Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-408-2019.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Subarea
38Ek/408/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: D., práv. zast.: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42239265, proti povinnej: D., na vymoženie pohľadávky vo výške 25 000 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Róbert Segľa, so sídlom Exekútorského úradu Prešov, Baštová 44, 080 01 Prešov, IČO: 37794680, pod sp. zn. 212EX 184/2019, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 38Ek/408/2019 zo dňa 23. januára 2020, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/408/2019 zo dňa 23. januára 2020 v celom rozsahu z r u š u j e a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15. 03. 2019, domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 25 000 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojila notársku zápisnicu N 44/18, Nz 2112/2018, NCR1s 2137/2018, napísanú na Notárskom úrade v Prešove, Slovenská č.69, notárom JUDr. Jánom Marušinom, dňa 23. 01. 2018 (ďalej aj ako len „exekučný titul“ príp. „notárska zápisnica“). Okresný súd Banská Bystrica dňa 10. 04. 2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom Exekútorského úradu Prešov, Baštová 44, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 212EX 184/2019.
2. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v časti vymáhanej pohľadávky vo výške 23 200 eur z dôvodu, že v tejto časti vymáhaný nárok zanikol splnením. K danému dňu oprávnenej uhradila sumu 23 200 eur, o čom svedčia predložené listinné dôkazy o úhradách. Zároveň predložila zápisnicu o výsluchu svedka - Ľubice Radačovskej- sestry oprávnenej, pred Krajským riaditeľstvom PZ, odbor kriminálnej polície Prešov, CVS: KRP- 80/2-VYS-PO-2018 zo dňa 13. 08. 2018, str. 9. Uviedla, že z predmetnej zápisnice vyplýva, že Ľubici Radačovskej- sestre, uhradila sumu 4 900 eur (1. odsek, tretí riadok). Súčasne niektoré platby realizovala v hotovosti, čo oprávnená nepopiera ani vo výsluchoch pred OČTK. Ďalej poukázala na to, že na účtoch peňažných ústavov, z ktorých čerpala oprávnená úvery ostali sumy: ČSOB - 200 eur, VÚB. a.s. - 140 eur a Primá banka. a.s. - 650 eur. V prílohe predložila výpisy z účtov. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby súd exekúciu v časti vymoženia sumy 23 200 eur vrátane príslušných úrokov z omeškania zastavil v zmysle ust. § 61 k ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Právny zástupca oprávnenej so zastavením exekúcie nesúhlasil, nakoľko nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v časti, ako to navrhuje povinná. Oprávnená vyhlasuje, že od vydania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, neboli na účet oprávnenej uhradené akékoľvek platby. Z predložených listín povinnou vyplýva, že po vydaní exekučného titulu - notárskej zápisnice boli zaplatené iba úhrady, ktoré mali byť zaplatené na účet Ľubice Radačovskej, dňa 11. 03. 2019 suma 100 eur, dňa 11. 04. 2019
suma 100 eur a dňa 11. 05. 2019 suma 100 eur; spolu teda bola uhradená suma vo výške 300 eur. Pritom poukázal na skutočnosť, že ide o iné číslo účtu, ako číslo účtu oprávnenej uvedené v notárskej zápisnici. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnená podala dňa 08. 03. 2019, pričom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie na súd, predstavovala suma záväzku povinnej voči oprávnenej sumu 25 000 eur. Právny zástupca oprávnenej si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením oprávnenej, spolu vo výške 219,77 eura.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 38Ek/408/2019 zo dňa 23. januára 2020 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnenému priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 219,77 eura. Zamietnutie návrhu povinnej odôvodnil tým, že cit: „Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav 38Ek/408/2019 ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. V zmysle predloženého exekučného titulu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 25 000 Eur do 28.2.2019. Povinný v notárskej zápisnici výslovne vyhlásil, že uznáva svoj dlh a v prípade neuhradenia tohto dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.02.2015, súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a tým sa stane notárska zápisnica exekučným titulom. Súd má za to, že povinný nepreukázal žiadnym spôsobom zánik vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania a taktiež nepredložil relevantné dôkazy o zániku pohľadávky v takej výške ako uvádza a na základe ktorých by mohla byť exekúcia zastavená. Na základe uvedeného súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Exekučné konanie začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 15.03.2019, pričom povinný do uvedeného dňa nepreukázal úhradu pohľadávky na účet oprávneného. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku. Jedným zo spôsobov zániku nároku je jeho splnenie, ktorého právna úprava je obsiahnutá v hmotnoprávnych predpisoch (Občiansky zákonník). Podstatné však je, že k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie.“
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka povinná v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť, v ktorej zotrvala na svojich tvrdeniach v návrhu na zastavenie exekúcie. Mala za to, že pripojenými listinnými dôkazmi súdu dostatočne osvedčila, že oprávnenej uhradila sumu 23 200 eur.
