Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/56/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.-B. č. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Y. M., R. F. č. XXXX/XX, proti žalovanej: X. P., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.-B. č. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, ul. Jánoškova č. 1545, IČO: 36 865 044, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -147 zo dňa 23. marca 2020, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I. zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. -147 zo dňa 23.03.2020 konanie zastavil (výrok I.) a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania a o vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal súd, aby určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k. ú. K. v podieloch uvedených v petite žaloby. Žalovaná doručila prostredníctvom splnomocneného zástupcu súdu podanie, v ktorom uviedla že rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor, došlo k prevodu jej vlastníckeho práva k niektorým nehnuteľnostiam na Mgr. L. P., PhD., trvalý pobyt C. B. XXXX/XX, E. a menovaný sa stal aj výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Dôvodom náhleho prevodu majetku z jej strany bol jej nepriaznivý zdravotný stav nedovoliaci sa riadne starať a spravovať svoj majetok a vykonávať všetky kroky potrebné k jeho ochrane a zveľaďovaniu. Podanie žalovanej bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 11.02.2020, ktorý na toto nereagoval. Súd preto žalobcu vyzval v zmysle (ďalej len „“), aby svoju žalobu zobral späť ako zjavne nedôvodnú, nakoľko nereagoval na stratu pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Následne dňa 04.03.2020 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu, v ktorom uviedol, že k späťvzatiu žaloby dochádza z dôvodov na strane žalovanej, ktorá špekulatívnym spôsobom v priebehu tohto konania previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. K. na svojho syna Mgr. L. P., PhD. Z uvedeného dôvodu žalovaná stratila pasívnu vecnú legitimáciu a podľa žalobcu nemožno nedostatok pasívnej vecnej legitimácie preklenúť podľa ani návrhom na zmenu žaloby. Žalobca preto žiadal, aby súd konanie zastavil a o trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu. Žalovaná vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedla, že prevod vlastníckeho práva nebol v žiadnom prípade špekulatívny a

bol odôvodnený jej zdravotným stavom ako to vyplýva aj z predloženej prepúšťacej správy zo dňa 28.06.2019. Poukázala tiež na to, že síce došlo k prevodu vlastníckeho práva a tým aj k strate pasívnej vecnej legitimácie na jej strane, avšak práve na takéto situácie slúži ust. To znamená, že ak by mal žalobca záujem v konaní pokračovať, má v prípade prevodu vlastníckeho práva právo a možnosť navrhnúť zmenu účastníka konania na jej strane. V tomto prípade by sa účastníkom konania stal nový vlastník predmetných nehnuteľností. Žalobca však z neznámych dôvodov uvedené neurobil. Podľa súdu žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu a pojednávanie, preto v zmysle ustanovenia nie je súhlas žalovanej s týmto späťvzatím potrebný. Vzhľadom na prejavenú vôľu žalobcu nekonať o podanej žalobe, konanie zastavil v zmysle ust. Pri rozhodovaní o trovách konania konštatoval, že náhrada trov konania v prípade, že niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi ust. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán sporu zavinila jeho zastavenie, pričom zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby. V predmetnej veci žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pričom žiadal, aby súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán a odvolával sa na skutočnosť, že žalovaná špekulatívne previedla vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, čím stratila pasívnu vecnú legitimáciu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu a konštatoval, že prevod subjektívnych práv nastal v priebehu konania, a to v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala až po začatí konania. Pasívna vecná legitimácia žalovanej bola v čase podania žaloby daná. V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, na čo, ako správne podotkla žalovaná, slúži práve ustanovenie V zmysle tohto ustanovenia súd rozhodne o zmene strán sporu ak to navrhne žalobca a ak má preukázané, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti. Nedochádza teda k automatickému procesnému nástupníctvu, ale toto je nárokovateľné za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Z neznámeho dôvodu žalobca v konaní nenavrhol zmenu strany sporu na strane žalovanej, a to ani potom, ako sa dozvedel o prevode vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam. Namiesto toho podal na súd späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Súd mal za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný (správne žalobca - pozn. odvolacieho súdu) a preto žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do výroku II. o trovách konania. Namietal právny záver súdu prvej inštancie. Dôvody spätvzatia uviedol vo svojom podaní zo dňa 03.03.2020 a mal za to, že sú a boli dané. Okrem toho spätvzatím žaloby iba reagoval na výzvu súdu zo dňa 24.02.2020, ktorou ho vyzval na späťvzatie žaloby ako zjavne nedôvodnej ( ) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola jeho splnomocnenému zástupcovi doručená dňa 28.02.2020 a späťvzatie žaloby bolo súdu doručené dňa 03.03.2020. Nie je teda objektívne pravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia o tom, že k späťvzatiu malo dôjsť pre súd z neznámeho dôvodu. Podaním späťvzatia žaloby iba splnil výzvu súdu prvej inštancie, keď mal za to, že nakoľko do času doručenia výzvy na späťvzatie žaloby nestihol podať návrh na zmenu účastníka konania, súd by akýkoľvek ďalší návrh na zmenu strany sporu vyhodnotil ako oneskorene podaný, prípadne mu uloží poriadkové opatrenie v zmysle ust. , preto výzvu na späťvzatie žaloby uposlúchol. Žalobca zastával názor, že uposlúchnutie výzvy súdu na späťvzatie žaloby nemôže byť sankcionované povinnosťou náhrady trov konania protistrane, o to viac, keď dôvody späťvzatia žaloby boli vyvolané účelovým správaním sa žalovanej. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal nezákonnosť, arbitrárnosť rozhodnutia, jeho zmätočné a nedostatočné odôvodnenie, pričom vytýkal súdu, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia vôbec neskúmal, či v súdenom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa však môže byť vzhľadom na charakter sporu aj situácia, kedy je výsledok sporu ovplyvnený okolnosťami nezávislými od vedenia sporu, pričom ani jedna zo sporových strán vznik týchto okolností nespôsobila. Skutkové okolnosti sa po podaní žaloby zmenili tak, že on bez svojho zavinenia nemohol docieliť právnu ochranu, ktorej sa domáhal a to v dôsledku právnej skutočnosti, ktorú nespôsobil. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých existenciu súd v súdenom prípade vôbec neskúmal žalobca teda videl v okolnostiach súdneho prípadu a tiež v dôvodoch na strane žalovanej, ktorá špekulatívnym spôsobom v priebehu tohto konania previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. K., obec K., okres Y. M. na svojho syna. Z uvedeného dôvodu žalovaná stratila pasívnu vecnú legitimáciu, s prihliadnutím na skutočnosť, že nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného nemožno za účinnosti preklenúť návrhom podľa ani návrhom na zmenu žaloby. Dôvody

