Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/14/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava 26, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, proti žalovaným: 1/ L. W., nar. XX. X. XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Pikuliakom, so sídlom L. XXXX . a 2/ S. T. nar. X. XX. XXXX, bytom Y. S. o zaplatenie 2.453,98 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -137 zo dňa 7. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný 1/ je p o v i n n ý spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/ (ktorému táto povinnosť bola právoplatne uložená už rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. - 137 z 7. mája 2019) zaplatiť žalobcovi sumu 2.453,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.453,98 od 15.11.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému 1/ (spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, ktorému táto povinnosť bola právoplatne uložená už rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. - 137 z 7. mája 2019) nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 2.453, 98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.453,98 od 15.11.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ide o solidárnu povinnosť so žalovaným 1/ a vo výroku o nároku žalobcu voči žalovanému 2/ na náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že ide o solidárnu povinnosť so žalovaným 1/.

Žalobca m á voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.453,98 € spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 15. 11. 2011 do zaplatenia a voči žalovanému 1/ žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že nebolo sporným, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dňa 19. 7. 2010 uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz 3120, EČ: CA 126 BS. Medzi stranami sporu nebola spornou ani samotná dopravná nehoda zo dňa 2. 6. 2011. Výšku poistného plnenia (3 538,76 eur), ktoré uhradil žalobca za škodu spôsobenú pri tejto nehode, mal preukázanú výpisom z príslušného účtu. Z vyplateného poistného plnenia si žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ uplatňoval nárok na vrátenie sumy 2 453,98 eur z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti oznámiť vznik škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote.

2. Okresný súd konštatoval, že základným predpokladom pre oznámenie vzniku škodovej udalosti v zmysle je samotná vedomosť o vzniku škodovej udalosti existujúca už v čase tejto 30 dňovej lehoty plynúcej od vzniku škodovej udalosti. Ak neexistuje vedomosť o vzniku škodovej udalosti, nie je možné ani oznamovaciu povinnosť splniť. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov pritom okolnosti vedúce k záveru o vedomosti žalovaného 1/ o dopravnej nehody dňa 2. 6. 2011 (a tým i o vzniku škodovej udalosti), nevyplývajú. Nadväzne mal okresný súd za to, že nemožno prezumovať vedomosť žalovaného 1/ o vzniku škodovej udalosti. Bolo na žalobcovi preukázať bez pochybností takúto vedomosť žalovaného 1/ a až následne prechádza dôkazné bremeno na žalovaného 1/ preukázať, že svoju oznamovaciu povinnosť podľa splnil riadne a včas.

3. V súvislosti s poukazom žalobcu na okresný súd uviedol, že nevyvrátiteľná právna domnienka sa vzťahuje na vedomosť o oznamovacej povinnosti oznámiť v zákonom stanovenej lehote vznik škodovej udalosti, nie však na vedomosť o samotnej škodovej udalosti. Neexistencia vedomosti žalovaného 1/ o vzniku škodovej udalosti tak predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý mu bránil splniť povinnosť podľa , a ktorý zároveň bráni uloženiu žalovanému 1/ povinnosti uhradiť žalobcovi nárok uplatnený podľa označeného zákona. Preto okresný súd žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol.

4. Vo vzťahu k žalovanému 2/ mal preukázané splnenie všetkých podmienok stanovených , za splnenia ktorých poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu poistného plnenia (alebo jeho časti), ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Z okolnosti, že v čase vzniku dopravnej nehody (škodovej udalosti) viedol motorové vozidlo žalovaný 2/, logicky vyplýva, že mal vedomosť o vzniku škodovej udalosti. Zároveň vo vzťahu k žalovanému 2/ neboli v konaní preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili splniť si oznamovaciu povinnosť podľa Preto okresný súd v súlade s žalovaného 2/ „zaviazal“ k povinnosti nahradiť žalobcovi ním vyplatené poistné plnenie (jeho časť) v uplatnenej výške 2 453,98 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne z danej sumy od 15. 11. 2011 do zaplatenia.

