Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-111-2012.pdf
PDF · 115.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/111/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom pre toto konanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, dieťaťa rodičov matky, Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V., L. X a otca R. K., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom L. L.. Č.. XXX, roho času na neznámom mieste v Českej republike, zastúp. opatrovníkom pre konanie, JUDr. Y. T., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v e r u j e s a mal. Y. K., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. Y. sumou 100,-- Eur mesačne počnúc od 2.10.2012, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Y. za obdobie od 2.10.2012 do 30.6.2013 v celkovej výške 696,77 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 31.8.2013.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 1.10.2012 doručený tunajšiemu súdu dňa 2.10.2012 sa domáhala, aby súd zveril mal. dcéru do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,-- Eur počnúc od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej bývali asi 4 roky v spoločnej domácnosti v Českej republike. Zo spolužitia sa im narodila dcéra Y.. Spolužitie bolo harmonické až do doby, kedy sa matka dozvedela, že otec má inú známosť. V mesiaci august 2012 preto odišla zo spoločnej domácnosti a toho času býva u rodičov. V čase podania návrhu bola poberateľkou rodičovského príspevku z Českej republiky vo výške 7600,-- Kč. V tom čase prídavok na dcéru nepoberala. Maloletá dcéra bola v jej celodennej starostlivosti. Otec sa o dcéru zaujímal iba telefonicky a obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Y..
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka. Otec sa na vytýčené termíny pojednávania nedostavil, súdne zásielky si nepreberal, avšak k predmetnej veci sa vyjadril do zápisnice v rámci výsluchu, ktorý s ním vykonal dožiadaný súd v Českej republike pri zabezpečovaní správ o jeho majetkových a osobných pomerov pre potreby rozhodnutia v tejto veci. V tejto svojej výpovedi uviedol, že v tom čase bol bez zamestnania, avšak nebol vedený na Úrade práce. Býval v prenajatom byte, za ktorým mal hradiť nájomné vo výške 9000,-- Kč mesačne a náklady na energie vo výške 1500,-- Kč mesačne, pričom tieto náklady uhrádzal len v 1/3-ne, nakoľko s ním predmetný byt obývali ešte ďalšie dve osoby. Podľa jeho vyjadrení nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty a ani žiadne úspory. Nemal žiadne dlhy na nájomnom a ani žiadne iné záväzky, pôžičky, či úvery a jeho jediným dlhom bol dlh u dopravných podnikoch vo výške 4000,-- Kč. Súhlasil s tým, aby maloletá Y. bola zverená do starostlivosti matky, a bol ochotný prispievať na výživu dcéry sumou 100,-- Eur mesačne. V čase jeho výsluchu sa mal opätovne zamestnať, kedy do práce mal nastúpiť 5.11.2012 a to podľa jeho slov vo firme T. a mal prisľúbený príjem vo výške 75,-- Kč v hrubom na hodinu. Zároveň z jeho výpovede vyplynulo, že v období rokov 2009-2011 pracoval vo firme H., kde dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 12 000,-- Kč. V tejto spoločnosti pracoval prostredníctvom pracovnej agentúry a pracovný pomer v nej ukončil dohodou, nakoľko mal možnosť sa zamestnať u firmy U., kde mal byť kmeňovým zamestnancom. V tejto spoločnosti mal pracovnú zmluvu na dobu určitú a to od januára 2011 do konca augusta 2012 s priemerným mesačným zárobkom vo výške 11 500,-- Kč. Následne nastúpil do spoločnosti Y., kde pracoval po dobu dvoch dní a následne pracovný pomer ukončil z dôvodov nevyhovujúcich platových podmienok. Vyplácali mu totiž sumu 63,-- Kč v hrubom na hodinu. Prostredníctvom pracovnej agentúry nastúpil do spoločnosti L., kde mal dojednaný pracovný pomer na dobu určitú a to 6 mesiacov, avšak keďže si zháňal prácu, tak sa dvakrát nedostavil do zamestnania a preto s ním zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer a to 30.10.2012.
Otcovi maloletej - R. K. sa v priebehu konania nepodarilo doručiť súdnu zásielku s predvolaním na pojednávanie na adresu jeho pobytu uvedenom v návrhu Plzeň, W. J. T. XXXX/XX, Česká republika. Zásielka sa súdu vrátila s vyznačenou poznámkou "neprijaté" a tiež s poznámkou „adresát nezastihnutý“ „oznámené dňa 24.10.2012 a uložené do 8.11.2012“. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.11.2012 matka maloletej nevedela uviesť inú adresu pobytu otca maloletej ako tú, ktorú uviedla vo svojom návrhu. Súd požiadal Okresný súd Plzeň v zmysle článku 4 nariadenia rady (ES) č. 1206/2001 zo dňa 28.5.2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach o vykonanie dôkazov, a to žiadosťou zo dňa 4.10.2012 o obstaranie písomných dôkazov o príjmových a majetkových pomeroch otca maloletej a o prešetrenie jeho osobných pomerov, a žiadosťou zo dňa 14.11.2012 o výsluch otca maloletej. Podaním doručeným súdu dňa 9.1.2013 navrhovateľka oznámila, že otec maloletej by sa mal zdržiavať na adrese W. A., W. XX, kde by mal bývať u svojej partnerky. Súd na termín pojednávania dňa 11.2.2013 predvolal otca maloletej z vyššie uvedenej adresy, pričom predvolanie mu dal doručiť cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Zámky. Na termín pojednávania sa otec nedostavil. Súd následne žiadal Š. K. a Y. K. - rodičov otca maloletého dieťaťa v lehote 7 dní o oznámenie súčasnej adresy, na ktorej sa v súčasnosti zdržiava otec maloletej, resp. o vyjadrenie, či sú mu ochotní vykonávať funkciu opatrovníka Podaniami doručenými súdu dňa 5.3.2013 rodičia otca maloletej uviedli, že im nie je známy terajší pobyt ich syna, a zároveň obaja odmietli vykonávať funkciu opatrovníka otcovi maloletej v tomto konaní. Zo správ Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Zámky o nedoručení súdnej zásielky s predvolaním na termín pojednávania dňa 11.2.2013 a dňa 12.3.2013 otcovi maloletej vyplynulo, že ten sa na adrese W. XX, W. A., nezdržuje, keďže pracuje v Českej republike a jeho priateľke N. I. nebol známy termín jeho návratu na uvedenú adresu. Priateľka zároveň hliadke poskytla adresu v Českej republike, na ktorej by sa mal otec maloletej zdržiavať - L. XX, F., Česká republika. Doručenie predvolania otcovi maloletej na termín pojednávania vytýčení dňa 29.4.2013, ktorého doručenie tunajší súd vykonal prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike - Mestského súdu Brno - mesto bolo neúspešné. Z potvrdenia o nedoručení písomnosti, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.4.2013, vyplynulo, že otcovi maloletej sa nepodarilo predvolanie a písomnosti súdu doručiť z dôvodu, že podľa zistení pošty nemá menovaný na dome na adrese L. XX umiestnenú poštovú schránku. Na základe uvedených skutočností súd v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil otcovi maloletej uznesením sp.zn. 16P/111/2012-79 zo dňa 3.5.2013 opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní, vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava - JUDr. Y. T..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s výpoveďou otca vykonanoucestou dožiadaného súdu v Českej republike a tiež sa oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času so svojou dcérou aj naďalej býva u svojich rodičov. Je nezamestnaná. Do 1.3.2013 jej bol vyplácaný rodičovský príspevok z Českej republiky vo výške 7600,-- Kč keďže však jej otec maloletej nepredložil pracovné zmluvy o tom, kde pracuje a tieto nemohla dodať príslušným úradom, tak jej bol tento príspevok pozastavený a od 1.5.2013 si vybavila nový rodičovský príspevok zo Slovenska, ktorý poberá vo výške 199,60 Eur mesačne a tiež prídavok na dieťa v sume 23,10 Eur mesačne. Otec na dcéru ničím neprispieva a poskytol jej jedine výživné a to dvakrát po 100,-- Eur v mesiacoch december 2012 január 2013. Matka má dieťa v celodennej starostlivosti a svojim rodičom prispieva do domácnosti sumou 100,-- Eur mesačne. Dcére zakupuje plienky a dcéra je alergická na sóju a laktózu.
Z rodného listu maloletej Y. mal súd preukázané, že jej rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.
Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy naposledy zo dňa 6.2.2013 a zo dňa 1.7.2013 matka maloletej spolu s dcérou bývajú v 3-izbovom byte rodičov matky maloletého dieťaťa, ktorá má v byte vyčlenenú jednu izbu, ktorá je vkusne zariadená. Maloletá je v jej celodennej starostlivosti a má alergiu a sóju, na základe čoho jej matka musí zakupovať sušené mlieko, čo ju vychádza mesačne na sumu 20,-- Eur. Lieky neužíva žiadne.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy aj podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplynulo, že otec nie je vedný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi a ani žiadne štátne sociálne dávky zo Slovenska.
Podľa správ Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves a pobočka Nové Zámky, otcovi nie je vyplácaná ani dávka v nezamestnanosti a ani nemocenské dávky na území Slovenskej republiky. .