hodné osobitného zreteľa žalobca videl aj v jeho osobných majetkových a sociálnych pomeroch. Mal za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov je potrebné vychádzať z princípov spravodlivosti a humanity. Zároveň je potrebné prihliadať na jeho osobné pomery. Bol jednoznačne presvedčený o tom že v predmetnom konaní je namieste postup v súlade s pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania, pretože tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnej žalovanej, a to tak dôvody týkajúce sa samotného uplatnenia nároku a tiež v jeho osobnej, majetkovej a nepriaznivej finančnej situácie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -900 zo dňa 31.01.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd prejednal vec podľa , a v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu v časti výroku II. zmenil tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania neprizná.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa ust. 5. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto podľa konštatuje správnosť dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval jeho tvrdenia o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie , pretože boli splnené podmienky pre jeho aplikáciu.

7. Súd prvej inštancie rozhodol na základe správneho právneho predpisu, keď o trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v ust. ako aj v ust. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16. júna 2011 sp. zn. -11).

8. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

9. Žalobca v priebehu konania doručil súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť a tým prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Dôvody uvádzané žalobcom ohľadom tvrdení o špekulatívnom spôsobe prevodu vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam na inú osobu a tým strate pasívnej vecnej legitimácie ani odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Správanie žalovanej nemuselo viesť k späťvzatiu žaloby s ohľadom na možnosť použitia aplikácie ust. o zmene strán sporu. Na výzvu súdu adresovanej žalobcovi na späťvzatie žaloby ako zjavne nedôvodnej odvolávajúc sa na ust. nemusel žalobca reagovať. Nebol by to dôvod na zastavenie konania ani na uloženie poriadkového opatrenia.

10. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa , resp. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Nakoľko uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, treba ho vykladať prísne reštriktívne.

12. V odvolaní žalobca poukazoval na aplikáciu ust. , avšak podľa názoru odvolacieho súdu neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech aplikácie vyššie uvedeného citovaného ustanovenia, na základe ktorých by súd nepriznal žalovanej strane náhradu účelne vynaložených trov konania. Okolnosti veci majúce predstavovať špekulatívny spôsob prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanej na syna, ktorého dôsledkom bola strata jej pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Žalobca mal možnosť reagovať procesným návrhom na zmenu na strane žalovanej v zmysle ust. Dôvodom jeho nekonania bolo zrejme to, že zastával v súvislosti s uvedeným ustanovením iný názor a to o nemožnosti preklenúť tento nedostatok podľa ani návrhom na zmenu žaloby, tak ako to v podstate uviedol v späťvzatí žaloby. Odvolávanie sa žalobcu aj na osobné, majetkové a sociálne pomery, ktorých dôsledkom je nepriaznivá finančná situácia ako dôvodu hodného osobitného zreteľa považoval odvolací súd len za všeobecné poukazovanie bez akéhokoľvek tvrdenia a preukázania.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Vo výroku o zastavení konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, preto jej voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k odvolaniu žalobcu nepredložila písomné vyjadrenie), odvolací súd vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa , ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).