Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cob-139-2018.pdf
PDF · 117.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/139/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad so sídlom Moyzesova 3368/25, Poprad, IČO: 36 168 815, zastúpeného advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/25, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: Vratko s.r.o., so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, IČO: 36 571 989, zastúpeného JUDr. Jánom Miadokom, Námestie SPN 2, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.968,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 15Cb/20/2011-280 zo dňa 27.9.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej (výrok II.).
2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, že žalobca sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 2.2.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.968,12 eur titulom nezaplatenia úhrad za užívanie bytov č. 25, 26, 27, 30, 32 v bytovom dome J., ul. D. J. XXX/X, Z., keďže správu predmetných bytov vykonáva a plnenie spojené s bývaním zabezpečuje žalobca.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vydaní platobného rozkazu dňa 3.2.2011 a zo strany žalovaného včas podaného odporu zobral žalobca čiastočne žalobu späť podaním z 13.10.2011 označeným ako „čiastočné späťvzatie návrhu“, a to čo do sumy 1.323,06 eur, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.9.2015 konanie v časti zaplatenia sumy 1.323,06 eur zastavil. Zároveň žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 645,06 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 565,50 eur od 1.1.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podľa špecifikácie žalobcu v podaní z 13.10. 2011 pohľadávka z titulu nedoplatkov vo výške 645,06 eur pozostávajúca z istiny vo výške 565,50 eur a úroku z omeškania vo výške 79,56 eur je dlh za byt č. 25 od 1.7.2009 do 31.10.2009 vo výške 143,29 eur, z čoho istina je 124,60 eur a úrok z omeškania vypočítaný od 1.8.2009 do 31.12.2010 vo výške 18,69 eur; za byt č. 26 je dlh od 1.7.2009 do 31.3.2010 vo výške 214,25 eur, z čoho istina predstavuje sumu 190,70 eur a úrok z omeškania vypočítaný od 1.8.2009 do 31.12.2010 vo výške 23,55 eur; za byt č. 27 je dlh od 1.7.2009 do 30.9.2009 vo výške 103,83 eur, z čoho istina je 89,96 eur a úrok z omeškania vypočítaný od 1.8.2009 do 30.9.2009 vo výške 13,87 eur; za byt č. 30 je dlh od 1.7.2009 do 31.12.2009 vo výške 120,39 eur, z čoho istina je 105,57 eur a úrok z omeškania vypočítaný od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo
výške 14,82 eur; za byt č. 32 je dlh od 1.7.2009 do 31.8.2009 vo výške 63,30 eur, z čoho istina je 54,67 eur a úrok z omeškania vypočítaný od 1.8.2009 do 31.12.2010 vo výške 8,63 eur.
4. Súd prvej inštancie poukázal už na skôr vydané rozhodnutia príslušného súdu, ktoré boli odvolacím súdom zrušené, a to naposledy uznesením zo dňa 28.2.2017, ktoré aj čiastočne citoval.
5. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu a v súlade aj s procesnými predpismi podľa § 153 CSP ohľadom sudcovskej koncentrácie konania a po vyzvaní strán sporu na uplatnenie všetkých prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku poukázal na to, že žalobca zotrval na všetkých svojich skutkových a právnych tvrdeniach a na podanej žalobe a to v rozsahu po jej čiastočnom späťvzatí. K námietke žalovaného ohľadom neplatnosti Zmluvy o výkone správy, s odkazom na závery odvolacieho súdu ako aj znenie § 8 ods. 7 Zákona č. 182/1993 Z.z. mal za to, že žalovaný vedel, že k Zmluve o výkone správy je povinný pristúpiť, nakoľko na túto povinnosť upozorňoval aj v kúpnych zmluvách. K námietke žalovaného, že správu mohol vykonávať len pre členov družstva sa žalobca nestotožnil a poukázal na predmet svojho podnikania, v zmysle ktorého vykonáva správu bytového domu ako správca a to nielen pre členov bytového družstva.
6. Konštatoval, že aj žalovaný v priebehu konania zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju z viacerých dôvodov zamietnuť, keď okrem iného zdôraznil, že žalobca predložil a doručil žalovanému len predddavkové platby, napriek tomu, že v zmysle zákona je správca povinný doručiť vyúčtovanie, nakoľko bez jeho predloženia nemá nárok ani na platbu za správu. Zastával názor, že vyúčtovanie a preddavkové platby sú zmätočné, pretože v položkovitých rozpisoch žalobca uvádza nárok za zrážkové vody a za elektrinu výťahu, pričom od začiatku sporu tvrdil, že tieto uhrádzal. Namietal tiež plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, ktoré podľa jeho názoru nie je v súlade s výpisom z obchodného registra a stanov družstva, považoval ho za neplatné a všetky úkony za nulitné. K zmluve o výkone správy uviedol, že už v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádzal žalobca zmluvu ako jediný dôkaz, o ktorý opieral svoj nárok bez toho, aby uvedená zmluva bola k návrhu pripojená a žalobcom bola predložená až následne, kedy už spoločnosť žalovaného nebola ani vlastníkom bytov, pričom žalobca odkazuje na článok zmluvy, ktorý ani neexistuje. Trval na námietke nedostatku vecnej hmotnoprávnej legitimity žalobcu s poukazom na to, že žalobca mohol vykonávať správu len pre členov svojho družstva, pričom členom družstva nemôže byť právnická osoba. Svoju pasívnu legitimáciu namietal z dôvodov porušenia príslušných ustanovení Zmluvy o výkone správy pre bytový dom J. ako aj príslušných ustanovení Zmluvy o nadstavbe a tiež z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 8 Zákona o bytoch a nebytových priestoroch. Zastával názor, že po výstavbe nových bytov mala byť Zmluva o výkone správy prijatá novou kvalifikovanou väčšinou, že k Zmluve o výkone správy nepristúpil, pretože nemal k čomu pristúpiť, nakoľko mu zmluva doručená nebola a tiež z dôvodu, že je právnickou osobou, pričom členom družstva mohla byť len osoba fyzická. Zdôraznil, že v zmluve so žalobcom mal dohodnuté, že po kolaudácii bude žalobca s novými majiteľmi uzavierať Zmluvu o výkone správy a už v januári 2009 odovzdal žalobcovi mená nových vlastníkov bytov, s ktorými mal uzatvorené Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a s ktorými boli uzavreté už aj kúpnopredajné zmluvy. Poukázal na to, že vkladové konanie na katastri bolo predĺžené z dôvodu na strane žalobcu, keďže opakovane nesprávne vyrátal výmery spoločných zariadení a plôch. Zastával názor, že žalobca porušil svoje povinnosti aj tým, že napriek jeho urgenciám nebol vyhotovený preberací protokol.
7. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ ide o právne a skutkové stanoviská strán sporu, tieto ostali v priebehu celého konania nezmenené.
8. Z obsahu listinných dôkazov predložených na doplnenie dokazovania súd zistil, že žalobca predložil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, pričom jednotlivé byty mali byť identifikovateľné podľa variabilného symbolu. Podľa vyúčtovania k bytu č. 25 za obdobie od 1.7.2009 - 31.10.2009 bol stav k 31.5.2010 pred vyúčtovaním vo výške -167,08 eur a nedoplatok po vyúčtovaní k 31.5.2010 vo výške
- 123,20 eur. Vyúčtovanie sa malo týkať obdobia 4 mesiacov pri počte osôb 1 za položky: studená voda, teplo spoločné priestory, teplo vykurovanie, spracovanie nákladov ÚK vyúčtovanie tepla, elektrická energia - spoločné priestory, elektrina výťah, zrážkové vody, poistné domu, poplatok na výkon správy bytu, fond na servis meracej a regulačnej techniky, tvorba fondu opráv domu FO, tvorba rezervy na vchod FO, odmena zástupcov vlastníkov. Príloha k vyúčtovaniu za rok 2009 je tvorená uvedením nameraných hodnôt pri jednotlivých položkách. Porovnaním sumárnej analýzy platieb pre byt č. 25 za obdobie od 1.7.2009 súd zistil, že nedoplatok na nájomnom bol k decembru 2009 vo výške 163,45 eur, k novembru
2010 nedoplatok vo výške 365,73 eur. Na účte fondu opráv bol nedoplatok k decembru 2009 vo výške 128,94 eur a k novembru 2010 vo výške 331,56 eur.
9. Podľa vyúčtovania k bytu č. 26 za obdobie od 1.1.2010 - 31.3.2010 bol stav k 31.5.2011 pred vyúčtovaním vo výške - 201,40 eur a nedoplatok po vyúčtovaní k 31.5.2011 vo výške - 190,70 eur, týkalo sa obdobia 3 mesiacov pri počte osôb 1 za rovnaké rozpísané položky a príloha k vyúčtovaniu za rok 2010 je tvorená uvedením nameraných hodnôt pri jednotlivých položkách. Porovnaním sumárnej analýzy platieb pre byt č. 26 za obdobie od 1.7.2009 súd zistil, že nedoplatok na nájomnom bol k decembru 2009 vo výške 126,14 eur, k júnu 2010 nedoplatok vo výške 192,84 eur, na účte fondu opráv bol nedoplatok k decembru 2009 vo výške 62,72 eur a k júnu 2010 vo výške 116,48 eur.
10. Podľa vyúčtovania k bytu č. 27 za obdobie od 1.7.2009 - 30.9.2009 bol stav k 31.5.2010 pred vyúčtovaním vo výške - 120,12 eur a nedoplatok po vyúčtovaní k 31.5.2010 vo výške mínus 88,56 eur, vyúčtovanie sa malo týkať obdobia 3 mesiacov pri počte osôb 1 za rovnaké položky. Príloha k vyúčtovaniu za rok 2009 je tvorená uvedením nameraných hodnôt pri jednotlivých položkách a porovnaním sumárnej analýzy platieb pre byt číslo 27 za obdobie od 1.7.2009 súd zistil, že nedoplatok na nájomnom bol k decembru 2009 vo výške 68,22 eur, k augustu 2010 nedoplatok vo výške 38,06 eur a na účte fondu opráv bol nedoplatok k augustu 2009 vo výške 51,90 eur.
11. Podľa vyúčtovania k bytu číslo 30 za obdobie od 1.7.2009 - 31.12.2009 bol stav k 31.5.2010 pred vyúčtovaním vo výške - 143,88 eur a nedoplatok po vyúčtovaní k 31.05.2010 vo výške - 104,17 eur. Vyúčtovanie sa malo týkať obdobia 6 mesiacov pri počte osôb 1 za rovnaké položky a príloha k vyúčtovaniu za rok 2009 je tvorená uvedením nameraných hodnôt pri jednotlivých položkách. Porovnaním sumárnej analýzy platieb pre byt číslo 30 za obdobie od 1.7.2009 súd zistil, že nedoplatok na nájomnom bol k novembru 2009 vo výške 101,28 eur, k augustu 2010 nedoplatok vo výške 62,97 eur a na účte fondu opráv bol nedoplatok k novembru 2009 vo výške 42,60 eur.
12. Podľa vyúčtovania k bytu číslo 32 za obdobie od 1.7.2009 - 31.8.2009 bol stav k 31.5.2010 pred vyúčtovaním vo výške - 73,28 eur a nedoplatok po vyúčtovaní k 31.5.2010 vo výške - 53,27 eur. Vyúčtovanie sa malo týkať obdobia 2 mesiacov pri počte osôb 1 za rovnaké položky a príloha k vyúčtovaniu za rok 2009 je tvorená uvedením nameraných hodnôt pri jednotlivých položkách. Porovnaním sumárnej analýzy platieb pre byt číslo 32 za obdobie od 1.7.2009 súd zistil, že nedoplatok na nájomnom bol k decembru 2009 vo výške 151,48 eur, k novembru 2010 nedoplatok vo výške 341,62 eur a na účte fondu opráv bol nedoplatok k decembru 2009 vo výške 105,00 eur a k novembru 2010 vo výške 270,00 eur.