Podľa dokladov obstaraných dožiadaným súdom v Českej republike, otec na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.9.2011 pracoval v spoločnosti U. E. Z., s.r.o. Plzeň a to na dobu určitú, ktorá v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy bola predĺžená do 31.8.2012. Dňa 22.8.2012 mu uvedená spoločnosť oznámila, že s ním pracovný pomer ďalej predlžovať nebude. Podľa potvrdení o výške príjmov, ktoré súdu táto spoločnosť zaslala, otec dosahoval v období od októbra 2011 do marca 2012 priemerný mesačný príjem vo výške 10 177,-- Kč a za obdobie od apríla 2012 do septembra 2012 vo výške 8747,-- Kč. Dňa 27.9.2012 otec uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.3.2013 zo spoločnosťou Y. Y., s.r.o. Plzeň. Dňa 9.10.2012 mu uvedený zamestnávateľ oznámil, že s ním predmetný pracovný pomer ruší v skúšobnej dobe a to vzhľadom k tomu, že do práce nedochádzal bez riadneho ospravedlnenia. Dňa 15.10.2012 otec uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti zo spoločnosťou Manpower, s.r.o. Praha, ktorá na základe písomného pokynu zo dňa 15.10.2012 ho pridelila k dočasnému výkonu práce v spoločnosti L. H. Czech Republic, s.r.o.. Podľa uvedenej dohody o pracovnej činnosti mal otec poberať odmenu vo výške 70,-- Kč na hodinu a pridelenie podľa písomného pokynu malo trvať od 16.10.2012 do 31.12.2012. Podľa správy spoločnosti Manpower, zo dňa 28.2.2013 otec v súčasnej dobe už nie je zamestnancom uvedenej spoločnosti od 1.1.2013. A podľa správy toho istého zamestnávateľa zo dňa 18.3.2013 jeho čistý zárobok za obdobie od 15.10.2012 do 31.12.2012 bol 823,-- Kč. Spoločnosť tiež uviedla, že otec nevrátil zamestnávateľovi čipovú kartu.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť čo do zverenia dcéry do jej osobnej starostlivosti v plnom rozsahu a čo do určenia výživného zo strany otca na maloletú dcéru v rozsahu, ktorý súd uviedol v enunciáte tohto rozsudku.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletú riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloletú dcéru súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť , berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka v súčasnej dobe je nezamestnaná, kedy jej príjem tvorí len rodičovský príspevok a prídavky na maloletú dcéru. Otec maloletej striedal zamestnania v Českej republike, pričom minimálne v jednom zo zamestnaní stratil svoj pracovný pomer vlastním zavinením, kedy pre absencii v práci s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer už v skúšobnej dobe. I u posledného zamestnávateľa a to pracovnej agentúry Manpower sa prejavil jeho nezodpovedný prístup, kedy po ukončení pracovného pomeru tejto spoločnosti neodovzdal čipovú kartu zamestnanca. Kým otec pracoval, i podľa jeho vlastných vyjadrení bol schopný dosahovať priemerný zárobok vo výške 11 500,-- Kč až 12 000,-- Kč. Jeho samotné výdavky na pobyt v Čechách neboli vysoké, a pokiaľ ide o ním uvádzaný dlh dopravným podnikom vo výške 4000,-- Kč na ten súd ani nemôže prihliadať, keďže nie je možné tento náklad považovať zo strany otca za odôvodnený. Ide totiž o jeho sankčný postih za porušovanie povinností, na ktorý nie je možné prihliadať pri určovaní výšky výživného na dieťa. Súd teda konštatuje, že pokiaľ by otec nepostupoval nezodpovedne pri plnení svojich pracovno-právnych povinností mohol byť naďalej zamestnaný a dosahovať príjem, z ktorého by vedel uspokojovať potreby maloletého dieťaťa. Preto pri určení výživného na strane otca nehodnotil jeho terajšie reálne pomery, ale vychádzal z potencionálnych pomerov, ktoré by u otca boli, pokiaľ by s ním nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru. Nie je možné totiž jeho nezodpovedný prístup k plneniu jeho povinností prenášať následne do jeho vzťahov k plneniu si vyživovacích povinností k maloletej dcére. Súd preto v danom prípade vychádzal u otca z príjmu, ktorý dosahoval u svojich posledných súdu známych zamestnávateľov a z tohto mu následne určoval vyživovaciu povinnosť .
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá toho času je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy jeho potencionálne predchádzajúce príjmové pomery, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú na sumu 100,-- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 2.10.2012, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú, tak ako to žiadala Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného prípadne aj spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky nezistil takéto dôvody a preto výživné priznával len od podania návrhu, tak ako si matka napokon aj uplatňovala.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 2.10.2012, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.10.2013 do 30.6.2013 a to v celkovej výške 696,77 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 31.8.2013. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. Y. za mesiace november 2012 až jún 2013 vrátane vo výške 100,--Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac október 2012 zodpovedajúcej tridsiatim dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 2.10.2012 do 31.10.2012), čo predstavovalo čiastku 96,77 Eur ( t.j. 100,-- Eur / 31 dní x 30 dní) . Keďže otec na maloletú za obdobie mesiacov október 2012 až jún 2013 vrátane uhradil dvakrát sumu po 100,--Eur ( dňa 17.12.2012 a dňa 28.1.2013) , teda spolu 200,--Eur, súd od takto vyššie uvedenej sumy zaostalého výživného odrátal toto zaplatené výživné a následne dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletú dcéru (t.j. 96,77 Eur +8x 100,--Eur - 2x 100,- Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.6.2013, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac júl 2013 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).