5. Vzhľadom na výsledok sporu o náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa tak, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100% a žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu. Zdôrazňoval, že voči žalovanému 1/ si uplatňuje postihové právo poistiteľa (t.j. nárok na náhradu poistného plnenia) podľa Ide o nárok, ktorý žalobcovi vyplýva priamo zo zákona. Rovnako priamo zákonom je daná povinnosť oznámiť škodovú udalosť, od porušenia ktorej sa uplatňovaný nárok odvíja, preto sa na ňu podľa o Zbierke zákonov Slovenskej republiky „hľadí ako na nevyvrátiteľnú právnu domnienku“.

7. Žalobca sa nestotožňoval s konštatovaním okresného súdu, že počas lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti mal preukázať vedomosť žalovaného 1/ o vzniku poistnej udalosti. Dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý ospravedlňuje nesplnenie dotknutej zákonnej povinnosti, môže byť výlučne objektívna nemožnosť oznámiť vznik poistnej udalosti poisťovateľovi. Ide napr. o technickú nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia alebo o pobyt v nemocnici; pričom existenciu predmetnej objektívnej nemožnosti/prekážky musí preukázať poistený (t.j. aj žalovaný 1/). V rozoberanej súvislosti odvolateľ uviedol, že ak žalovaný 1/ pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonal s náležitou obozretnosťou (ľahkovážne sa spoliehal iba na oznámenie škodovej udalosti poisťovni žalovaným 2/), „dobrovoľne sa vystavil riziku, ktoré musí nevyhnutne znášať“.

8. Žalobca zopakoval, že oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne „nedozerný význam“. V širšej spojitosti dával do pozornosti i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa je opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému.“ Žalobca podotkol, že žalovaný 1/ si „do dnešného dňa“ predmetnú oznamovaciu povinnosť nesplnil.

9. Odvolanie bolo žalovanému 1/ (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) doručené 6.12.2019, pričom okresným súdom bol žalovaný 1/ vyzvaný na vyjadrenie k odvolaniu v lehote 10 dní (t.j. do 16.12.2019; ). Žalovaný 1/ (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) reakciu na odvolanie protistrany vykonal až 17.2.2020, čiže po vyše dvoch mesiacoch od uplynutia lehoty určenej okresným súdom; inými slovami, po viac ako jej 6-násobnom prekročení. Vedomý si nedodržania dotknutej lehoty sa ospravedlnil za zaslanie vyjadrenia až po predložení veci odvolaciemu súdu s dovetkom, že dôvodom bola pracovná vyťaženosť právneho zástupcu.

10. Hoci predmetná lehota má charakter „len“ sudcovskej lehoty, je neprípustné v sporovom - kontradiktórnom - súdnom konaní prehliadať jej absolútne nerešpektovanie, resp. nevyvodzovať žiadne konzekvencie z jej nerešpektovania. Presne takéto absolútne nerešpektovanie (vo svojich dôsledkoch až ignorovanie súdu) predstavuje vykonanie procesného úkonu po mnohonásobnom prekročení stanovenej lehoty. Uvedené konštatovanie nerešpektovaní (ba až ignorovaní) súdu v plnej miere platí aj pre maximálne všeobecný (údajný) dôvod nedodržania lehoty - pracovná vyťaženosť právneho zástupcu, ktorý nie je vôbec nijako bližšie (konkrétnymi okolnosťami) vymedzený; ani nehovoriac o jeho nepreukázaní.

