Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cob-7-2020.pdf
PDF · 117.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cob/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, v konaní právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650 proti žalovanému K. H., nar. XX.XX.XXXX, s evidovaným trvalým pobytom L. - J. v konaní o zaplatenie 4.185,84 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Cb/5/2012-191 zo dňa 28. septembra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Cb/5/2012-191 zo dňa 28. septembra 2017 v časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.064,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 2.064,65 od 11.01.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Cb/5/2012-191 zo dňa 28. septembra 2017 v časti tretej výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,90 %.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 70,42 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.762,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne z tejto sumy od 11.01.2009 do zaplatenia a druhou výrokovou vetou žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Namietol, že pokiaľ žalobca ako veriteľ bol podľa zmluvy oprávnený určiť predčasnú splatnosť úveru v dôsledku viac ako tri mesiace trvajúceho omeškania s úhradou ktoréhokoľvek finančného záväzku a k tejto situácii došlo dňa 04.10.2008, tak všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom 04.10.2011. Uviedol tiež, že Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách spochybnila zmluvné podmienky žalobcu a preto nie je právny dôvod, aby žalobcovi platil žalovanú sumu a trovy konania. Na pojednávaní dňa 28.09.2017 okresný súd vzhľadom na žiadosť oboch strán rozhodol bez ich prítomnosti, pričom oboznámil všetky stranami predložené listinné dôkazy a vypočul aj samotného žalovaného, ktorý sa na pojednávaní dňa 20.03.2012 vyjadril, že uznáva nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.245,- Sk a aj sumy 12.264,20 Sk, ktoré mu boli fakturované. Uviedol, že motorové vozidlo, ktorého kúpu
financoval zo žalobcom poskytnutého úveru sám odviezol do Martina, kde ho odovzdal. Žalobca síce mal zabezpečovací prevod práva, no auto mu potom bolo predané bez jeho vedomia.
3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože pri uzavretí zmluvy mal žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca mal postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona, nakoľko ako právnická osoba poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z obsahového hľadiska pritom možno konštatovať, že v zmluve (v spojení s predpisom splátok) sú obsiahnuté všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, na základe ktorých žalovaný ako spotrebiteľ nepochybne mohol posúdiť rozsah svojho záväzku.
4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným uhrádzať splátky včas vznikla žalobcovi škoda, ktorej právny základ spočíva v ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa medzi stranami jednalo o spotrebiteľský právny vzťah (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a tento sa primárne spravuje Občianskym (nie Obchodným) zákonníkom, lebo zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ).
5. Žalovanému preto podľa názoru okresného súdu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu vo výške: 2.000,- Sk za znalecký posudok ohľadne motorového vozidla, ktoré bolo predmetom financovania úverovou zmluvou, 4.560,- Sk ako náklady predaja motorového vozidla (provízia), 4.200,- Sk ako náklady spojené s prepisom motorového vozidla a suma 742,40 Sk ako uhradené povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo. Vynaloženie týchto nákladov žalobcom dokazujú predložené faktúry od firmy GSS, s.r.o., osvedčenie o evidencii, znalecký posudok a poistná zmluva na č.l. 112 spisu.
6. Okrem toho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 979,- Sk podľa čl. XII bod 1 všeobecných zmluvných podmienok, ktorej vyčíslenie je na č.l. 30 spisu. Právny základ zmluvnej pokuty je daný podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
7. Okresný súd neuznal nárok žalobcu na úhradu sumy 5.800,- Sk ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, pretože tieto nemožno považovať za účelne vynaložené, pokiaľ ich výška nie je nijako preskúmateľná, za čo vlastne (aké konkrétne úkony) bola táto suma vynaložené s tým, že pokiaľ to bolo za telefonické urgovanie žalovaného (ako sa to javí zo správy z riešenia prípadu na č.l. 108 spisu), tak je to suma neadekvátna a neprimeraná i keď bola dohodnutá ako odmena v mandátnej zmluve. Neuznal žalobcovi ani nárok na úhradu sumy 5.000,- Sk ako náklady spojené s prepravou predmetu financovania, lebo pokiaľ žalobca poukazoval na protokol o prevzatí a odovzdaní vozidla, tak z neho žiadna preprava nevyplýva, tento dôkaz v spojení s so správou na č.l. 108 spisu skôr dokazuje pravdivosť vyjadrenia žalovaného, že tento motorové vozidlo do Martina sám doviezol. Teda vynaloženie nákladov na prepravu žalobca nepreukázal.
