Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/79/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Lacza v sporovej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189 so sídlom Sučany, ulica Priemyselná 10, zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, Martin proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpený advokátom: JUDr. Felix Neupauer, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 321,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.5.2019 č. k. -57, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 321,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 321,60 eur od do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. dňa 8. februára 2019 vydal platobný rozkaz, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 321,60 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 321,60 eur od 7.10.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 99,78 eur, proti ktorému podal žalovaný odpor.

3. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Galanta dňa 28.3.2019 ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa , nakoľko žalobca v zmysle ust. o upomínacom konaní v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa

4. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ), , , , , , , , , , .

6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 5.5.2018 v katastrálnom území Obce Sládkovičovo na ceste I. triedy č. 62 došlo k dopravnej nehode a to tak, že vodička vozidla Mercedes - Benz sa plne nevenovala riadeniu motorového vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, nedodržala vzdialenosť medzi vozidlami, v dôsledku čoho narazila do pred ňou jazdiaceho vozidla Ford S - Max s prívesným vozíkom, pričom vozidlo Ford S -Max z dôvodu nárazu narazilo do pred ním jazdiaceho vozidla Kia Ceed. Vodičom poškodeného motorového vozidla s evidenčným číslom TN 406 EB bol U. Y. nar. XX.X.XXXX. Tieto skutočnosti vyplývajú zo záznamu dopravnej nehody evidovanej ORPZ - GA ODI 2018/030 - 020. Motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody bolo poškodené a bolo opravované v spoločnosti MAZELI s.r.o. a z dodacieho listu zo dňa 29.6.2018 ako aj faktúry vyplýva, že cena opravy motorového vozidla bola vo výške 1.776,62 eur. Poškodený U. Y. uzavrel so žalobcom dňa 6.6.2018 Zmluvu o nájme č. 319, na základe ktorej si od žalobcu prenajal motorové vozidlo Peugeot 207 EČV MT 563 DP. Nájom bol dojednaný na dobu od 6.6.2018 do času nevyhnutnej opravy motorového vozidla poškodeného. V zmluve sa uvádza denné nájomné vo výške 42 eur a zmluvné nájomné vo výške 38,40 eur. Poškodený U. Y. učinil čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že ako poškodený požiadal žalobcu o náhradné vozidlo, ktoré využíval v čase od 6.6.do 29.6.2018 na bežné účely. Taktiež prehlásil, že okrem poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo v oprave, iné motorové vozidlo nevlastní. Žalobca za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 319 faktúra č. 180365 fakturoval poškodenému sumu 921,60 eur. Faktúra bola vyhotovená dňa 29.6.2018 a splatná bola 13.7.2018. Na faktúre je uvedené motorové vozidlo Peugeot 207 EČV: MT 563 DP, prenájom vozidla od 6.6.2018 do 29.6.2018 spolu 24 dní. Na faktúre je rukou dopísaný počiatočný stav ku : 62 378, koncový stav 63093 rozdiel v km je 715.

7. Súd z listiny: „Zmluva o postúpení pohľadávky“ (č.l. 12) zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom a poškodeným, ktorý vystupuje ako postupca. V zmluve v bode 1 sa uvádza, že postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Mercedes - Benz GLK, EČV: NR 347 IY vo výške 921,60 Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 5.5.2018 na vozidle Kia Ceed EČV: TN 406 EB. Postupca touto zmluvou v zmysle §-u 524 ods. 1 postupuje svoju pohľadávky spoločnosti Set Car sk, a.s. a Set Car sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. Podľa bodu 4 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 924,60 Eur ktorá zodpovedá faktúre č. 280365 vystavenej ako Set Car ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Peugeot 207, EČV: MT 563 DP. Podľa bodu 5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom Set Car sk, a.s. si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený, U. Y., postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 29.6.2018, kde uviedol, že pohľadávku, ktorú má voči poisťovni vo výške 921,60 Eur z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla postupuje na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 21.8.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 20.9.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti zo dňa 5.5.2018. Vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy bolo zapožičanie motorového vozidla priznané na 20 dní. Podľa žalovaného bola neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ požičaného vozidla, a preto bola upravená denná sadzba na 30 Eur s DPH na deň. Súd z listiny označenej ako upomienka vyhotovená dňa 11.11.2018 (č.l. 9) zistil, že ako dodávateľ vystupuje žalobca a ako odberateľ vystupuje žalovaný. V listine sa uvádza, že žalobca eviduje voči žalovanému neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti v sume 4039,50 eur podľa rozpisu uvedeného v tabuľke. Na tejto listine v tabuľke je uvedená suma 321,60 eur. Tiež sa tu uvádza, že fakturovaná suma bola 921,60 eur a z faktúry uhradená suma bola 600 eur. Ako číslo faktúry je uvedené číslo 180 365 eur. Faktúra vystavená žalobcom č. 180365 však znela na meno U. Y., ktorý bol poškodený, a ktorý bol odberateľom služby od žalobcu, teda odberateľom služby nebola Kooperativa.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok. Žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil akým spôsobom došiel k žalovanej sume 321,60 eur. Žalovaný v žalobe neuviedol a neoznačil dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok. K žalobe boli pripojené listinný, ktorý zrejme mali dokázať opodstatnenosť nároku žalobcu. Procesné konanie strany žalobcu nezodpovedá zákonným ustanoveniam a už aj z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá.

9. Súd z priložených listín, ktoré predložil žalobcu si vygeneroval skutkový stav veci a zistil, že aj keby po procesnej stránke bolo podanie žalobcu perfektné, tak po hmotnoprávnej stránke neobstojí. Súd dal do pozornosti rozsudok NS ČR , v ktorom sa uvádza, že náklady nájmu náhradného vozidla je nutné považovať za účelné náklady. Ďalej v odôvodnení rozsudku sa uvádza: „Okolnosť, že poškodený náklady na náhradné vozidlo fakticky nevynaložil, ale čerpal prostriedky na prenájom vo forme úveru od žalobcu a pohľadávku z úveru žalobcovi postúpil, nemožno jednostranne hodnotiť ako podnikateľský koncept ústretový voči poškodenému, ale je nutné zvažovať, či nejde o využitie nepriaznivej situácie poškodeného k získaniu neprimeraného zisku na úkor žalovanej a v konečnom dôsledku na úkor poistencov povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.“

10. Žalobca si uplatňoval u žalovaného upomienkou zo dňa 11.11.2018 zaplatenie sumy 321,60 eur na základe faktúry č. 180365. Táto faktúra však znela na meno poškodeného. Žalobca žalovanému zrejme žiadnu faktúru nevystavil. Bolo povinnosťou žalobcu vystaviť žalovanému faktúru ako daňový doklad. Ak podnikateľ je platcom DPH musí vyhotoviť daňový doklad - faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Čo musí faktúra obsahovať určuje o DPH. Zákon o účtovníctve, v uvádza, čo musí účtovný odklad obsahovať. Žalobca si nesplnil tieto zákonom stanovené povinnosti a žalovaný ani nemal možnosť plniť.

11. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Z obsahu spisu vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu a keďže bol dlžníkom, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu. Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením a teda nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu. Takýto právny úkon je nutné považovať v zmysle za absolútne neplatný. Súd prvej inštancie zo všetkých uvedených dôvodov žalobu zamietol.

12. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie dôvody podľa , , , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 321,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 321,60 eur od 7.10.2018 do zaplatenia s tým, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že podklady preukazujúce opodstatnenosť žalovaného nároku boli súdu zo strany žalobcu riadne predložené spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, a preto sa nestotožňuje s názorom súdu, že žalobca neoznačil dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok. Návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v zák. č. 307/216 Z. z. o upomínacom konaní, ktorý predstavuje lex specialis k V tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak súd žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (faktúra) a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca tak postupoval v zmysle tohto zákona, k podanej žalobe uviedol všetky skutočnosti a pripojil podklady preukazujúce opodstatnenosť uplatneného nároku, a preto aj bol vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní dňa 8.2.2019. Ohľadom dôkaznej povinnosti strán dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.9.2018 podľa ktorého, že vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam a teda ak žalovaný namietal výšku dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na žalovanom, aby poskytol súdu tvrdenia a dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. Odvolateľ má za to, že súd vyslovil právne závery, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania a nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je kľúčové pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Súd súčasne nesprávnym procesným postupom, nevydaním kontumačného rozsudku znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenie súdu, že bolo povinnosťou žalobcu vystaviť žalovanému faktúru, považuje za nesprávne, nakoľko nárok na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou má podľa zák. o PZP poškodený voči žalovanému. Žalobca preto ako subjekt, ktorému v čase pred postúpením pohľadávky nárok na náhradu škody ešte nepatril, nemohol vystaviť žalovanému žiadnu faktúru. Názor súdu o aktívnej vecnej legitimácii a o neexistencii postúpenej pohľadávky, resp. vzniku škody (poškodený za nájom náhradného vozidla doposiaľ fakticky nezaplatil), považuje za neopodstatnený a nesprávny. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla a to na základe dohody o započítaní, podľa čl. V zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi (odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, poškodený v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného, s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.1.2018 ktorý vyslovil, že je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 5.5.2015. Postupca napokon môže platne postúpiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Poškodený riadne uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme, na základe ktorej bola po ukončení nájmu vystavená faktúra, teda medzi žalobcom a poškodeným vznikol vzťah na prenájom motorového vozidla, z ktorého vznikla poškodenému povinnosť uhradiť žalobcovi vystavenú faktúru za prenájom náhradného vozidla. Na základe toho uzatvoril potom poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky. Záver súdu, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu sú nesprávne, čo potvrdzuje oznámenie o poistnom plnení v zmysle ktorého žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné plnenie. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 6.11.2018 a síce, že objektívnosť potreby náhradného vozidla vyjadril žalovaný už tým, že časť týchto nákladov poškodenému preplatil. Zo strany poškodeného aj keď nedošlo k prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu neznamená, že poškodený faktúru za nájom neuhradil. Práve započítaním dvoch pohľadávok na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. nároku žalobcu na úhradu faktúry a nároku poškodeného na refundáciu nájmu ako náhrady nákladov spôsobenej škodovou udalosťou došlo k tomu, že žalobca vstúpil do postavenia poškodeného. Žalobca žiadal vydať rozsudok pre zmeškanie, pre vydanie ktorého boli splnené zákonné podmienky v zmysle , avšak súd nepostupoval v súlade s , čím porušil základné právo žalobcu na spravodlivé konanie, naviac dôvody, pre ktoré tak neučinil ani v odôvodnení nijako nešpecifikoval. Súd je po splnení všetkých zákonných podmienok povinný kontumačný rozsudok vydať, teda rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne. Ak súd kontumačný rozsudok, v prípade, že sú splnené zákonné predpoklady nevydá, ide o porušenie zásady právnej istoty kontradiktórnosti a rovnosti strán. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zo dna 20.6.2018. Dôvod pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, teda za vážny dôvod neúčasti na pojednávaní. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 29.11.2018 v obdobnej veci ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31.10.2017, v zmysle ktorého pod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho nespadajú rozhodnutia súdov iných štátov a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR. Odkaz na rozhodnutie NS ČR sp. zn. preto považuje odvolateľ za irelevantné.

13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok, neoznačil dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok a ani nevysvetlil, akým spôsobom došiel k žalovanej sume 321,60 eur, čo žalobca v odvolaní namietal, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako dôvodnú, nakoľko z návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní jednoznačne vyplývajú skutočnosti, a skutkové tvrdenia, ktorými žalobca v návrhu odôvodňoval svoj nárok, ktorý aj právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody o ustanovenie ,, a ako aj v ako aj dôkazy, ktoré žalobca označil v návrhu na preukázaní jeho tvrdení, ktoré aj boli pripojené k návrhu, ako vyplýva z obsahu spisu. Odôvodnenie zamietnutie žaloby z tohto dôvodu si naviac protirečí, keď súd na jednej strane uvádza, že žalobca neoznačil dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok a na druhej strane súd v ods. 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza dôkazy predložené žalobcom, ktorými mal vykonať dokazovanie.

16. Súd prvej inštancie ďalej zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nevystavil žalovanému faktúru ako daňový doklad a teda žalovaný ani nemal možnosť plniť, čo odvolateľ namietal s odôvodnením, že nárok na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou má podľa § 15 ods. 1 zák. o PZP poškodený voči žalovanému a teda žalobca ako subjekt, ktorému v čase pred postúpením pohľadávky nárok na náhradu škody ešte nepatril, nemohol vystaviť žalovanému žiadnu faktúru, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako dôvodnú. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že faktúra je daňový doklad ako správne konštatoval súd prvej inštancie a nevystavenie faktúry nemôže mať za následok zamietnutie nároku žalobcu na náhradu škody pre neunesenie dôkazného bremena, nakoľko žalobca na preukázanie svojho nároku predložil iné listinné dôkazy, ktoré však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením . Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov predložených v konaní žalobcom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na preukázanie svojich tvrdení. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).

17. Nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku sú potom ešte umocnené nedostatočným právnym posúdením neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie cituje v rozsudku jeden paragraf týkajúci sa postúpenia pohľadávky a to . Súd prvej inštancie však obsah uvedených noriem vôbec nevyložil, nevysvetlil, prečo považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú podľa , a preto v podstate nepreskúmateľne dospel k závere, prečo je žaloba nedôvodná. Záver súdu prvej inštancie, že k úhrade pohľadávky nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu súd prvej inštancie žiadnym spôsobom právne neodôvodnil ani neuviedol, ktorú konkrétnu právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav, na základe ktorej dospel k takémuto záveru. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že podľa , započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, keď zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že touto dohodou zmluvných strán malo dôjsť aj k započítaniu vzájomných pohľadávok jej zmluvných strán, čo súd prvej inštancie vôbec neposudzoval a len stroho konštatoval, že nemohlo dôjsť k započítaniu, a preto nebol žalobca aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na to dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje takú mieru vnútornej protirečivosti a nedostatku racionality, že nemožno vôbec hovoriť o odôvodnení v zmysle a SR. Vydaním napadnutého rozsudku tak došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle

18. Podľa , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, prečo nevyhovel návrhu žalobcu na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie podľa , ktorý predniesol na pojednávaní dňa 7.5.2019, na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania, keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom súd vyhodnotil nesplnenie zákonných podmienok v zmysle citovaného ust. , čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní nie je fakultatívne ale je obligatórne za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia a sú splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle cit. ust.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobu, ktorý si uplatnil predmetnou žalobou, predčasný.

20. Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok a neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktoré súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, a teda aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia , bude opätovne vec prejednať, postupovať v súlade s ust. , znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc z hodnotenia dôkazov v súlade s ust. , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť aj pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

23. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.