Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-146-2020.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/146/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobcu: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., H. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom A. J., O. I. XXXX/ XX, proti žalovanému: Mgr. S. N., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. H. XXXX/XX, zastúpenému spoločnosťou BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Jánoškova 1545, IČO: 36 865 044, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/9/2020-119 zo dňa 21. októbra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým konanie zastavil ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva uznesenie prvoinštančného súdu n e d o t k n u t é .
Žalovanému p r i z n a l vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vo výroku I. konanie zastavil, vo výroku II. žalovanému voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konanie súd zastavil s poukazom na ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 druhá veta CSP. Uviedol, že späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že v spore nebude môcť byť vykonaný osobný výsluch p. C. N., ktorá bola osobne prítomná pri vydávaní notárskej zápisnice JUDr. Mariána Zboju č. N 121/99. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcom súhlasí, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Poukázal na ust. § 256 ods. 1 CSP s tým, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému ako úspešnej sporovej strane voči žalobcovi by zakladalo u žalobcu neprimeraný a nezaslúžený prospech, a to i z dôvodu, že žalovaný celý spor nezavinil. Nakoľko uznesenie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd súčasne so zastavením konania rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Na rozhodnutie aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP s tým, že zastavenie konania zavinil žalobca, žalobu zobral späť z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní či postoji žalovaného. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalobcu, že žalobu zobral späť pre nemožnosť vypočutia matky žalovaného, nakoľko ani táto nespôsobuje úplnú dôkaznú núdzu. Na predbežnom prejednaní sporu žalovaný navrhol, že možno namiesto jeho matky vypočuť otca a skutočnosti pri spisovaní notárskej zápisnice u JUDr. Mariána Zboju č. N 121/99 súvisiace s predmetnou notárskou zápisnicou je možné dokazovať i inými prostriedkami (výsluchmi osôb, ktoré vydali čestné vyhlásenia, pripojené k žiadosti o vydanie osvedčenia), čo koniec koncov žalobca v žalobe i navrhol. Dodal, že nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by nemal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Rozsah odvolania vymedzil čo do výroku o trovách prvoinštančného konania. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie je nesprávne, pretože Civilný sporový poriadok neupravuje reparačnú a satisfakčnú funkciu náhrady trov konania ako bezvýhradnú. Pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa sa jedná o také osobné, zdravotné, sociálne či rodinné dôvody, pre ktoré by uloženie povinnosti nahradiť tieto trovy malo negatívny až likvidačný dopad na povinnú stranu. Takýmto dôvodom môže byť aj situácia, kedy je výsledok sporu ovplyvnený okolnosťami nezávislými od vedenia sporu, pričom ani jedna zo sporových strán tieto okolnosti nezavinila. V posudzovanom prípade je to nemožnosť vykonania dôkazného prostriedku - výsluch matky žalovaného, od ktorej tieto sporné nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy žalovaný nadobudol. Dôvody, ktoré nastali pre nepriaznivý zdravotný stav svedkyne, nie sú na strane žalobcu. Úvahy, či mohol dosiahnuť výsledok konania prostredníctvom výsluchu iných osôb, nie sú pri rozhodovaní o trovách konania relevantné. Skutkové okolnosti výsluchu sa zmenili až po podaní žaloby a tieto ovplyvniť nemohol. Táto situácia predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Zároveň poukázal na osobné, majetkové a sociálne pomery s tým, že na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je potrebné nazerať i z pohľadu princípov spravodlivosti a humanity. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/307/2016-900 zo dňa 31.01.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/110/2019-259 zo dňa 09.01.2020. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania navrhoval zmeniť tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná.
3. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu k možnému použitiu ust. § 257 CSP bez ďalšieho vyjadrenia odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/4/2019-147 zo dňa 23.03.2020, ktorého výrok o trovách konania bol potvrdený Krajským súdom v Žiline uznesením č.k. 8Co/56/2020-179 zo dňa 30.06.2020, kde boli stranami sporu žalobca a matka žalovaného, ktorej výsluch bol navrhovaný v tomto konaní.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom podaného odvolania a jeho dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako i na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. V prípade, ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu, výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Zároveň súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo 225/2010). Pri posudzovaní správania žalovaného v ustanovení § 256 ods. 1 CSP musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo správanie oboch strán. Ak má také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, keď sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pôjde teda o situáciu, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podaným návrhom domáhal a dôvodu späťvzatia žaloby.
