Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-10-2023.pdf
PDF · 106.52 KB
No categories available
0T/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 11. marca 2024 konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom trestnej veci proti obžalovanému MUDr. Richardovi Zacharovi
rozhodol:
Obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v B. D., trvale bytom E., F. XXX/XX, G. H. I. J.,
je vinný že
dňa 21.01.2023 čase o 09:37 h, po tom, čo požil alkoholické nápoje viedol v meste Handlová po ulici Prievidzská osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz S 400, TEČ: C. K., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom následne vykonanou dychovou skúškou v čase o 09:40 h toho istého dňa bolo zistené , že mal v dychu 0,70 mg/l alkoholu, teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tým spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 3 (tri) mesiace, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2, 3, § 438d, § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorového vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To 57/2023 zo dňa 08.08.2023 bol podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 0T 10/2023 zo dňa 20.03.2023 celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia, okrem iného, uviedol , že: „Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, i keď z iných ako ním uvádzaných dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je minimálne predčasné. Odvolací súd zistil také pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a preto rozhodol o odvolaní obžalovaného na neverejnom zasadnutí - § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Podstatou odvolania obžalovaného bola neprimeraná prísnosť uložených trestov (trestu odňatia slobody, ako aj trestu zákazu činnosti), ale aj porušenie ustanovení Trestného zákona spočívajúce v neaplikovaní ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nevyplýva, že by súd prvého stupňa zohľadnil u obžalovaného tú významnú skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.Nesprávnosť odvolací súd ďalej zistil pokiaľ ide o výrok o treste zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá, ktorý bol obžalovanému uložený s použitím aj ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.Podľa § 438d Tr. zák. ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Trestný zákon síce bližšie nedefinuje pojem mimoriadne okolnosti prípadu, avšak v tomto smere je určujúca súdna prax, a to najmä vo vzťahu k interpretácii tohto pojmu obsiahnutého v ustanovení § 39 Tr. zák. Pri preskúmavaní mimoriadnych okolností prípadov, za ktoré bol páchateľ v minulosti odsúdený, sa zároveň nemôže vykonávať nové dokazovanie a nemôžu sa konštruovať nové skutkové závery, prípadne sa tieto nemôžu meniť či dopĺňať v týchto už právoplatne skončených veciach. Pri zisťovaní „mimoriadnych okolností“ týchto prípadov sa musí vychádzať len z obsahu trestných spisov. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si nepripojil trestný spis o skoršom odsúdení obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201d Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (Okresný súd Košice 2 sp. zn. 8T/234/99) a tento v potrebnom rozsahu neoboznámil na hlavnom pojednávaní. Pri svojom rozhodovaní tak zjavne vychádzal len z údajov obsiahnutých v odpise registra trestov obžalovaného. Došlo tým však k porušeniu ustanovenia § 438d Tr. zák., pretože súd prvého stupňa neskúmal aj okolnosti tohto predchádzajúceho prípadu. Nesprávnosť výroku súdu prvého stupňa o treste zákazu činnosti napokon spočíva aj v tom, že v tomto výroku výslovne neuviedol i ustanovenie § 438d Tr. zák., ktoré musí byť nedielnou súčasťou výrokovej časti takéhoto výroku s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 1 písm. c) Tr. por. Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa bude najmä povinný pripojiť si trestný spis o skoršom odsúdení obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (viď vyššie) a tento v potrebnom rozsahu oboznámiť na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní práva obžalovaného sa k nemu vyjadriť a zahrnúť ho následne aj do procesu hodnotenia dôkazov. Súd prvého stupňa bude povinný napokon vykonať aj ďalšie dôkazy, ak v konaní vyvstane takáto potreba. Následne bude povinný opäť vo veci rozhodnúť na základe posúdenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods.
12 Tr. por. V rámci opätovného rozhodovania o treste bude súd prvého stupňa povinný prihliadať na novo zistené dôkazy z pohľadu ustanovenia § 438d Tr. zák., t. j. bude povinný sa dôsledne zaoberať aj otázkou, či by vzhľadom na možné mimoriadne okolnosti predchádzajúceho prípadu mohlo byť pre obžalovaného použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 Tr. zák. (t. j. v hornej polovici trestnej sadzby) neprimerane prísne. Takúto okolnosť neprimeranej prísnosti bude súd prvého stupňa povinný zvážiť podľa následku trestného činu, ktorého sa predchádzajúce odsúdenie týka, podľa úrovne ovplyvnenia alkoholom, podľa časového odstupu od predchádzajúceho odsúdenia, prípadne aj podľa osobných a rodinných pomerov odsúdeného. Primárne je však potrebné posudzovať existenciu mimoriadnych okolností predchádzajúceho prípadu (nie súčasného prípadu) ako ojedinelých, zvláštnych podmienok. Tiež bude súd prvého stupňa povinný v novom rozhodnutí zohľadniť v rámci ukladania trestu obžalovanému aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní (jedným zo spôsob uvádzaných odvolacím súdom vyššie), ktoré je možné zohľadňovať aj pri určovaní druhu primárneho trestu, teda bude nevyhnutné skúmať, či je u obžalovaného nevyhnutné ukladať mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom alebo na splnenie účelu trestu bude postačovať aj uloženie iného „alternatívneho“ trestu (napríklad trestu peňažného).“ Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku doplnil dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu. Súd na hlavnom pojednávaní, potom čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o treste. V súvislosti s ukladaním trestu, na žiadosť obhajcu vypočul obžalovaného. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil register trestov číslo listu 32, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 33, evidenčnú kartu vodiča číslo listu 34, trestný rozkaz číslo listu 48 správu zamestnávateľa obžalovaného číslo listu 60. Na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2024 podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil uznesenie Krajského súdu Trenčín č. 2To 57/2023 na čísle listu 83 - 84, pripojený spis Okresného súdu Košice 2 č. 8 T 234/99 a stanovisko riaditeľa NsP Bojnice na číslo listu 97 - 98. Obžalovaný, okrem iného uviedol, že okolnosti, ktoré predchádzali skutku boli také, že bol na večierku nemocnice, na takejto akcii bol po jedenástich rokoch, takéto akcie neobľubuje. Považoval to za dôležité z titulu funkcie námestníka. S družkou sa dohodol, že sa vráti najneskôr o 02.00 hodine až 03.00 hodine. Večierok sa pretiahol, bol pozvaný ešte vedúcim laborantom a jeho manželkou, vrchnou sestrou. Zašiel k nim, bývajú v Bojniciach. Zaspal tam, zobudil sa o 07.00 hodine ráno. Družka mu poslala SMS správu, že už sa nemá vracať ani domov, že skončili spolu. Zľakol sa, nerozmýšľal racionálne. Išiel do z nemocnice, prezliekol sa, okolo 09.15 hodine vyšiel z Prievidze. Zľakol sa, že príde o rodinu tak sadol do auta. Dá sa overiť, že alkoholické nápoje nepožíva. Ak si vypije 3 - 4 krát do roka, je to veľa. Na otázku obhajcu uviedol, že zastáva funkciu primára oddelenia, rádio diagnostického oddelenia. Vzhľadom na nedostatok lekárov často má služby. V prípade problémov musí sadnúť do auta a problémy riešiť. Od minulého roku robí námestníka nemocnice s poliklinikou pre liečebno-preventívnu starostlivosť. Pre neho je nevyhnutné presúvať sa motorovým vozidlom. K akútnym prípadom je privolávaný 2 - 3 krát za polroka. Na otázku samosudcu uviedol, že pred skutkom požíval alkohol do 02.00 hodiny až do 03.00 hodiny. Večierok začínal okolo 20.00 hodiny. Nevie odhadnúť množstvo alkoholu ktoré vypil, v septembri bol menovaný do funkcie námestníka, každý si chcel s ním pripiť. V priebehu večera pil tvrdý alkohol. Z jeho pohľadu sa jednalo o skratové konanie. Na ďalšiu otázku uviedol, že čo sa týka problému z roku 1999, aj v tomto prípade sa jednalo o firemné stretnutie. Na okolnosti prípadu si nespomína. Na otázku obhajcu uviedol, že keby mu nebola poslala družka SMS správu, nesadol by za volant. Na čísle listu 32 sa nachádza odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 21.01.2023. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný jeden krát súdne trestaný a to rozhodnutím Okresného súdu Košice 2 číslo 8T 234/99 zo dňa 01.06.1999 bol odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201d Trestného zákona. Bol mu uložený peňažný trest 10.000 Slovenských korún s náhradným trestom odňatia slobody 3 mesiace. Peňažný trest zaplatil 12.10.1999. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 15 mesiacov. Uvedené rozhodnutie bolo podľa § 70 ods. 1 Trestného zákona zahladené. Na čísle listu 33 sa nachádza výpis z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaného za obdobie od 30.10.2017 do 21.01.2023. Za uvedené obdobie bol postihnutý v štyroch prípadoch za priestupky v oblasti dopravy, posledný priestupok je z 26.03.2022. Na čísle listu 60 sa nachádza správa od zamestnávateľa obžalovaného zo dňa 16.03.2023. Podľa správy obžalovaný je lekár s dlhoročnými skúsenosťami, ktorý je privolávaný ktorúkoľvek hodinu, dennú, nočnú, sviatočnú k najťažším, život ohrozujúcim prípadom. Motorové vozidlo je pre neho nevyhnutné k rýchlemu presunu v akútnych prípadoch. Od roku 2022 pracuje tiež na pozícii námestníka pre LPS, podieľa sa na riadení nemocnice. Taktiež je vo funkcii vedúceho krízového štábu, podieľa sa na
realizácii opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s krízovým plánom. L. I. D. M. N. pracuje od roku 2011. Zamestnávateľ a spolupracovníci vyzdvihujú jeho odbornosť, vysokú úroveň pracovnej disciplíny, slušnosť, ochotu na úkor súkromného života a zdravia zabezpečiť plynulý chod oddelenia a starostlivosť o pacientov. Je nepopierateľné, že situáciu, v ktorej sa ocitol si plne uvedomuje, vyjadruje úprimnú ľútosť a presvedčenie, že sa už nebude opakovať. Zamestnávateľ je ochotný v plnej miere sa zaručiť za ďalší riadny a usporiadaný život obžalovaného. Od roku 2011 bol obžalovaný podrobený niekoľkokrát neohlásenej dychovej skúške, vždy s negatívnym výsledkom. V závere správy bol súd požiadaný o dodržanie zásady, aby sa v porovnateľných prípadoch s obvinenými nezaobchádzalo rozdielne a podľa možnosti sa prihliadalo k záujmom a potrebám spoločnosti. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice 2 č. 8 T 234/99 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 01.06.1999 právoplatným dňa 28.06.1999 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest 10.000 ,- Sk, náhradný trest odňatia slobody 3 mesiace a trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 15 mesiacov. Skutok spočíval v podstate v tom, že obžalovaný dňa 25.02.1999 v čase o 01.45 hodine v Košiciach po štátnej ceste I/50 po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou najmenej 1,45 promile alkoholu v dychu riadil služobné motorové vozidlo Škoda Octavia, pričom po prejdení ľavotočivej zákruty dostal šmyk, zišiel mimo vozovku, s vozidlom sa prevrátil, čím spôsobil na vozidle škodu v celkovej výške 307.700,- Sk. V spise na čísle listu 110 sa nachádza výpis z karty vodiča, obžalovaného, z ktorej vyplýva, že v evidenčnej karte vodiča má záznam, že dňa 01.06.1996 porušil § 6 ods. 4, § 5 ods. 2 písm. b) PCP (riadil motorové vozidlo po požití alkoholu). Dopravný inšpektorát v Prievidzi mu uložil dňa 23.07.1996 pokutu 2.000 ,-Sk a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov. Na čísle listu 97 - 98 sa nachádza správa riaditeľa I. N. zo dňa 15.02.2024, ktorú založila do spisu obhajoba. Podľa správy obžalovaný vykonáva funkciu primára oddelenia rádiológie a zároveň od 13.09.2022 je poverený riaditeľom I. M. so sídlom v N. vykonávaním funkcie námestníka pre liečebno- preventívnu starostlivosť. Sú mu podriadení všetci primári nemocnice, vedúca nemocničnej a verejnej lekárne a v neprítomnosti riaditeľa NsP koná ako štatutárny orgán. Jeho pracovná náplň zahrňuje, okrem iného, riadenie zamestnancov nemocnice vykonávajúcich liečebno-preventívnu starostlivosť prostredníctvom primárov osemnástich oddelení, riadi činnosť komisií NsP podľa poverenia riaditeľa, zaisťuje činnosti spojené s vykonávaním lekárskych posudkov a sťažností na činnosť nemocnice, plnením úloh v oblasti zdravotníctva ukladaných NsP inými kompetentnými orgánmi a mimo iného je aj vedúci krízového štábu. Je odborným garantom na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore rádiológia, je odborne spôsobilý na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu alebo činnosti dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany na používanie rádio diagnostických röntgenových prístrojov. Z vyššie uvedených pracovných činností obžalovanému vyplývajú povinnosti rýchleho presunu na pracovisko v prípadoch akútnych, neplánovaných a nepredvídateľných. Odobratie vodičského preukazu mu spôsobuje značné ťažkosti pri dochádzaní za povinnosťami vyplývajúcimi z jeho pracovného zaradenia primára, námestníka a vedúceho krízového štábu keďže cestuje do miesta pracoviska z iného okresu. Dopravu na pracovisko si zabezpečuje taxi službou a rodinnými príslušníkmi a aj napriek problémom, ktoré mu odobratím vodičského preukazu vznikli, jeho pracovný výkon a nasadenie to nijako neovplyvnilo. Obžalovaný jedným z najdôležitejších pilierov NsP po ľudskej aj profesionálnej stránke. Je lekárom s najvyššou vyťaženosťou, čo sa nadčasovej práce cez pracovný týždeň, víkendy a sviatky týka. Za jeho vedenia sa úroveň, efektivita a pracovné prostredie oddelenia RDG výrazne zlepšila. Jeho prístup k práci a jej výsledky sú nadmieru uspokojivé a svojím osobným vkladom na zabezpečenie plynulého chodu nemocnice je vzorom pre ostatných kolegov. Žije usporiadaným spôsobom života s partnerkou a maloletou dcérou, ktorá má svoje voľnočasové aktivity spojené s ušľachtilou činnosťou, starostlivosťou o kone s dovozom na miesto určenia "J. J.", čo je mimo jej trvalý pobyt. Obžalovaný je ústretový konštruktívny riešením problémov, sťažností pacientov, za jeho empatický a ľudský prístup k ťažkým životným osudom pacientov, mu vďačnosť príbuzní prišli prejaviť dokonca osobne. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná, okrem jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal; aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu. Jedná sa o dôkazy priame a nepriame, ktoré tvoria ucelenú sústavu dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania
trestnej činnosti. Vzhľadom na tieto dôkazy, súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jeden krát súdne trestaný a to vyššie konštatovaním trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 č. 8 T 234/99 zo dňa 01.06.1999, odsúdenie má zahladené. Ako bolo konštatované vyššie v období posledných piatich rokov bol postihnutý v štyroch prípadoch sa priestupky v oblasti dopravy. Podľa správ od zamestnávateľa (číslo listu 60, 97 - 98) sa jedná o vedúceho pracovníka zamestnávateľa, ktorého zamestnávateľ hodnotí kladne. Pri ukladaní trestov sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spácha a nie činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, taktiež s prihliadnutím na oboznámený spis Okresného súdu Košice 2 č. 8T 234/99; súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti zvažoval, či má zohľadniť ustanovenie § 438d Trestného zákona podľa ktorého ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 01. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 01. novembri 2011, súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 01. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Vzhľadom na oboznámený spis Okresného súdu Košice 2 č. 8 T 234/99 však podľa názoru súdu neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 č. 2 T 234/99 zo dňa 01.06.1999, pre ktoré by bolo použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 Trestného zákona neprimerane prísne. V prípade skutku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený v Košiciach tento riadil služobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v dychu mal minimálne 1,45 promile alkoholu a spôsobil v takomto stave dopravnú nehodu so škodou na služobnom motorovom vozidle vo výške viac ako 300.000 - Sk. V prípade obžalovaného sa nejednalo o ojedinelé vybočenie z riadneho spôsobu života pretože niekoľko rokov predtým, ako to vyplýva z čísla listu 110 uvedeného spisu, tiež riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom v priestupkovom konaní mu bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov a tiež pokuta 2.000,- Sk. Súd však v prípade ukladania trestu zákazu činnosti obžalovanému zvažoval, či pri ukladaní trestu zákazu činnosti nie je možné a zákonné využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Po dôslednom zvážení dospel k záveru, že je možné prípade trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá prihliadnuť na pomery páchateľa - obžalovaného a uložiť mu trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Osobnými pomermi páchateľa sa v zmysle ustálenej súdnej praxe rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa trestného činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlho trvajúci charakter. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona neuvádza výpočet okolnosti, ktoré možno považovať za mimoriadne pomery páchateľa, ktoré majú vplyv na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Preto je potrebné ku každému jednotlivému prípadu pristupovať prísne individuálne a skúmať pomery páchateľa vždy s ohľadom na všetky individuálne okolnosti konkrétneho prípadu a vo vzájomnej súvislosti. Podľa názoru súdu je možné vysloviť, že pomery páchateľa - obžalovaného, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti pod dolnú hranicu trestnej sadzby spočívajú v jeho pracovnom zaradení, skutočnosti, že ako riadiaci pracovník I. N., jeho námestník a hlavne primár oddelenia rádiológie sa prakticky dennodenne podieľa na zachraňovaní ľudských životov. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú zo správ od zamestnávateľa, ktorý hodnotí obžalovaného veľmi kladne v pracovnej aj osobnej rovine. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 2, 3, § 438d, § 39 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky. Takto uložený trest považuje súd, aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je od 21.01.2023 bez vodičského oprávnenia a motorové vozidlo neriadi; za trest primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného. Okrem trestu zákazu činnosti súd uložil obžalovanému aj trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, priestupku, priestupkov, lebo v opačnom prípade by hrozilo, že by mohol vykonať podmienečne
odložený trest v trvaní 3 mesiace. Trest bol uložený v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona (ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu), pretože v prípade obžalovaného existovali dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.