Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-41-2019.pdf
PDF · 157.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 1, XXX XX H., zastúpeného A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. R. XXX, proti žalovaným: 1/ O.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, T., právne zastúpenému advokátom JUDr. S. U., so sídlom G. R. 8, H., 2/ O.. O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad F. XXX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, 3/ Ing. M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 5, T., o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 8Cb/9/2018-92 zo dňa 18. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/, 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 28.01.2011 a zároveň určenia, že žalobca je vlastníkom podielu spoločnosti BK PARKET, s.r.o. so sídlom v Prievidzi vo výške 50 % a žalovaný 2/ je vlastníkom podielu spoločnosti BK PARKET, s.r.o. so sídlom v Prievidzi vo výške 50 % tak, že výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa so žalobou, so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 15.10.2010, so zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 28.01.2011, s osvedčením o pravosti podpisu, s lustráciami v Sociálnej poisťovni, v registri obyvateľov a v obchodnom registri, so správou ORPZ PD, vyjadreniami strán, so zápisnicou zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BK PARKET, s.r.o. zo dňa 28.11.2011, s pozvánkou na rokovanie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 10.01.2011, s listinou prítomných spoločníkov, s prehlásením spoločníkov zo dňa 28.01.2011 súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.10.2010 uzavreli žalovaný 1/ a žalobca zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorej uviedli, že ju uzatvárajú slobodne a vážne. V čl. II predmetnej zmluvy si dohodli strany odplatu za prevod obchodného podielu vo výške 331.940,- Eur. V čl. III. zmluvy sa strany dohodli, že v prípade ak výsledok vykonaného auditu predmetnej spoločnosti preukáže prevahu pasív nad aktívami spoločnosti, znižuje sa dohodnutá odplata za prevod obchodného podielu o sumu, o ktorú podľa auditu prevyšujú pasíva spoločnosti aktíva spoločnosti, a to ku dňu vykonania auditu. Dňa 28.01.2011 strany žalovaný 2/ a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o prevode obchodného podielu, kde v čl. II. 3. uvádzajú, že súhlas na prevod obchodného podielu bol dňa 28.01.2011 udelený mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti. Prevod bol dohodnutý odplatne za sumu 265.000,- Eur. Prevodca v čl. III.3 prehlásil, že nemá voči spoločnosti a ani voči zostávajúcemu spoločníkovi žiadne záväzky a ani pohľadávky. Zo zápisnice mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti v bode 2 prvoinštančný súd zistil, že žalobca mal záujem o prevod 50 % svojho obchodného podielu na žalovaného 1/ a požiadal valné zhromaždenie o udelenie súhlasu s predmetným prevodom, pričom mimoriadne valné zhromaždenie uznesením č. 2/2001 vyslovilo v súlade s § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka súhlas s daným prevodom. Prítomnými na zasadnutí bol žalobca a žalovaný 1/, pričom žalobca bol určený za zapisovateľa. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 39, § 49a Obč. zák., podľa ustanovení § 115 ods. 1, § 131 ods. 1 Obch. zák. a podľa § 137 písm. d) CSP. Na základe zisteného skutkového stavu a po posúdení veci z hľadiska hmotného práva mal za preukázané, že žalovaný 1/ so žalobcom uzavrel dňa 15.10.2010 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ bude výsledok auditu v spoločnosti BK PARKET, s.r.o. pasívny, znižuje sa dohodnutá odplata o sumu, o ktorú podľa auditu prevyšujú pasíva spoločnosti jej aktíva. Následne bola uzavretá dňa 28.01.2011 zmluva o prevode obchodného podielu, v ktorej už bola určená suma odplaty prevodu obchodného podielu nižšia ako to bolo stranami dojednané v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Pokiaľ s takto dojednanou odplatou následne žalobca vyslovil nesúhlas a okrem iného aj z tohto dôvodu žiadal vyhlásiť uzatvorenú zmluvu o prevode obchodného podielu za neplatnú, súd prvej inštancie konštatoval, že zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nepochybne vyplynulo, že bola uzavretá zmluvnými stranami slobodne, vážne a určito. Ak žalobca so znížením odplaty za prevod obchodného podielu dohodnutého v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy nesúhlasil, mal možnosť zmluvu o prevode obchodného podielu neuzatvoriť a domáhať sa splnenia povinnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve, teda domáhať sa nahradenia vôle druhej zmluvnej strany. Preskúmaním predmetných zmlúv mal súd prvej inštancie za preukázané, že výška odplaty v zmluve o prevode obchodného podielu bola dohodnutá vopred a v čase podpisu zmluvy zmluvnými stranami bola slobodne a vážne akceptovaná, čo zmluvné strany potvrdili svojimi osvedčenými podpismi. Ak žalobca nesúhlasil s výškou odplaty za prevod obchodného podielu, tak vzhľadom na zmluvnú slobodu v záväzkových vzťahoch nemal uzatvárať zmluvu o prevode obchodného podielu, ale podať žalobu na súd, aby dosiahol uzatvorenie budúcej zmluvy v zmysle dohodnutých podmienok v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvoril v omyle a pod nátlakom, súd prvej inštancie uviedol, že z predložených dôkazov mal preukázané, že žalobca nekonal v omyle, mal dostatok informácií o stave spoločnosti, čo potvrdil svojim podpisom na prehlásení spoločníka zo dňa 28.01.2011. Ak žalobca tvrdil, že bol uvedený do omylu pri podpise zmluvy ohľadom finančných záležitosti predmetnej spoločnosti, súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca ako spoločník mal možnosť si pred podpisom zmluvy zistiť stav spoločnosti, nakoľko v jeho kompetencii ako spoločníka spoločnosti bolo nazerať do účtovných závierok spoločnosti, oboznamovať sa s finančnými záležitosťami spoločnosti a v prípade nezhody s iným spoločníkom, pokiaľ mu by mu takéto informácie neboli sprístupnené (čo žalobca v konaní síce tvrdil, ale žiadnym spôsobom to nepreukázal), mal právo