Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/210/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: E., s.r.o., so sídlom Y. O.. XA, V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. F.. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., (žalobca označuje žalovaného aj ako žalovaného 2/), o zaplatenie 715,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. septembra 2019, č. k. -85, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 715,19 eur s príslušenstvom. Nárok odvodzoval zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila podľa žalobcu právna predchodkyňa žalovaných. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená. Uviedol, že žalobca uplatňuje práva veriteľa na základe postúpenej pohľadávky voči žalovanému, ktorého označuje v žalobe ako žalovaného 1/ aj ako žalovaného 2/, pričom ide o tú istú osobu. Toto právo uplatňuje z titulu zodpovednosti žalovaného za dlh poručiteľky, ktorý mal prejsť na jeho jej smrťou. Podľa názoru súdu na žalovaného zodpovednosť za dlhy poručiteľky neprešla. Podľa osvedčenia o dedičstve žalovaný nenadobudol z titulu dedenia po poručiteľke, svojej manželke, žiaden majetok, preto nemôže zodpovednosť za jej dlhy. Podľa dohody dedičov majetok nadobudli synovia poručiteľky, preto prichádza do úvahy zodpovednosť za jej dlhy len u týchto dedičov, ktorí však neboli účastní tohto konania. Pasívna legitimácia žalovaného neprichádza do úvahy ani titulom vyporiadania BSM. Vyporiadaním BSM nadobudol žalovaný síce majetok v dôsledku vyporiadania a tento tvorí jeho výlučný majetok, titulom ktorého nemôže zodpovedať za dlhy svojej manželky. Po smrti dlžníka nastupuje prioritne zodpovednosť dedičov, ktorí dedia, a nie bývalého manžela, nedediča, ktorý získava majetok titulom vyporiadania BSM. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za nedôvodnú, pretože žalovaný nemôže byť nositeľom žalovanej peňažnej povinnosti. Žalobca mal správne podať žalobu voči dedičom poručiteľky, ktorí jej majetok dedili. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § a 255 ods. 1 .

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Konštatoval, že v dôsledku úmrtia poručiteľa došlo k vyporiadaniu BSM, pričom 1/2 majetku prešla na žalovaného 1/ v dôsledku vyporiadania BSM a 1/2 majetku po poručiteľovi bola súčasťou dedičského konania. Ak ide o dlhy poručiteľa, ktoré vznikli za trvania manželstva, tak sú súčasťou BSM a pri jeho vyporiadaní, teda časť týchto záväzkov prešla na žalovaného 1/. Žalovaný 1/ teda zodpovedá za príslušnú časť pohľadávky žalobcu. Tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení rozsudku, že vyporiadaním BSM nadobudol žalovaný síce majetok v dôsledku vyporiadania a tento tvorí jeho výlučný majetok, titulom ktorého však nemôže zodpovedať za dlhy svojej manželky, možno považovať za v rozpore s platnou právnou úpravou. Toto tvrdenie súd bližšie neodôvodnil, resp. nesubsumoval pod žiadnu platnú právnu normu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že v dôsledku chyby v písaní bol pri žalovanom 2/ uvedený nesprávny dátum narodenia, pričom už z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca

žaloval syna poručiteľa, s dátumom narodenia 15.09.1977, ktorý má rovnaké meno aj priezvisko ako žalovaný 1/. V žalobnom návrhu totiž žalobca uviedol, že žalovaného 2/ žaluje titulom nadobudnutého dedičstva vo výške 1/3 z celkovej hodnoty a žalovaného 1/ titulom vyporiadania BSM. Rovnako aj z petitu žaloby vyplýva, že od žalovaného 1/ požaduje žalobca inú sumu, ako od žalovaného 2/. Mal za to, že súd mal postupovať podľa . Ďalej sa domnieval, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Následne dôvodil, že preukázal súdu všetky tvrdené skutočnosti predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaní tieto skutkové tvrdenie nepopreli. Platí teda domnienka, že skutkové tvrdenie sa považujú za pravdivé. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných na náhradu trov aj odvolacieho konania. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a 380 ods. 1 (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle v spojení s zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Medzi odvolacie dôvody ( ) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

7. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

8. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie.

9. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

10. Podľa , fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

11. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

12. Ak žalobná žiadosť nespĺňa kvalitatívne kritériá, ide o vadu konania odstrániteľnú postupom podľa . Tu však treba mať na pamäti, že súd nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej kvalifikácii, pretože rozsah poučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a procesné povinnosti ( ). Súd tak môže a musí odstraňovať vady spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti či neurčitosti, nemôže však žalobcu poučovať o tom, že ním formulovaný petit je podľa hmotného práva materiálne nevykonateľný, prípadne že je nevykonateľný proti konkrétnemu žalovanému a tiež to, že o danej veci nemá právomoc rozhodnúť.

13. V tejto veci súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému, keď konštatoval, že žalobca označil žalovaného 1/ v žalobe rovnako ako žalovaného 2/, pričom ide o tú istú osobu. Mal za to, že žalovaný nie je zodpovedný za dlhy poručiteľky. Zároveň konštatoval, že žalobca mal správne podať žalobu voči dedičom poručiteľky, ktorí jej majetok zdedili.

14. Záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu nie je podľa odvolacieho súdu správny. Žalobca v podanej žalobe v jej úvode označil žalovaného 1/ a žalovaného 2/ totožne. V obsahu žaloby však špecifikoval, že žalovaní sú zákonnými dedičmi po poručiteľovi, pričom žalovaný 1/ nadobudol 1/2 titulom BSM a žalovaný 2/ 1/3 z celkovej hodnoty dedičstva, od čoho odvodzoval žalobca danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v tomto spore. K žalobe žalobca pripojil i rozhodnutie o dedičstve, podľa ktorého účastník konania 1/ je P. F., nar. XX.XX.XXXX a účastník konania 3/ je P. F. ml., nar. XX.XX.XXXX. Žaloba od počiatku trpela vadou nejasnosti, nakoľko z jej obsahu sa javilo, že žalobca mal na mysli pod označením žalovaného 2/ P. F. ml., nar. XX.XX.XXXX (teda žalobca len mylne, ako to zdôraznil v podanom odvolaní, uviedol dátum narodenia žalovaného 2/, nakoľko adresa trvalého pobytu je totožná so žalovaným 1/), nakoľko podľa rozhodnutia o dedičstve táto osoba dedila po poručiteľke. Išlo podľa vyššie naznačeného o vadu odstrániteľnú postupom podľa , ktorý súd prvej inštancie nevyužil, ale využiť mal.

15. Na základe týchto argumentov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa a v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Pre úplnosť však treba dodať, že P. F., nar. XX.XX.XXXX, označený v žalobe ako žalovaný 1/, nie je zodpovedný za dlhy poručiteľky, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Z rozhodnutia o dedičstve vyplýva, že nededil po poručiteľke, teda nezodpovedá za dlhy poručiteľky, pričom z titulu vyporiadania BSM nemôže byť táto osoba zodpovedná za dlh, ktorý vznikol poručiteľke (jeho manželke), nakoľko podľa zmluvy o pôžičky nebol spoludlžníkom spolu s poručiteľkou. Platí, že „manželia, ktorí za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorili zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (rovnako ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne iba v prípade, že to bolo dohodnuté alebo stanovené právnym predpisom“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973, sp. zn. , obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2011, sp. zn. ).

17. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie označenú vadu žaloby a znova vec prejednať a rozhodnúť, a to s prihliadnutím na právne závery odvolacieho súdu.

18. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).