Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/9/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu A. G. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom G., X. T.Á. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, proti žalovanej W. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom G., X. T.Á. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., IČO: 36 860 654, so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. L. patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dôvodil, že strany sporu uzavreli dňa 22.09.2006 manželstvo, že dňa 20.06.2012 bola medzi stranami sporu ako dlžníkmi a bankou uzavretá zmluva o poskytnutí úveru za účelom okrem iného i kúpy pozemku, že na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol povolený vklad pod č. P. XXXX/XX-XX/XX nadobudla žalovaná do evidovaného výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, W.. Ú.. L., pričom čiastočným rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 27.05.2019 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2019. Uviedol, že z prostriedkov získaných zo spoločného úveru bola financovaná kúpa nehnuteľností, pričom napriek tomu kúpnu zmluvu uzavrela len žalovaná a kataster neinformovala, že nehnuteľnosti majú patriť do BSM. Citoval z viacerých rozhodnutí súdov a naliehavý právny záujem na danom určení odôvodnil tým, že keďže zápis v katastri nehnuteľností svedčí žalovanej, je jeho postavenie neisté a právo by mohlo byť ohrozené.

2. Žalobca k žalobe pripojil ftc sobášneho listu, zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 20.06.2012, výpis z LV č. XXXX, W.. Ú.. L., čiastočný rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -302 zo dňa 27.05.2019.

3. Žalovaná sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k žalobe, v ktorom vyjadrení zo dňa 27.04.2020 uviedla, že žaloba ju prekvapila, keďže toto nie je sporné. Je síce zapísaná na LV č. XXXX, W.. Ú.. L. sama v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2012, ale keďže nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva, tieto nesporne patria do BSM, a to v zmysle . Žalobca zbytočne vyvoláva spor. Určovacia žaloba je na mieste vtedy, ak je vec sporná. So žalobcom sa chce dohodnúť o vyporiadaní BSM a chce, aby boli vyporiadané i nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, W.. Ú.. L.. Keďže žalobca ju nevyzval na mimosúdne rokovanie, zavinil vznik konania, preto žiadala, aby žalobu zobral späť s tým, že by znášal všetky trovy on.

4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v replike zo dňa 19.05.2020 uviedol, že ak by naozaj pred podaním žaloby zo strany žalovanej platilo, že nehnuteľnosti majú patriť do BSM, dokázali by sa v tomto smere dohodnúť a zosúladiť údaje v katastri s právnym stavom. Žalovaná nikdy neprejavila vôľu zmeniť evidenciu pozemkov v katastri tak, aby bolo zrejmé, že tieto patria do BSM. V minulosti sa raz stalo, že sa na pozemkoch objavil človek, ktorý hľadal žalovanú a označoval sa za potenciálneho kupca, pričom žalobca o žiadnom predaji nemal vedomosť, čo u neho vzbudilo dojem, že žalovaná chce spoločný majetok predať bez jeho vedomia. Nebolo preukázané, že sa vedie konanie o vyporiadanie BSM, kde by sa táto otázka riešila ako predbežná.

5. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v duplike zo dňa 25.05.2020 uviedla, že ak by ju bol žalobca, resp. právny zástupca vyzval, bola by uznala, že nehnuteľnosti patria do BSM. Nechce, aby prebiehalo konanie, hlavne chce, aby bola uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žaloba je nedôvodná , keďže medzi stranami nie je spor o tom, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do BSM. Žalobca nekontaktoval žalovanú pred podaním žaloby za účelom zosúladenia skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností. Žalobu žiadala zamietnuť.

7. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení podporených listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení, zistil nasledovný skutkový stav:

8. Medzi stranami je nesporné, že títo uzatvorili dňa 22.09.2006 manželstvo, že dňa 20.06.2012 medzi nimi ako dlžníkmi a ČSOB bankou, a.s. ako veriteľom bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. XXXXXX s tým, že tento úver sa mal poskytnúť okrem iného i na kúpu pozemku, pričom v zmysle čl. II ods. 3 úverovej zmluvy boli ako objekt úveru špecifikované pozemky - parcely reg. „S.“ parc. č. XXX/X a XXX/X, a parcela reg. „Q.“ parc. č. XXX, všetko k. ú. L., že na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol povolený vklad P. XXXX/XX-XX/XX nadobudla žalovaná do evidovaného výlučného vlastníctva (podiel 1/1) nehnuteľnosti - parcely reg. „S.“ parc. č. XXX/X a XXX/X, a parcelu reg. „Q.“ parc. č. XXX, všetko k. ú. L., pričom tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté z úveru titulom vyššie uvedenej zmluvy č. XXXXXX, a to za trvania manželstva strán sporu, a že čiastočným rozsudkom Okresného súdu Žilina sp zn. zo dňa 27.05.2019 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2019.