8. Okresný súd dospel k záveru, že celkovo nárok žalobcu predstavuje sumu 163.201,80 Sk (5.417,30 Eur), od ktorej však žalobca nedôvodne odpočítal nárok žalovaného len vo výške 47.899,20 Sk (1.589,96 Eur), ako výťažok z predaja vozidla. Podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku predstavovala všeobecná hodnota motorového vozidla sumu 110.099,- Sk, ktorá bola jeho trhovou hodnotou a pokiaľ žalobca v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zohľadnil nižšiu sumu ako časť úhrady záväzkov žalovaného z úverovej zmluvy, musí ísť tento rozdiel na vrub žalobcu.
9. Okresný súd vyhodnotil Zmluvu o zabezpečovacom prevode v čl. V bode 5 písm. b) ako absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 4 OZ (v znení účinnom k 21.09.2007), lebo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku umožňujúcu žalobcovi ako dodávateľovi uspokojiť svoju pohľadávku na úkor spotrebiteľa bez ohľadu na reálnu (všeobecnú) hodnotu predmetu zabezpečovacieho prevodu. Inak povedané, bez ohľadu na skutočnú hodnotu predmetu zabezpečovacieho prevodu umožňuje toto ustanovenie dodávateľovi speňažiť ho za akúkoľvek (hoc aj symbolickú) cenu a to je vo vzťahu k spotrebiteľovi neprijateľné. Preto pokiaľ žalobca prijal na úhradu svojej pohľadávky vec v znalecky určenej hodnote
110.099,- Sk, túto sumu je treba odrátať od sumy 163.201,80 Eur. Súd preto priznal žalobcovi len rozdiel v sume 53.102,80 Sk, t.j. sumu 1.762,69 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
10. Žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, pretože i keď by počítal trojročnú premlčaciu dobu už odo dňa 04.07.2008 (ako dňa nasledujúceho po splatnosti prvej neuhradenej splátky) tak táto do podania žaloby dňa 26.05.2011 neuplynula, pretože podľa § 112 OZ sa podaním žaloby plynutie premlčacej doby prerušilo. Okresný súd tiež poukázal na to, že názory žalovaným spomínanej komisie nemajú pre súd záväzný charakter, pričom v danom prípade súd nezistil, že by žalované nároky vychádzali z neprijateľných zmluvných podmienok (okrem jednej, ktorú súd vyššie vyhodnotil ako absolútne neplatnú).
11. O úrokoch z omeškania rozhodol okresný súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (vzhľadom na prechodné ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka), podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania dohodnuté neboli, preto je žalovaný povinný zaplatiť úroky z omeškania podľa občianskoprávnej úpravy § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na ňu nadväzujúceho § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, ktorý určuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením sa dostal žalovaný v zmysle vyúčtovania (č.l. 11 spisu) dňom 11.01.2009 podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Až do zaplatenia odo dňa 11.01.2009 má preto žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10,50 % ročne, keď v uvedený deň bola úroková sadzba ECB na úrovni 2,5 % ročne.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzhľadom na pomerný úspech oboch strán. V prevažnej miere bol úspešný žalovaný, pretože žalobca požadoval sumu 4.185,84 Eur s príslušenstvom a úspešný bol len v sume 1.762,69 Eur s príslušenstvom, no nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.
13. Voči rozhodnutiu okresného súdu v rozsahu druhej výrokovej vety, ktorou okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a tretej výrokovej vety, ktorou rozhodol, že nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) a h).
14. Žalobca primárne namietol, že nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal žalobca vo finančnom vyúčtovaní zohľadniť všeobecnú hodnotu motorového vozidla vo výške 110.099,- Sk, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Okresný súd podľa názoru žalobcu nepochopiteľne uviedol, že znaleckým posudkom určená všeobecná hodnota motorového vozidla bola dokonca jeho trhovou hodnotou. Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zohľadnil nižšiu sumu ako časť úhrady záväzkov žalovaného z úverovej zmluvy, musí ísť tento rozdiel na vrub žalobcu, pretože predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v podstate umožňovala žalobcovi bez ohľadu na skutočnú hodnotu predmetu tento speňažiť akokoľvek hoci aj za symbolickú cenu, a to je vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi neprijateľné. Žalobca označil uvedený záver okresného súdu za nesprávny, pretože jediným záujmom a zámerom žalobcu pri predaji predmetného motorového vozidla bolo dosiahnuť čo najvyššiu cenu za jeho odpredaj a týmto spôsobom v maximálnej možnej miere znížiť pohľadávku evidovanú voči žalobcovi. Žalobca dočasne nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva výlučne z dôvodu zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a jej prípadného následného aj čiastočného uspokojenia. Pripomenul, že k odpredaju predmetného motorového vozidla mohlo dôjsť len za podmienok stanovených v príslušnej zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a nie svojvoľne. Ak by k odpredaju predmetného vozidla nedošlo, nielenže by nedošlo k zníženiu záväzku žalovaného voči žalobcovi, naopak tento záväzok by ďalej narastal o náklady spojené s uskladnením uvedeného vozidla, zabezpečením starostlivosti o vozidlo a pod. Okresný súd sa tam celkom zjavne nezaoberal obsahom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako ani okolnosťami, za ktorých došlo k predaju predmetného motorového vozidla tretej osobe.
15. Žalobca poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 28.07.2014, v ktorom sa vyjadril k okolnostiam predaja predmetného motorového vozidla. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nebol oprávnený predať vozidlo akýmkoľvek spôsobom napr. za symbolickú cenu, ako tvrdil súd prvej inštancie, a naopak z ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že nielen záujmom, ale aj povinnosťou žalobcu bolo dosiahnutie maximálneho možného výnosu. Práve z uvedených dôvodov pristúpil žalobca k predaju vozidla prostredníctvom tretej osoby zaoberajúcej sa organizovaním dražieb motorových vozidiel, pričom jediným rozhodujúcim kritériom bola najvyššie ponúkaná cena za odkúpenie motorového vozidla. Žalobca v konaní tiež predložil zmluvu o spolupráci uzavretú so spoločnosťou GR8 auctions, a.s., ktorá okrem iného upravovala pravidlá pre postupné znižovanie ceny. Žalobca tiež ozrejmil súdu, že v danom prípade došlo aj napriek pomerne vysokému počtu účastníkov 117 osôb z dôvodu nezáujmu k vydraženiu vozidla až v treťom kole v tzv. holandskej dražbe, čoho dôsledkom bola aj znížená cena.
16. Žalobca zdôraznil, že v spore preukázal maximálnu možnú snahu, ako aj starostlivosť o zabezpečenie čo najvyššieho možného výťažku a tým aj maximálne možné zníženie záväzkov žalovaného vyplývajúcich z KFV. Aj vzhľadom na uvedené nemožno podľa žalobcu súhlasiť so záverom súdu, že v danom prípade bol žalobca povinný od záväzkov žalovaného odpočítať všeobecnú hodnotu motorového vozidla určenú znaleckým posudkom vo výške 110.099,- Sk. Z okolností prípadu je zrejmé, že ak by žalobca trval na zaplatení ceny zodpovedajúcej posudkom v stanovenej všeobecnej hodnote motorového vozidla, k predaju a tým pádom aj k zníženiu záväzkov žalovaného by nedošlo vôbec. Naopak v prípade, ak by k odpredaju vozidla nedošlo vôbec, záväzky žalovaného by sa navýšili minimálne o náklady spojené s uskladnením motorového vozidla, ako aj so starostlivosťou o toto vozidlo a pod.
17. Žalobca pripomenul, že pokiaľ súd poukázal na všeobecnú hodnotu motorového vozidla vo výške 110.099,- Sk stanovenú znaleckým spôsobom, táto je vyčíslená vrátane príslušnej dane z pridanej hodnoty, ktorú však je žalobca v konečnom dôsledku povinný odviesť štátu a preto uvedená položka nie je spôsobilá znížiť záväzky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy. Z rovnakého dôvodu žalobca tiež nepožaduje od žalovaného zaplatenie príslušnej dane napr. v prípade nákladov vyčíslených v KFV a tieto položky sú uvádzané bez DPH.
18. K záverom okresného súdu, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy 5.800,- Sk (náklady spojené s vymáhaním pohľadávky) ani nárok na zaplatenie sumy 5.000,- Sk (náklady spojené s prepravou predmetu financovania), tento záver je nesprávny. Uviedol, že v konaní predložil dôkazy o tom, že tieto náklady žalobcovi skutočne vznikli, a to predložením príslušných faktúr, prípadne zmlúv o spolupráci.
19. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia okresného súdu v druhej výrokovej vete tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.423,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % p. a. zo sumy 2.435,15 Eur od 11.01.2009 do zaplatenia a tiež aby zmenil rozhodnutie okresného súdu v rozsahu tretej výrokovej vety tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
22. Odvolací súd vychádzal v zmysle § 383 CSP zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 21.09.2007 zmluvu o spotrebnom úvere, ktorej predmetom bolo financovanie kúpy motorového vozidla (Chrysler 300M) žalovaným za kúpnu cenu 220.000,- Sk, z ktorej žalovaný vopred uhradil sumu 88.000,- Sk. Úver vo výške 132.000,- Sk sa žalovaný zaviazal uhradiť v mesačných splátkach v počte 36 po 6.562,10 Sk so splatnosťou prvej splátky dňa
21.10.2007, pričom nebolo sporné, že následne sa strany dohodli na posunutí splatnosti prvej splátky na deň 03.11.2017 a v zmysle predpisu splátok k zmluve boli aj ostatné splátky splatnými 3. dňa v príslušnom mesiaci. Zmluva obsahuje výšku RPMN na úrovni 31,9 % a určuje, že konečná splatnosť úveru je 36 mesiacov od začiatku čerpania úveru.
23. Nebolo sporným, že žalovaný predpísané splátky včas neuhrádzal, keď najskôr neuhradil v poradí 9. splátku splatnú dňa 03.07.2008 a už potom neuhradil ani ďalšie splatné splátky, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 23.10.2008 (ktorý žalovaný podľa doručenky prevzal dňa 29.10.2008) určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23.10.2008, na čo ho oprávňovalo znenie čl. VII bodu 1 Všeobecných zmluvných podmienok (žalovaným podpísané), ktorými sa zmluva takisto spravuje v zmysle jej čl. IV bodu 6. Týmto listom žalobca vyčíslil dlžné splátky na sumu 27.177,60 Sk a v dôsledku zosplatnenia aj zostatok spotrebného úveru na sumu 109.457,80 Sk. Súčasne žalovaného upozornil, že o 30 dní začne výkon zabezpečovacieho prevodu práva.
24. Žalobca následne listom zo dňa 16.12.2008 vystavil konečné vyúčtovanie zmluvy (toto si žalovaný v odbernej lehote neprevzal), podľa ktorého nárok žalobcu predstavoval sumu 174.001,80 Sk od čoho odpočítal sumu 47.899,20 Sk ako výťažok z predaja motorového vozidla v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a teda rozdiel predstavuje žalovanú sumu 4.185,84 Eur (t.j. 126.102,60 Sk). Z tejto žalovaný pred a ani po podaní žaloby nič neuhradil.
25. Žalovaný uznal nárok žalobcu na úhradu sumy 1.245,- Sk ako doplatok havarijného poistenia a tiež nárok na úhradu sumy 12.264,20 Sk ak zmluvnej pokuty, tieto nároky teda boli nespornými.
