Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cb/5/2012

Zmenené rozhodnutím 25Cob/7/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, v konaní právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650 proti žalovanému K. H., nar. XX.XX.XXXX, s evidovaným trvalým pobytom L. - J. v konaní o zaplatenie 4.185,84 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Cb/5/2012-191 zo dňa 28. septembra 2017 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Cb/5/2012-191 zo dňa 28. septembra 2017 v časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.064,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 2.064,65 od 11.01.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta. II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Cb/5/2012-191 zo dňa 28. septembra 2017 v časti tretej výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,90 %. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 70,42 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, v konaní právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, s evidovaným trvalým pobytom L. - J., toho času XX D. K., H., H., Y. L., v konaní o zaplatenie 4.185,84 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.762,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne z tejto sumy od 11.01.2009 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 4.185,84 Eur s úrokom z omeškania 10,5 % ročne z tejto sumy od 11.01.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 21.09.2007 poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 132.000,- Sk, no nakoľko žalovaný dohodnuté splátky nesplácal, určil mu predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 23.10.2008. Žalovanú sumu predstavujúcu celkový nedoplatok z úverovej zmluvy neuhradil žalovaný ani v stanovenej lehote do 10.01.2009.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Namietol, že pokiaľ žalobca ako veriteľ bol podľa zmluvy oprávnený určiť predčasnú splatnosť úveru v dôsledku viac ako tri mesiace trvajúceho omeškania s úhradou ktoréhokoľvek finančného záväzku a k tejto situácii došlo dňa 04.10.2008, tak všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom 04.10.2011. Uviedol tiež, že Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách spochybnila zmluvné podmienky žalobcu a preto nie je právny dôvod, aby žalobcovi platil žalovanú sumu a trovy konania.

3. Na pojednávaní dňa 28.09.2017 súd vzhľadom na žiadosť oboch strán (č.l. 187 a 189 spisu) rozhodol bez ich prítomnosti, pričom oboznámil všetky stranami predložené listinné dôkazy a vypočul aj samotného žalovaného, ktorý sa na pojednávaní dňa 20.03.2012 vyjadril, že uznáva nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.245,- Sk a aj sumy 12.264,20 Sk, ktoré mu boli fakturované. Uviedol, že motorové vozidlo, ktorého kúpu financoval zo žalobcom poskytnutého úveru sám odviezol do H., kde ho odovzdal. Žalobca síce mal zabezpečovací prevod práva, no auto mu potom bolo predané bez jeho vedomia.

4. V konaní potom nebolo sporným, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 21.09.2007 zmluvu o spotrebnom úvere, ktorej predmetom bolo financovanie kúpy motorového vozidla (M. XXXM) žalovaným za kúpnu cenu 220.000,- Sk, z ktorej žalovaný vopred uhradil sumu 88.000,- Sk. Výška úveru tak predstavovala sumu 132.000,- Sk a túto sa žalovaný zaviazal uhradiť v mesačných splátkach v počte 36 po 6.562,10 Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 21.10.2007, pričom nebolo sporné, že následne sa strany dohodli na posunutí splatnosti prvej splátky na deň 03.11.2017 a v zmysle predpisu splátok k zmluve boli aj ostatné splátky splatnými 3. dňa v príslušnom mesiaci. Zmluva obsahuje výšku RPMN na úrovni 31,9 % a určuje, že konečná splatnosť úveru je 36 mesiacov od začiatku čerpania úveru.