13. Súd prvej inštancie z Kúpnej zmluvy č. 25/2009 zistil, že bola uzavretá dňa 24.3.2009, že predmetom mala byť kúpa bytu č. 25 s príslušenstvom v nadstavbe bytového domu J. a že vklad bol povolený dňa 19.10.2009; z Kúpnej zmluvy č. 26/2009 zistil, že bola uzavretá dňa 24.3.2009, že predmetom bola kúpa bytu č. 26 s príslušenstvom v nadstavbe bytového domu J., že vklad bol povolený dňa 18.3.2010 a že podľa čl. IX. zmluvy označenom ako „Správa domu“ sa kupujúci ako budúci vlastník bytu v bytovom dome zaviazal, že bezodkladne po odovzdaní bytov a nebytových priestorov do užívania pristúpi k existujúcej zmluve o výkone správy bytového domu J., ul. B. J. č. XXX/X, X v Z. s existujúcim správcom bytového domu; z Kúpnej zmluvy č. 27/2009 súd zistil, že bola uzavretá dňa 19.8.2009, že predmetom bola kúpa bytu číslo 27 s príslušenstvom v nadstavbe bytového domu J. a že vklad bol povolený dňa 24.9.2009; z Kúpnej zmluvy č. 30/2009 súd zistil, že bola uzavretá dňa 24.3.2009 a predmetom bola kúpa bytu číslo 30 s príslušenstvom v nadstavbe bytového domu J., že vklad bol povolený dňa 11.12.2009 a že podľa čl. IX. zmluvy, označenom ako „Správa domu“ sa kupujúci ako budúci vlastník bytu v bytovom dome zaviazal, že bezodkladne po odovzdaní bytov a nebytových priestorov do užívania pristúpi k existujúcej zmluve o výkone správy bytového domu J. ul. B. J. č. XXX/X, X v Z. s existujúcim správcom bytového domu; z Kúpnej zmluvy č. 32/2009 súd zistil, že predmetom bola kúpa bytu číslo 32 s príslušenstvom v nadstavbe bytového domu J., že vklad bol povolený dňa 25.8.2009 a že podľa čl. IX. zmluvy označenom ako „Správa domu“ sa kupujúci ako budúci vlastník bytu v bytovom dome zaviazal, že bezodkladne po odovzdaní bytov a nebytových priestorov do užívania pristúpi k existujúcej zmluve o výkone správy bytového domu J., ul. B. J. č. XXX/X, X v Z. s existujúcim správcom bytového domu.
14. Súd prvej inštancie oboznámením Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zistil a mal preukázané, že bola uzavretá dňa 7.10.2008 medzi dodávateľom - Podtatranská vodárenská
prevádzková spoločnosť a.s. a odberateľom - žalovaným s miestom odberu bytový dom - nadstavba, B. J. XXX/X, X Z. s tým, že predmetom zmluvy bola dodávka pitnej vody verejným vodovodom, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a odvádzanie zrážkových vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou. Podľa Prihlášky/Odhlášky odberu zo dňa 8.1.2010 bol žalovaný uvedený ako pôvodný odberateľ a žalobca ako nový odberateľ vody.
15. Zo žiadosti o ukončení odberu z 8.2.2010 súd zistil, že žalovaný požiadal o ukončenie odberu elektriny z dôvodu zmeny odberateľa s tým, že od 1.2.2010 mal byť novým odberateľom žalobca. Ako adresa odberného miesta bola uvedená ulica B. XXX v Z..
16. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní a po doplnenom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 6 ods. 1, 3, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, 3 a 5, 6 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení ku dňu 5.1.2009 a uzavrel, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol vlastníkom bytov číslo 25, 26, 27, 30 a 32, ktoré nadobudol nadstavbou v bytovom dome a ktoré boli skolaudované dňa 5.1.2009. Za nespornú považoval aj skutočnosť, že tieto byty žalovaný postupne previedol na nových vlastníkov, pričom vklad vlastníckeho práva k bytu číslo 25 bol povolený 16.10.2009, k bytu číslo 26 dňa 18.3.2010, k bytu číslo 27 dňa 24.9.2009, k bytu číslo 30 dňa 11.12.2009 a k bytu číslo 32 dňa 25.8.2009. Za sporné nepovažoval súd prvej inštancie, že dňa 28.7.2009 boli žalovanému k predmetným bytom doručené rozpisy preddavkových platieb za služby a tvorbu fondu.
17. Súd prvej inštancie uviedol, že spornými skutočnosťami, ktoré žalovaný namietal bolo, že žiadne vyúčtovanie mu žalobcom doručené nebolo a vyúčtovanie predložené súdu ako listinný dôkaz považoval za zmätočné a nezohľadňujúce to, že do 1.2.2010 platil platby za vodu a elektrinu a že každý byt mal svoj samostatný kotol. Namietal tiež nedostatok plnomocenstva na zastupovanie žalobcu v tomto súdnom konaní, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že nebol oprávnený vykonávať správu pre žalovaného, pretože žalovaný nikdy nebol a ani nemohol byť členom družstva a nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu neplatnosti zmluvy o výkone správy.
18. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania považoval námietku žalovaného ohľadom nedoručenia vyúčtovania a zmätočnosti uplatneného nároku za dôvodnú. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vyúčtovanie za sporné byty bolo žalovanému riadne doručené, keďže žalobca preukázal len to, že žalovanému boli doručené rozpisy preddavkových platieb. S odkazom na ust. § 8a ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. zdôraznil , že nedoručenie vyúčtovania vlastníkom má za následok, že správca nemá nárok ani na platby za správu. Súd prvej inštancie porovnaním vyúčtovania nákladov so sumárnou analýzou platieb za jednotlivé byty tak, ako ich predložil žalobca, považoval vyčíslený nárok uplatnený žalobou za nepreskúmateľný a zmätočný, nakoľko výška preplatkov a nedoplatkov uvedená vo vyúčtovaní, nie je totožná so sumárom platieb, navyše z uvedeného nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vypočítaný k 31.12.2010 pri byte číslo 25, 26 a 32, keď po čiastočnom späťvzatí upravil svoj žalobný návrh o platby ku dňu zmeny vlastníctva bytu, pričom tieto zmeny vlastníctva nastali pri byte číslo 25 dňa 16.10.2009, pri byte číslo 26 dňa 18.3.2010 a pri byte číslo 32 dňa 25.8.2009. K žalobcom uplatnenému nároku za vodu a elektrinu, súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný v konaní preukázal, že do 1.2.2010 bol odberateľom a platcom týchto energií, čo však žalobca vo vyúčtovaní nijako nezohľadnil. Keďže súd prvej inštancie môže zaviazať žalovaného len na úhradu skutočných nárokov, a teda nedoplatok môže vzniknúť až vyúčtovaním, nie neuhradením preddavku a vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu môžu privodiť splatnosť nedoplatku len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitostí a je v ňom uvedená cena vykonanej služby v správnej výške, mal súd za to, že žalobca výšku svojho nároku riadne nepreukázal, a preto žalobu zamietol.
19. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok podpisu na plnomocenstve, súd prvej inštancie uviedol, že s názorom žalobcu vyjadrenom v podaní z 12.11.2014 sa stotožnil a mal za to, že nedostatok v chýbajúcom druhom podpise na plnomocenstve bol v zmysle § 161 CSP odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý žalobca aj odstránil predložením originálu nového plnomocenstva, ktoré je súčasťou spisu.
20. Súd prvej inštancie s odkazom na čl. 3 bod 1 odrážka 2 Stanov družstva žalobcu, v zmysle ktorého je uvedené, že predmetom podnikania žalobcu je obstarávanie služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu a tiež s odkazom na čl. 6 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého vlastníci bytov
vykonávajú správu buď zriadením spoločenstva alebo uzavretím zmluvy so správcom, ktorým môže byť najmä družstvo, poukázal súd prvej inštancie na to, že zákon nikde nestanovuje podmienku, že družstvo môže vykonávať správu len pre svojich členov, z čoho vyvodil, že žalobca v súlade s predmetom svojho podnikania vykonával správu bytového domu J. že túto správu vykonáva pre jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorými môžu byť tak fyzické ako aj právnické osoby, teda aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v tom čase vlastníkom sporných bytov, a preto žalovaným tvrdenú námietku nedostatočnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu v konaní považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú.
21. K námietke žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v predmetnom spore, súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy vyplývala žalovanému priamo zo zákona (§ 8a ods. 6 zák.č. 182/1993 Z.z.), pričom zákon neustanovuje spôsob, akým je potrebné k zmluve pristúpiť. Súd prvej inštancie zastával názor, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o zmluve o výkone správy a že mal vedomosť aj o výške preddavkových platieb za služby a do fondu, nakoľko tieto mu boli doručené dňa 28.7.2009. Žalovaný nijako nepreukázal, že by po doručení rozpisu týchto preddavkových platieb namietal zmluvu o výkone správy alebo sa vyjadril, že k tejto zmluve nepristupuje, preto z jeho prejavu vôle je možné usúdiť, že k zmluve touto formou pristúpil a keďže priamo zo zákona, a to z § 10 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. vyplývala povinnosť aj pre žalovaného ako vlastníka bytov platiť preddavkové platby, mal súd za to, že žalovaný je pasívne legitimovaným v tomto konaní.
22. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, a s prihliadnutím na to, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca a vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol, priznal súd úspešnému žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalovanému (zrejme správne má znieť žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca čiastočne citujúc ods. 38 odôvodnenia rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby použil nesprávnu právnu normu, nakoľko ustanovenie § 8a ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. upravuje nárok správcu na platby za správu, ktorá je jednou z položiek z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu, preto súd prvej inštancie nemohol žalobu zamietnuť z dôvodu, že nedošlo k doručeniu vyúčtovania vlastníkom. Nestotožnil so súdom prvej inštancie, že žalovanému nebolo doručené vyúčtovanie podľa citovaného zákona, nakoľko podaním žaloby a predložením vyúčtovania v rámci konania došlo k splneniu tejto hmotnoprávnej podmienky. Tvrdil, že na pojednávaní dňa 20.3.2008 predložil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a preukázal, že boli doručené žalovanému. V týchto jednotlivých predložených vyúčtovaniach sú jasne uvedené jednotlivé položky, preto sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok je nepreskúmateľný a zmätočný, keďže neuviedol, z akého dôvodu je zmätočný a v čom je vyúčtovanie, nepreskúmateľné. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že nesprávne uplatnenie úrokov z omeškania nemôže byť dôvodom zamietnutia nároku v celom rozsahu.
24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že sa jedná o preklep v písaní, správne má byť podľa § 8 ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z., čo jednoznačne vyplýva z textu odseku 3 uvedeného rozsudku. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca počas celého súdneho sporu nepreukázal, že doručil žalovanému vyúčtovanie k jednotlivým bytom, a to s odkazom na zák.č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, a preto zastával názor, že tvrdenie žalobcu, že podaním žaloby a predložením vyúčtovania na pojednávaní 20.3.2008 bolo preukázané doručenie vyúčtovania žalovanému, neobstojí. Rovnako zastával názor, že v odseku 38. a 39. rozhodnutia, ktoré čiastočne citoval, súd prvej inštancie detailne uviedol dôvody, prečo je nárok žalobcu nepreskúmateľný a zmätočný. Poukázal na to, že vo všetkých
položkovitých rozpisoch platieb a sumároch preddavkov predložených žalobcom počas súdneho sporu, sú ceny vykonanej služby uvedené nesprávne a všetky predložené rozpisy a sumáre sú rozdielne.
25. Žalobca sa k stanovisku žalovaného podaného k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 22.11.2018 písomne nevyjadril.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
27. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
28. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 2.2.2011, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalobcom podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
29. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
30. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp.zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnutie v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
33. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
34. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkového stavu, pričom vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.
35. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že platenie záloh podlieha ročnému vyúčtovaniu, ktoré je žalobca ako správca povinný vykonať v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov do 31. mája nasledujúceho roka, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Preddavky sú teda plneniami predbežnými, ktoré podliehajú vyúčtovaniu . Prevádzkové náklady spojené s užívaním bytu zahŕňajú jednak náklady vynaložené na správu domu a tiež náklady súvisiace s poskytovaním plnení ( služieb) spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, ktoré podliehajú ročnému zúčtovaniu.
36. Z uvedeného možno vyvodiť, že úspešne sa možno domáhať žalobou len nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu vyplývajúceho z ročného vyúčtovania a žalobca sa teda nemôže úspešne domáhať zaplatenia nedoplatku na zálohových platbách s užívaním bytu, ak sú predmetom ročného vyúčtovania, keďže platenie záloh podlieha ročnému zúčtovaniu a až po ktorom vzniká právo na zaplatenie skutočného nedoplatku.
37. Z obsahu žaloby a zo skutkových tvrdení žalobcu v nej uvedených nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáhal nedoplatku na zálohách za plnenie poskytované s užívaním bytu a v priebehu konania žalobu nezmenil, pričom aj skutkové tvrdenia žalobcu zostali v priebehu celého konania nezmenené, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, čo nesporne vyplýva aj z obsahu spisu.
38. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľa v podanom odvolaní, že na pojednávaní dňa 20.3.2018, teda pred rozhodnutím súdu prvej inštancie preukázal, že žalovanému vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytov boli doručené, pretože toto jeho tvrdenie zostalo len v rovine tvrdenia. Žalovaný si totiž túto svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala aj zo zmluvy o výkone správy nesplnil a relevantným spôsobom túto ním tvrdenú skutočnosť nepreukázal.
39. Z obsahu spisu ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobca v súlade so zmluvou o výkone správy doručil žalovanému len predložené rozpisy preddavkov za služby a tvorbu fondu opráv aj s označením bytov, ktorého sa týkali a ktoré prevzal žalovaný 28.7.2009.
40. Keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nenavrhol ani vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, súd prvej inštancie preto správne vychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré v napadnutom rozsudku vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci.
41. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).