požiadať súd, aby zaviazal druhému spoločníkovi uložil povinnosť umožniť žalobcovi ako spoločníkovi nahliadať do účtovnej evidencie a oboznámiť sa s ekonomickým stavom spoločnosti. Súd prvej inštancie ako neopodstatnené vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že zmluvu o prevode obchodného podielu podpisoval bez toho, aby nemal možnosť pred jej podpisom sa oboznámiť so skutočným ekonomickým stavom spoločnosti. Preskúmaním predloženej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.01.2011 mal prvoinštančný súd za preukázané, že predmetná zmluva je zmluvou platnou, obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti na jej platnosť a jej platnému uzatvoreniu predchádzalo v zmysle ust. § 115 Obch. zák. rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BK PARKET, s.r.o. zo dňa 28.11.2011, ktorého sa zúčastnili žalobca a žalovaný 2/. Z predloženej zápisnice spísanej na predmetnom zasadnutí nepochybne vyplynulo, že súhlas s prevodom 50 % obchodného podielu patriaceho žalobcovi na žalovaného 1/ udelili spoločníci výškou 100 % všetkých hlasov. Zo zápisnice tiež vyplynulo, že predmetný súhlas s prevodom svojho obchodného podielu udelil žalobca slobodne a vážne, čo potvrdil svojim podpisom v zápisnici. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 131 Obch. zák. a uviedol, že ak žalobca považoval predmetné uznesenie za rozporné so zákonom či spoločenskou zmluvou, mal zákonnú možnosť ako spoločník podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Takéto právo však zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní v lehote do 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Konštatoval, že v danom prípade žalobca takto nepostupoval, čo je dôkazom toho, že predmetné právne úkony robil slobodne a vážne a s ich následkami súhlasil. Nevyužitím predmetného zákonného práva domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v prekluzívnej lehote toto právo žalobcovi zaniklo. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu bola podpísaná dňa 28.01.2011, čiže v deň konania valného zhromaždenia, a preto neobstoja tvrdenia žalobcu, že v čase konania valného zhromaždenia nemal vedomosť o obsahu predmetnej zmluvy, naviac žalobca tieto tvrdenia v predmetnom spore nepreukázal a námietky žalovaného 1/ týkajúce sa jeho tvrdení účinným spôsobom nepoprel a nevyvrátil. Prvoinštančný súd poukázal na to, že po platnom udelení súhlasu s prevodom obchodného podielu žalobcu odsúhlaseného uznesením prijatým 100 % hlasov všetkých spoločníkov a po podpísaní zmluvy o prevode obchodného podielu so všetkými zákonnými náležitosťami bola predmetná zmluva riadne doručená obchodnému registru, ktorý posudzoval prevod obchodného podielu a po zistení, že boli splnené všetky podmienky na zmenu údajov v obchodnom registri, v súvislosti s prevodom obchodného podielu, vykonal zápis týchto zmien. V tejto súvislosti prvoinštančný súd uviedol, že aj v registrovom konaní mohol žalobca namietať zákonnosť postup registrového súdu či platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, čo však neurobil. Okrem toho, žalobca v predmetnom spore nekonkretizoval svoje tvrdenia, v čom sa má zmluva o prevode obchodného podielu priečiť dobrým mravmi a žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom by predmetná zmluva mala obchádzať zákon. V súvislosti s podstatnými náležitosťami zmluvy, predovšetkým vôle uzatvoriť predmetnú zmluvu, sám žalobca v žalobe uviedol, že po tom, ako nadobudol podozrenie, že stav spoločnosti nie je dobrý, sám navštívil žalovaného 1/ a ponúkol mu možnosť odpredaja svojho podielu. V prípade, ak žalobca zastával názor, že zmluvu uzatvoril pod nátlakom, mal ďalšiu právnu možnosť zamedziť účinkom zmluvy, a to právo od zmluvy odstúpiť, čo však neurobil. Súd prvej inštancie skonštatoval, že všetky tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy ostali v rovine tvrdení bez podoprenia relevantnými dôkazmi alebo návrhmi na vykonanie dokazovania. Poukázal na sudcovskú koncentráciu konania, kedy súd sám dôkazy nevykonáva, ale vykoná také dôkazy, ktoré strany navrhli riadne a včas, čo sa v danom prípade zo strany žalobcu nenastalo. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach ohľadom fiktívnych pôžičiek, o vydieraní žalovaným 2/, o neumožnení nahliadnutia do účtovníctva spoločnosti, o tunelovaní spoločnosti, či o tom, že uzatváral zmluvy pod nátlakom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že predmetnú žalobu podal na súd až po 7 rokoch uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, súd prvej inštancie poukázal na znenie ust. § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať neplatnosti zmluvy, čo v danom prípade splnené nebolo. Pokiaľ žalobca argumentoval nezaplatením dane zo zisku z predaja obchodného podielu vo výške 76.000,- Eur štátu, súd prvej inštancie uviedol, že táto otázka nesúvisí s predmetným sporom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods.1 CSP. Úspešnému žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu čistého úspechu v konaní 100 %. Úspešnému žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnil a navyše mu zo spisu vznik trov konania ani nevyplynul. Uviedol tiež, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v predmetnom súdnom spore bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 46, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zdôraznil, že každé rozhodnutie súdu musí byť riadne odôvodnené, inak súd porušuje právo na spravodlivé súdne konanie, tak, ako to vyplýva z viacerých nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, a to ani ústne, ani písomne a vôbec sa nevyjadril k zásadnému listinnému dôkazu nachádzajúcom sa v súdnom spise, a to k prehláseniu spoločníka Ing. O. R. zo dňa 28.01.2011, na ktorom on, žalobca postavil svoju žalobu a ktorým odôvodňoval opodstatnenosť svojho návrhu. Sudca JUDr. Q. S. všetky dôvody zamietnutia návrhu predmetnej žaloby opieral o absenciu tohto zásadného listinného dôkazu. Žalobca poukázal na to, že v odseku 13 odôvodnenia svojho rozhodnutia sudca JUDr. Q. S. uviedol, že súd ma za to, že pokiaľ žalobca so znížením