26. Žalovaným neuhradené splátky úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (splátky splatné v mesiacoch júl až október 2008) predstavujú sumu 27.177,60 Sk, zostatok úveru po predčasnom zosplatnení predstavuje sumu 109.457,80 Sk a úroky zo zostatku úveru predstavujú 575,80 Sk.
27. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 52 ods. 2 tretia veta, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.
29. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne ustálil výšku nároku žalobcu, ktorý považoval za preukázaný a dôvodný v rozsahu 163.201,80 Eur, keďže za neoprávnené náklady považoval náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 5.800,- Sk a náklady spojené s prepravou predmetu financovania vo výške 5.000,- Sk. V odvolaní odôvodnil uvedenú námietku tým, že v konaní predložil dôkazy o tom, že tieto náklady žalobcovi skutočne vznikli, a to predložením príslušných faktúr, prípadne zmlúv o spolupráci.
30. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP vždy viazaný a z takto stručne formulovanej námietky voči ustálenej výške nároku žalobcu voči žalovanému odvolací súd nezistil žiadne konkrétne pochybenie okresného súdu.
31. Pokiaľ ide o výšku 5.800,- Sk ako nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu, z ktorého vyplýva, že nárok žalobcu na úhradu sumy 5.800,- Sk ako nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky nie je na základe dôkazov založených do súdneho spisu možné považovať za účelne vynaložené. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že v spise je vzhľadom na náklady vymáhania pohľadávky založená iba správa z riešenia obchodného prípadu, z ktorej vyplýva, že bola podniknutá snaha o udržiavanie telefonického kontaktu so žalovaným, avšak žiadne špecifické úkony, pri ktorých by bolo možné vyčísliť finančnú hodnotu takýchto úkonov vykonané voči žalovanému, v uvedenej správe nie sú. Nárok na úhradu sumy 5.800,- Sk tak žalobca v konaní nepreukázal.
32. Tvrdenia žalobcu a žalovaného sa v konaní pred okresným súdom rozchádzali v tom, kto zabezpečil prepravu automobilu, ktorý bol predmetom financovania do dispozície spoločnosti Slovak Group s.r.o.
Žalobca si uplatnil nárok na úhradu sumy 5.000,- Sk ako náklady spojené s prepravou predmetu financovania, a to zrejme na základe údajov uvedených v správe z riešenia obchodného prípadu, kedy je k 27.08.08 uvedené „PL zaistený a prevezený - Autocentrum Martin, 09.10.08 - PL prevezený - GSS, BA“. Žalovaný však v konaní uviedol, že motorové vozidlo priviezol do Martina sám a preto žalobcovi náklady na prepravu vozidla nevznikli. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal nárok na úhradu nákladov spojených s prepravou predmetu financovania vo výške 5.000,- Sk, a to aj na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla, na ktorom sa pri identifikácii odovzdávajúceho nachádza podpis žalovaného. Žalobca žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že prevod predmetu financovania zabezpečil on, nepredložil.
33. Na základe uvedeného dospel odvolací súd zhodne s okresným súdom k záveru, že celkový nárok žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 163,201,80 Eur, a to na základe toho, že žalobca preukázal vznik nároku na zaplatenie faktúry č. 0794088801 vo výške 1.245,- Sk, faktúry č. 0794088551 vo výške 12.264,20 Sk, neuhradených splátok vo výške 27.177,60 Sk, zmluvných pokút a úrokov z omeškania vo výške 979,- Sk a zostatku spotrebného úveru vo výške 109.457,80 Sk v plnom rozsahu, pričom z faktúry č. 0794088802, ktorú si uplatnil žalobca voči žalovanému vo výške 22.878,20 Sk okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne nepriznal náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 5.800,- Sk a náklady na prepravu vozidla vo výške 5.000,- Sk.
34. Žalobca v odvolaní ďalej namietol postup okresného súdu, ktorý od ustáleného nároku žalobcu vo výške 163.201,80 Sk odpočítal nárok žalovaného vo výške znaleckého posudku k hodnote motorového vozidla 110.099,- Sk a nie vo výške, ktorú uplatnil žalobca v návrhu ako sumu, ktorá bola reálne vyplatená za predaj motorového vozidla vo výške 47.899,20 Sk.
35. Odvolací súd sa nestotožnil s postupom okresného súdu, ktorý mal za to, že žalobca bol povinný odpočítať nárok žalovaného vo výške znaleckého posudku a nie nárok žalovaného vo výške skutočnej sumy získanej za predaj motorového vozidla. Primárne treba uviesť, že záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nebol v odvolacom konaní žiadnou sporovou stranou namietnutý, preto nepredstavuje odvolací dôvod, o ktorom by mohol odvolací súd rozhodnúť. Odvolací súd preto vychádza z právneho záveru, ku ktorému dospel okresný súd a síce, že zmluva o zabezpečovacom prevode medzi stranami nebola platne uzavretá. Napriek tomu však okresný súd zrejme dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený zabezpečiť predaj vozidla, pretože nepoprel právo žalobcu vozidlo predať, iba nesúhlasil s výškou sumy, ktorú si žalobca po predaji vozidla započítal voči svojim pohľadávkam. Ak však okresný súd vyhodnotil Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ako neplatnú, nemohol potom ani dospieť k záveru, že žalobca postupoval v rozpore s touto zmluvou, pretože pokiaľ táto zmluva nebola platne uzavretá, nemohla žalobcu zaväzovať k žiadnemu konkrétnemu postupu.
36. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe akého princípu považoval za spravodlivé, aby žalobca na úhradu svojich záväzkov započítal hodnotu motorového vozidla vo výške znaleckého posudku a nie vo výške, za ktorú reálne bolo toto motorové vozidlo speňažiteľné. Predaj motorového vozidla sa realizoval prostredníctvom dražby, na ktorej sa zúčastnil pomerne vysoký počet subjektov. Skutočná trhová hodnota vozidla je tak výsledkom dopytu a ponuky na trhu ojazdených motorových vozidiel.
37. Samotný znalecký posudok poskytuje informáciu o hodnote vozidla vzhľadom na jeho technické parametre, dobu používania a ďalšie technické údaje. Skutočná finančná hodnota, za ktorú je motorové vozidlo možné predať je však výsledkom predovšetkým prieniku ponuky a dopytu, pri ktorej môže dôjsť k situácii, že by motorové vozidlo bolo predané za vyššiu cenu než bola predpokladaná v znaleckom posudku, alebo naopak v prípade nízkeho dopytu môže byť predané za podstatne nižšiu cenu. V danom prípade nešlo o priamy predaj jedinému záujemcovi, pri ktorom by bolo možné spochybniť rozdiel medzi znaleckou a trhovou hodnotou, keďže šlo o predaj v rámci dražby, pri ktorej sa podarilo predať motorové vozidlo až v treťom kole, a to po úprave ponúkanej výšky ceny.
38. V danom prípade z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nebol dohodnutý finančný limit, za ktorý by bol žalobca oprávnený odobratý predmet leasingu predať. V prípade, ak na trhu ojazdených motorových vozidiel nie je o motorové vozidlo záujem, túto skutočnosť nie je možné vyhodnotiť na ťarchu predávajúceho. Žalobcovi sa podarilo automobil predať, čo je úkon, ktorý je v
prospech žalovaného, pretože iba vďaka predaju bola zaplatená kúpna cena odpočítaná od finančného záväzku, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi. Pokiaľ mal žalovaný záujem vyhnúť sa tomu, aby nastúpilo oprávnenie žalobcu vozidlo predať, mal možnosť uhrádzať splátky úveru tak, ako sa na to zaviazal v zmluve, resp. urobiť všetko preto, aby k takejto situácii nedošlo (dohoda o úprave splátkového kalendára, výšky splátok a pod.). V opačnom prípade si musel byť žalovaný vedomý, že ak mu bude vozidlo odobraté, výšku jeho ceny pri predaji už nebude môcť ovplyvniť. Zároveň v konaní ani nevyšlo najavo, že by sa ju snažil ovplyvniť napr. vzhľadom na svoje finančné problémy návrhom na zmenu rozpisu splátok alebo návrhom konkrétneho kupca, ktorý by bol ochotný zaplatiť za automobil vyššiu cenu. V danom prípade nekorektným bol postup žalovaného a nie postup žalobcu, ktorý v súlade s dohodnutým právnym vzťahom zabezpečil predaj motorového vozidla a výťažok z tohto predaja odpočítal od záväzku žalovaného.
39. Zároveň, pokiaľ ide o rozdiel medzi hodnotou uvedenou v znaleckom posudku a skutočnou sumou, za ktorú bol zrealizovaný predaj ojazdeného motorového vozidla, je treba podotknúť, že pokles trhovej hodnoty vozidla musel byť pre žalovaného predvídateľný, a to aj vzhľadom na stav motorového vozidla, ktoré v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla malo byť v technickom stave vyjadrenom poznámkou „vozidlo je totálne nepojazdné“. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd vzhľadom na všetky konkrétne okolnosti prípadu k záveru, že žalobca bol oprávnený odpočítať nárok žalovaného vo výške skutočne získanej kúpnej ceny 47.899,20 Sk (1.589,96 Eur), a nie vo výške ceny stanovenej znaleckým posudkom.
40. Ak teda okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený vo výške 163.201,80 Sk (5.417,30 Eur), mal voči tejto sume započítať nárok žalovaného vo výške 47.899,20 Sk (1.589,96 Eur) a žalovaného mal zaviazať na zaplatenie sumy 3.827,34 Eur, pričom vo zvyšku (10.800,- Sk, teda 358,49 Eur) mal žalobu zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že okresný súd priznal žalobcovi prvou výrokovou vetou nárok na zaplatenie sumy 1.762,69 Eur spolu s príslušenstvom, odvolací súd zmenil druhú výrokovú vetu tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ďalších 2.064,65 Eur. K tejto sume dospel tak, že ak žalobca preukázal v konaní nárok na zaplatenie 3.827,34 Eur po odpočítaní sumy priznanej prvou výrokovou vetou 1.762,69 Eur, zmenil druhú výrokovú vetu vo výške 2.064,65 Eur. Zároveň žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške určenej na základe § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 10,50 % ročne odo dňa 11.01.2009, kedy sa žalovaný v zmysle vyúčtovania predloženého žalobcom dostal do omeškania.
41. Vo zvyšku odvolací súd žalobu zamietol, a to v rozsahu sumy uplatnenej žalobcom za vymáhanie pohľadávky vo výške 5.800,- Sk a nákladov na prepravu vozidla vo výške 5.000,- Sk, spolu 10.800,- Sk (358,49 Eur).
42. Keďže odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmaval iba z dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.
43. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žaloba bol podaná vo výške 4.185,84 Eur. Z toho žalobca bol v konaní pred okresným súdom úspešný v rozsahu 1.762,69 Eur a v odvolacom konaní mu bolo priznaných ďalších 2.064,65 Eur. Celkove bolo žalobcovi priznaných 3.827,34 Eur, čo predstavuje 91,45 % zo žalovanej sumy. Žalovaný uspel v časti 358,50 Eur, čo predstavuje 8,55 %. Pomerný úspech žalobcu v konaní je daný rozdielom úspechu žalobcu a žalovaného (91,45 % - 8,55 %) vo výške 82,90 %.
44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu žalobcu v odvolacom konaní. Predmetom odvolacieho konania bola suma 2.423,15 Eur, ktorú okresný súd žalobcovi nepriznal. Žalobca v odvolacom konaní uspel vo výške 2.064,65 Eur (85,21 %) a neuspel vo výške 358,50 Eur (14,79 %). Pomer úspechu žalobcu v odvolacom konaní je preto 70,42 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).