6. Právny zástupca oprávnenej rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval za správne, zákonné, spravodlivé. Navrhol preto, aby súd sťažnosť zamietol. Mal za to, že konajúci súd vykonal dokazovanie v navrhovanom rozsahu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Poukázal na to, že so sumou vo výške 4 900 eur sa oprávnená vyporiadala už vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 12. 2019, kde uviedla, že zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného Ľubice Radačovskej zo dňa 13. 08. 2018 vyplýva, že uvedené peňažné prostriedky mali byť poskytnuté Ľubici Radačovskej na kúpu motorového vozidla v predajni Honda. Kúpa motorového vozidla sa realizovala v roku 2015, pričom exekučný titul je z 23. 01. 2018. Uvedené tvrdenie povinnej sa teda neviaže k skutočnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu a preto nemôže byť predmetom posudzovania v rámci návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná nijakým spôsobom nepreukázala, že by po vydaní exekučného titulu boli realizované akékoľvek platby na predmetný záväzok. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu povinnej, že mala predložiť listinné dôkazy vykonané v konaní pred OČTK, uviedol, že žiadne z týchto jej tvrdení neosvedčuje, že by ktorákoľvek z týchto ňou tvrdených úhrad mala byť vykonaná po vzniku exekučného titulu. Oprávnená si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinnej, spolu vo výške 220,59 eura.
7. Povinná k vyjadreniu právneho zástupcu oprávnenej uviedla, že na základe jeho vyjadrenia zo dňa 21. 02. 2020 je zrejmé, že povinná oprávnenej splácala dlh aj pred vydaním poverenia na vykonane exekúcie. Táto skutočnosť je teda medzi účastníkmi exekučného konania nesporná. Akú skutočnú výšku dlhu povinná voči oprávnenej ešte má, by mal skúmať súd. Len tak je možné rozhodnúť v súlade so zákonom a dobrými mravmi. V danej exekučnej veci na základe predložených dôkazov, sa javí byť nanajvýš pravdepodobné, že oprávnená vymáha dlh voči povinnej nad rámec, svojvoľne a duplicitne. V tej súvislosti preto pristúpi aj k podaniu trestného oznámenia na oprávnenú pre podozrenie z trestného činu úžery. Jediným a zároveň absurdným argumentom právneho zástupcu oprávnenej pre pokračujúcu exekúciu je, že predsa súdny exekútor vydal poverenie na vykonanie exekúcie a tak podľa jeho názoru nie je podstatné, akú sumu povinná oprávnenej uhradila pred vydaním exekučného titulu. Ad absurdum, ak by ktorýkoľvek dlžník splatil veriteľovi celý dlh a veriteľ by toto pred súdnym exekútorom a súdom iba jednoducho poprel, dlžník by bol povinný po vydaní exekučného titulu dlh splatiť ešte raz. Z výpovede sestry oprávnenej ďalej vplýva, že oprávnená sa mohla dopustiť aj úverového podvodu, čo bude predmetom preverenia zo strany OČTK. V exekučnom konaní oprávnená žiada od povinnej o 100% viac, ako jej bolo poskytnuté (bez ohľadu na to, koľko jej povinná doposiaľ už vrátila) a navyše sestra oprávnenej si opakovane z toho istého titulu ako poškodená v trestnom konaní od povinnej uplatňuje rovnako 23 000 eur + 20 000 eur úrok. Toto konanie považujeme za úžerné. Zároveň konštatovala, že exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný skúmať či sa jedná o vykonateľný exekučný titul a či nie je v rozpore s dobrými mravmi.
