľadnení zaplatenej čiastky tak predstavuje sumu 4.639,52 €. Na základe uvedených skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona pre naplnenie pojmových znakov uvedenej trestnej činnosti po subjektívnej i objektívnej stránke. Obžalovaný tak konal zavinením v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zákona a po objektívnej porušil tak záujem chránený trestným zákonom, ktorým je v takomto riadnej starostlivosti o maloleté dieťa aj formou zabezpečenia jeho výživy.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol od roku 2000 súdmi v SR odsúdený trikrát a to naposledy tunajším súdom v konaní sp.zn. 5T 53/2015 dňa 13.5.2015 na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, ktorá plynula od 13.5.2015 do 14.11.2016 /súd nerozhodol osvedčení sa, resp. neosvedčení preto v zmysle § 50 ods. 6 sa má zato, že sa osvedčil/, ako aj u ostatných odsúdeniach tunajšími súdmi sa hľadí na neho akoby nebo odsúdený. Okrem toho bol odsúdený v piatich prípadoch súdmi na území Českej republiky v období od roku 2013 do 2016. Okresným súdom Plzeň-město sp. zn. 8T 17/2016 dňa 13.5.2016 bol odsúdený pre krádež a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Naposledy mu bol uložený trest Okresným súdom Plzeň - sever rozhodnutím dňa 28.11.2016 sp. zn. 1T 102/2016 na trest všeobecno prospešných prác v dĺžke 300 hodín a trest zákazu pobytu v dĺžke 1 roka. Trest podľa správy OS Plzeň zo dňa 15.7.2019 doposiaľ nevykonal.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v ustanovení § 34 Tr. zákona. Nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Tr. zák. ale zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti ako to vyplýva z citovaných rozhodnutí, odsúdený. Vychádzal tak pri ukladaní trestu zo zvýšenej trestnej sadzby dolnej hranice o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 uvedenej v § 207 ods. 2 Tr. zák. Takto zvýšená dolná hranica pri treste odňatia slobody až na tri roky, predstavuje najmenej 12 mesiacov. Obžalovanému súd uložil trest pri dolnej hranici takto stanovenej trestnej sadzby. V rámci represívneho účinku trestu, generálnej prevencie a doterajšieho života obžalovaného súd má zato, že na jeho prevýchovu môže postačovať trest odňatia slobody vo výške 13 mesiacov, ale nepodmienečný.
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.