odplaty za prevod obchodného podielu nesúhlasil, mal možnosť zmluvu o prevode obchodného podielu neuzatvoriť a domáhať sa plnenia povinnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve, to jest domáhať sa nahradenia vôle druhej zmluvnej strany. Lenže, žalobca súhlasil so zníženou odplatou z toho dôvodu, pretože pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu, bol presvedčený, že spoločnosť BK PARKET, s.r.o. bola naozaj v čase podpisu tejto zmluvy v pasívnej finančnej bilancii, čo ale nebola pravda. Žalobca zdôraznil, že on v čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu nevedel, že žalovaný 2/ podpísal v deň uzatvorenia tejto zmluvy prehlásenie, v ktorom sa vzdáva všetkých pohľadávok voči spoločnosti BK PARKET, s.r.o., čo znamenalo, že táto spoločnosť v čase podpísania zmluvy o prevode obchodného podielu nebola v pasívnej obchodnej bilancii, ale jej finančná bilancia bola aktívna, čo ale žalovaný 1/ pri uzatvorení tejto zmluvy žalobcovi vedome zamlčal. Preto ani nemohla byť zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená slobodne, určito a vážne, keď žalobca nevedel pri podpise, o vyššie uvedenej skutočnosti. Predmetná zmluva preto nemohla byť uzatvorená určito, keď skutočnosť finančnej bilancie spoločnosti BK PARKET, s.r.o. bola nielen neurčitá, ale dokonca nepravdivá. Predmetná zmluva nemohla byť uzatvorená slobodne a vážne, keď žalobca bol oklamaný a nepoznal pri podpise tejto zmluvy pravdivú skutočnosť, ktorá mala vplyv na sumu odplaty za prevod obchodného podielu. Žalobca teda nemohol podať žalobu na súd tak, ako to uviedol prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, lebo on, žalobca bol presvedčený, že spoločnosť BK PARKET, s.r.o. bola v čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu naozaj v pasívnej finančnej bilancii a preto v tom čase bol presvedčený, že všetko v poriadku a podľa práva. Je zrejmé, že sudca JUDr. Q. S. vedome nevzal do úvahy prehlásenie žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011, ktorý bol zásadným listinným dôkazom. Ak by tak urobil, nemohol rozhodnúť v neprospech jeho, žalobcu s takým odôvodnením rozsudku, aké uviedol. Z uvedeného je zrejmé, že sudca nebol v predmetnom spore nestranný a neuvádzal v odôvodnení svojho rozhodnutia pravdu, nakoľko on, žalobca v predmetnom spore netvrdil, že v čase podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu bol uvedený do omylu takým spôsobom, že by nemohol nahliadnuť v tomto čase do účtovníctva spoločnosti, ale tvrdil, že do omylu bol uvedený takým spôsobom, že žalovaný 1/ mu vedome zamlčal skutočnosť, že žalovaný 2/ sa prehlásením vzdáva všetkých pohľadávok voči spoločnosti BK PARKET, s.r.o., čím sa stala finančná bilancia tejto spoločnosti aktívnou. Žalobca vedel, že spoločnosť v čase podpisu zmluvy bola v pasívnej finančnej bilancii, pretože mu boli doručené výsledky auditu, kde sa okrem iného dozvedel, že žalovaný 2/ poskytoval spoločnosti BK PARKET, s.r.o. fiktívne pôžičky, čím bola celková finančná bilancia spoločnosti v pasívnych číslach, čo uviedol aj v konaní na súde prvej inštancie. Takže aj v tomto prípade odôvodnenia prvoinštančného súdu neobsahovalo kontext so zásadným listinným dôkazom, teda s písomným prehlásením žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011. Nie je pravdivé ani konštatovanie prvoinštančného súdu, že bol udelený súhlas s prevodom časti obchodného podielu riadnym spôsobom, pretože on, žalobca udelil súhlas s prevodom svojej časti obchodného podielu s presvedčením, že finančná bilancia spoločnosti je pasívna a keďže opak je pravdou, nemohol byť súhlas s prevodom jeho obchodného podielu udelený slobodne a vážne, nakoľko on, žalobca bol oklamaný nielen žalovaným 1/, ale aj žalovaným 2/. Neobstojí ani konštatovanie prvoinštančného súdu, ktorý mal za preukázané, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu bola podpísaná v deň konania valného zhromaždenia a že on žalobca mal teda vedomosť o jej obsahu, a to z dôvodu, že on nemal prečo namietať rozhodnutie valného zhromaždenia alebo odporovať návrhu zmluvy, keď bol presvedčený, že spoločnosť je v pasívnej obchodnej bilancii a z rovnakého dôvodu nemal prečo namietať ani postup registrového súdu. Rovnako zavádzajúce je konštatovanie prvoinštančného súdu, že nepreukázal rozpor predmetnej zmluvy so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko on v priebehu sporu predložením listinného dôkazu - prehlásenia žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011 nepochybne preukázal, že bol žalovaným 1/, žalovaným 2/ vedome oklamaný, čím mu bola spôsobená finančná ujma. Zmluva o prevode obchodného podielu sa teda prieči dobrým mravom, lebo z nej vyplýva, že spoločnosť v čase jej uzatvorenia je v pasívnej finančnej bilancii, čo ale nebola pravda. Žalobca tvrdil, že on preukázal na súdnom pojednávaní, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu je v rozpore s Obč. zák., pretože táto zmluva nebola zo strany žalobcu uzatvorená slobodne, vážne a určito, keďže bol účastníkom tohto zmluvného vzťahu oklamaný. Ďalej predmetná zmluva o prevode obchodného podielu obchádzala zákon v tom zmysle, že žalovaný 1/ skrátil v rozpore so zákonom odplatu za prevod obchodného podielu o sumu, ktorú by mal žalobca zaplatiť vo forme dane zo zisku. Neobstoja tvrdenia, že žalobca o nič neprišiel, lebo keby zaplatil daň zo zisku, ostala by mu tá istá finančná odplata. Zákon bol teda obídený tým spôsobom, že nakoniec nebola zo strany žalobcu daňovému úradu zaplatená daň zo zisku, pretože túto daň zo zisku si ponechal žalovaný 1/. Čo sa týka jeho dôkazov na podoprenie tvrdení o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, tak to bol práve žalovaný 1/, ktorý oprostil žalobcu predkladať akékoľvek ďalšie dôkazy, keď to bol práve žalovaný 1/, ktorý doložil do tohto súdneho spisu listinný dôkaz, a to prehlásenie žalovaného 2/, ktorý preukazuje všetky tvrdenia uvedené žalobcom. Tento dôkaz je nespochybniteľný okrem iného aj z toho dôvodu, lebo ho predložil samotný žalovaný 1/ v tomto súdnom konaní. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že on, žalobca mal právo odstúpiť od zmluvy, čo však nie je pravdou, pretože v obchodnoprávnych vzťahoch nie je možné použiť§ 49 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak táto bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca sa ďalej nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že v tomto spore nepreukázal naliehavý právny záujem, potom, čo nevyužil zákonné prostriedky ako to bolo uvedené vyššie, svoje tvrdenia ohľadom fiktívnych pôžičiek, vydierania žalovaným 2, atď. V tomto prípade sudca tak isto ignoroval zásadný dôkaz nachádzajúci sa v tomto súdnom spise, a to prehlásenie žalovaného 2/, pretože keby bol býval sudca bral tento dôkaz do úvahy, nikdy by nemohol povedať takú lož, že žalobca nepreukázal v tomto konaní naliehavý právny záujem. Z prehlásenia žalovaného 2/ ako dôkazu je evidentné, že on, žalobca bol žalovaným 1/ pri uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu uvedený vedome do omylu, čím mu vznikla finančná ujma. Tak isto žalovaný 2/ ho uviedol do omylu, pretože na valnej hromade mu nepovedal, že sa vzdal všetkých pohľadávok voči spoločnosti, a teda že spoločnosť nie je v pasívnej finančnej bilancii. Žalobca bol preto názoru, že jednoznačne preukázal svoj naliehavý právny záujem, nakoľko predmetná zmluva o prevode obchodného podielu bola uzatvorená, nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, a teda vyhlásením tejto zmluvy za neplatnú by sa zlepšilo jeho právne postavenie. Rovnako bol žalobca poškodený aj na právach, ktoré mu prináležali z uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve. Zdôraznil, že on svoju žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu založil na ust. § 37 písm. a) Obč. zák. a § 39 Obč. zák., preto nie je správny záver provinštančného súdu o neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP. Je totiž nepochybné, že hmotnoprávny predpis - Občiansky zákonník mu umožňuje úspešne sa domáhať určenia sa neplatnosti predmetného právneho úkonu v tomto súdnom konaní. Aj zásadný listinný dôkaz, a to prehlásenie žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011 preukazuje, že on, žalobca nemohol vykonať právny úkon slobodne, vážne a určito, keď nepoznal pravdu, ktorú mu žalovaný 1/ vedome zamlčal. Žalobca sa nestotožnil ani s konštatovaním prvoinštančného súdu o tom, že otázka nezaplatenia dane zo zisku vo výške 76.000 Eur z predaja obchodného podielu nesúvisí s predmetným sporom, nakoľko žalovaný 1/ ponížil odplatu za prevod obchodného podielu o sumu rovnajúcej sa zaplateniu dane zo zisku s tým úmyslom, že žalobca aj tak nič nestratí, lebo aj tak by musel túto predmetnú daň zo zisku zaplatiť, čo je obchádzanie zákona. Žalobca zdôraznil, že žalovaný 1/ všetko pripravil tak, aby v konečnom dôsledku neprišiel o financie ani on sám, ani spoločnosť BK PARKET, s.r.o. (pretože žalovaný 2/ sa prehlásením vzdal všetkých pohľadávok voči tejto spoločnosti) a ani on, žalobca, pretože v konečnom dôsledku mal finančne utrpieť štát Slovenská republika, čo sa aj udialo, lebo ak daň zo zisku nebola zaplatená, zákon bol obídený. On, žalobca, bol svedkom toho všetkého a všetky uvedené skutočnosti sú nevyvrátiteľné. Uviedol, že so žalovaným 1/ sa chcel mimosúdne dohodnúť a to takým spôsobom, aby bola daň zo zisku štátu uhradená, s čím však žalovaný nesúhlasil. Tento návrh dohody je aj v predmetnom súdnom spise. Žalovaný 1/ je usvedčený, no aj napriek tejto skutočnosti, nie je ochotný doplatiť žalobcovi nezaplatenú daň, ktorá štátu náleží. Sudca tak dal za pravdu tomuto zločinu, akoby ho platil zločin, a nie tento štát. Žalobca zdôraznil, že žalobu o určenie neplatnosti podal teda z dôvodu, že zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvoril pod nátlakom za podmienok, pre neho nevýhodných. Bol nútený predať svoj podiel, pretože inak by bol býval o všetko prišiel, keďže jeho brat, teda žalovaný 2/, spoločnosť vytuneloval fiktívnymi pôžičkami. Pred podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu, bol on, žalobca vydieraný žalovaným 2/ a to takým spôsobom, že musel uznať voči žalovanému 2/ neexistujúci dlh vo výške 100.000 Eur, pretože v opačnom prípade žalovaný 2/ na valnej hromade by bol zablokoval prevod podielu žalobcu na žalovaného 1/. Musel teda uznať tento neexistujúci dlh, pretože v opačnom prípade by o všetko prišiel, keďže spoločnosť bola fiktívnymi pôžičkami vytunelovaná, pod nátlakom okolností vyššie uvedených musel podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu za sumu nižšiu, ako bola uvedená v Zmluve o budúcej zmluve. On bol pripravený svoje tvrdenia v žalobe uvedené podložiť aj listinnými dôkazmi, avšak v písomnom vyjadrení k žalobe sám žalovaný 1/ doložil zásadný dôkaz a to nad všetky dôkazy, ktorý potvrdzoval všetko to, čo on, žalobca v žalobe uviedol, a to písomné prehlásenie žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011, ktorý dôkaz svedčí predovšetkým o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli dohodnutí, že jeho, žalobcu oklamú. Žalovaný 1/ totiž v čase konania valného zhromaždenia vedel, že žalovaný 2/ sa prehlásením zo dňa 28.01.2011 vzdal všetkých pohľadávok voči spoločnosti a teda táto spoločnosť nebola v čase konania valného zhromaždenia v pasívnej finančnej bilancii, čo jemu, žalobcovi nepovedal. Uznesenie valného zhromaždenia platné, keď on, žalobca súhlasil s prevodom v domnení, že spoločnosť je v pasívnej finančnej bilancii, avšak žalovaný 2/ veľmi dobre vedel, že spoločnosť je v aktívnej finančnej bilancii. On, žalobca, však nemohol napadnúť uznesenie valnej hromady, keď sa o prehlásení žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011 dozvedel až z písomného vyjadrenia žalovaného 1/ v tomto spore, pričom aj z účtovníctva spoločnosti jednoznačne vyplývalo, že spoločnosť je v pasívnej finančnej bilancii, čo však nebola pravda ako to vyplýva
z prehlásenia žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011. Ďalším dôkazom jeho tvrdení sú fiktívne pôžičky vo výške 400 000 Eur ako výsledok auditu, ktoré poskytoval žalovaný 2/ spoločnosti BK PARKET, s.r.o. a na základe ktorých bola táto spoločnosť v pasívnej finančnej bilancii. Tento listinný dôkaz nebolo potrebné zabezpečiť, nakoľko ako žalovaný 1/, tak aj žalovaný 2/ nepopreli skutočnosť poskytovania fiktívnych pôžičiek spoločnosti BK PARKET, s.r.o. žalovaným 2/ vo výške 400.000 Eur a v týchto intenciách sa viedlo aj súdne pojednávanie. Ďalším dôkazom je uznanie dlhu žalobcom voči žalovanému 2/ vo výške 100.000 Eur, pričom však opäť nikto zo žalovaných jeho tvrdenia v tomto smere nenapadol. Keďže tieto tvrdenia neboli žiadnym zo žalovaných spochybnené, nebolo potrebné uvedené dôkazy predložiť, a to aj z dôvodu, že žalovaný 1/ doložil do spisu zásadný listinný dôkaz, a to prehlásenie žalovaného 2/ zo dňa 28.012.2011. Uviedol, že on v tejto veci nekonal počas siedmych rokov z toho dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní v Prievidzi zastavili trestné stíhanie vo veci nezaplatenia dane podľa § 278 trestného zákona s tým, že skutok sa nestal, na základe čoho nemohol ani Daňový úrad v Prievidzi od žalobcu nezaplatenú daň vymáhať, avšak v roku 2018 generálny prokurátor SR dal záväzný pokyn orgánom činným v trestnom konaní v Prievidzi znovu vo veci konať. Síce trestné stíhanie vo veci nezaplatenia dane bolo následne zastavené s odôvodnením, že skutok sa stal a je trestným činom, ale nie je možné vzniesť obvinenie proti žalobcovi, pretože skutok je premlčaný, Daňový úrad však opäť môže od neho nezaplatenú daň vo výške 76.000 Eur. Práve tento dôvod predstavuje prvotný naliehavý právny záujem jeho, žalobcu na podanie žaloby v tejto veci. Lenže sudca JUDr. Q. S. prostredníctvom samých flagrantných lží nielen na pojednávaní, ale aj v odôvodnení svojho rozhodnutia umožnil obohatiť sa zločinu na úkor štátu. Je nepochybné, že boli porušené práva žalobcu na spravodlivý súdny proces zaručené nielen Ústavou SR, ale aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko sudca svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň upozornil odvolací súd, že porušenie práv na spravodlivé súdne konanie je nielen dôvodom podania dovolania na Najvyšší súd SR, ale aj dôvodom na podanie následnej ústavnej sťažnosti.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2019 k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Rozsudok prvoinštančného súdu označil za zákonný a spravodlivý, riadne a podrobne odôvodnený a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie riadne poučil strany sporu o ich právach a povinnostiach a viackrát v priebehu konania upozornil strany na to, že je ich povinnosťou predkladať dôkazy na preukázanie tvrdení. Žalobca v konaní na preukázanie svojich tvrdení nepreložil žiadny dôkaz, ale sústredil sa len na listinu označenú ako Prehlásenie spoločníka Ing. O. R. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej má podľa neho vyplývať, že mal byť uvedený do omylu pri uzatváraní Zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaný 1/ uviedol, že o tejto listine žalobca neopodstatnene tvrdí, že práve tá je dôkazom o tom, že spoločnosť BK PARKET, s.r.o. bola v čase prevodu obchodného podielu v aktívnej obchodnej bilancii. Zdôraznil, že žalobca opomenul uviesť, že listinu s rovnakým obsahom (Prehlásenie spoločníka Q.H. zo dňa 28.01.2011), ktorá je tiež súčasťou súdneho spisu, podpisoval aj on. Všetky listiny, vrátane zápisnice z MVZ ako aj zmluvy o prevode obchodného podielu boli podpisované naraz v jeden deň, a to 28.01.2011. Uviedol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že o tejto listine v danom čase nemal vedomosť. Rovnako, ako v konaní na súde prvej inštancie žalovaný 1/ poukázal na tvrdenia žalobcu, že nemal záujem ďalej v spoločnosti zotrvať a preto sa so žalovaným 1/ dohodol na prevode obchodného podielu, čo vyplýva aj zo strany 2 návrhu mimosúdnej dohody. Žalovaný 1/ poukázal aj na to, že nie je pravdou, že by v konaní tvrdil, že nemohol nahliadať do účtovníctva spoločnosti. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na stranu 2 žaloby, druhá veta, kde je uvedené, že „žalovaný 2/ neumožnil žalobcovi nahliadať do účtovníctva spoločnosti, aby dokázal vyvrátiť vážne podozrenia z jeho strany, čím sa tieto podozrenia len umocnili do takej miery, že žalobca pod nátlakom okolností sa rozhodol predať svoj obchodný podiel“. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobca v konaní viackrát zmenil svoje tvrdenia a to na základe vyjadrenia ostatných strán sporu, pričom v konaní nepreukázal, v akom ekonomickom stave bola spoločnosť BK PARKET, s.r.o. v čase prevodu obchodného podielu. Žalovaný 1/ zdôraznil, že cena za obchodný podiel bola určená dohodou strán, ktorú žalobca akceptoval, čo potvrdil svojim podpisom a na základe tejto dohody mu bolo vyplatených 265.000.- Eur za prevádzaný obchodný podiel, ktorý predstavoval 50 % na základom imaní spoločnosti. Práve z tejto sumy vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť daň. Zaplatenie dane zo zisku bola povinnosť žalobcu a nie žalovaného 1/. Žalobca mal povinnosť zaplatiť daň práve zo sumy, ktorá mu bola aj reálne vyplatená. Nie je zrejmé, z akých úvah žalobca vychádza, keď tvrdí, že mu mal žalovaný 1/, nad rámec dohodnutej odplaty, doplatiť sumu, ktorú mal práve ako daň zo zisku odviesť štátu. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem tak, ako to vyžaduje pre takýto druh žaloby zákon. Tie skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal, že si chce vyrovnať svoje daňové povinnosti voči štátu po tom, ako súd žalobe vyhovie, teda keď by sa stal spoločníkom spoločnosti, nemôžu byť považované za skutočnosti preukazujúce naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca viacerými svojimi vyjadreniami v podaniach sám preukázal, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu pristúpil bez nátlaku, po vyhodnotení potrebných informácií a že so spoločnosťou už ďalej nechcel mať nič spoločné. Jeho tvrdenia uvádzané v priebehu konania žalovaný 1/ označil za účelové, v snahe stať sa znovu spoločníkom spoločnosti. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepreukázal skutočnosť, že mu obsah prehlásenia žalovaného 2/ v čase podpisu zmluvy nebol známy, keďže listinu s rovnakým obsahom podpisoval aj on. Jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení k podanej žalobe a aj ďalšie vyjadrenia žalobca nevyvrátil a nespochybnil. Napadnutý rozsudok teda vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a z riadne vykonaného dokazovania.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že je potrebné ozrejmiť genézu celého prípadu od začiatku a pre pochopenie všetkých. Uviedol, že v roku 2008 podal trestné oznámenie na spoločnosť BK PARKET, s.r.o. adresované ORPZ v Prievidzi a to za dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu krátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona. V tejto trestnej veci sa viedlo trestné stíhanie vyšetrovateľom ORPZ Prievidza mjr. Ing. Igorom M. a toto trestné konanie dozoroval prokurátor okresnej prokuratúry H. JUDr. E. T.. V tomto trestnom konaní boli vypočutí obaja majitelia spoločnosti BK PARKET, s.r.o., a to on ako žalobca a žalovaný 2/. Žalovaný 2/ vedel, že je veľmi zle a to z toho dôvodu, že ak orgány činné v trestnom konaní vstúpia do účtovníctva spoločnosti BK PARKET, s.r.o., odhalia rozsiahlu trestnú činnosť daňovej kriminality ako jeho osoby, tak aj zločineckej skupiny, s ktorou žalovaný 2/ na daňovej kriminalite spolupracoval. Preto žalovaný 2/ mal eminentný záujem, aby žalovaný 1/ v tomto súdnom konaní vstúpil do spoločnosti BK PARKET, s.r.o. a prostredníctvom svojich kontaktov a aby tak prostredníctvom svojich známych siahajúcich až do najvyššej politiky bola odvrátená hrozba trestného stíhania jeho osoby ako aj trestného stíhania zločineckej skupiny, s ktorou veľmi úzko spolupracoval. Žalovaný 1/ sa teda dohodol so žalovaným 2/, že tento sa stane spoločníkom spoločnosti BK PARKET, s.r.o. Žalovaný 1/ navrhol potom aj pred žalobcom, a to po prvýkrát v roku 2009, že by sa chcel stať spolumajiteľom spoločnosti BK PARKET, s.r.o. Následne žalovaný 1/ zopakoval túto ponuku prostredníctvom konateľa spoločnosti, ktorej bol majiteľom, ešte niekoľkokrát. Keďže vzťahy medzi ním, žalobcom a žalovaným 2/ sa neustále vyostrovali, pretože žalovaný 2/ ani počas vyšetrovania neustával v trestnej činnosti krátenia dane a poistného, rozhodol sa žalobca, že odpredá svoj podiel v spoločnosti BK PARKET, s.r.o. Samozrejme, že žalobca vôbec nevedel, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa o všetkom už vopred dohodli. Žalovaný 1/ súhlasil s odpredajom žalobcovho podielu spoločnosti BK PARKET, s.r.o. jeho osobe a dohodli sa na finančnej sume 400.000 Eur. Následne dňa 15.10.2010 bola uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve medzi ním, žalobcom a žalovaným 1/, v ktorej už ale bola kúpna cena odpredaja podielu žalobcu v spoločnosti BK PARKET, s.r.o. ponížená na sumu 331.940 Eur. Dňa 28.01.2011 uzatvorili žalobca so žalovaným 1/ Zmluvu o prevode obchodného podielu a túto predmetnú zmluvu navrhol žalovaný 1/. V tejto zmluve žalovaný 1/ ponížil kúpnu cenu odpredaja podielu spoločnosti žalobcom žalovanému 1/ zo sumy 331.900 Eur na sumu 265.000 Eur, čo odôvodnil pasívnou finančnou bilanciou spoločnosti BK PARKET, s.r.o. na základe vykonaného auditu spoločnosti, ktorú mal k dispozícii aj žalobca v tomto súdnom konaní. Uvedenú skutočnosť potvrdil žalovaný 1/ v predmetnom spore. Keby on, žalobca v čase podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu vedel o prehlásení žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011, tak ako sa to snaží tvrdiť advokát žalovaného 1/, nemohol by žalovaný 1/ odôvodňovať poníženie kúpnej ceny negatívnou finančnou bilanciou spoločnosti BK PARKET, s.r.o. na základe vykonaného auditu. Prehlásenie žalovaného 2/ zo dňa 28.11.2011 totiž vyvracia skutočnosť negatívnej finančnej bilancie spoločnosti BK PARKET, s.r.o., keďže v tomto prehlásení sa žalovaný 2/ zrieka všetkých svojich finančných pohľadávok voči spoločnosti BK PARKET, s.r.o., ktorých bolo len na základe vykonaného auditu za určité obdobie v sume vo výške 400.000 Eur. Samozrejme, že on, žalobca cítil veľkú krivdu po podpise zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.01.2011 a to aj za tých okolností, kedy ešte vôbec v tom čase ani len netušil, že ho žalovaný 1/ totálne podviedol, lebo vedel za akých okolností bol donútený zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvoriť. Žalobca považoval za potrebné pripomenúť, že žalovaný 2/ vydieračným spôsobom jeho, žalobcu nechal podpísať uznanie dlhu vo výške 100.000 Eur, aj keď takýto dlh žalobcu proti žalovanému 2/ neexistoval - v opačnom prípade by došlo k zablokovaniu predaja jeho podielu v spoločnosti žalovanému 1/. Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení zopakoval všetky tvrdenia o tom, že ponížením kúpnej ceny za predaj obchodného podielu došlo k poškodeniu jeho práv, k nezaplateniu dane zo zisku štátu, čím argumentoval nielen v podanej žalobe, ale aj v priebehu súdneho sporu a v odvolaní. Žalobca zdôraznil, že k takémuto konaniu zo strany žalovaného 1/ mohlo dôjsť len za podmienok, že mal podchytené všetky príslušné štátne inštitúcie. Za vyššie uvedeným zločinom, ktorý sa stal, je samozrejme advokát žalovaného 1/, pretože bol to práve on, ktorý pripravil ako návrh zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 15.10.2010, tak aj návrh zmluvy o prevode obchodného podielu. Musel teda o všetkom vedieť, keďže tomuto zločinu pripravil právne podhubie. Preto sa asi ťažko môže tento advokát žalovaného vyjadriť k tomu, či bolo porušené na strane žalobcu právo na spravodlivé súdne konanie. Ani sudca JUDr. Q. S. nemohol byť v spore nestranným sudcom, inak by nemohol rozhodnúť v prospech žalovaných, ak by si nebol istý, že orgány činné v trestnom konaní stoja na strane zločinu, teda na strane žalovaných 1/, 2/. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca opätovne zopakoval svoje tvrdenia o tom, za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu a že on nemal vôľu dňa 28.01.2011 uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu za zníženú kúpnu cenu oproti sume uvedenej v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 15.10.2010 v dôsledku čoho takáto zmluva nemôže zostať v platnosti.