11. Nadväzne krajský súd na - aj s ohľadom na , a Základných princípov - na predmetné vyjadrenie (odvolaciu repliku žalovaného 1/) obsahovo neprihliadal. Z daného titulu ho v zmysle ani nedoručoval protistrane.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti týkajúcej sa žalovaného 2/ a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu v zmysle vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ zmenil tak, ako je vymedzené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Krajský súd opakovane konštatuje, že odvolanie bolo podané len vo vzťahu k žalovanému 1/, preto vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť ( ). Túto okolnosť odvolací súd vyjadril aj osobitnými konštatovaniami vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že (aj) v zmysle „Veľkého komentára“ (str. 263) v prípade pasívnej solidarity ide spravidla o samostatné procesné spoločenstvo. To znamená, že v dôsledku podania odvolania len vo vzťahu k jednému zo solidárnych dlžníkov (v súdenej veci voči žalovanému 1/) nedochádza k odvolaciemu prieskumu „celého“ výroku, t.j. aj výroku dopadajúceho na ďalšieho solidárneho dlžníka (v súdenej veci na žalovaného 2/). Predmetný záver bol zadefinovaný už v staršej civilnoprávnej judikatúre (R 22/1953, R 58/1969); rovnako i novšia judikatúra (R 35/2002) vychádza z toho, že pri pasívnej solidarite ide o samostatné procesné spoločenstvo. Dotknuté stanovisko je naďalej dlhodobo plne rešpektované v českej judikatúre (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , či , alebo ) a tiež v českej odbornej literatúre (napr. Bureš, Drápal, Krčmář a kol; Občanský soudní řád, Komentář I. díl, 7. vydaní, Praha C.H. Beck, 2006, strana 398). Na uvedené (z dnešného pohľadu už) „zahraničné zdroje“ odvolací súd podporne odkazuje vzhľadom na spoločnú (nielen) právnu históriu Slovenskej republiky a Českej republiky.

15. Okresný súd náležite vymedzil právny základ v súdenej veci - v spojení s (citované v napadnutom rozhodnutí), nebol však dôsledný v jeho/ich výklade a ani v aplikácii na konkrétnosti súdenej veci. Prioritne je nutné si uvedomiť, že nárok poisťovne (žalobcu) voči poistníkovi (žalovanému 1/), kreovaný označeným zákonným ustanovením, nemá charakter nároku na náhradu škody, ale ide o tzv. postihové právo poisťovne. Táto povaha posudzovaného nároku vyplýva priamo zo zákonnej úpravy (dokonca už samotný názov ho definuje ako „nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia“) a dlhodobo je takto interpretovaná i v súdnej praxi; bližšie napríklad rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 30/2014.

16. Ide teda o špecifický nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia (alebo jeho časti), ktoré za poistníka vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Označené rozhodnutie jednej z najvyšších súdnych autorít k charakteru posudzovaného nároku uvádza, že tento nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ale ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

17. Nadväzne jedinými zákonnými predpokladmi vzniku nároku žalobcu proti žalovanému je, že tento v pozícii poisťovateľa vyplatil poškodenému za poistníka (žalovaného 1/) poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že poistník vznik poistnej udalosti neoznámil. Žiadne ďalšie podmienky pre vznik nároku žalobcu hypotéza dotknutej právnej normy nestanovuje. Žalovaný

1/ existenciu ani jednej z nich vôbec nespochybňoval; to znamená, nenamietal, že by žalobca na základe ich vzájomnej poistnej zmluvy neplnil poškodenému za škodu spôsobenú poisteným motorovým vozidlom a rovnako vôbec nepopieral skutočnosť, že poistnú udalosť žalobcovi (v zákonom určenej lehote) neoznámil.

18. Z konštatovaných dôvodov je nutné uzavrieť, že uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanému 1/ je daný. Zároveň z hľadiska dôkaznej situácie preukázaním žalobcom splnenia vyššie definovaných zákonných podmienok pre vznik jeho nároku dochádza k tzv. presúvaniu dôkazného bremena. Ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporové strany v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

19. Za dotknutej procesnej/dôkaznej situácie bolo povinnosťou žalovaného 1/ preukázať, že svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Okresný súd (zrejme aj pod vplyvom pomerne „intenzívnej“ argumentácie žalovaného 1/) danú spojitosť dôsledne nevyhodnotil a v konečnom dôsledku požadoval od žalobcu, aby preukázal neexistenciu (tvrdeného) dôvodu hodného osobitného zreteľa. Takýto prístup však odporuje základnému pravidlu dokazovania; t.j. že sa dokazuje existencia nejakého deja/stavu, a nie jeho neexistencia.