5. Z hľadiska právneho posúdenia sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože pri uzavretí zmluvy mal žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca mal postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona, nakoľko ako právnická osoba poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa pritom spotrebiteľským úverom rozumelo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

6. Z obsahového hľadiska pritom možno konštatovať, že v zmluve (v spojení s predpisom splátok) sú obsiahnuté všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, na základe ktorých žalovaný ako spotrebiteľ nepochybne mohol posúdiť rozsah svojho záväzku. 7. Nebolo potom takisto sporným, že žalovaný predpísané splátky včas neuhrádzal, keď najskôr neuhradil v poradí 9. splátku splatnú dňa 03.07.2008 a už potom neuhradil ani ďalšie splatné splátky, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 23.10.2008 (ktorý žalovaný podľa doručenky prevzal dňa 29.10.2008) určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23.10.2008, na čo ho oprávňovalo znenie čl. VII bodu 1 Všeobecných zmluvných podmienok (žalovaným podpísané), ktorými sa zmluva takisto spravuje v zmysle jej čl. IV bodu 6. Týmto listom žalobca vyčíslil dlžné splátky na sumu 27.177,60 Sk a v dôsledku zosplatnenia aj zostatok spotrebného úveru na sumu 109.457,80 Sk. Súčasne žalovaného upozornil, že o 30 dní začne výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Tento ako vyplynulo z predloženej zmluvy (uzavretej v rovnaký deň ako úverová zmluva) o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovaným sa týkal prevodu vlastníckeho práva na žalobcu ohľadne žalovaným zakúpeného motorového vozidla.

8. Žalobca následne listom zo dňa 16.12.2008 vystavil konečné vyúčtovanie zmluvy (toto si žalovaný v odbernej lehote neprevzal), podľa ktorého nárok žalobcu predstavoval sumu 174.001,80 Sk od čoho odpočítal sumu 47.899,20 Sk ako výťažok z predaja motorového vozidla v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a teda rozdiel predstavuje žalovanú sumu 4.185,84 Eur (t.j. 126.102,60 Sk). Z tejto žalovaný pred a ani po podaní žaloby nič neuhradil.

9. Na základe uvedeného sa preto žalobca dôvodne domáhal úhrady zvyšku úveru, ktorý žalovaný včas nesplácal a ktorý v dôsledku toho žalobca zosplatnil, no z dokazovania vyplynulo, že žalovaný nárok je dôvodný len čiastočne.

10. Žalovaný uznal nárok žalobcu na úhradu sumy 1.245,- Sk ako doplatok havarijného poistenia v zmysle faktúry na č.l. 11pv spisu a tiež nárok na úhradu sumy 12.264,20 Sk ak zmluvnej pokuty, tieto nároky teda boli nespornými.

11. Žalovaným neuhradené splátky úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (splátky splatné v mesiacoch júl až október 2008) predstavujú sumu 27.177,60 Sk, zostatok úveru po predčasnom zosplatnení predstavuje sumu 109.457,80 Sk a úroky zo zostatku úveru predstavujú 575,80 Sk.

12. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaným uhrádzať splátky včas vznikla žalobcovi škoda, ktorej právny základ spočíva v ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa medzi stranami jednalo o spotrebiteľský právny vzťah (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a tento sa primárne spravuje Občianskym (nie Obchodným) zákonníkom, lebo zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 . Žalovanému preto vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu vo výške: 2.000,- Sk za znalecký posudok

ohľadne motorového vozidla, ktoré bolo predmetom financovania úverovou zmluvou, 4.560,- Sk ako náklady predaja motorového vozidla (provízia), 4.200,- Sk ako náklady spojené s prepisom motorového vozidla a suma 742,40 Sk ako uhradené povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo. Vynaloženie týchto nákladov žalobcom dokazujú predložené faktúry od firmy GSS, s.r.o., osvedčenie o evidencii, znalecký posudok a poistná zmluva na č.l. 112 spisu. Na druhej strane však žalobcovi nevznikol nárok na úhradu sumy 5.800,- Sk ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, pretože tieto nemožno považovať za účelne vynaložené, pokiaľ ich výška nie je nijako preskúmateľná, za čo vlastne (aké konkrétne úkony) bola táto suma vynaložené s tým, že pokiaľ to bolo za telefonické urgovanie žalovaného (ako sa to javí zo správy z riešenia prípadu na č.l. 108 spisu), tak je to suma neadekvátna a neprimeraná i keď bola dohodnutá ako odmena v mandátnej zmluve (č.l. 103pv spisu). Takisto žalobcovi nevznikol nárok na úhradu sumy 5.000,- Sk ako náklady spojené s prepravou predmetu financovania, lebo pokiaľ žalobca poukazoval na protokol o prevzatí a odovzdaní vozidla, tak z neho žiadna preprava nevyplýva, tento dôkaz v spojení s so správou na č.l. 108 spisu skôr dokazuje pravdivosť vyjadrenia žalovaného, že tento motorové vozidlo do H. sám doviezol. Teda vynaloženie nákladov na prepravu žalobca nepreukázal.