5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu, v ktorom sa súd vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými aj právnymi otázkami. Žalovaný 2/ uviedol, že celý procesný útok žalobcu je založený len na tvrdeniach, ktoré však žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani v odvolacom konaní žalobca nové dôkazy nepredkladá (napokon v tomto štádiu konania by boli neprípustné). Poukázal na to, že žalobca doposiaľ neozrejmil, z akého dôvodu má byť on, žalovaný 2/ v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy i napriek tomu, že možnosť takéhoto určenia nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu (§ 137 písm. d) CSP), aj z tohto dôvodu je podaná žaloba neopodstatnená. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a aby mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
7. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd skúmal, či konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci odvolací súd nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP.
8. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že vo veci rozhodoval sudca prvoinštančného súdu JUDr. Q. S., ktorý nebol nestranný, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že v dôsledku zamietnutia jeho žaloby napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.
9. Odvolací dôvod uplatnený žalobcom spočívajúci v jeho tvrdení, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý nebol nestranný, predstavuje vadu konania, ktorá môže za predpokladu jej existencie vyústiť do nevyhnutnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania zabezpečuje tým, že sudca sám je povinný oznámiť skutočnosti, pre ktoré je z prejednania a rozhodnutia sporu vylúčený (§ 50 CSP), alebo jeho zaujatosť namietne strana sporu, ak sa o takých dôvodoch dozvie (§ 52 CSP). Dôvody vylúčenia sudcu sú vymedzené v ust. § 49 ods. 1, 2 CSP, avšak bez ohľadu na predmetnú právnu úpravu, ktorej cieľom je vylúčenie zaujatého sudcu z rozhodovacieho procesu, námietka strany sporu, že napadnuté rozhodnutie vydal vylúčený sudca, predstavuje samostatný odvolací dôvod a jej opodstatnenosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či prípadne už otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola dňa 27.08.2018 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Prievidza JUDr. Q. S.. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie namietol zaujatosť zákonného sudcu. Pokiaľ žalobca spochybnil nestrannosť zákonného sudcu, odvolací súd konštatuje, že na preukázanie tohto tvrdenia uvedeného v odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy nasvedčujúce jeho tvrdeniu o tom, že sudca JUDr. Q. S. nebol pri prejednávaní a rozhodovaní veci nestranný. Z odvolacích tvrdení žalobcu teda nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti vytvárajúce podklad pre konštatovanie nedostatku nestrannosti zákonného sudcu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolací dôvod uplatnený žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, ktorý by zakladal dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nebol naplnený.
11. Pri skúmaní opodstatnenosti ďalších žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov založených na jeho tvrdení o porušení práva na spravodlivý proces, o nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd vychádzal v zmysle ust. § 383 CSP zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a jeho preskúmavacia činnosť spočívala v tom, či napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spĺňa požiadavky vecnej správnosti a zákonnosti v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní.
12. Vychádzajúc zo skutkových zistení, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, je zrejmé, že dňa 15.10.2010 uzavreli žalovaný 1/ a žalobca zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorej uviedli, že ju uzatvárajú slobodne a vážne. V čl. II predmetnej zmluvy si zmluvné strany dohodli odplatu za prevod obchodného podielu vo výške 331.940,- Eur. V čl. III. zmluvy sa strany dohodli, že v prípade ak výsledok vykonaného auditu predmetnej spoločnosti preukáže prevahu pasív nad aktívami spoločnosti, znižuje sa dohodnutá odplata za prevod obchodného podielu o sumu, o ktorú podľa auditu prevyšujú pasíva spoločnosti aktíva spoločnosti, a to ku dňu vykonania auditu. Dňa 28.01.2011 strany žalovaný 2/ a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o prevode obchodného podielu, kde v čl. II. 3. uvádzajú, že súhlas na prevod obchodného podielu bol dňa 28.01.2011 udelený mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti. Prevod bol dohodnutý odplatne za sumu 265.000,- Eur. Prevodca (žalobca) v čl. III.3 prehlásil, že nemá voči spoločnosti a ani voči zostávajúcemu spoločníkovi žiadne záväzky a ani pohľadávky. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti z bodu 2 vyplynulo, že žalobca mal záujem previesť celý svoj obchodný podiel predstavujúci 50 % na základnom imaní spoločnosti BK PARKET, s.r.o. na žalovaného 1/ a požiadal valné zhromaždenie o udelenie súhlasu s predmetným prevodom, pričom mimoriadne valné zhromaždenie uznesením č. 2/2001 vyslovilo v súlade s § 115 ods. 1 Obch. zák. súhlas s daným prevodom. Prítomnými na zasadnutí bol žalobca a žalovaný 1/, pričom žalobca bol určený za zapisovateľa. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania po právnom posúdení veci dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keď dôvodil tým, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, prípustnosť takejto určovacej žaloby s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k obchodnému podielu v spoločnosti BK PARKET, s.r.o. vo výške 50 % na základnom imaní tejto spoločnosti, resp. určenia že on a žalovaný 2/ sú výhradnými majiteľmi spoločnosti, každý vo výške 50 % na základnom imaní v uvedenej spoločnosti, prvoinštančný súd vchádzajúc z ust. § 39 a § 49 Obč. zák. a z ust. § 115 ods. 1 a § 131 ods. 1 Obch. zák. konštatoval, že nezistil rozpor zmluvy o prevode obchodného podielu so zákonom, ani s dobrými mravmi.