8. Právny zástupca oprávnenej v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2020. Konštatoval, že povinná vo svojom podaní opakovane mieša rôzne skutočnosti, ktorými sa cielene snaží vytvoriť hmlu okolo existentného nároku oprávnenej v exekučnom konaní. Exekučný súd pri posudzovaní nároku oprávnenej pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu preskúmal exekučný titul a tento posúdil ako zákonný. Samotná povinná sa iba bezprávnym spôsobom snaží mariť výkon práva oprávnenej na vymožiteľnosť jej existujúceho nároku. V súvislosti s vyjadrením oprávnenej k sťažnosti povinnej, si oprávnená uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 220,59 eura.
9. Sudca k veci udáva nasledovné:
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
12. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
13. Z odseku 12. vyplýva, že CSP zavádza povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia, ktoré sa vyhotovujú písomne. Možno vychádzať z predpokladu, že každé rozhodnutie súdu musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak bude predstavovať základné formulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú vyplývať osobitosti odôvodnenia v intenciách právneho posúdenia, t.j. prečo súd konkrétne okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. (viď Civilný sporový poriadok, Komentár, Števček - Ficová - Baricová - Mesiarkinová - Bajánková - Tomašovič a kol., nakladateľstvo C. H. Beck v Prahe roku 2016)
14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. To platí bez ohľadu na to, či je tento návrh v poradí prvým návrhom (v lehote 15 dní povinný návrh nepodal) alebo či je v poradí druhým návrhom (v lehote 15 dní povinný návrh podal). V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že povinný môže využiť aj iné zákonné prostriedky na ochranu svojho práva. Pokiaľ je toho názoru, že vymožením pohľadávky na základe poverenia exekučného súdu, by zo strany oprávnenej došlo k bezdôvodnému obohateniu sa, povinná sa môže domáhať jeho vydania, avšak podaním samostatnej žaloby v občianskoprávnom konaní.
17. Sudca konštatuje, že v tejto súvislosti sa vyšší súdny úradník dopustil pochybenia, keď v odôvodnení uznesenia nevyhodnotil, či návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku alebo nie. Od tejto skutočnosti totiž závisí ďalší postup pri vyhodnocovaní dôkazov, ktoré vedú k prijatiu rozhodnutia.
18. Sudca za nedostatočne odôvodnený, t.j. objektívne nepreskúmateľný, považuje aj zvyšok odôvodnenia uznesenia vyššieho súdneho úradníka, týkajúceho sa nepreukázania dôvodov podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Absentuje v ňom totiž dôsledné popísanie zisteného skutkového stavu, vrátane listinných dôkazov pripojených povinnou a s tým súvisiaci právny rozbor veci, týkajúci sa obrany povinnej o úhrade vymáhaného dlhu. Takýmto nerešpektovaním ústavných princípov a porušením povinnosti riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, vyšší súdny úradník porušil základné právo účastníka konania - povinnej, na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
19. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
20. Z uvedených dôvodov sudca uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom vrátane závislého výroku o trovách konania, v zmysle § 250 ods. 2 CSP zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí vyšší súdny úradník opätovne preskúma dôvodnosť návrhu podaného povinnou, prihliadnuc pritom na včasnosť jeho podania a pripojené listinné dôkazy. Odôvodnenie uznesenia bude dávať aj keď možno stručné, ale jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky tak, aby účastníci konania dostali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Povinnosť súdu vydať dostatočne odôvodnené rozhodnutie, nemôže byť nahradené iba skutkovým a právnym rozborom veci účastníka konania vo svojich podaniach.
21. V novom rozhodnutí vyšší súdny úradník zároveň rozhodne o trovách exekúcie spojených s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, vrátane tzv. „sťažnostných trov“ uplatnených oprávnenou (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.