13. Okrem toho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 979,- Sk podľa čl. XII bod 1 všeobecných zmluvných podmienok, ktorej vyčíslenie je na č.l. 30 spisu. Právny základ zmluvnej pokuty je daný podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

14. Celkovo teda nárok žalobcu predstavuje sumu 163.201,80 Eur, od ktorej sumy však žalobca nedôvodne odpočítal nárok žalovaného len vo výške 47.899,20 Sk ako výťažok z predaja vozidla. Podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku predstavovala totiž všeobecná hodnota motorového vozidla sumu 110.099,- Sk, ktorá bola jeho trhovou hodnotou a pokiaľ žalobca v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zohľadnil nižšiu sumu ako časť úhrady záväzkov žalovaného z úverovej zmluvy, musí ísť tento rozdiel na vrub žalobcu. Zmluva o zabezpečovacom prevode je totiž podľa názoru súdu v čl. V bode 5 písm. b) absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 4 (v znení účinnom k 21.09.2007), lebo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku umožňujúcu žalobcovi ako dodávateľovi uspokojiť svoju pohľadávku na úkor spotrebiteľa bez ohľadu na reálnu (všeobecnú) hodnotu predmetu zabezpečovacieho prevodu. Inak povedané, bez ohľadu na skutočnú hodnotu predmetu zabezpečovacieho prevodu umožňuje toto ustanovenie dodávateľovi speňažiť ho za akúkoľvek (hoc aj symbolickú) cenu a to je vo vzťahu k spotrebiteľovi neprijateľné. Preto pokiaľ žalobca prijal na úhradu svojej pohľadávky vec v znalecky určenej hodnote 110.099,- Sk, túto sumu je treba odrátať od sumy 163.201,80 Eur. Súd preto priznal žalobcovi len rozdiel v sume 53.102,80 Sk, t.j. sumu 1.762,69 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

15. Žalovaným vznesená námietka premlčania nebola dôvodná, pretože i keď by súd počítal trojročnú premlčaciu dobu už odo dňa 04.07.2008 (ako dňa nasledujúceho po splatnosti prvej neuhradenej splátky) tak táto do podania žaloby dňa 26.05.2011 neuplynula, pretože podľa § 112 sa podaním žaloby plynutie premlčacej doby prerušilo. Súd tiež poukazuje na to, že názory žalovaným spomínanej komisie nemajú pre súd záväzný charakter, pričom v danom prípade súd nezistil, že by žalované nároky vychádzali z neprijateľných zmluvných podmienok (okrem jednej, ktorú súd vyššie vyhodnotil ako absolútne neplatnú).

16. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (vzhľadom na prechodné ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka), podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania dohodnuté neboli, preto je žalovaný povinný zaplatiť úroky z omeškania podľa občianskoprávnej úpravy § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na ňu nadväzujúceho § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, ktorý určuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením sa dostal žalovaný v zmysle vyúčtovania (č.l. 11 spisu) dňom 11.01.2009 podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Až do zaplatenia odo dňa 11.01.2009 má preto žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10,50 % ročne, keď v uvedený deň bola úroková sadzba ECB na úrovni 2,5 % ročne.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzhľadom na pomerný úspech oboch strán. V prevažnej miere bol úspešný žalovaný, pretože žalobca požadoval sumu 4.185,84 Eur s príslušenstvom a úspešný bol len v sume 1.762,69 Eur s príslušenstvom. Evidentne teda v pomernom vyjadrení prevažuje úspech žalovaného (ktorý je v miere vyššej než 50 % z predmetu konania), no nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.