13. Odvolací súd prioritne vo vzťahu k žalobnému petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uvádza, že súd prvej inštancie správne žalobu v tejto časti (o určenie právnej skutočnosti) zamietol s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že Civilný sporový poriadok pripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, akou je aj neplatnosť právneho úkonu, len za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Priamo osobitný právny predpis teda priznáva právo domáhať sa na súde určenia právnej skutočnosti (napríklad neplatnosti zmluvy). V prejednávanej veci však, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal žalobca určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi ním a žalovaným 1/ z dôvodu procesnej neprípustnosti takejto žaloby, postupoval správne.
14. Otázku platnosti predmetnej zmluvy prvoinštančný súd správne následne posudzoval ako predbežnú otázku vo vzťahu k ďalšiemu určovaciemu petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k obchodnému podielu spoločnosti BK PARKET, s.r.o. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že ten zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvoril ako prevodca so žalovaným 1/ ako nadobúdateľom pod nátlakom, v domnení, že spoločnosť BK PARKET, s.r.o. má dlhy, bez skutočnej vôle uzatvoriť takúto zmluvu. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam uvedených v odsekoch 13. a 14. odôvodnenia svojho rozhodnutia, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo so súhlasom valného zhromaždenia tak, ako to predpokladá ust. § 115 ods. 1 Obch. zák., a že zo žiadneho z dôkazov označených alebo predložených žalobcom nevyplynuli skutočnosti nasvedčujúce tvrdeniu žalobcu o neslobode jeho prejavu a vôle, resp. o nátlaku, pod vplyvom ktorého mal predmetnú zmluvu so žalovaným 1/ uzatvoriť. Súd prvej inštancie v odseku 15. odôvodnenia svojho rozhodnutia jasne a výstižne uviedol dôvody, pre ktoré nevzhliadol rozpor predmetnej zmluvy so zákonom alebo s dobrými mravmi tak, ako to predpokladá ust. § 39 Obč. zák. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval tým, že ust. § 49 Obč. zák. je s poukazom na ust. § 267 ods. 2 Obch. zák. neaplikovateľné, odvolací súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie toto ustanovenie v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval, svoje rozhodnutie na jeho aplikácii nezaložil. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že žalobca tvrdenia o fiktívnych pôžičkach, o audite spoločnosti BK PARKET, s.r.o., o tunelovaní tejto spoločnosti, o vydieraní žalobcu žalovaným 2/, a o uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu pod nátlakom nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ani žiadne dôkazy nenavrhol vykonať. S týmto záverom prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože sám žalobca okrem zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 15.10.2010, zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.01.2011 a trestného oznámenia zo dňa 25.03.2019 nepredložil žiadne iné dôkazy nasvedčujúce jeho tvrdeniu o vydieraní a o uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu pod nátlakom. Je potrebné zdôrazniť, že prevod obchodného podielu bol odplatný, žalobca ho na žalovaného 1/ previedol za cenu 265.000 Eur, potom tvrdenie žalobcu po viac ako siedmich rokoch, že k takému právnemu úkonu bol prinútený a že konaním žalovaných 1/, 2/ bol poškodený, lebo mal nesprávne informácie o finančnej situácii spoločnosti, bez akýchkoľvek dôkazov o tom nemôže byť podkladom pre iný záver, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Pokiaľ žalobca za relevantný dôkaz - spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia - označil prehlásenie žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011 ako prehlásenie spoločníka, odvolací súd uvádza, že toto prehlásenie nie je dôkazom o tom, že žalobca previedol svoj obchodný podiel na žalovaného 1/ pod nátlakom. Súd prvej inštancie správne dôvodil tým, že od uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.01.2011 až do podania žaloby v tejto veci zo dňa 27.08.2018 žalobca nevyužil žiaden z právnych prostriedkov na ochranu práv spoločníka upravených v Obch. zák., ak mal za to, že jeho práva boli obmedzené alebo porušené, a že v predmetnom spore zostali ním uvedené argumenty len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom, a ani z prehlásenia žalovaného 2/ zo dňa 28.01.2011 ako spoločníka spoločnosti nemožno vyvodiť nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu ani z dôvodu, že by sa priečila dobrým mravom. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemal riadne a správne informácie o majetkových pomeroch spoločnosti BK PARKET, s.r.o. v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodných podielov neobstojí i vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu 28.01.2011 (teda v čase uzavretia zmluvy) bol nielen spoločníkom, ale aj konateľom uvedenej spoločnosti. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa pritom posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.
15. Len pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné dodať, že plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením (§ 451 Obč. zák.), ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zák.). Žiaden z účastníkov zmluvy sa v sporovom konaní totiž nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Tejto zákonnej konštrukcii musí zodpovedať tak žalobný petit, ako aj výrok rozsudku, ktorým súd takému žalobnému petitu vyhovuje. Je zrejmé, že v prejednávanej veci formulácia žalobného petitu uvedenému ustanoveniu nezodpovedala, keďže žalobca sa domáhal len určenia vlastníctva k obchodnému podielu, o ktorom tvrdil, že žalovaný 1/
ho nadobudol na základe absolútne neplatnej zmluvy, a to bez toho, aby sám žalovanému 1/ mal vrátiť sumu 265.000 Eur, ktorú zinkasoval titulom odplaty za prevod svojho obchodného podielu.
16. Odvolací súd napokon v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces uvádza , že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).
17. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. O nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).