7. Vychádzajúc z uvedeného porovnaním dôvodov uvádzaných žalobcom, pre ktorý k späťvzatiu žaloby došlo, je možné bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť spojitosť medzi správaním žalovaného a dispozitívnym úkonom žalobcu premietnutom v späťvzatí žaloby.
8. Pokiaľ ďalej žalobca navrhoval, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd postupoval podľa § 257 CSP, je potrebné uviesť, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia vyžaduje výnimočné okolnosti spočívajúce v takých dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré zákon priznáva možnosť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Uplatnenie tohto zákonného ustanovenia sa má vykladať prísne reštriktívne a zároveň rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Toto ustanovenie nemôže byť výrazom svojvôle, ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
9. V podanom odvolaní žalobca poukazoval, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť vzhľadom na charakter sporu aj situácia, kedy je výsledok sporu ovplyvnený okolnosťami nezávislými od vedenia sporu, pričom ani jedna zo sporových strán vznik týchto okolností nespôsobila. Uviedol, že k nemožnosti vykonania dôkazného prostriedku - výsluchu matky žalovaného, od ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudol, došlo z dôvodov, ktoré neboli na strane žalobcu, tieto nastali v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu svedkyne. Úvahy smerujúce k tomu, či žalobca mohol alebo nemohol ovplyvniť výsledok konania, pokiaľ by zotrval na vypočutí iných osôb, ktoré neboli priamo prítomné pri spisovaní notárskej zápisnice, nie sú pri rozhodovaní o trovách konania relevantné. Vytýkal, že súd prvej inštancie neprihliadol k tomu, že skutkové okolnosti sa po podaní žaloby zmenili tak, že žalobca bez svojho zavinenia nemohol docieliť právnu ochranu, ktorej sa domáhal, a to v dôsledku právnej skutočnosti, ktorú nespôsobil. Zároveň dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol i v osobných, majetkových, sociálnych pomeroch s tým, že je potrebné vychádzať z princípov spravodlivosti a humanity, a teda i s ohľadom na osobné pomery žalobcu.
10. V spojitosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okruh dôvodov hodných osobitného zreteľa zákon jednoznačným spôsobom nedefinuje a tento pojem rámcovo vymedzuje judikatúra. V zmysle ustálenej súdnej praxe dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie strán sporu, pričom do úvahy treba brať i okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku prihliadnúc i na postoj strán v spore a pod.
11. V predmetnej veci žalobca späťvzatie žaloby odôvodňoval nemožnosťou vykonania dôkazného prostriedku z dôvodu zhoršenia nepriaznivého zdravotného stavu svedkyne.
12. Správne preto prvoinštančný súd prihliadal na dopad takto žalobcom poukazovaného dôvodu späťvzatia žaloby na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Zákon v ust. § 256 ods. 1 CSP vychádza jednoznačne zo zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, a to či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Uvedené nemožno v prejednávanej veci preklenút ani aplikáciou ust. § 257 CSP, nakoľko by zodpovednosť za nevykonanie, resp. za nemožnosť vykonania dôkazu, bola bez akéhokoľvek relevantného podkladu prenesená na žalovaného, u ktorého, tak ako u žalobcu, neexistuje akákoľvek možnosť vykonanie žalobcom poukazovaného dôkazu, ovplyvniť. Inak povedané, ak by z dôvodu uvádzaného žalobcom odvolací súd postupom podľa § 257 CSP žalovanému nárok na náhradu trov konania, nepriznal, svojím rozhodnutím by nielen neprimerane tvrdo zasiahol do jeho inak zákonom daného nároku, ale zároveň na úkor zlepšenia postavenia žalobcu by neopodstatnene zhoršil postavenie žalovaného. Nemožnosť vykonania dôkazu nie je a ani nezakladá žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na strane účastníka, ktorý svoj úspech v spore od jeho vykonania predpokladá, a teda nie je tak výnimočnou okolnosťou, pre ktorú by mal súd v neprospech druhej strany ustanovenia o náhrade trov konania moderovať. V opačnom prípade by svojvoľne, v rozpore s dobrými mravmi zasiahol do jej legitímnych očakávaní.
13. Pokiaľ i v ďalšom žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v osobných, majetkových a sociálnych pomeroch, tieto bližšie nekonkretizoval, nešpecifikoval. Aplikácia § 257 CSP z tohto dôvodu nie je prípustná, nakoľko nebola žalobcom náležite zdôvodnená.
14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalovanému ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)