9. Uvedené nesporné skutkové tvrdenia potvrdzujú aj listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil na podporu svojich tvrdení.

10. Sporné medzi stranami zostalo, či žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovanú na zosúladenie skutočného stavu so stavom evidovaným na LV vo vzťahu k vlastníctvu daných nehnuteľností, keďže žalovaná tvrdila, že pred začatím konania ju žalobca za týmto účelom žiadnym spôsobom neoslovil, ak by tak bol učinil, nebránila by sa tomu, keďže to, že nehnuteľnosti patria do BSM, ona nerozporuje. 11. Podľa , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Predmetom sporu je určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, W.. Ú.. L., ktorý zápis v katastri nehnuteľností svedčí v prospech žalovanej ako evidovanej výlučnej vlastníčky, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Jedná sa o určovaciu žalobu podľa , preto súd v prvom rade skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem na danom určení.

13. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.12.2012, právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle (teraz - pozn. tunajšieho súdu), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického

života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

14. Žalovaná od počiatku tvrdila, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, W.. Ú.. L. boli nadobudnuté za trvania manželstva z prostriedkov zo spoločného úveru, a teda v zmysle sú majetkom, ktorý tvorí ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalobca tvrdil, že ak by toto bolo medzi stranami nesporné, žalobu by nepodával. Súd k tomuto uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná sa skutočne pred podaním žaloby k danej otázke stavala inak ako po podaní žaloby, napr. že by jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam popierala, prípadne že žalovaná na výzvu žalobcu (či už za trvania manželstva, alebo aj po jeho zániku) odmietala vykonať zosúladenie evidovaného stavu v katastri nehnuteľností so stavom skutočným. Za situácie, že žalobca nič také nepreukázal, pričom žalovaná od počiatku bez akéhokoľvek protestu uznáva vlastníctvo žalobcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, súd má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na danom určení. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby tento preukázal, že medzi ním a žalovanou je v otázke vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam nezhoda. Rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti za situácie, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, vychádzajú z toho, že medzi žalobcom a žalovaným existuje spor o existenciu vlastníckeho práva. Synonymom slova „spor“ je konflikt, nezhoda, nedorozumenie, rozpor. Spor je stretnutie sa nerovnakých názorov alebo záujmov (Školský slovník spisovnej slovenčiny, vydavateľstvo Príroda, s.r.o., Bratislava 2009). V súdenom prípade takýto spor medzi stranami absentuje, žalovaná sa ani raz nevyjadrila, že vlastnícke právo žalobcu neuznáva, pričom žalobca nepreukázal, že by tak urobila pred podaním žaloby, prípadne aj po podaní žaloby.

15. Podľa názoru súdu žalobca zbytočne inicioval toto konanie, keď nepreukázal, že by žalovaná jeho vlastnícke právo neuznávala, preto súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení.

16. Okrem toho, určovací výrok, že nehnuteľnosti patria do BSM žalobcu a žalovanej za situácie, keď ich BSM zaniklo rozvodom manželstva, nemá opodstatnenie. V konaní bolo preukázané, a toto nebolo medzi stranami sporné, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 20.06.2019, čo znamená, že dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode zaniklo ich BSM. Za danej situácie, keď BSM zaniklo, nie je dôvod určovať, či konkrétna vec patrí do BSM.

17. Takto koncipovaná žaloba odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Podľa názoru súdu, po zániku BSM možno riešiť potenciálnu otázku, či vec patrí do BSM, v rámci vyporiadania BSM, ktorú ak bývalí manželia nevyriešia dohodou, bude riešiť súd v súdnom konaní ako otázku predbežnú (prejudiciálnu).

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Súd žalobu zamietol, čo znamená, že v konaní bola úspešná v plnom rozsahu žalovaná. Preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).