20. Z vyplýva, že dotknuté zákonné ustanovenie nepodmieňuje oznamovaciu povinnosť poistníka (žalovaného 1/) jeho (preukázateľnou) vedomosťou o tom, že k poistnej udalosti došlo. Tým, že zákon definuje len objektívne okolnosti vzniku oznamovacej povinnosti, je zrejmé, že vedomosť poistníka (žalovaného 1/) prezumuje. Ak poistník (žalovaný 1/) nechce znášať povinnosť náhrady poistného plnenia voči poisťovateľovi (žalobcovi), bol/je povinný preukázať, že oznamovaciu povinnosť si nesplnil z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

21. Žalovaný 1/ v rozoberanej spojitosti poukazoval len na to, že nemal vedomosť o dopravnej nehode, pri ktorej poistná udalosť vznikla. Uviedol, že dotknuté motorové vozidlo poskytol žalovanému 2/, ktorý ho používal na nákupy tovaru. Tvrdil, že tohto opakovane žiadal, aby „vec vyriešil“ a nepovažoval za správne, že on (žalovaný 1/) má zodpovedať za škodu, ktorú nezavinil.

22. Bez ohľadu na to, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. (tiež) zodpovedá za škodu, už vyššie bolo konštatované, že nárok uplatňovaný v súdenej veci, nie je nárokom na náhradu škody a nie je ani od tohto nároku odvodený. To znamená, že nie je podstatné, či žalovaný 1/ zavinil danú dopravnú nehodu. Určujúce je, že jeho zákonné práva a povinnosti z hmotnoprávneho zmluvného vzťahu so žalobcom nezanikli tým, že vozidlo prenechal/zveril tretej osobe (žalovanému 2/). Naďalej žalovaného 1/ zaťažovala - okrem iného - aj povinnosť oznámiť poistnú udalosť, ak ku nej dôjde. Pokiaľ sa žalovaný 1/ rozhodol vozidlo (zrejme dlhodobejšie) prenechať žalovanému 2/, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť náležité vzájomné informovanie aj o prípadnej poistnej/škodovej udalosti spôsobenej dotknutým vozidlom.

23. Ak takto nepostupoval (žalovaný 1/ k samotnému prenechaniu vozidla žalovanému 2/ neuvádza žiadne konkrétne skutkové okolnosti), rozhodne prípadné neinformovanie ho žalovaným 2/ o tom, že vozidlom spôsobil nehodu, nepredstavuje vo vzťahu k žalovanému 1/ dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by ho zbavoval povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za poistné plnenie ním vyplatené za poistníka/ za žalovaného 1/ z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo všeobecnejšieho hľadiska tak žalovaný 1/ nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví aj ohľadne možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností.

24. Nadväzne žalovaný 1/ (zhodne ako žalovaný 2/) je povinný zaplatiť žalobcovi ním uplatnený nárok na náhradu poistného plnenia. Je vhodné doplniť, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí spomínanom odvolateľom (sp. zn. ) zdôraznil, že účelom ustanovenia nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného (poistených) k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti.

25. Krajský súd opätovne uvádza, že odvolanie žalobcu smerovalo iba vo vzťahu k žalovanému 1/, preto závery vyplývajúce z odvolacieho prieskumu sa bezprostredne týkajú len jeho povinností voči žalobcovi. Zároveň však naďalej zostáva zachovaný solidárny charakter záväzku/dlhu žalovaných 1/ a 2/

voči žalobcovi; inými slovami, žalobcovi priznaný nárok sú mu žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne. Z daného titulu súčasťou zmeňujúceho výroku odvolacieho súdu je i konštatovanie pasívnej solidarity žalovaných 1/ a 2/.

26. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia vo veci samej krajský súd v zmysle rozhodoval vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. V dôsledku vyhovenia nároku žalobcu v celom rozsahu i vo vzťahu k žalovanému 1/ sa žalobca stal v spore v plnej miere úspešným. Nadväzne podľa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej strane v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o povinnosť náhrady trov prvoinštančného konania tá zaťažuje oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Ohľadne náhrady trov odvolacieho konania je povinným subjektom výlučne žalovaný 1/, lebo vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolacie konanie ani vedené nebolo; v užšom význame ani nebol účastníkom/stranou tohto štádia sporu.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .