Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/84/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom D., E. XXX/XX, na neverejnom zasadnutí dňa 23. júna 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 19.05.2026, a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. C. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 11.3.2023 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a bol mu podľa , , , uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa a podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov, podľa , , , , trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 roky. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.7.2024 bol rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. zrušený vo výroku o treste zákazu činnosti a obv. A. B. C. bol podľa , v spojení s , , , (ďalej len „Tr. zák.“), uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 5 rokov, 6 mesiacov a jeden deň.

Uznesením Okresného súd Prievidza sp. zn. zo dňa 19.05.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bolo rozhodnuté nasledovne:

„Podľa súd nevyhovuje žiadosti odsúdeného A. B. C., nar. XX.X.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom D., E. XXX/XX, F. G. H. I., doručenej súdu dňa 6.3.2026, o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorý mu bol v trvaní 5 (päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 11.3.2024, právoplatným dňa 23.7.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.7.2024, a podmienečne neupúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.“

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Odsúdený súdu do konania neverejného zasadnutia doručil aj písomné odôvodnenie podanej sťažnosti, v ktorom uviedol nasledovné (citácie):

„I. Uznesením samosudkyne Okresného súdu v Prievidzi č.k. -12 zo dňa 19. mája 2026 súd podľa nevyhovel mojej žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, v trvaní 5 ( päť ) rokov a 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden ) deň , ktorý mi bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. zo dňa 11.03.2024 právoplatným dňa 23.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 23.07.2024. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že podľa môže súd rozhodnúť, že po výkone polovice trestu upúšťa od jeho zvyšku, ak odsúdený preukáže spôsobom svojho života, že ďalší výkon trestu už nie je potrebný, pričom určí podľa Tr. zákona skúšobnú dobu až päť rokov. Zároveň súd poukázal na to, že podľa 69 ods.5 Tr. zákona súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak bol trest zákazu činnosti uložený podľa až 5. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že mi bol predmetný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu uložený podľa , , , v spojení s . II. S takýmto rozhodnutím súdu nesúhlasím, preto som proti nemu na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.05.2026 zahlásil sťažnosť, ktorú týmto odôvodňujem nasledovne : Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -120 zo dňa 23.07.2024 som bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa za čo mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace výkon ktorého mi bol podľa a podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Tento trest som už vykonal. Zároveň mi bol podľa , Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvej druhu vo výmere 5 rokov 6 mesiacov a 1 deň. Som toho názoru, že odvolací súd pri vydaní rozhodnutia -120 zo dňa 23.07.2024 , n e postupov a l správne, pretože nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia , pretože v čase rozhodovania odvolacím súdom sa na moju osobu hľadelo, ako by som nebol odsúdený. Od rozhodnutia Okresného súdu Košice 2 v konaní zo dňa 01.06.1999 uplunulo 24 rokov, kedy mi bol uložený trest zákazu činnosti podľa , teda nebol zákonný dôvod postupovať podľa odseku 3 , ale podľa odseku 1,2. III. To sa mi už javí byť spravodlivejšie rozhodnutie Okresného súdu Prievidza -103 zo dňa 11.03.2024, ktorým mi súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu síce podľa , Tr. zák. Tr. zák. s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa Tr. zák. S uvedeným názorom sa však odvolací súd nestotožnil. Podľa , ak ide o posúdenie na trest zákazu činnosti, k zahladeniu dochádza jeho vykonaním, teda došlo k stavu, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.01.2023. Taktiež poukazujem na rozhodnutie Krajského súdu sp.zn. zo dňa 01.07.2020, ktorý rieši otázku všeobecných účinkov zahladenia odsúdenia. Na zákonnú fikciu neodsúdenia ako právny dôsledok zahladenia odsúdenia je podľa názoru odovlacieho súdu potrebné prihliadať aj pri aplikácii iných hmotnoprávnych ustanovení , nielen na spomenutý kvalifikačný znak. Pokiaľ sa teda na moju osobu ako obvineného hľadí, ako by som nebol odsúdený, po vykonanom (zahladenom) treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu,ktorý mi bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 sp.zn. zo dňa 01.06.1999, tak nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia ods. 3 , ale ods.1,2 . IV. Taktiež je potrebné poukázať na ustanovenie Tr. zákona, ktoré výslovne uvádza, že pokiaľ ide odsúdenie po 01.11.2011 pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu podľa , Tr. zákona nemusí súd vziať do úvahy odsúdenie pred 01.11.2011 ako to urobil aj Okresný súd v Prievidzi vo svojom rozhodnutí č.k. -103 zo dňa 11.03.2024, aj keď je použitie tohto ustanovenia iba fakultatívne. Ja stále pracujem ako lekár v nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, mávam veľmi často služby a to aj soboty a nedele, a skutočnosť, že nemám vodičské oprávnenie mi spôsobuje stále väčšie problémy. V ostatnom sa pridržiavam všetkých svojich tvrdení, ktoré som uviedol vo svojej žiadosti ako aj na verejnom zasadnutí dňa 19.05.2026. V. Navrhujem preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu v Prievidzi č.k. -12 súd podľa ustanovení Tr. zákona podmienečne upustil od zvyšku trestu zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorý mi bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -120 zo dňa 23.07.2024 a zároveň, aby mi určil podľa ustanovení § 69 ods. 2 Tr. zákona primeranú skúšobnú dobu, ktorej dĺžku ponechávam na úvahu súdu.“

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná ( , ďalej len „“), bola podaná oprávnenou osobou ( ) a v zákonom stanovenej lehote ( ), na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesné správne, keď o návrhu odsúdeného rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k vykonaným dôkazom.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Podľa § 69 ods. 1 Tr. zák., po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

Podľa § 69 ods. 5 Tr. zák., súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak bol trest zákazu činnosti uložený podľa § 61 ods. 3 až 5.

Krajský súd vo všeobecnosti dáva odsúdenému do pozornosti, že s účinnosťou od 01.11.2011 zákonodarca v (aj v hore citovaných zákonných ustanoveniach) upravil zákaz podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti v prípadoch opakovaného vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Zakotvením takejto právnej úpravy sa jednoznačne sledovalo to, aby takýto páchateľ musel vykonať celý trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže zopakovanie takéhoto konania z jeho strany nasvedčuje tomu, že (skorší) trest alebo (skoršia) sankcia neboli na jeho nápravu postačujúce.

Slovné spojenie „súd nemôže“ uvedené v ustanovení § 69 ods. 5 Tr. zák. jednoznačne bráni súdu pozitívne rozhodnúť o návrhu odsúdeného na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu (a to aj v situácií, ak by inak boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 1 Tr. zák.).

Na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Uvedené ustanovenia upravujú ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej hranici trestnej sadzby trestu zákazu činnosti, alebo ukladanie tohto trestu na doživotie. Ide o prípady, kedy zákonodarca považuje konanie páchateľa za mimoriadne nebezpečné, a preto stanovuje prísnejšie podmienky ukladania tohto trestu v záujme individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Zároveň ustanovuje, že tieto prísnejšie podmienky nie sú ovplyvnené zahladeným odsúdením v prípade, ak sa na aplikáciu týchto sprísnených podmienok vyžaduje istá forma recidívy. Ustanovenie § 438d Tr. zák. sa môže aplikovať v prípade mimoriadnych

okolností u odsúdeného, ak bolo jeho odsúdenie zahladené a zároveň bolo uložené pred 01.09.2011. Súd však u odsúdeného žiadne také mimoriadne okolnosti nezistil.

Podrobným preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd z vykonaného dokazovania správne ustálil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.7.2024 bol rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. zrušený vo výroku o treste zákazu činnosti a obv. A. B. C. bol podľa § 61 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 438d Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Tr. zák., uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 5 rokov, 6 mesiacov a jeden deň. Teda odsúdený A. B. C. spáchal v prejednávanej veci ako vodič dopravného prostriedku prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. po tom, čo bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, v minulosti už odsúdený (trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 01.06.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.1999). S poukazom na znenie ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák., pri vzatí do úvahy tohto jeho skoršieho odsúdenia (§ 438d Tr. zák.), preto mu súd musel ukladať trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby určenej rozpätím od jedného do desiatich rokov, teda vo výmere minimálne 5 rokov, 6 mesiacov a 1 deň. Pritom ustanovenie Tr. zák. bolo do „doplnené“ s cieľom prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku občanov pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú vozidlo po požití alkoholických nápojov alebo pod vplyvom iných návykových látok.

V prípade návrhu odsúdeného na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu potrebné aplikovať ustanovenie § 69 ods. 5 Tr. zák. a návrh odsúdeného zamietnuť. Správne preto okresný súd napokon aj konštatoval, že odsúdený B. C. musí vykonať uložený trest zákazu činnosti v celosti.

V danej veci obžalovaný si za volant pod vplyvom alkoholu sadol v čase, kedy jednoznačne vedel, že je lekárom, že je námestníkom NsP Bojnice a že je členom krízového štábu. Takisto vedel, že do zamestnania musí dochádzať z miesta svojho trvalého bydliska. Ani táto vedomosť mu nezabránila v spáchaní trestnej činnosti, resp. v „riskovaní“ straty vodičského oprávnenia. Práve naopak obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, a to napriek tomu, že bol lekárom podieľajúcim sa na zachraňovaní životov či liečbe zdravia pacientov.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého odsúdený nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.